Videokanál poslanca

Za faktické poznámky ďakujem aj kolegovi Dostálovi. Áno, ja si myslím, že, vlastne keď som si pozerala platové tarify a prílohy, tak po spravodlivosti aj úrad vlády. Buď by mali mať všetci vyššie, alebo týmto dvom by sa to malo znížiť, pretože tieto dve majú, o 20 % to vychádza, že majú zvýšené tie platové tarify, je to, je to presne tak. Takže ešte raz, súhlasíme s pripomienkami pána prezidenta a vytvárať takéto rozdiely v odmeňovaní je nesystémové a hlavne nespravodlivé voči zamestnancom, ktorí v štátnej správe, ktorí v štátnej správe pracujú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme opäť o zákone o štátnej službe, ktorý my sme označili, celú filozofiu zákona o štátnej službe sme označili ako zlú, hlasovali sme proti a teraz tento zákon prezident znovu vracia do parlamentu. Vracia ho s odôvodnením, že tento zákon tvorí nerovnosti pri odmeňovaní zamestnancov rôznych služobných úradov, a konkrétne sa jedná, poukazuje na príklad zamestnancov Kancelárie prezidenta.
Ja by som chcela poukázať na to, že zákon zachováva nielen nelogické rozdelenie, rozdielne odmeňovanie zamestnancov Kancelárie prezidenta a napríklad Kancelárie Národnej rady, ale takisto vo všeobecnosti robí veľké rozdiely medzi odmeňovaním zamestnancov v štátnej správe. A teraz uvediem aj príklad. Odborník na ministerstve financií v najvyššej, deviatej platovej triede bude mať funkčný plat o viac ako 200 eur nižší ako pracovník Kancelárie Národnej rady. Je to znevýhodnenie mnohých šikovných a zapálených zamestnancov štátnej správy oproti zamestnancom Kancelárie Národnej rady. Týmto nechcem povedať, že zamestnanci Kancelárie Národnej rady neodvádzajú dobrú robotu a nepodporujú prácu Národnej rady, napríklad Parlamentný inštitút, ktorý odvádza výbornú prácu. Avšak takéto nelogické rozdiely v odmeňovaní tvoria, tvoria diskrimináciu medzi úradníkmi, ktorí robia na tých istých alebo podobných pozíciách. Okrem toho riadenie krajiny a zlepšovanie života obyvateľov je rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako zabezpečovanie riadneho chodu Národnej rady. A myslíme si, že odborníci na ministerstvách by mali byť oceňovaní rovnako alebo lepšie, ale hovorím, minimálne rovnako ako napríklad zamestnanci Kancelárie Národnej rady. A nevidím dôvod v tom, aby Kancelária Národnej rady bola z nejakého dôvodu v odmeňovaní zamestnancov zvýhodňovaná.
Čo sa týka celkovej filozofie zákona o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že tento zákon, ktorý je ex ante kondicionalitou, to znamená, že bez neho ministerstvo sociálnych vecí nemôže začať čerpať eurofondy, bez prijatia tohto zákona, je robený narýchlo a šitý horúcou ihlou a takisto tento zákon nerieši to, ako pritiahnuť do štátnej správy najšikovnejších, motivovaných ľudí a ako ich tam aj udržať. Všetci si asi spomíname na nedávny rozhovor Moniky Filipovej v médiách, ktorá hovorí práve o chronických problémoch na ministerstvách. Konkrétne v jej prípade to bolo na ministerstve vnútra. Je to študovaná mladá dáma, v zahraničí študovala diplomaciu a chcela robiť práve na ministerstve vnútra, lebo práca ju tam baví. A takýchto ľudí, ktorí pracujú v štátnej správe, sú stovky. Robia tam, lebo ich to baví. A často tam robia aj napriek tomu, že podmienky sú demotivujúce.
Ja som to už spomínala aj minule, že často dostávame desiatky podnetov od ľudí, ktorí sa sťažujú na to, že upozornili na nejaký problém a dostali po hlave od nadriadeného. Títo nadriadení, to sú zväčša nominanti, politickí nominanti, najmä na vyšších pozíciách. A akonáhle si zamestnanec, radový zamestnanec, dovolí vyjadriť kritický názor alebo niečo navrhnúť, nejaké, ńejaké opatrenia, tak často je za to perzekvovaný a dokonca sme mali aj jeden alebo niekoľko prípadov skutočnej šikany na..., na..., na pracovisku.
Táto mladá dáma, pani Filipová, pomenúva aj viaceré problémy, ako je nekomunikácia medzi nadriadený - podriadený. Pomenúva aj to, že sa neriešia veľmi dôležité problémy, že tie sa odsúvajú, a riešia sa veci, ktoré vôbec nie sú, nie sú systémovými zlepšeniami, a hovorí o tom, že vlastne rieši dilemu, či tam ostať alebo či odísť. A myslím si, že tento zákon o štátnej službe bol veľkou príležitosťou, ako vytvoriť motivačné prostredie práve pre takýchto ľudí, ktorých práca v štátnej správe baví, vidia ju ako hodnotu, vidia ju ako službu pre spoločnosť a chceli by v štátnej správe pracovať.
My sme poukazovali na problémy, ktoré zákon o štátnej službe má. Jedným z problémov boli výnimky z výberových konaní. Myslím, že v zákone existuje stále až, myslím, že trinásť situácií, kedy výberové konania sa nemusia uskutočňovať. Poukázali sme na to..., to znamená aj na vedúce pozície, to znamená, že nie na každú vedúcu pozíciu bude transparentné výberové konanie.
Takisto sme poukazovali aj práve na odmeňovanie zamestnancov s tým, že ponecháva v platnosti osobný príplatok až do výšky 100 %. A takisto dostávame odozvu od zamestnancov štátnej správy, že prideľovanie osobného príplatku je často veľmi netransparentné. Ani neviete, kto ho dostal, prečo ho dostal, nie sú jasne stanovené kritériá. Dvaja ľudia robia tú istú prácu, jeden dostane osobný príplatok 80 %, druhý dostane 25 eur, 5 % napríklad. Čiže nemotivačné prostredie, nemotivačné odmeňovanie, navrhovali sme, aby sa znížila, znížil podiel osobného príplatku na odmeňovaní zamestnanca alebo aby tento osobný príplatok bol naviazaný na presne stanovené kritériá, pretože zavádzame nejaké bodové hodnotenie pre zamestnancov štátnej správy, ale to bodové hodnotenie nemá oporu v tom, ako sú odmeňovaní zamestnanci. To znamená, koľko, to, že budete mať 100 bodov, neznamená, že dostanete 100 % osobný príplatok. Čiže minimálne nejakým transparentným spôsobom by sa mal osobný príplatok naviazať na, na hodnotenie.
Upozorňovali sme aj na problém transparentnosti a etiky v zákone o štátnej službe, upozorňovali sme na to, že nie je dostatočne ošetrený konflikt záujmov. Boli prijaté pozmeňovacie návrhy, napriek tomu si myslíme, že stále je to málo. K etickému kódexu, ktorý má vytvoriť rada, sa nemôžeme vyjadriť, pretože tento etický kódex bude robený až v druhom, v druhom kroku.
Takisto sme hovorili o tom, že veľkým problémom v štátnej správe vo všeobecnosti a vo verejnom, vo verejnom, vo verejnej správe je praktika tzv. otáčacích dverí. To znamená, že robil sa prieskum v OECD, a štvrtina lobistov, ktorí sa prieskumu zúčastnili, predtým zastávala funkcie a pozície vo verejnom sektore a následne prešli do lobistických spoločností. A my nemáme nikde evidenciu a nevieme, ktorí z týchto, ktorí z týchto lobistov za čo lobujú a čo majú v portfóliu, a nemáme ich nikde evidovaných. Vláda doteraz neprijala účinný zákon o lobingu.
Takže aj keď nový zákon rieši niektoré čiastkové problémy, napr. jeden z problémov rieši ten, že nemôžete už vyhodiť zamestnanca bezdôvodne, potrebujete na to nejaký dôvod. Ten dôvod stále napríklad ostáva, že organizačná zmena. Všetci zamestnanci v štátnej správe vedia, že spraviť organizačnú zmenu je to najľahšie, čo nový, nový minister alebo nový vedúci služobného úradu urobí, organizačných zmien sa, sa robia často, čiže stále vyhodiť zamestnanca je pomerne jednoduché. A rieši, takisto rieši hodnotenie, čo sme oceňovali, že, že sa zavádza nejaké hodnotenie, no na druhej strane sme poukázali na to, že hodnotenie nie je nejako naviazané na finančné ohodnotenie.
A celkovo... A keď si to zoberieme, že štátna, štátna služba a fungujúca štátna verejná správa, v ktorej robí viac ako 250-tisíc ľudí, je zodpovedná za to, aké služby štát dáva svojim občanom. Čiže či budeme mať dobré zdravotníctvo, či úradníci sa budú správať k ľudom milo na úradoch, či im budú vychádzať v ústrety, či úrady budú fungovať, to všetko závisí od toho, ako bude nastavená atmosféra a taká tá kultúra služby ako bude nastavená v štátnej správe. Treba si uvedomiť a často ľudia samotní ľudia sú veľmi málo nároční voči, voči zamestnancom štátnej správy, pretože štátna správa tu neni kvôli..., ani kvôli ministrovi, ani kvôli vláde, celá štátna správa a verejná správa tých 250-tisíc ľudí, ktorých zamestnáva a ktorých ľudia platia zo svojich daní, je tam z jedného jediného dôvodu a je tam kvôli službe pre občana. Čiže tým pánom, ktorému by mala poskytovať dobré služby, je pán občan. Často, naopak, žiaľ, sa zdá, že pánom je niekedy úradník, a nie občan. Prezidentove pripomienky, pre ktoré vrátil zákon, plne podporujeme, myslíme si, že vytvárať pre podobné inštitúcie alebo rovnaké inštitúcie, ako je Kancelária Národnej rady a Kancelária prezidenta, rôzne podmienky odmeňovania a veľmi odlišné, lebo napríklad zamestnancom Kancelárie Národnej rady výrazne stúpne, stúpnu, stúpnu platy v platovej tarife, je nesystémové a hlavne je to nespravodlivé voči úradníkom a zamestnancom.
Takže sa plne stotožňujeme s prezidentovými pripomienkami, ale zároveň stále si myslíme, že zákon o štátnej službe, tak ako bol navrhnutý, nespĺňa princípy, ktoré my v hnutí, v hnutí presadzujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za veľmi dobré zdôvodnenie. A to je také typicky slovenské, že máme niečo v zákone, ale potom povieme, no, však nemusí sa to uplatňovať, keď donesie potvrdenie, že bol na školení, avšak nebude sa to uplatňovať, keď... Tak máme zákon alebo nemáme a chceme to takto alebo nechceme to takto? Čiže toto je typická, typická filozofia vládnej koalície, zákon, ale však hneď nájdeme nejakú cestičku, ako by sa to dalo obchádzať, keď sme niečo spackali.
A potom druhá vec, čo chcem povedať, je, že to ide úplne v opačnom smere ako všetky ostatné trendy v Európe, kde sa snažia jasle liberalizovať a starostlivosť o deti v predškolskom veku liberalizovať a debyrokratizovať. A poviem príklad z Francúzska, tam napríklad robia flexibilné škôlky, kde môžu odložiť dieťa že na hodinu, na dve, na tri, cena za hodinu sa pohybuje od 40 centov do 3 eur za hodinu. A to je presne tie prípady, ktoré my potrebujeme riešiť a ktoré reálne pomôžu mamičkám, ktoré by si napríklad potrebovali niečo vybaviť, ktoré by potrebovali, áno, možno si aj oddýchnuť, aby mali na nejakú kratšiu flexibilnú dobu kde dať na chvíľu deti do bezpečného prostredia za prijateľnú cenu. My tým, že zavádzame, že človek, ktorý sa bude starať o tie deti, musí mať školenie, ktoré si musí zaplatiť, tak v podstate ničíme akékoľvek formy flexibilnej starostlivosti o malé deti a to je veľká škoda. Zase zákon, ktorý mohli, mohli sme využiť príležitosť a mohli sme pomôcť rodičom, ale my sme, naopak, im budeme klásť polená pod nohy.
Ďakujem.

Ďakujem. To je procedurálny návrh a ten máme odovzdať až bezprostredne po prednesení a dostala sa mi teda informácia, že máme písať procedurálne návrhy na nejaké farebné papieriky ako v škôlke, a prosila by som, aby sme sa striktne držali rokovacieho poriadku, ktorý k procedurálnym návrhom hovorí len to, že, citujem: "Písomne vyhotovený procedurálny návrh odovzdá poslanec predsedajúcemu bezprostredne po jeho prednesení."
Keďže sme v 21. storočí, namiesto zelených, modrých papierikov by som navrhovala, aby sa procedurálne návrhy mohli posielať napr. aj elektronicky do špeciálneho mailboxu z počítača, ktorý väčšinou máme všetci pred sebou. Kto ho nemá, môže ho dať aj na papieriku. A týka sa to aj procedurálnych návrhov, návrhov na doplnenie alebo zmenu návrhu programu, ktoré po novom musia byť na zelených papierikoch.
Ďakujem.

Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi zaželať vám v mene poslaneckého klubu Obyčajných ľudí príjemné sviatky a veľa oddychu a veľa dobrých nápadov do nového roku. Ďakujem vám veľmi pekne za spoluprácu. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem kolegovi Osuskému, že sa zasadzuje za prijatie tohto zákona. A má pravdu, je to, keď hovoril, že je to len veľmi malé gesto, je to niečo minimálne, čo môžeme urobiť. Áno, ja si myslím, že by sme mali ísť ďalej, že by sme nemali ostať len pri odškodnení a krátení dôchodkov. Mali by sme hovoriť o zločinoch komunizmu, lebo tak ako povedal kolega Viskupič, že bez pamäte skrátka niet národa. Mali by sme učiť naše deti, že to, čo sa dialo počas komunizmu, sa už nikdy nesmie opakovať, že tieto hrôzy nesmieme dopustiť. Mali by sme podporiť múzeum o zločinoch komunizmu tak, ako ho majú v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo v Rumunsku. Toto je naozaj len to minimálne gesto, ktoré môžeme urobiť. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne kolegyni Erike Jurinovej, ktorá sa už dlho zasadzuje spoločne aj s Jankou Šípošovou, ktorá je dcérou politického väzňa a v minulom období bola v parlamente, sa zasadzujú za prijatie tohto zákona. A tak ako kolegyňa Jurinová na záver povedala, mnohí z tých čo by si zaslúžili ospravedlnenie, čo by si zaslúžili vyrovnanie, tí sa toho už ani nedožijú, pretože už zomreli. A keď ste boli niekedy na stretnutí politických väzňov, tak ste videli ľudí, ktorých utrápil, doslova utrápil bývalý režim. A myslím si, že tento parlament konečne by mal spraviť to gesto a vyrovnať sa s minulosťou.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Budajovi, že tak výstižne zhrnul, prečo je tento zákon veľmi dôležitý. A ďakujem aj Janke Šípošovej, ktorá spoločne s Erikou Jurinovou sa za tento zákon zasadzovali a v minulom volebnom období, a zároveň ich v tom aktívne podporoval aj Anton Srholec. Nie preto, že by potreboval nejaké odškodnenie alebo žeby sa potrebovali niekomu pomstiť za ten režim, išlo skôr o takú elementárnu spravodlivosť a vyváženie toho ohromného utrpenia, ktoré sa tu dialo 40 rokov a ktorého obeťou boli niektorí ľudia, ktorí v podstate, niektorým to pokazilo celé životné príbehy, všetko, čím mohli byť, zobralo im to budúcnosť, zobralo to budúcnosť im deťom, im rodinám, rodinným príslušníkom. Takže myslím, že tento zákon pre vyrovnanie sa s minulosťou je veľmi potrebný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne kolegyni Jurinovej za vystúpenie a zároveň by som chcela aj ja využiť príležitosť, takto vo faktickej poznámke sa poďakovať za činnosť verejného ochrancu práv.
Činnosť verejného ochrancu práv je dôležitá z toho hľadiska, že chráni práva občanov. Je to funkcia, je to ústavný činiteľ, na ktorého sa môžu obracať občania, ktorých práva sú porušované. A naozaj to, čo sa tu dialo aj za tohto, aj za predchádzajúceho volebného obdobia, kedy správy boli permanentne ignorované zo strany poslancov, žiadne opatrenia neboli prijímané na základe správ, pritom to boli kvalitné a systémové opatrenia. Je mi z toho smutno, lebo je to vlastne ignorácia občanov, ktorí sa s dôverou na túto inštitúciu obrátili. A v podstate v našej krajine ani podobný inštitút nemáme ako verejný ochranca práv, ktorý by sa takto priamo zastával práv utláčaných občanov.
Takže myslím si, že k úcty k tejto funkcii a teraz naozaj hovorím, že je jedno, či súhlasíme so závermi alebo nesúhlasíme, z úcty k tejto funkcii by sme tu mali sedieť a tie opatrenia minimálne by sa malo hĺbkovo o nich diskutovať a mali by mať nejaké pokračovanie. Mala by ich preberať vláda. Mali by sme sa nimi zaoberať na výbore. Nie si ich len tak vypočuť a v podstate na ne zabudnúť. Je to urážka občanov.

Pán predseda, chcela by som požiadať, aby počas prejavu verejného ochrancu práv bol v sále zabezpečený poriadok, pretože poslanci sa tu nahlas rozprávali, diskutovali a rušili jej prejav. A ja si myslím, že to je prejav neúcty ani nie tak voči jej osobe, ale v prvom rade je to prejav neúcty voči občanom, pretože pani ombudsmanka sa zaoberá problémami občanov, ktorých práva sú porušované. Je to ústavný činiteľ a aj keď koaliční poslanci nemusia s jej názormi súhlasiť, tak pre dobré fungovanie krajiny je nevyhnutné, aby sa jednotlivé štátne orgány navzájom rešpektovali. Takže prosím, aby ste zabezpečili poriadok. (Potlesk.)