Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, milá kolegyňa Silvia. Ja by som sa v prvom rade na úvod chcela poďakovať mojej kolegyni Shahzad, že túto tému bezbariérovosti a začleňovania zdravotne postihnutých ľudí prináša medzi nás, že za ňu tak bojuje. A nebojuje len za seba, ale bojuje za všetkých ľudí, ktorí nejaké zdravotné postihnutie majú. A nie je to ľahké, nie je to ľahké ísť s kožou na trh. Nie je to ľahké hovoriť o slabostiach, o tom, čo chýba, o tom, ako potrebujem pomoc, o tom, čo by spoločnosť mohla pre tých ľudí urobiť. Takže veľmi si to cením a ja som veľmi rada, že ju, práve ju ako poslankyňu máme medzi sebou v našom hnutí.
Na Slovensku žije v súčasnosti približne 470-tisíc osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, čo predstavuj 9 % z celej populácie. A sme v roku 2016, hovoríme si, že sme vyspelá demokratická spoločnosť, kde sa snažíme vytvárať rovnaké šance pre druhých, a nemôžeme si myslieť, že týchto ľudí pozatvárame do nejakého segregovaného prostredia, do nejakých špeciálnych škôl, do, že skrátka týchto ľudí necháme zatvorených doma a nech si žijú v tom svojom, v tom svojom svete. Dnešná spoločnosť im musí vytvoriť také podmienky, aby pre nich nebol problém sa pohybovať, nebol problém sa začleniť plnohodnotne do spoločnosti. My keď sme hovorili o podpore zdravotne postihnutých, tak mali sme také štyri najdôležitejšie oblasti.
V prvom rade sme si povedali, že považujeme za veľmi dôležitú podporu rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do pracovaného života, nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb a prístupnosť fyzického prostredia dopravy, informácie a komunikácie. Moja kolegyňa, pani poslankyňa Shahzad rieši vo svojom návrhu práve tú poslednú z oblastí - prístupnosť fyzického prostredia dopravy, informácie a komunikácie. To, čo riešime v tomto zákone, je taký malý výsek z obrovského problému, ktorý tu v súčasnosti máme. A ona veľmi krásne popísala ten problém. Len v tom našom malom mikrosvete v rámci Národnej rady, s akými problémami sa stretávala, len keď prišla do Národnej rady, ktorá by mala byť v prvom rade nejakou ukážkou otvorenosti a bezbariérovosti.
Čo sa týka prístupnosti, tak ako už kolegyňa povedala, tak ide o, nielen o odstraňovanie architektonických bariér, ale aj vytváranie informačných systémov, prístupových formátov pre osoby so zdravotných postihnutím, zabezpečenie tlmočenia do posunkového jazyka a univerzálny dizajn, ktorý by vyhovoval aj osobám so zdravotným postihnutím. Čiže navrhovať výrobky, zariadenia, služby a programy tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti ďalších dodatočných úprav. Čiže podľa prístupu tzv. univerzálneho dizajnu. My si naozaj myslíme, že dáme tam jednu rampu a tým sme problém postihnutých ľudí vyriešili, že však máme tam rampu, dostanú sa, fajn. Ale ako upozornila kolegyňa Shahzad, na to, aby oni mohli plnohodnotne fungovať v našej spoločnosti, treba vytvoriť celý systém tzv. univerzálneho dizajnu.
Ja som zažila sama na sebe, áno, keď som mala barle a mala som aj operácie kolena, a vtedy som zistila, aké veľmi ťažké je pohybovať sa, a to som mala len malé a dočasné postihnutie, a zistila som, že aké veľmi ťažké je pohybovať sa po uliciach, po obrubníkoch, po úradoch. Niekde nebol výťah, napríklad na, miestna časť Bratislava – Staré Mesto nemá v budove výťah. Človek, ktorý má barle, a niekedy tie stránky a starí ľudia musia vyjsť na II. poschodie, tak ťažko, horko sa dostane, aby niečo vybavil. Obrubníky som spomínala, a to nielen pre ľudí na vozíčkoch alebo s barlami, ale aj pre starých ľudí, pre matky s kočíkmi. Organizovala, takí občianski aktivisti organizovali ukážku s vozíčkami, že ako prekonávať prekážky na ulici. Tak si každý z nás mohol vyskúšať vozíček. A ja vám poviem, že ja som sa teda nedostala ani na zástavku električky. Nedokázala som na tom vozíčku ani zísť z obrubníka, ani vyjsť na obrubník. Jednak všade bol ten obrubník a o nastúpení do električky ani nehovoriac. Takže skutočne tá, tie možnosti, ktoré zdravotne postihnutí ľudia majú, sú veľmi obmedzené a my sa tvárime akoby si oni mali pomôcť sami.
Takže ešte raz. Veľmi pekne ďakujem. Vítam tento návrh. Podporujeme ho. A ešte raz ďakujeme, že túto problematiku moja kolegyňa Shahzad prináša medzi nás a bojuje za týchto ľudí. Lebo bez toho, ak tu budeme mať skupinu občanov, ktorá sa nebude cítiť v našej spoločnosti dobre, nebude mať vytvorené podmienky na to, aby sa mohla plnohodnotne zapájať do života, do pracovného života, do vzdelávania, tak sa nemôžeme volať vyspelou a civilizovanou spoločnosťou.
Ďakujem.
