Videokanál poslanca

Ďakujem pekne kolegovi Ondrejovi Dostálovi. Je pravda, že ústavný zákon je natoľko dôležitý, že by sa nemal meniť pri každej príležitosti, na druhej strane do rokovacieho poriadku tým, že právomoci a povinnosti predsedu Národnej rady boli zakotvené v ústavnom zákone, tak nedalo sa to nejak čisto právnicky ošetriť, len v rokovacom poriadku, ale rozmýšľali sme aj o tom, že tak ako niektoré iné štáty, že by sa táto podmienka dala napríklad do etického kódexu, ktorý teda nemáme, ale niektoré parlamentné demokracie to majú zakotvené aj v nejakých neformálnych dokumentoch. Otázkou však nie je, že kde to je, či to je v ústavnom zákone, alebo je to niekde inde, otázkou je, ako sa tá nestrannosť dodržiava. Niektoré krajiny tú formálnu podmienku ani nemajú, no ich predseda je skutočne nestranný a objektívny, že snaží sa rovnakým metrom pristupovať aj k opozičným, aj ku koaličným poslancom. A u nás, naopak, máme tú tradíciu, že aj máme zákony a aj tak sa nedodržiavajú, ak nebudem spomínať napríklad majetkové priznanie a iné.
Ale ináč súhlasím s tou filozofiou, že ústavný zákon je veľmi dôležitý, takže len sa to v tomto prípade nedalo spraviť ináč.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Tento návrh sa týka zmeny právomoci predsedu Národnej rady.
Prečo predkladáme tento návrh? Tento návrh predkladáme ako reakciu na schválenie rokovacieho poriadku. Rokovací poriadkom, ktorý, už sme o ňom dlho diskutovali a aj prezident označil rokovací poriadok ako zlý zákon, ktorý porušuje práva opozície, a my by sme sa chceli zamerať aj na to, čo by malo byť súčasťou, ak teda chceme meniť rokovací poriadok, súčasťou takého zákona, a síce nestrannosť, nestrannosť predsedu Národnej rady.
S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť Národnej rady v očiach verejnosti a politickú kultúru v najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky navrhujeme, aby po vzore Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, teda krajiny, ktoré majú dlhú parlamentnú tradíciu, sa predseda Národnej rady vzdal členstva v politickej strane alebo v politickom hnutí bezprostredne po zvolení do tejto funkcie a aby nepôsobil v ich mene a ani nepôsobil v ich prospech. Tieto obmedzenia sa vzťahujú na predsedu Národnej rady aj počas jedného roka od skončenia výkonu jeho funkcie, to znamená počas jedného roka odo dňa zvolenia nového predsedu Národnej rady.
V novom rokovacom poriadku si predseda Národnej rady prisvojuje mnohé nové právomoci, môže napríklad rozhodnúť o tom, čo je slušné a čo nie je slušné, čo je vhodné alebo nevhodné. Môže začínať disciplinárne konania voči poslancom, jedno z nich, disciplinárne konanie, už začal a môže, na jeho podnet môže byť poslancom udelená pokuta až do výšky 4-tisíc eur, čo je viac ako poslanecký plat. Ak teda dávame predsedovi takéto obrovské právomoci, mali by sme zabezpečiť, že predseda parlamentu bude rozhodovať nestranne a objektívne. Pán Danko pri návrhu o rokovacom poriadku hovoril, že sa inšpiruje rokovacími poriadkami v mnohých krajinách Európskej únie, spomínal aj Veľkú Britániu, Francúzsko a iné krajiny, na čo však zabudol, je to, v akej politickej kultúre tieto rokovacie poriadky vznikli a v akej rokovacej kultúre poslanci, Národná rada a ich predseda funguje.
Vo Veľkej Británii predseda Národnej rady nesmie byť členom politickej strany, musí sa vzdať členstva a takisto nemôže robiť ani kampaň, ak kandiduje v ďalších voľbách, nemôže robiť kampaň v mene politickej strany. On sa toho členstva musí od svojho zvolenia za spíkra, musí sa tohto členstva vzdať. A je to veľmi dôležité aj pre nezávislosť parlamentu, pretože predseda je predsedom všetkých poslancov, nielen koaličných, ale aj opozičných, a reprezentuje Národnú radu aj navonok. A ak má požívať Národná rada úctu a nejaký, nejaký rešpekt v očiach občanov, tak skutočne predseda by mal byť nestranný. Politická nestrannosť predsedu parlamentu je jedným z najdôležitejších znakov tejto funkcie. Nevyskytuje sa teda len v krajinách Veľkej Británie, ale aj v iných krajinách, kde má rôznu, rôznu formu, niekde je to nepísané pravidlo, napríklad v Belgicku, kde síce formálne nemusí rezignovať na členstvo vo svojej strane, ale v praxi sa to považuje za neadekvátne a je tam politiká kultúra, že ak by narušil nestrannosť, tak by to mohlo zdiskreditovať samotnú funkciu predsedu, čomu sa snažia teda vyhnúť. V Andorre sa napríklad predseda nemôže zúčastňovať rozpravy, v iných krajinách nemôže podávať legislatívne návrhy a tak ďalej a tak ďalej. Alebo napríklad nemá právo legislatívnej iniciatívy. Čiže vo veľkom množstve krajín, veľké množstvo krajín si dáva záležať na tom, aby funkcia predsedu bola skutočne reprezentatívnou, nestrannou a objektívnou funkciou a požívala aj dôveru.
To, čo sa stalo v Národnej rade s rokovacím poriadkom, teda že bez zapojenia opozície tu bol vnútený a dokonca aj napriek odporu prezidenta, ktorý vrátil zákon, tu bol vnútený nový rokovací poriadok, zavádzajú sa tu nové obmedzujúce pravidlá pre poslancov, pôvodný návrh rokovacieho poriadku bol ešte horší, s tým, že dával väčšie právomoci vláde ako samotným poslancom, hoci vláda sa zodpovedá poslaneckému zboru. Preto si myslíme, že je dôležité hovoriť aj o tom, ako by sa mal správať predseda Národnej rady, a tento, tento návrh ústavného zákona chce toto správanie posunúť povedzme že k štandardom európskej politickej kultúry, a keďže už je tu tento nový rokovací poriadok, ktorý začne platiť, nech teda sa upravia aj správanie a právomoci predsedu Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Gaborčákovej, že spomenula aj chudobu a ekonomickú zraniteľnosť rodín, a ako vieme podľa správy o sociálnej situácii, tak riziko chudoby rodín s deťmi je neproporcionálne vysoké. A nejedná sa len o Slovensko, ale je to rovnaké pre všetky, všetky členské krajiny OECD.
Najväčšie riziko chudoby je v prípade, ak jeden rodič nepracuje. Vtedy je 18 %, no a ak obaja rodičia nepracujú, tak je to 66 %, čo je vysoko nad priemerom ostatných rodín. A výskumy takisto ukázali, že hneď po narodení, prípadne do tretieho roku života dieťaťa je riziko chudoby najväčšie, keďže jeden rodič prestáva pracovať. Podiel osôb ohrozených chudobou vo viacdetných domácnostiach sa ešte aj zvyšuje, a preto si myslím, že tento návrh mojich kolegýň je veľmi dobrý, pretože sa zameriava najmä na ohrozenú skupinu obyvateľstva, a budem veľmi rada, keď nájde podporu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako viete veľmi dobre, pán prezident Andrej Kiska vrátil zákon o rokovacom poriadku, pretože si nemyslí, že tento zákon by mal byť schválený. Myslím si, že viacerí ste nečítali celé jeho stanovisko, a ja si myslím, že toto stanovisko je veľmi dôležité pre fungovanie parlamentu, pre fungovanie opozície v parlamente, a preto ho teraz prečítam.
"Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. októbra 2016 (...) a navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ´navrhované opatrenia smerujú (pozn. red.: správne má byť – "smerujúce") k predchádzaniu rušenia poriadku počas schôdzí Národnej rady sledujú legitímny cieľ, ktorým je zabezpečenie plynulého chodu schôdzí Národnej rady a zároveň ochranu nerušeného výkonu mandátu poslancov pri súčasnom rešpektovaní výkonu ich práva na slobodu prejavu´. Deklarovaným cieľom schváleného zákona zároveň je, ako to vyplýva z vyhlásení počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade, aj zvýšenie politickej kultúry rokovaní Národnej rady. Schválený zákon okrem iného upravuje ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia poriadku v rokovacej sále Národnej rady, napríklad vykázanie poslanca z rokovacej sály, disciplinárne konanie, ako aj obmedzenie dĺžky rečníckeho času poslanca parlamentu.
Ako prezident Slovenskej republiky považujem otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Aj v správe o stave republiky, ktorú som predniesol v Národnej rade v júni 2016, som upozornil na pokračujúci pokles dôvery ľudí v štát, ktorý sprevádza rastúca nedôvera v demokratické pravidlá a inštitúcie demokratického štátu. Najdôležitejšou inštitúciou v krajine s parlamentnou formou vlády, akou je Slovensko, je bezpochyby práve Národná rada.
Z tohto dôvodu vo všeobecnej rovine vítam diskusiu i deklarovanú snahu zlepšiť úroveň politickej diskusie na pôde parlamentu. Zároveň však vyjadrujem pochybnosť, či cesta k zlepšeniu politickej kultúry vedie cez ďalšiu novelizáciu procesnej právnej normy, ktorej cieľom je určiť postupy a spôsob rozhodovania Národnej rady ako celku, jej výborov a funkcionárov. Respektíve či je vôbec možné efektívne nariadiť prostredníctvom procesnej právnej normy to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Napriek skutočnosti, že rokovací poriadok Národnej rady má formu zákona, obsahuje najmä pravidlá, ktorými sa reguluje vnútorné usporiadanie a fungovanie zákonodarného orgánu. Z uvedeného dôvodu rešpektujem zaužívanú zvyklosť, že zásahy výkonnej moci (vrátane prezidenta) do jeho znenia by mali byť výnimočné. Domnievam sa však, že zmeny schválené v rokovacom poriadku Národnej rady majú taký charakter, ktorý odôvodňuje využitie práva prezidenta vrátiť schválený zákon na opätovné prerokovanie v Národnej rade.
Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred a počas jeho prijímania, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. Takýto účel zákona však nie je dovolený. Odporuje princípom právneho štátu a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd, sem patrí aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a jeho novely a jej výklad a tak isto používanie, musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tento ústavný článok všeobecne vymedzuje hranice obsahu zákonov upravujúcich politické práva a slobody a predstavuje pre Národnú radu ústavný príkaz, aby pri prijímaní zákonov rešpektovala slobodnú súťaž politických síl ako základný princíp demokratickej spoločnosti.
Základom demokratického politického systému je totiž rozhodovanie väčšiny pri súčasnom rešpektovaní práv menšiny. V kontexte politickej súťaže to znamená, že väčšina by mala ponechať dostatočný priestor na prezentáciu názorov menšiny, a tak zachovať a podporovať politický pluralizmus. Miestom, v ktorom z podstaty veci prebieha slobodná súťaž politických síl, je predovšetkým zákonodarný orgán, Národná rada. Politický pluralizmus v parlamentnej demokracii predpokladá, že na pôde parlamentu sa umožní prezentácia názorov parlamentnej menšiny, pričom jej obmedzenie je potrebné vždy dôsledne zvažovať.
V slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku Národnej rady. V posudzovanom prípade však boli z tohto procesu materiálne vylúčené, čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre opozičnú menšinu v parlamente. Na tomto závere nemení nič ani to, že opozičná menšina mohla, formálne, vyjadrovať svoje názory, navrhovať zmeny a podieľať sa na hlasovaní, pretože tieto jej aktivity nemali žiaden skutočný dosah na obsah schváleného zákona.
V demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z ich strany. Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom.
V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ústavy sa vláda zodpovedá Národnej rade, ktorá odráža široké spektrum politických názorov občanov, bez ohľadu na to, či sa zvolený politický subjekt po voľbách ocitne vo vláde alebo v opozícii. V praxi sa však inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne obsahovo vyprázdňuje, v dôsledku čoho neplní svoj účel a tým sa zbavuje svojej podstaty. A deje sa tak na úkor rovnováhy moci a kontroly moci medzi inštitúciami v demokratickom štáte a v rozpore s princípmi suverenity ľudu, zastupiteľskej demokracie a parlamentnej formy vlády.
Medzi príklady vyprázdňovania obsahu inštitútu zodpovednosti vlády voči parlamentu patria napríklad: odklad rokovania Národnej rady o návrhoch skupiny poslancov na odvolanie člena vlády, neschválenie programu schôdze Národnej rady, prerušenie schôdze Národnej rady a jej odklad aj o niekoľko mesiacov. Alebo formalizácia hodiny otázok, § 109 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorá prestáva plniť svoj účel a namiesto nástroja kontroly vlády sa stáva nástrojom jej sebaprezentácie, čím sa dostáva do priameho protikladu s tým, čím by v skutočnosti mala byť. Nočné rokovania Národnej rady o vyslovovaní nedôvery členovi vlády s odôvodnením, že zákon tomu nebráni.
Tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku – tak, ako to vyplýva z ústavy – a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, než ochranu ´efektívneho fungovania Národnej rady´ obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona.
Vychádzajúc z poznatkov o doterajšej praxi fungovania Národnej rady možno zhrnúť, že predkladatelia novely rokovacieho poriadku Národnej rady v dôvodovej správe ani v rámci rozpravy v Národnej rade neuviedli také skutočnosti, ktoré by presvedčivo dokumentovali, že zmeny pravidiel rokovania Národnej rady, ktoré sú obsahom schváleného zákona, sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, že skutočne povedú k zlepšeniu fungovania Národnej rady a že doterajšia zákonná úprava nie je dostačujúca. Aj súčasné platné znenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje ohraničiť dĺžku rečníckeho času, § 30, aj zakročiť proti poslancovi, ´ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti´, § 32 ods. 2. Preto by postačovalo, aby sa tieto možnosti vhodne a účinne uplatňovali namiesto ich tak detailnej úpravy, ktorá už pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí Národnej rady.
Podľa čl. 26 ústavy sa zaručuje sloboda prejavu, pričom obsahom tejto slobody je právo každého vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Ústava zároveň umožňuje slobodu prejavu obmedziť, ak je toto obmedzenie ustanovené zákonom, formálna podmienka, a ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, materiálne podmienky.
Schválený zákon obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré obmedzujú slobodu prejavu poslancov na pôde Národnej rady, pričom možno mať dôvodné pochybností, či tieto obmedzenia sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, resp. nie je zrejmé, aký legitímny cieľ predpokladaný čl. 26 ods. 4 ústavy uvedené obmedzenia sledujú.
Na interpretáciu a aplikáciu čl. 26 ústavy má výrazný vplyv aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý právo na slobodu prejavu upravuje v čl.10, pričom pre jeho uplatňovanie má význam najmä rozsiahla judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z tejto judikatúry vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu sa pritom vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sa priaznivo prijímajú alebo pokladajú za neútočné alebo indiferentné, ale aj tie, ktoré sú útočné, šokujúce alebo znepokojivé. Európsky súd pre ľudské práva zároveň zastáva názor, že ´ochrana zaručená čl. 10 sa neobmedzuje na niektoré kategórie informácií, myšlienok alebo foriem prejavu´.
V čl. I šiestom bode § 27 ods. 7 schváleného zákona sa ustanovuje, že ´rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie´.
Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané hovorené slovo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto prezentácií je v súčasnosti štandardom. Preto pre uvedený zákaz nenachádzam žiadne rozumné odôvodnenie. Žijeme v digitálnej dobe, pričom súčasné technické zariadenia (vrátane technického zariadenia v rokovacej sále Národnej rady) používanie týchto prezentácii umožňujú, a preto ich zákaz ide presne proti súčasným trendom zameraným na digitálnu gramotnosť.
V čl. I desiatom bode § 30 schváleného zákona sa určuje dĺžka rečníckeho času, pričom oproti platnej právnej úprave, ktorá dĺžku rečníckeho času v rozprave neobmedzuje, sa zavádzajú časové limity v závislosti od toho, v akej časti rozpravy poslanec vystúpi, resp. či ide o poslanca povereného poslaneckým klubom.
Obmedzenie rečníckeho času v rozprave predstavuje zásah do práv poslanca na slobodu prejavu a v širšom rámci obmedzuje právo poslanca vyjadrovať svoje názory na parlamentnej pôde. Uvedené ustanovenie by bolo možné akceptovať za predpokladu, že by rokovanie Národnej rady bolo pravidelne blokované neúmerne dlhými vystúpeniami rečníkov v rozprave, čo by výrazne obmedzovalo až znemožňovalo činnosť zákonodarného zboru.
V prípade Národnej rady však uvedená situácia nenastáva a dĺžky rozpravy k jednotlivým prerokúvaným bodom, resp. počet dní, ktoré trvá štandardná schôdza Národnej rady, nie je, až na ojedinelé výnimky, tak časovo náročná, že by bolo nevyhnutné skracovať dĺžku rečníckeho času v rozprave. Zároveň je potrebné uviesť, že už súčasné znenie § 30 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady umožňuje skrátiť rečnícky čas v rozprave, čo znamená, že už platný rokovací poriadok pozná mechanizmy, ako prípadnú obštrukciu parlamentnej menšiny obmedziť. Argumentom pre ponechanie súčasnej právnej úpravy je aj skutočnosť, že právo hovoriť v rozprave bez časového obmedzenia patrí k tradíciám našej parlamentnej demokracie. Pričom po novembri 1989 sa legislatívne nikdy nepristúpilo k časovému obmedzeniu tohto práva a dôvodová správa ani neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na ustanovenie tohto obmedzenia v súčasnosti.
Ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady bolo doplnené takto: ´ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania; ak ani po opätovnom vykázaní poslanec neopustí rokovaciu sálu, môže predsedajúci prerušiť schôdzu Národnej rady na čas nevyhnutne potrebný na obnovenie poriadku´.´
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 400/2015 použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu.
Doplnenie § 32 ods. 2 v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady však presahuje nevyhnutný rozsah použitia neurčitého pojmu a formuláciou, ´...ktorý (poslanec) svojím konaním narúša priebeh rokovania´, dáva do rúk predsedajúceho široké uváženie na záver o narúšaní priebehu rokovania.
V čl. I 18. bode § 38 schváleného zákona sa doplnil odsek 4 v tomto znení: ´O procedurálnom návrhu v tej istej veci ako procedurálny návrh, o ktorom Národná rada hlasovala a ktorý nezískal podporu, predsedajúci nedá hlasovať.´.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej ústavy je Slovenská republika právny štát. Podľa § 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.
Podľa čl. 4 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel tvorba zákonov zákon musí byť okrem iného aj zrozumiteľný.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ´ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky´.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám vážne pochybnosti o zrozumiteľnosti a formulačnej jednoznačnosti čl. I, 18. bodu § 38 ods. 4 schváleného zákona, keďže nie je jasné na aké hlasovanie Národnej rady sa text odvoláva (ide o hlasovanie v ten istý deň, na tej istej schôdzi, v ten istý mesiac...)
Ustanovenie čl. I 25. bodu § 116a ods. 4 schváleného zákona určuje, že ´po skončení rozpravy Ústavnoprávny výbor Národnej rady rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie ústavného sudcu´.
Takto schválené znenie zákona je nepresné a vecne nesprávne. V situácii, ktorej sa čl. I, 25. bod § 116a ods. 4 schváleného zákona týka, ešte v procese výberu, nejde o kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale len o uchádzačov o pozíciu kandidátov. Kandidátom sa fyzická osoba stáva až po jej zvolení v pléne Národnej rady.
Z čl. 134 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že existujú len predpoklady vyžadované na vymenovanie občana za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale nie podmienky vyžadované pre výkon funkcie sudcu tohto súdu. Výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyžaduje zloženie sľubu podľa čl. 134 ods. 4 ústavy a o tom Ústavnoprávny výbor Národnej rady nemôže rozhodovať; nevie totiž, ktorý z kandidátov bude vymenovaný za sudcu Ústavného súdu.
V nadväznosti na výhrady a pripomienky uvedené v časti II a III navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok."
My sa s týmto stanoviskom pána prezidenta plne stotožňujeme a preto vyzývame predkladateľov, aby tento zákon stiahli. Aby tento zákon stiahli a spoločne sme urobili taký rokovací poriadok, ktorý bude umožňovať rovnaké práva koalícii a rovnaké práva opozícii. Pretože tak, ako povedal niekto múdry, každá krajina má vládu, ale len demokratická krajina má opozíciu.
Ďakujem.

Dovolila by som si, dovolila by som si poprosiť, aby pri hlasovaní č. 77, 78 a 79, som zistila, že boli zaznamenané, že som hlasovala, buď som sa zdržala alebo nehlasovala. Prosím o zaznamenanie "za". Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Rajtár upozornil na ten náročný proces implementácie celého zákona o štátnej službe. Zákon o štátnej službe napríklad predpokladá vytvorenie registra, a to nielen tak, že vytvorenie registra, v prvom rade by to mal byť jeden centrálny register. Dúfam, že nebudeme tvoriť niekoľko, viac ako desať samostatných sektorových registrov. Čiže vytvorenie jedného registra, kde budeme zhromažďovať všetky údaje, kde tie údaje budeme sledovať, vyhodnocovať, nejakým spôsobom budeme z toho vyvodzovať celú koncepciu riadenia personálnych kapacít v štátnej správe. A toto všetko, no chcela by som vidieť, ako to budeme do polroka implementovať. Ak to má byť hotové do polroka, tak to bude asi veľmi šlendriánsky urobené.
Tu by som ešte chcela upozorniť na to, že aj správa OECD o stave verejnej správy na Slovensku nás upozorňuje na to, že riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe vo všeobecnosti, teda nielen štátnej, ale aj vo verejnej správe, je na veľmi slabej úrovni. Neexistuje prehľad, akých zamestnancov potrebujeme, aké miesta nám budú chýbať, aká je veková štruktúra, kde máme slabiny.
Ešte jedna taká zaujímavá štatistika, že odmeny zamestnancov napriek tomu, že v podstate máme veľmi, máme jeden z tých vyšších počtov zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe z vyspelých krajín OECD, na druhej strane odmeny zamestnancov sú jedny z najnižších zo všetkých krajín OECD, tvoria 7,7 % HDP. Čiže znamená, že ich máme veľa, ale sú tak slabo platení, sú tak slabo platení, že ťažko do tej štátnej správy dostaneme schopných ľudí. Tak dúfam, že sa ministerstvo bude venovať aj tomu, ako motivovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegovi Beblavému aj za to, že tak výstižne pomenoval situáciu vo výberových konaniach. A ja som mala veľa známych, ktorí sa ani do výberových konaní v štátnej správe nehlásili, lebo si hovorili, no však tam je už dopredu vybratý. A potom tu máme také príklady, ako napríklad pán Lazár z vodohospodárskeho podniku, ktorý bol na jeden deň zamestnaný, aby potom mohol byť vymenovaný ako generálny riaditeľ. Čiže pokiaľ sa nezbavíme takéhoto klientelizmu a politikárčenia, tak našu štátnu správu nikdy nezlepšíme
A ešte sa mi zdal veľmi dôležitý bod pri tých politických nominantov. To znamená, áno, ak je to politický nominant, tak musíme vedieť, kto je zaňho zodpovedný, kto ho nominoval a ten si má za neho niesť aj osobnú zodpovednosť. Ak mu spraví nejaký prešľap, tak by si zaňho mal niesť aj politickú zodpovednosť. A to sa mi veľmi páčilo na jednom seminári o korupcii, s predstaviteľom zo Spojených štátov sme sa bavili o politických, či sú lepšie politické nominácie alebo teda tá profesionálna správa. On hovoril o diplomatickom zbore. A on hovoril, že je pravda, že tam, je pravda, že tam je veľká časť politických nominantov v diplomatickom zbore Spojených štátov, ale s tým rozdielom, že sú vykazatelní a teda, že nesú za nich zodpovednosť tí, ktorí ich tam nominovali, a pri najmenšom prešľape on letí a prevezme za neho zodpovednosť ten, ktorý ho tam nominoval. Čiže hlavne. A majú aj veľmi rozvinutý koncept tej disciplinárnej spravodlivosti, disciplinárnej zodpovednosti. Takže, žiaľ, toto u nás stále chýba a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si myslím, že pán poslanec Krajniak nepochopil profesionalizáciu verejnej služby. Verejná služba, to nie je nejaké kráľovstvo alebo cisárstvo daného ministra, kde teraz po každých voľbách vymetie všetko od podlahy, od referentov, vrátnika, vedúcich zamestnancov a všetkých. Existujú politické funkcie a existujú nepolitické funkcie. Politické funkcie, to je, áno, to si samozrejme má právo vybrať minister. To je jeho najbližší poradný tím. Tu v tomto zákone sa hovorí, že to je aj vedúci služobného úradu. Ja teda hovorím, že by tam kritériá, nemal by si ho mať možnosť vyberať len zo štátnej verejnej služby, ale kohokoľvek. Čiže to, čo sú politické nominácie, to si môže zobrať kohokoľvek a za tieto politické nominácie si má niesť zodpovednosť.
Ja si však myslím, že áno, je neprijateľné, aby teraz každý minister si doviedol na ministerstvo a podosadzoval stovky generálnych riaditeľov a riaditeľov, svoju rodinu, známych, takých kamarátov, onakých kamarátov, len preto, že im verí. Však v súkromnom sektore, ktorý funguje veľmi dobre, tam sa robí, predsa výberové konanie sa robí na, aj na veľmi citlivé pozície. Najmä sa personálna agentúra, najlepšia personálna agentúra v tých najlepších výkonných firmách, ktorá spraví výberové konanie, a vyberie tam najschopnejšieho odborníka. Ja nepotrebujem na poste vedúceho oddelenia verejného obstarávania nejakého kamaráta, ale potrebujem tam vedúceho, ktorý nebude robiť chyby, nebude robiť chyby v procesoch, napríklad v procesoch verejného obstarávania. Samozrejme, ak to je človek, mal by to byť aj človek charakterný, aj odborne zdatný. Ale teda s týmto s vami vôbec nesúhlasím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Áno, ten konflikt záujmov je taká podstatná oblasť a mne tam ešte, nie je jediná. že v tej transparentnosti štátnej správy tam chýba veľmi veľa vecí. Niektoré, v zákone o štátnej službe sa hovorí, že niektoré z nich sa budú riešiť aj v druhom kroku. Napríklad etický kódex, že to si už urobí rada, urobí etický kódex, napríklad. Alebo ohľadom disciplinárnych konaní, nie je dobré podľa mňa, ak disciplinárne konanie nejakého zamestnanca vyhodnocuje ten istý úrad, hej. Vedúci služobného úradu má veľké právomoci a on bude v podstate hodnotiť disciplinárne konania zamestnanca na tom istom úrade. Ja si myslím, že to by mala byť nezávislá komisia, ktorá by posudzovala disciplinárne konania, kde by mohli byť zástupcovia z rôznych ministerstiev. Čiže čo sa týka transparentnosti verejnej správy a nastavenia takých procesov aj pri konflikte záujmov, disciplinárnych konaniach, ešte tento zákon má veľké nedostatky. Ale tak pravdepodobne som sa dozvedela, že niektoré z týchto oblastí sa budú nastavovať ešte aj ďalšie roky. Takže hádam sa to zlepší.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť k návrhu zákona o štátnej službe pozmeňovacie návrhy. Niektoré z nich už prečítala pani kolegyňa. Ale ešte na úvod také možno zamyslenie k zákonu o štátnej službe.
Zákon o štátnej službe by mal byť veľmi dôležitým zákonom. Lebo podľa zákona o štátnej službe budú pracovať desaťtisíce ľudí, ktorí sú zamestnaní v štátnej službe. Štátna služba nám poskytuje základné veci štátu, ako je napríklad bezpečnosť, vzdelávanie, dobré fungovanie daňových úradov, našu reprezentáciu v zahraničí. A preto je dôležité, aby do štátnej služby sme dokázali pritiahnuť tých najtalentovanejších ľudí. Aby skrátka neplatilo, že pre štát idú pracovať len tí, ktorí si nevedia nájsť uplatnenie inde, ale aby pre štát pracovali naozaj tí najschopnejší ľudia, ktorých v tomto štáte máme.
Taká veľmi zaujímavá kniha, ktorá rieši problematiku fungovania štátnej služby, sa spomína aj v inšpiratívnej knihe od redaktorov týždenníka Economist a volá sa, že "Štvrtá revolúcia". A autori v tejto knihe tvrdia, že najbližšia revolúcia, ktorá čaká demokracie a najmä demokracie západného typu, je práve fungovanie štátnej správy. Štátna správa a fungovanie štátu, a to neplatí len pre Slovensko, ale aj pre iné demokracie, žiaľ, v poslednej dobe zažíva krízu. Často je prebyrokratizovaná. Nestihla sa prispôsobiť technologickému pokroku. Tam, kde ostatné firmy, tam, kde súkromný sektor zareagoval okamžite, to znamená, že využil technologický pokrok napríklad na zníženie nákladov, na efektivitu, na otvorenosť, tam tá štátna správa zaostávala a stále fungovala tak, akoby sme ešte boli niekde v šesťdesiatych rokoch. Keď si pozriete niektoré úrady, tak vidíte, ale však o tom sme sa veľmi často bavili, o informatizácii verejnej správy, o prepojení rôznych registrov. Vidíte, že vlastne na niektorých úradoch stále ešte existujú papierové šanóny, kde sa vyhľadávajú informácie.
A jednou z mála krajín, ktoré sa dokázalo veľmi úspešne prispôsobiť tomuto technologickému pokroku a dokázali adaptovať štátnu správu na modernú situáciu, bolo Švédsko. Švédsko, pretože tam, Švédsko je taká krajina, kde sa už všetko podstatné stalo, už mali aj vrchol demografickej krízy, teraz sú na tom stále lepšie a lepšie, takisto mali aj finančnú krízu pred tým, ako zasiahla finančná kríza Európu, no a vtedy zistili, že potrebujú zásadným spôsobom reformovať štátnu správu. A podarilo sa im to veľmi úspešne. Zatiaľ čo výdavky štátu vo všetkých ostatných krajinách dramaticky rástli, aj u nás keď si porovnáte výdavky, výdavky štátu za roky, ja neviem, po revolúcii dramaticky rástli, ale to sa týka aj Spojených štátov, aj Veľkej Británie, tak vo Švédsku sa im podarilo prekvapivo znížiť výdavky štátu zo 67 % HDP v roku ´93 na 49 % v roku 2014. Dokázali zreformovať školstvo, vytvorili tzv. slobodné školy, ktoré síce financuje štát, ale nereguluje spôsob výučby. A tak isto reformovali aj nemocnice. To bol veľmi dôležitý krok, kedy otvorili, otvorili registre, otvorili dáta, pacienti si môžu porovnávať úspešnosť liečby, kvalitu, kvalitu liečby. A v súčasnosti Švédi teda majú jeden z najefektívnejších zdravotníckych systémov v Európskej únii.
Druhým problémom štátnej a vo všeobecnosti verejnej, verejnej správy je neustále sa zväčšujúca agenda, agenda štátu. Asi veľmi dobre poznáte také anglické, nejaký mysliteľ povedal, že, že "slušný Angličan sa so štátom stretol kedysi len vtedy, keď išiel na poštu, teraz ho štát otravuje už skoro stále". No a je to fakt, že kedysi naozaj štát sa staral len o také základné funkcie. Staral sa napríklad o bezpečnosť, to bola polícia, strážil hranice, armáda. Postupne sa k tomu pridávali rôzne práva, právo na vzdelávanie, to znamená, že sa vybudovali vzdelávacie systémy, právo na dôchodkové zabezpečenie, vybudovali sa nejaké férové dôchodkové systémy, právo na bezplatné zdravotníctvo, vybudovali sa zdravotné poistenia a celý zdravotnícky systém.
Čiže ten štát plnil stále väčšiu a väčšiu agendu a jeho výdavky sa stále viac zväčšovali, zväčšovali, zväčšovali a nafukovali. Ale popri tom zväčšovaní tej štátnej agendy nedochádzalo k nejakej, nedochádzalo k efektivite ani k meraniu kvality, ani k nejakému prehodnocovaniu toho, ako to, ako najlepšie tieto procesy robiť. A veľmi pekne to vyjadril Michael Bloomberg, mediálny magnát. On, viete, že dlho pracoval vlastne v korporátnom svete a potom sa stal primátorom New Yorku, no a vtedy čakalo ho teda také veľké rozčarovanie a povedal, že, hovoril, že je veľmi ťažké manažovať ten verejný sektor a štátnu správu, že to je skutočne veľmi ťažké. A povedal, že "v biznise môžete experimentovať a podporovať tie najlepšie projekty, zdravým projektom poskytnete finančné zdroje, nezdravé necháte zomrieť; v štátnej správe musíte celú pozornosť sústrediť na nezdravé projekty, pretože tie majú najhlasnejších obhajcov". A to je pravda. V štátnej a verejnej správe skrátka nemôžete zrazu prestať poskytovať nejakú službu. Poviete si, že no dôchodkové poistenie je neefektívne, no tak prestaneme na tri mesiace platiť dôchodky. Skrátka sa to nedá a ten štát, aj keď sú tie služby neefektívne, musí ich poskytovať.
Takisto si uvedomujem aj to, že keď hodnotíme teda tú výkonnosť štátu, že štát, žiaľ, niektoré služby, ktoré poskytuje, sa nedajú zefektívniť technologickým pokrokom, napríklad vzdelávanie. Vieme, že snažili sa mnohé univerzity teda zaviesť e-learning, ale stále v tom vzdelávaní budete mať tú postavu učiteľa, ktorá je skrátka vo vzdelávaní, vo vzdelávaní veľmi podstatná. A veľmi ťažko to vykompenzujete nejakým technologickým pokrokom alebo internetom.
Čo však bolo veľmi podstatné, je, že hlavne v Ázii, napríklad známy Singapur, ale aj Čína, si zobrali príklad z toho, že zistili, že teda tá štátna správa je veľmi dôležitá pre dobré fungovanie štátu a inšpirovali sa dobrými prvkami v tých západných demokraciách plus si vytvorili taký vlastný systém. No a v škole, v Číne, pardon, v roku 2005 tak založili obrovskú akadémiu na vzdelávanie lídrov vo verejnej správe. Je to jedna obrovská prestížna univerzita na obraz Kennedyho inštitútu v Spojených štátoch amerických, ktorá sa venuje len výchove lídrov v štátnej a verejnej správe. A zistili, že je veľmi dôležité, že to, aké, aká štátna a verejná správa bude mať lídrov, tak, tak bude fungovať.
No a tam sa venujú len takým trom, akože celý ten výučbový proces by sa dal zhrnúť do otázok, že čo funguje najlepšie a dá sa to aplikovať aj u nás. Čiže skúmajú všetky riešenia, čo fungujú vo svete, a skúmajú, či sa dajú aplikovať na tú Čínu. A, žiaľ, viete, že u nás sa často stáva, že štátna a verejná správa zabije akúkoľvek, často zabíja iniciatívu tých zamestnancov. Ak nejaký zamestnanec príde s nejakým nápadom alebo poukáže na niečo, čo nefunguje, tak zotneme mu hlavu, buchneme mu po hlave, lebo však v prvom rade treba by lojálny. No a ukazujú to aj mnohé, mnohé, mnohé teda kauzy z tej štátnej správy. A my sami dostávame desiatky podnetov, kedy za nami chodia zamestnanci zo štátnej správy, ktorí hovoria o tom, ako keď na niečo, na nejaké zlyhania poukážu alebo navrhnú nejaké zlepšenie zároveň, tak často sú degradovaní, v práci sú šikanovaní. A je to škoda, pretože štátna verejná správa, ktorá, hovorím, zamestnáva obrovské kvantum zamestnancov, tak by mala práve podporovať otvorenú a inovatívnu atmosféru. Všade inde tie inovácie vo všetkých ostatných sektoroch prosperujú, len nie v štátnej a verejnej správe. A ináč autori v tej knihe Štvrtá revolúcia uvádzajú aj príklad, ako práve v Číne podporujú inovácie vo verejnej správe, kde posielajú jednak svojich zamestnancov na taký job shadowing do korporátneho sveta, ale aj do mimovládnych organizácií. A teraz sa im podarilo zreformovať poskytovanie sociálnych služieb, napríklad.
Teraz k samotnému zákonu. Ja som to už hovorila pri prvom čítaní, čo sa mi teda nepáči. Hovorila som o tom, že sa mi nepáči, že v zákone, v novom zákone o štátnej službe stále je veľmi veľa výnimiek na výberové konania. Hromadné výberové konania sa napríklad zavádzajú len pre absolventov. Hoci prečo sa neinšpirovať a prečo napríklad Európskou komisiou, ktorá má veľmi prepracovaný systém výberových konaní, a prečo ten systém výberových konaní nezaviesť aj na Slovensku? To samozrejme predpokladá to, že budete, že štátna správa by mala mať aj nejakú expertízu v manažovaní ľudských zdrojov. To znamená, že by nemalo to byť asi roztrieštené po jedných ministerstvách, ale mala by vedieť, mal by niekde byť prehľad, koľko miest budeme potrebovať napríklad nasledujúce dva roky v štátnej správe, aké typy miest. Mal by byť vyhlásený ročný plán výberových konaní a následne tieto hromadné výberové konania a štandardizované, bez toho, aby mohlo dochádzať k nejakému ovplyvňovaniu, by sa mali uskutočniť.
Takisto som poukazovala na to, že vo výberových konaniach často je ponechaná možnosť len osobného pohovoru, že ústneho pohovoru, čo všetci vieme, že je veľmi subjektívne. Samozrejme ústny pohovor je dôležitý, ale možno až v treťom alebo štvrtom kole, kedy ten uchádzač už prejde nejakým objektívnym výberovým konaním.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkali, áno, týkali sa konfliktu záujmov. Týkali sa konfliktu záujmov z toho dôvodu, že je škandalózne, že tento zákon skrátka neriešil konflikt záujmov. Vieme, že konflikt záujmov je veľkým problémom u nás, vieme to z mnohých zmanipulovaných verejných obstarávaní, z mnohých chýb, za ktoré nebola vyvodená zodpovednosť, ale tento zákon nezavádzal žiadny proces riadenia konfliktu záujmov. A ja som si s hrôzou prečítala v týždenníku Trend rozhovor s ministrom Druckerom, kedy minister Drucker povedal, že, no, sa ho pýtal redaktor na nejakého zamestnanca, on hovorí, no ako som to mal vedieť, však ja predsa nemôžem si vo voľnom čase prezerať všetky registre, či niekto nie je v konflikte záujmov. Samozrejme, nikto od pána ministra neočakáva, že teraz si bude otvárať obchodný register a zbierky listín, ale čo však od neho očakávame, občania, právom to očakávame, že skrátka na každom ministerstve bude nejaký systém riadenia konfliktu záujmov. Ako sa môže stať, že nikde nie je zaevidované, či nejaký zamestnanec je v potenciálnom konflikte záujmov alebo nie je? A tak isto nie je povinnosť to oznámiť a tak isto nie je zadefinované, čo sa bude diať, ak tento konflikt záujmov nastane.
Ďalšie, ďalší pozmeňujúci návrh rieši lehoty, teda podľa môjho názoru bolo škandalózne, lehota 5 dní. Hovoríme, že chceme pritiahnuť do štátnej správy talentovaných ľudí, a potom dáme, minimálna lehota na prihlásenie sa do výberového konania je 5 dní. To znamená, že niekde na nejakom portáli vypíšeme výberové konanie a za 5 dní je uzávierka. Čo myslíte, kto sa na to prihlási? No samozrejme len ten, komu niekto zavolá, počuj, mám také teplé miestečko prihlás sa, bude vypísané výberové konanie, za 5 dni sa to uzavrie, máš to v suchu. A máme aj výberové konanie, aj máme toho, koho sme chceli. Takže to bolo úplne absurdné.
Ďalší plán výberových konaní... Aha, tomu by som chcela venovať trochu viac pozornosti, lebo sa vyjadrovali k tomu aj mimovládky, aj odborníci, aj teda zamestnanci Úradu vlády, a síce pozícia vedúceho služobného úradu. Mimovládka aj odborníci sa nazdávajú, že vedúci služobného úradu má byť nepolitická funkcia. Ja sa s tým stotožňujem. Myslím si, že vedúci služobného úradu môže byť nepolitický. Áno, mohol by byť nepolitická funkcia. Dokonca môžeme povedať, že áno, mal by byť. Má veľké personálne právomoci, môže disciplinárne trestať, môže udeľovať rôzne sankcie, čiže v ideálnom prípade by to mala byť apolitická funkcia. Čo sa však stalo? V novom zákone o štátnej službe vedúci služobného úradu nie je nepolitická funkcia a teda ani nebola vôľa, aby sa z vedúceho služobného úradu stala nepolitická funkcia. Skrátka, bolo mi povedané, že toto je rozhodnutie, že vedúci služobného úradu je politická funkcia. Dobre, je to politická funkcia, ale zároveň sa mu obmedzili, dali sa mu nejaké podmienky, že musí spĺňať vysokoškolskú prax, riadenie atď., ale jedna z podmienok bola, že najprv bolo, najprv bolo uvedené, že musí byť vybraný len zo zamestnancov štátnej správy, potom sa to rozšírilo na verejnú správu. Ale to je absolútne absurdné.
Povieme, že to je politická funkcia, politická funkcia znamená, že si ho nominuje ten-ktorý minister a za neho nesie plnú zodpovednosť. To znamená, že keď mu spraví prúser vedúci služobného úradu, tak minister a to bude plne zodpovedný. To znamená, politická funkcia a vyvodí aj politickú zodpovednosť. Ale zároveň mu ukladáme, že nemôže si vybrať nikoho iného len z toho košiara ovečiek, ktoré sú už v štátnej službe. Ja si myslím, že to je, ak teda hovoríme, že vedúci služobného úradu má byť politická funkcia, za ktorú si minister berie plnú zodpovednosť, v tom prípade by vedúci služobného úradu, mal by si mať možnosť zobrať kohokoľvek. To znamená, že keď pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Páni poslanci, mohla by som vás poprosiť, keď už sa bavíte v sále, čo je v poriadku, skúste aspoň znížiť teda úroveň zvuku. Ďakujem pekne.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
To znamená, že keď sa pán minister rozhodne si niekoho, nejakého šikovného človeka, povie si toto je môj politický nominant, vedúci služobného úradu, tak by mal možnosť si ho vybrať z kohokoľvek, aj z korporátneho sveta, aj z iných sfér života, kohokoľvek, komu dôveruje, keď hovoríme teda, že vedúci služobného úradu je politická funkcia, nech si to môže vybrať, nech si teda toho politického nominanta, môže vybrať odkiaľkoľvek, koho uzná za vhodného, lebo on bude za neho niesť zodpovednosť. Ale tento mačkopes, že je to politická funkcia, ale zároveň si to minister môže vybrať len zo zamestnancov štátnej služby, verejnej služby, je absurdný. A ja si myslím, že keď je to politická funkcia, nech si teda vyberie, koho chce, alebo spravme to ako nepolitickú funkciu, tak ako navrhovali, ale nie takýto hybrid.
Ďalšie pozmeňujúce návrhy sa týkajú, aha, odmeňovania. Odmeňovania. Ja som hovorila, že áno je veľmi pozitívne, že sa zavádza hodnotenie, ktoré tu predtým nebolo. To znamená, že aspoň akú-takú spätnú väzbu ten zamestnanec dostane, ak nie je to úplne subjektívne. Hoci ja nesúhlasím s tým, že významnou zložkou platu naďalej zostáva osobný príplatok, ktorý zostáva naďalej vo výške 100 %, a dobre vieme, že v štátnej službe tento osobný príplatok je udeľovaný veľmi netransparentne. Nikto nevie, prečo niekto dostal osobný príplatok vo výške 100 %, iný vo výške 10 %, iný vo výške 1 %, niekto ho nedostane vôbec. Nie sú tu žiadne pravidlá, je to veľmi netransparentný proces, ktorý vyvoláva v štátnej správe zlú krv. A ja som si myslela, že keď zavádzame hodnotenie, tak naviažeme nejakým spôsobom, a keď už ten osobný príplatok ostáva, hoci si myslím, že by tam nemal byť, mal by sa radšej výrazným spôsobom zvýšiť plat a znížiť možnosť osobného príplatku. Lebo ten osobný príplatok je vysoko subjektívna zložka hodnotenia, ktorá skutočne je udeľovaná, to vám povie ktokoľvek, koho sa spýtate v štátnej správe, je udeľovaná veľmi netransparentne.
Čiže keď už zavádzame hodnotenie, bodové hodnotenie, tak to hodnotenie by malo byť prísne naviazané na udeľovanie osobného príplatku. To znamená, keď máš vynikajúce výsledky, tak dostaneš taký a taký, toľko percent osobného príplatku. Keď získaš toľko bodov, dostaneš toľko percent osobného príplatku. A celkovo si myslím ale však, že tento zákon vôbec nerieši nejaký kariérny postup alebo motivačné hodnotenie zamestnancov. A to je chyba, pretože často zamestnanci, ktorí prídu do štátnej správy, tam nevidia, je problém udržať, za prvé, získať a za druhé, udržať talentovaných ľudí a hlavne odborníkov v niektorých oblastiach. A nový zákon nerieši ani transparentný kariérny postup, ani nejaké dynamické odmeňovanie.
No tak ak dovolíte, ja by som teraz prečítala pozmeňujúce návrhy, bude to trochu dlhšie, ale bola by som teda rada, keby ste ich podporili.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 60 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
2. V čl. I v § 60 ods. 6 sa vypúšťa časť za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza bodkou.
Prečo? Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, "nová právna úprava zužuje možnosti prijatia do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, čím sa opätovne kladie dôraz na princíp transparentného zamestnávania". Faktom však zostáva pri tomto zákone, že zákon stále upravuje 13 rôznych situácií, kedy si môžete obsadiť štátnozamestnanecké miesto bez výberového konania v týchto paragrafoch § 35, § 36 ods. 3, § 36 ods. 6, § 57 ods. l, § 58 ods. 1, § 59a, § 60 ods. 1 a § 60 ods. 6 a vrátane dvoch situácií, keď sa to týka vedúceho zamestnanca. A ja si myslím, že vedúci zamestnanec bez výberového konania je neprijateľné (§ 60 ods. 1 a ods. 6). Vedúci zamestnanci majú v porovnaní s ostatnými zamestnancami väčšiu zodpovednosť, logicky sú na nich kladené zvýšené nároky. A dobre vieme, že ryba smrdí od hlavy. To znamená, že ako bude riadené ministerstvo, to v prvom rade závisí od manažmentu. Ak máte zlý manažment, nečakajte, že referenti budú teraz motivovaní a dávať nejaké skvelé pracovné výsledky. Stredný a vyšší manažment v štátnej správe je mimoriadne dôležitý pre štábnu kultúru a ak sa má štátna služba profesionalizovať, menovania na základe telefonátov, kamarátstiev a rodinkárstva bez riadneho výberového konania, by mali definitívne skončiť. Všetci si spomíname na slávne ministerstvo pôdohospodárstva, kde sa ukázalo, že je celá rodina. Takže takýmto situáciám by sme sa mali vyhnúť a nemali by existovať výnimky, kedy dovoľujeme, aby v prvom rade vedúce pozície boli obsadzované bez výberového konania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ďalší poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 25 ods. 4 sa vkladá nové písm. a), ktoré znie:
"a) ročného plánu výberových konaní".
Doterajšie písmená a) až e) sa označujú ako písmená b) až f).
2. V čl. I v § 25 sa ods. 4 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
"g) služobných hodnotení štátnych zamestnancov".
3. V čl. I v § 26 ods. 1 prvá veta znie: "Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra ročného plánu výberových konaní, výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest, registra štátnych zamestnancov a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.".
Týmto návrhom chceme doplniť centrálny informačný systém verejnej správy o register ročného plánu výberových konaní a register služobných hodnotení štátnych zamestnancov.
Ako som už povedala, ak chceme pritiahnuť tie talenty do štátnej správy, tak v prvom rade by sme mali vedieť, koho štátna správa potrebuje a mali by sme to vedieť v predstihu a malo by to byť verejné, aby si ľudia mohli naplánovať svoju kariéru, mohli sa prihlásiť. Napríklad v inštitúciách Európskej únie tento ročný plán je pravidelne zverejňovaný. Každý si môže prečítať, že v roku 2017 sa budú organizovať výberové konania na audítorov, na administrátorov, na právnikov, na lingvistov, na asistentov, vie presne kedy, lebo už pred polrokom tam je napísaný ten dátum, kedy sa budú konať tie výberové konania. Väčšinou sa konajú vždy v marci, čiže každý, kto sa chce prihlásiť, vie, že v marci je ten čas, a presne vie, koľko to bude trvať. Vie, že to má toľko a toľko kôl, prvé kolo bude vtedy, druhé kolo vtedy, tretie kolo vtedy, výsledky budú publikované, môže, verejne si ich môže prečítať, má tam porovnanie bodov, aké bodové hodnotenie získali rôzni uchádzači. Čiže je to mimoriadne transparentný proces a môže si aj tú svoju kariéru podľa toho naplánovať.
Ďalej bod 4. V čl. I v § 26 ods. 2 prvej vete sa za slovo "neposkytuje" vkladajú slová "do registra ročného plánu výberových konaní".
5. V čl. I v § 27 ods. 1 sa za slovo "poskytovaných" vkladajú slová "ado registra ročného plánu výberových konaní,".
6. V čl. I v § 27 ods. 3 sa za slovo "zamestnancov" vkladajú slová "a do registra služobných hodnotení štátnych zamestnancov".
7. V čl. I v § 40 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade s výnimkou vyhlásenia výberového konania podľa ods. 2 v súlade s plánom výberových konaní služobného úradu, ktorý služobný úrad zostavuje každoročne ku koncu novembra príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok, a údaje o ňom poskytuje ústrednému portálu do príslušného registra najneskôr 30 dní pred uskutočnením prvého výberového konania v nasledujúcom kalendárnom roku.".
8. V čl. I v § 41 ods. 1 sa slová "15 pracovných dní" nahrádzajú slovami "30 pracovných dní".
Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť konkurenčné prostredie. Pre vznik konkurenčného prostredia je nevyhnutné, aby sa o dané miesto uchádzal prirodzene čo najväčší počet uchádzačov. A lehota 15 pracovných dní na oznámenie výberového konania verejnosti sa javí byť veľmi krátka, preto navrhujeme jej predĺženie na 30 dní.
9. V doterajšom čl. VI sa slová "§ 25 ods. 4 písm. d)" nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. e)" a slová "§ 25 ods. 4 písm. e)" sa nahrádzajú slovami "§ 25 ods. 4 písm. f) a g)".
To je vlastne len legislatívno-technická úprava.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka vedúceho služobného úradu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 18 ods. 3 sa slová "získanie praxe troch rokov vo verejnej správe" nahrádzajú slovami "tri roky odbornej praxe".
Čiže s cieľom rozšíriť okruh kandidátov na pozíciu generálneho tajomníka, ktorá je v tomto zákone na účely tohto zákona stotožnená s vedúcim služobného úradu, tak sa rozširuje možnosť vybrať si vedúceho služobného úradu aj mimo verejnej správy. A hovorím, je to preto, že túto pozíciu zákon definuje ako politickú pozíciu. Ak je to politická pozícia, tak teda nech si ten minister zoberie na tú pozíciu človeka, ktorý spĺňa nejaké kritériá, ale teda nemusí byť len zo štátnej a verejnej správy. To mi pripadá ako, ak sa náhodou zmení vláda a teraz prídu noví ministri, tak som teda, bude veľmi ťažké si toho vedúceho služobného úradu vybrať. Mne to príde taká snaha o zabetónovanie tých správnych ľudí v štátnej službe.
2. V čl. I v § 41 ods. 2 sa slová "päť pracovných dní" nahrádzajú slovami "15 pracovných dní".
Toto je to, čo som hovorila, päť pracovných dní je absurdne krátka doba, ak chcete vyhlásiť výberové konanie.
Odôvodnenie: Pokiaľ je jedným z cieľov návrhu zákona snaha o obsadenie štátnozamestnaneckých miest skutočne tými najlepšími zamestnancami, je nevyhnutné pripraviť čo najväčšie konkurenčné prostredie. Lehota 5 pracovných dní vo vládnom návrhu zákona je extrémne krátka. (Zaznievanie gongu.) Táto lehota zákona sa tam vôbec nemala objaviť.
3. V čl. I v § 51 ods. 3 sa za slovo "miesta" vkladajú slová "zoznam cieľov, ktoré by mal štátny zamestnanec dosiahnuť pri výkone štátnej služby na najbližší kalendárny rok (ďalej len "zoznam cieľov výkonu štátnej služby")".
4. V čl. I v § 111 ods. 1 písm. d) sa slová "zdržať sa konania" nahrádzajú slovami "oznamovať služobnému úradu konanie", za slová "osobnými záujmami" vkladajú slová "alebo politickými záujmami", za slovo "iného" sa vkladajú slová "alebo nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a zdržať sa takého konania, pokiaľ nie je služobným úradom odsúhlasené; podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom".
Tieto dve ustanovenia, tieto dve ustanovenia riešia jednak proces hodnotenia, tu som v diskusii s Úradom vlády namietala, že síce zavádzame hodnotenia, ale tie hodnotenia mali by byť založené na splnení cieľov. Ako môže vedúci objektívne hodnotiť nejakého zamestnanca, keď si nestanovili ciele, ktoré ten zamestnanec má na daný rok splniť? A vieme, že dochádza, nedávno bol za nami jeden policajt a videla som, akým spôsobom a neobjektívnym spôsobom, keď chcete niekoho šikanovať a degradovať, ako sa dá manipulovať hodnotenie. Čiže skutočne by sme mali dávať pozor a mali by sme, mali by sme sa snažiť o to, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie. Hodnotenie napríklad v súkromných firmách alebo aj v európskych inštitúciách prebieha takým spôsobom, že vždy pri hodnotiacom pohovore si zamestnanec spoločne s vedúcim zamestnancom stanoví ciele na tento rok. Samozrejme, niektoré ciele sa opakujú, písanie brífingov, vybavovanie pošty a tak ďalej. Ale zároveň to môžu byť ciele napríklad v súvislosti so špeciálnymi úlohami. Takisto tam ten zamestnanec môže povedať, že ja budúci rok chcel by som sa trochu viac zdokonaliť, ja neviem, poviem, že napríklad vo verejnom obstarávaní, alebo rozšíriť si svoje vedomosti. Čiže tam v rámci týchto cieľov by mal figurovať aj plán vzdelávania pre toho zamestnanca. A na základe toho potom o rok môže vedúci zamestnanec hodnotiť, či daný zamestnanec splnil tieto ciele alebo nie.
Konflikt záujmov som už hovorila. Tento zákon je absolútne nefunkčný, čo sa týka konfliktu záujmov. Toto ustanovenie rieši len malú časť toho konfliktu záujmov a podobný je teda pozmeňovák tuto pani kolegyne. Ja som sa snažila urobiť len to, aby z toho pasívneho konfliktu záujmov, aby sme urobili aktívnu, aby zamestnanec mal povinnosť oznámiť zamestnávateľovi potenciálny konflikt záujmov. Aby sa potom nestalo to, čo pán Drucker hovorí: no a však čo, ja, ako ja mám vedieť o konflikte záujmov? Čiže aby tu bol nejaký riadny zavedený proces riadenia konfliktu záujmov a aby zamestnanec musel oznámiť, ak sa nachádza v konflikte záujmov. Ak napríklad, ja neviem, má firmu alebo jeho manželka alebo rodina, ktorá podniká s liekmi, a zrovna sa venuje liekovej politike na ministerstve zdravotníctva a tak ďalej a tak ďalej.
Podrobnosti v tom pozmeňovacom návrhu, hovorím, že podrobnosti upraví služobný úrad vnútorným predpisom. Môže to byť tak, najideálnejšie by to bolo, keby sa všetko dialo cez informačný systém. To znamená, že v informačnom systéme nahlási potenciálny konflikt záujmov a zároveň mu to možno vedúci služobného úradu, aby potvrdil, že o tom vie. Čiže všetko aby sa dialo elektronicky a aby to bolo v elektronickom systéme zaznamenané.
5. V čl. I v § 122 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Pri hodnotení jednotlivých oblastí služobného hodnotenia sa prihliada na zoznam cieľov výkonu štátnej služby.".
6. V čl. I v § 123 ods. 4 a 5 znejú:
"(4) Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti spolu s prihliadnutím na zoznam cieľov výkonu štátnej služby a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporúčania na zlepšenie vykonávanie štátnej služby zahrnie do cieľov výkonu štátnej služby na nasledujúce obdobie, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby a k zoznamu cieľov výkonu štátnej služby, ktorý môže navrhnúť aj doplniť.
(5) Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, komisia pre služobné hodnotenie sa oboznamuje s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi vrátane zoznamu cieľov výkonu štátnej služby pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť, na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby a zozname cieľov výkonu štátnej služby na najbližší kalendárny rok, pričom prihliadne na možné návrhy štátneho zamestnanca na doplnenie tohto zoznamu. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia, s výsledkom služobného hodnotenia a zoznamom cieľov výkonu štátnej služby."
Čiže ešte raz. Tento pozmeňujúci návrh rieši najmä služobné hodnotenie, aktívne zapojenie zamestnanca a stanovenie cieľov na ďalší rok, ktoré sa následne majú plniť a na základe ktorých by mal byť štátny zamestnanec hodnotený, aby to hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie.
Ďalší pozmeňujúci návrh. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 41 ods. 23 prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "zverejnením identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".
2. V čl. I v § 41 ods. 23 v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".
3. V čl. I v § 44 ods. 12 v prvej vete sa za slovo "konania" vkladá čiarka a slová "identifikátorov úspešných uchádzačov a počtu bodov, ktoré získali".
4. V čl. I v § 44 ods. 12 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a ostatným úspešným uchádzačom a neúspešným uchádzačom oznámi služobný úrad výsledok výberového konania spolu s dôvodmi, pre ktoré neboli vybraní alebo úspešní, do desiatich dní od jeho skončenia".
Tento pozmeňujúci návrh rieši to, aby úspešní aj neúspešní uchádzači boli objektívne transparentne informovaní o výsledkoch výberového konania, o bodoch, ktoré dosiahli, a o dôvodoch, prečo neuspeli.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 7 ods. 6 sa slová "§ 102" nahrádzajú slovami "§ 102 odsek 1, 4, 5, 6, 7 a 8".
V čl. I v § 102 sa ods. 2 dopĺňa novými písm. n) a o), ktoré znejú:
"n) hlavného kontrolóra obce,
o) hlavného kontrolóra vyššieho územného celku."
Toto je taký zaujímavý paradox. Nezlučiteľnosť výkonu štátnej služby s inými funkciami je relatívne široká, no napriek tomu nepokrýva všetky potrebné funkcie. Je zaujímavé, že funkcia hlavného kontrolóra obce, respektíve vyššieho územného celku predstavuje z časového hľadiska natoľko náročnú činnosť, že kontrolóri sú spravidla zamestnaní na plný úväzok. Na základe uvedeného sa navrhuje rozšírenie funkcií nezlučiteľných s výkonom štátnej služby. Zároveň sa v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu spresňuje, že nezlučiteľnosť funkcií vymenovaných v § 102 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii.
To bolo zaujímavé, že tento zákon o štátnej službe hovoril, že hlavný kontrolór, že funkcia hlavného kontrolóra je zlučiteľná so štátnozamestnaneckým miestom. Ale tí, čo robíte v komunále alebo máte skúsenosti v komunále, tak viete, že kontrolór, to je pozícia na plný úväzok. A kontrolór má pracovať tak, ako by mal pracovať v obci, tak si neviem predstaviť, že on bude ešte pracovať aj na ďalšom štátnozamestnaneckom mieste.
Pozmeňujúci návrh č. 6. Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I v § 31 ods. 2 sa slová "podľa § 41 ods. 3 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa § 41 ods. 3".
2. V čl. I v § 38 ods. 1 v úvodnej vete sa slová "na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby" vkladajú slová "v elektronickej podobe podľa § 41 odsek 3".
V čl. I v § 40 ods. 6 sa slová "odsek 11" nahrádzajú slovami "odsek 10".
V čl. I v § 41 ods. 3 znie, pardon, čl. I § 41 ods. 3 znie :
"(3) Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme, v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) po autentifikácii na ústrednom portáli alebo b) bez autentifikácie na ústrednom portáli."
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
"§ 19 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z."
5. V čl. I v § 41 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 25 sa označujú ako odseky 4 až 24.
V čl. I v § 41 ods. 4 znie: "(4) Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe s pripojenými dokumentami."
V čl. I v § 41 ods. 5 znie: "(5) Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky služobného úradu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:
"§ 12 zák. č. 35/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z."
8. V čl. I v § 41 ods. 7 sa slová "podľa ods. 3 písm. b) druhého bodu" nahrádzajú slovami "podľa ods. 3 písm. b)".
9. Čl. I § 43 znie:
"§ 43
(1) Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.
(2) Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. a), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b), služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti do e-mailovej schránky uvedenej v žiadosti o zaradenie.
(3) Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi, sa považuje za splnenú dňom odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli a) do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie alebo b) do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.
(4) Uložením podľa ods. 3 písm. b) sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.
(5) Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná."
Poznámka 29, ktorá pod čiarou k odkazu 29 znie:
§ 13 zákona č. 305/2013 Z. z.
10. V čl. I v § 44 ods. 2 sa slová "§ 41 ods. 1 až 10" nahrádzajú slovami "§ 41 ods. 1 až 9".
A teraz odôvodnenie k tomu, prepáčte, obsiahlemu pozmeňujúcemu návrhu. My sa bavíme o elektronizácii verejnej správy, dali sme na to miliardu, hovoríme o tom, že všetko je potrebné prepojiť a elektronizovať, ale do výberových konaní sa môžu uchádzači prihlásiť anachronicky a posielať listy. Ja si myslím, že každý uchádzač, ktorý chce pracovať v štátnej správe, a ak hovoríme o tom, že chceme mať modernú, funkčnú, elektronicky prepojený e-správu, eGovernment, tak by sme mali povoliť hlavne do výberových konaní prihlasovanie len prostredníctvom elektronických formulárov. A odstránenie zasielania vyššie uvedených žiadostí v listinnej podobe nijako neobmedzí prípadných uchádzačov a takmer s úplnou istotou, možno mi to môže niekto vyvrátiť, pán minister možno, ale že v súčasnosti si neviem predstaviť alebo si myslím, že neexistuje pracovisko, kde by štátny zamestnanec pri svojej práci nevyužíval osobný počítač. A preto by nemalo byť povolené, aby sa mohol prihlásiť človek, čo nevie robiť s počítačom, a teda posielanie žiadostí by malo byť plne v elektronickej podobe.
Posledný pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I, v čl. I v § 132 ods. 1 sa číslo "100" nahrádza číslom "80".
Ide o zníženie výšky osobného príplatku, ktorý sa znižuje zo súčasných 100 % platovej tarify na 80 %. Súčasne nastavená výška osobného príplatku vytvára medzi zamestnancami obrovské a často ničím nepodložené rozdiely vo finančnom ohodnotení. Niektorým zamestnancom sa tento plat môže až zdvojnásobiť a niektorí, ktorí vykonávajú tú istú pozíciu, ten osobný príplatok nikdy nedostanú z rôznych dôvodov. Niekedy preto, že nemajú to správne politické krytie. A takto extenzívne nastavená možnosť zdvojnásobenia platu umožňuje finančne lepšie hodnotiť radového zamestnanca ako napríklad vedúceho zamestnanca s vyššou mierou zodpovednosti. A osobne si myslím, už som to raz povedala, že štátni zamestnanci by mali mať vyšší základný plat a nemala by byť ponechaná tak veľká miera neobjektívnemu alebo subjektívnemu prideľovaniu osobných príplatkov.
Bod 2. V čl. I v § 132 ods. 2 písm. a) znie:
„a) na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok, pričom ak štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne
1. vynikajúce výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
2. veľmi dobré výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zvýši v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
3. štandardné výsledky, osobný príplatok sa mu neodníme,
4. uspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 1 % – 40 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127,
5. neuspokojivé výsledky, osobný príplatok sa mu v zmysle ods. 1 zníži v rozmedzí 41 % – 80 % jeho tarifného platu určeného podľa § 127."
Čiže týmto ustanovením sme sa snažili lepšie naviazať hodnotenie na osobný príplatok. To znamená, že ak viete, že vy ste dosiahli v osobnom hodnotení výborné výsledky, dosiahli ste 100 bodov, máte perfektné výsledky, tak viete, že ten osobný príplatok musíte dostať a musíte ho dostať v takejto výške. A je to aj transparentný spôsob, keďže tie vzájomné hodnotenia by mali, ak to bodové hodnotenie by malo byť aj verejne prístupné.
Bod 3. V čl. I v § 142 ods. 1 písm. d) sa za slovo „sume" vkladá slovo „50 %".
Tento posledný pozmeňovací návrh súvisí s odmeňovaním štátnych zamestnancov pri dosiahnutí ich životných jubileí. Osobne si myslím, že zákon by nemal teraz riešiť, či keď niekto oslavuje päťdesiatku alebo šesťdesiatku, či sa mu dá 100 % príplatok alebo nie. To si môže každé ministerstvo upraviť samo nejakým, alebo v kolektívnej zmluve, kde si povie, že jubileá, päťdesiatka, šesťdesiatka, sedemdesiatka sa odmeňujú nejakou čiastkou, ale nie v zákone o štátnej službe.
Takže toto sú moje pozmeňovacie návrhy, prepáčte, ak boli trochu dlhšie. Ja na záver poviem už len to, že teda myslela som si, že s Úradom vlády a tu s pánom ministrom, že vedieme konštruktívnu debatu o týchto pozmeňujúcich návrhoch, a teda keď už do toho investujem toľko energie aj z jednej, aj z druhej strany, tak by som teda očakávala tú spätnú väzbu minimálne v tom, že mi niekto napíše, že tieto pozmeňovacie návrhy sme nemohli prijať, ale predkladajú ich tuto kolegyne poslankyne z vládnej strany. Fajn. Som tomu rada, pretože si myslím, že nech dobrý pozmeňujúci návrh predkladá ktokoľvek, tak je to dobre.
Celkovo o tomto zákone si však myslím to, že nerieši najväčší problém, a síce, však to v podstate aj bolo priznané v nejakom tlačovom stanovisku, že jeho cieľom nie je riešiť spolitizovanie verejnej správy. Čiže ten hlavný problém, ktorý na Slovensku máme, a síce politizáciu verejnej správy, tento návrh zákona nerieši.
Druhé, čo vidíte na tomto zákone, je to, že my sme to prijali, lebo sme to museli prijať. Dotlačila nás k tomu Európska komisia. Európska komisia to dala ako ex ante kondicionalitu na to, aby sa vôbec mohli čerpať eurofondy. Mimochodom máme nesplnených niekoľko týchto podmienok. Ak prijmeme dnes ten zákon, tak jednu podmienku budeme mať z krku. A tak to trochu aj vyzerá, že no tak tá Európska komisia nás k tomu dotlačila, tak niečo už prijať musíme, no tak to, nejako to urobíme tak, aby aj tá Európska komisia bola spokojná.
Takisto si myslím, ešte raz to zopakujem, nerieši motivačné odmeňovanie zamestnancov a ja si myslím, že tento štátny zákon, že tento zákon o štátnej službe rozhodne nebude nástrojom na to, ako pritiahneme do štátnej služby mladých, nemusia byť mladí, môžu byť, aj mladých, aj starších, ale skrátka talentovaných šikovných ľudí a odborníkov. No ak teda štátna služba, štát má riadne fungovať, tak ľudia, čo pracujú v štátnej správe, sú kľúčoví . Bez nich štátna správa riadne fungovať nikdy nebude a nebude poskytovať občanom také služby, aby boli občania spokojní.
Bola by som veľmi rada, keby kolegovia moje pozmeňujúce návrhy prijali, minimálne tie, ktoré sú nad rámec tých, čo predložili kolegyne z poslaneckého klubu SMER. Takže uchádzam sa o vašu podporu a ďakujem vám. (Potlesk.)