Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dnešný návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien, ku ktorým pokladáme za potrebné sa vyjadriť. A najprv poviem tie pozitívne veci, ktoré vnímame v tomto zákone, vymedzenie definície "verejného priestranstva," snahu o riešenie situácie obce, ktoré nemajú dlhodobo zvolené svoje zastupiteľstvo a starostu a nemôžu plniť zo zákona vyplývajúce povinnosti. Toto sú pozitívne veci, ktoré zákon prináša.
Žiaľ, v tomto zákone je oveľa viac negatívnych vecí, ktoré obmedzujú právomoci samosprávy a ktoré už aj predo mnou zhrnuli moji kolegovia.
Prvá vec, pričlenenie obce. Už pri spôsobe, akým predkladateľ rieši túto situáciu, vzniká viacero nejasností. Čo sa týka pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, predkladateľ sa v paragrafovom znení odvoláva na prihliadnutie na oprávnené záujmy a potreby obyvateľov nefunkčnej obce, zároveň však výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam. Nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť sa, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach Tak isto absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov zvolať. Nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať. Aj preto by bolo oveľa vhodnejšie, keby v tomto bode mali obyvatelia nefunkčnej obce, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
Mimochodom tento argument predložilo v pripomienkovom konaní aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Čiže tento zákon de facto zavádza dva právne režimy v analogických situáciách, čo pokladáme za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti.
Zníženie počtu poslancov, to už hovorili moji kolegovia, za, toto ustanovenie pokladám za veľmi problematické. Tak isto nesúhlasím s tým, zákon sa odvoláva na hospodárnosť a efektivitu, ale pozrime sa teda na to bližšie. V dôvodovej správe sa doslova uvádza, že "je v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženie finančných prostriedkov na ich činnosť". Že toto je zámer pri znižovaní počtu poslancov. Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10-tisíc do 20-tisíc obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 % a v mestách od 50- do 100-tisíc a nad 100-tisíc obyvateľov tento počet poslancov dokonca klesne o 60 % poslancov. V dôvodovej správe však predkladateľ hovorí, že toto znižovanie je primerané a účelné, otázka je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov. Tak isto je pochybná aj argumentácia o efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10-tisíc obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. V podstate tam sa počty poslancov vôbec nemenia.
Argumenty predkladateľa mimochodom vyvracia aj samotné ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3-tisíc obyvateľov, obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Naopak, obce s počtom nad 20-tisíc obyvateľov alebo 50-tisíc minú na výkon verejnej správy len 10 % zo svojich výdavkov. Tento argument výrazne spochybňuje tvrdenie predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme skutočne hovoriť o efektivite a šetrení prostriedkov, v prvom rade by sme sa museli sústrediť na malé obce do 3-tisíc obyvateľov. Týchto obcí je na Slovensku až 92 percent. Sú to presne tie obce, kde navrhovaná novela zákona počet poslancov nieže rieši minimálne, vôbec ich nerieši.
Navrhovateľ argumentuje, že Slovenská republika má viac ako dvojnásobne vyšší podiel komunálnych poslancov na 100-tisíc obyvateľov, ako je priemer Európskej únie, ale podľa ministerstva financií máme zároveň obrovský nepomer miery zastúpenia pri menších obciach, ktoré zase táto novela nerieši. A je to približne jeden poslanec na 33 obyvateľov vo väčších mestách, v prípade, v malých mestách, zatiaľ čo v prípade miest do 100-tisíc obyvateľov je to približne jeden poslanec na 5 882 obyvateľov. Čiže efektivitu ani finančný dopad toto opatrenie nebude mať absolútne vôbec žiadny. A ako hovorím, neprihliada na pluralitu, na pluralitu názorov a predkladateľ dostatočne nezohľadnil aspekt kvality a demokracie, kde si občania môžu voliť svojich zástupcov.
Ak by sme skutočne chceli riešiť počet, veľký počet poslancov v obciach, tak na mieste by bola asi diskusia o územnosprávnom členení, o možno zredukovaní, zredukovaní počtu malých obcí, spájanie obcí, ale nie selektívne znižovanie počtu poslancov len vo väčších mestách, kedy v 92 % obcí počet poslancov ostane rovnaký.
Ďalším problematickým bodom je referendum o odvolaní starostu. Zanedbanie alebo nedostatočné prihliadnutie na zachovanie demokratických princípov a oslabovanie kontrolných mechanizmov v samospráve prináša aj navrhované zrušenie ustanovenia, ktoré dáva obecnému zastupiteľstvu možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a tak ďalej. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je zo zákona jednoznačne zrejmé, kedy ide o hrubé zanedbávanie povinnosti starostu obce. A ďalším dôvodom má byť nedostatok objektivity, keďže údajne možno účelovo zneužiť toto referendum v neprospech starostu obce a ide tak o nevyváženú úpravu vzťahu medzi orgánmi obce, ako hovorí predkladateľ. Myslím si, že vhodnejšie by bolo, ak by navrhovateľ presne špecifikoval, čo to je hrubé porušenie zo strany starostu a aplikačné problémy tak odstránil. Nie je predsa možné, že keď aplikačná prax ukáže, že nemáme dostatočnú definíciu, čo to hrubé porušenie je, tak jednoducho miestne referendum, miestne referendum odstránime alebo obmedzíme.
Tiež pripomínam, že povinnosti starostu sú jasne definované v ustanovení § 13 tohto zákona, preto pokladám za vhodné hľadať cestu ako zlepšiť skôr aplikáciu tohto ustanovenia, namiesto jeho zrušenia. Prípadné ťažkosti pri aplikácii nejakého zákona nemôžu byť predsa dôvodom na úplné zrušenie kompetencie zastupiteľstva, ktoré má mandát od občanov a je v tomto prípade kontrolným orgánom aj starostu.
Za najzávažnejšie, ale už nebudem mať čas sa tomu venovať, obmedzenie právomoci komisie a obecnej rady. Predkladateľ argumentuje, že chce zrušiť povinnosť, aby boli všeobecné záväzné nariadenia alebo iné materiály prerokované v komisiách. Zároveň dáva, hovorí, že poslanci aj starosta by sa mali vzdelávať vo svojich, v úlohách, ktoré plnia, a je to a argumentuje tým, že aj tak sa to nerobí. To, že sa niečo nerobí, nemôže byť dôvod, že to v zákone zrušíme. Napriek tomu, že komisie majú poradnú, len poradnú úlohu, je nesmierne dôležité, aby všetky materiály, ktoré predkladá starosta, prešli zároveň týmito poradnými orgánmi, ktoré môžu, jednak na nich môžu sa zúčastňovať občania, je tam odborná diskusia, niektoré komisie si predvolávajú odborníkov a to je priestor, kde prebieha odborná diskusia.
Čiže navrhujeme tento zákon nepodporiť.
