Videokanál poslanca

Ďakujem kolegyni Verešovej, že zhrnula argumenty do diskusie o tomto návrhu zákona. My sme to už viackrát hovorili, je absolútne neprípustné, akým spôsobom to chcú poslanci riešiť. Za prvé pokutovať, pokutovať rodičov, navyšovať byrokraciu. V podstate, keď bude chcieť dieťa individuálny plán predškolského vzdelávania, tak to ani v zásade nebude možné, takú obrovskú byrokraciu do toho zákona dávate. Ešte by som pochopila, keby sa, ak rodičia si chcú nechať doma dieťa, tak jednoducho donesú potvrdenie, ja neviem, od psychológa alebo od psychologického centra, že spĺňa všetky náležitosti a tým je to vybavené. Ale zaťažovať rodičov, zaťažovať učiteľov, zaťažovať zriaďovateľov. Už teraz sa zriaďovatelia sťažujú na to, že jednoducho tá, tá záťaž, ktorá bude na nich, bude vyberať tie pokuty, nové kapacity, zaplatiť učiteľov, jednoducho že to nezvládajú.
A potom toto je typické pre vládnu koalíciu, dať do pléna ešte raz poslaneckým návrhom návrh zákona, ktorý začne platiť v septembri 2020, to znamená, že všetky tie problémy už bude riešiť nová vláda. Samozrejme, že je veľmi ľahké niečo napísať na papier, kopu nezmyslov, byrokracie a potom to hodiť na ďalšiu vládu, že však vy si teraz to vymáhajte.
Je to absolútne nezodpovedné a tento návrh zákona jednoducho by ste mali stiahnuť. Ak ste ho chceli predložiť, tak ste ho mali predložiť na začiatku volebného obdobia a tri roky teda ukázať, ako tento zákon viete uplatňovať, či sú na to pripravení zriaďovatelia, či sú na to pripravené škôlky, pedagógovia, aká bude odozva rodičov. Ale nie to dať tak, že to teraz bude celé na krku budúcej vlády, v ktorej, teda dúfam, že vy už nebudete.
Ďakujem.

Takže zajtra, ste povedali, že budeme rokovať o správach. Rokovanie, prosím, upresnite, kedy má skončiť rokovanie. To je prvá vec. Prosíme upresniť, či sa rokuje v pondelok, alebo sa nerokuje, a či voľba ústavných sudcov a šéfa NBÚ ostáva tak, ako bola termínovaná, v utorok. Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka. Neodpovedali ste celkom na moju otázku. Rozumiem, že je to elitný útvar, rozumiem tomu, že majú prísne kritériá na preferovanie fyzickej, psychickej spôsobilosti, ale pýtam sa na konkrétne kroky. Vy ste povedali, že zriadite komisiu, ktorá bude dozerať na tieto fyzické previerky, ale pýtam sa na konkrétne kroky, ktoré ste podnikli na prešetrenie medializovaných informácií o tom, ako daní príslušníci tohto útvaru boli šikanovaní, a o tom, aká je tam atmosféra, lebo to nehovorí opozícia, ale na, na toto sa sťažujú aj príslušníci koalície, napr. pán predsedajúci Hrnčiar.

Ďakujem, ja mám dva. Žiadam o presunutie bodov 89 a 90 programu (parlamentné tlače číslo 1477 a 1478) na nasledujúcu schôdzu. Ide o tlače: návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010 Z. z. a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku (tlač 1478). Ďakujem veľmi pekne.
Ešte druhé upozornenie je, že včera celý čas veľmi zle išlo streamovacia služba. Kontaktovali nás občania, ktorí hovorili, že ten prenos nešiel, bol trhaný a nedal sa pozerať. Tak by som len chcela poprosiť o nápravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegom za podnetné faktické, faktické pripomienky. Je to tak, nadávame na Brusel, ale keď sa máme ozvať, tak tú príležitosť nevyužijeme.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, ktoré majú možnosť formou odôvodneného stanoviska, resp. žaloby ukázať Európskej únii tzv. žltú, oranžovú alebo červenú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jednotlivých členských štátov.
Tento návrh opätovne je veľmi aktuálny, pretože budeme mať nový európsky parlament a je namieste sa pýtať, nakoľko zástupcovia národných parlamentov ovplyvňujú alebo majú ambíciu ovplyvňovať dianie v Európskej únii, keďže možnosť a právomoc na to majú prostredníctvom žltých, oranžových alebo červených kariet.
Jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je kontrola vlády, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcií a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti s ich zásahmi do národnej suverenity. Aj slovenský parlament môže túto kontrolu vykonávať tak, že, po prvé, schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady Európskej únie, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov. Kontrolnú právomoc môže vykonávať, za druhé, tak, že udelí žltú a oranžovú kartu Európskej komisii, ak návrhy jej právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, čiže porušujú princíp subsidiarity. A za tretie, môže udeliť aj červenú kartu Európskej komisii, a to formou žaloby na Súdnom dvore Európskej únie, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona č. 397/2004 Z. z., o tom som už hovorila, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo, ktoré to má uvedené aj v názve, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dokonca aj toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne svoje povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá len zlomok stanovísk a predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený ústavný zákon.
Keď sa pozrieme na udeľovanie žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa doposiaľ najnovšej správy Európskej komisie za rok 2017 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity len dvakrát, zatiaľ čo ostatné členské štáty tak urobili 421-krát. Česká republika 62-krát.
Ja tu veľmi často počujem sťažovanie zo strán, od strán aj opozície, ale aj vládnej koalície na to, ako tu máme diktát Bruselu, ako Európska únia nám nanucuje niečo, čo my tu nechceme, ale máme nástroje, ako sa proti tomu môžme ohradiť, môžme proti protestovať, máme na to legislatívne prostredie a my sme tak urobili dvakrát. Česká republika 62-krát, ostatné členské štáty 421-krát.
Cieľom návrhu tohto zákona je preto zlepšiť spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky s vládou v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk a predbežných stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady prostredníctvom výboru pre európske záležitosti pred tým, ako o nich budú rokovať príslušné orgány Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády a zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rady je sankcionované v povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní príslušného orgánu Európskej únie negatívne stanovisko.
Zároveň cieľom tohto návrhu je vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a to priamo v rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa stal účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky. Ochranu národnej suverenity možno považovať za tak zásadnú a dôležitú, že návrh zákona priznáva právomoc upozorniť na zásahy do nej zo strany Európskej únie nielen výboru pre európske záležitosti, ale aj tretine členov tohto výboru, a to prostredníctvom zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej môže byť odôvodnené stanovisko prijaté napriek tomu, že príslušný výbor Národnej rady mal v tej veci odlišný názor.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet a posilňuje spoluprácu a právomoci poslancov Národnej rady. Nabudúce, keď sa budeme chcieť odvolávať na Európsku úniu, že to kvôli Európskej únii niečo sme museli prijať, musíme aplikovať nejakú smernicu alebo nariadenie, tak je veľmi dobré si spomenúť, že za prvé, za všetky smernice, nariadenia musia zdvihnúť ruku naši ministri v Bruseli, naši europoslanci v Európskom parlamente, a ešte navyše aj poslanci Národnej rady majú právo udeliť zelenú, žltú alebo, alebo červenú kartu, ak návrh napríklad Európskej komisie, pardon, žltú, oranžovú kartu, ak návrh zasahuje do suverenity Slovenska alebo porušuje princíp subsidiarity.
Teda ak máme námietky voči tomu, čo v Bruseli sa schvaľuje, vinu musíme hľadať jedine, ak s tým nesúhlasíme, vinu musíme hľadať jedine u seba, tu v Národnej rade, v slabom, v slabých námietkach, ktoré, ako vidíme, poslanci Národnej rady nedávajú, iba v dvoch prípadoch. Keď sa pozeráme na rokovanie v Rade na hlasovanie našich ministrov, tak naši ministri od začiatku volebného obdobia v roku 2016 boli proti len dvakrát. Dvakrát za celé, za celú, za tri roky, za viac ako tri roky. A samozrejme, za nariadenia smernice hlasujú aj naši europoslanci.
Nemôžeme vždy hľadať obetného baránka len v niekom inom. Ak chceme viac suverenity, menej zásahov do subsidiarity, nech sa páči, tu je nástroj, ako svoj názor hrdo a odborne vyjadriť, ale vyjadriť ho.
Ďakujem.

Predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, a podrobnosti tohto zákona predstavím v rozprave. Zároveň sa týmto hlásim do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toto je nový návrh zákona, ústavného zákona, ktorým reagujeme na eurovoľby a na slabú koordináciu medzi vládou a medzi Národnou radou v európskych záležitostiach.
Cieľom návrhu; ešte doplním, že veľmi často sa poslanci Európskeho parlamentu, ale aj členovia európskeho výboru sťažujú na mnohé veci a na, celkovo máme slabú štatistiku predkladania odôvodnených stanovísk smerom k Európskej komisii. A cieľom tohto návrhu zákona je túto situáciu zlepšiť.
Ústavný zákon by teda mal zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou Slovenskej republiky pri vypracovávaní stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní Národnej rady predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, a to tak, že sa optimalizujú doterajšie lehoty na vypracovanie týchto stanovísk v prospech vlády, avšak zároveň ich nevypracovanie alebo nepredloženie na schválenie Národnej rade bude sankcionované v podobe povinnosti člena vlády vyjadriť na rokovaní zástupcov vlád členských štátov EÚ k týmto návrhom aktov EÚ negatívne stanovisko, čím sa posilňuje postavenie Národnej rady v tomto procese.
Platné znenie ústavného zákona v čl. II ods. 4 nepriamo ustanovuje povinnosť člena vlády zasielať Národnej rade odôvodnené stanoviská, ktorá si na tento účel zriadila Výbor Národnej rady pre európske záležitosti. A člen vlády teda musí zasielať návrhy stanovísk Slovenskej republiky v lehote do dvoch týždňov pred samotným rokovaním v Rade Európskej únie. Prax je však taká, že táto lehota sa dodržiava len v ojedinelých prípadoch a neraz sa stáva, že člen vlády vôbec nezašle návrh stanoviska Slovenskej republiky, hoci ho vyjadrí následne na rokovaní Rady.
Súčasný systém spolupráce medzi Národnou radou a vládou vôbec nie je nastavený dobre, pretože ani objektívne nie je možné dodržať stanovené lehoty na vypracovanie stanovísk Slovenskej republiky vládou a ich predloženie Národnej rade a to najmä z toho dôvodu, že program rokovaní jednotlivých formácií Rady sa definitívne upresňuje až v čase jedného týždňa pred samotným zasadnutím, kedy sú dostupné aj všetky materiály, ktoré môžu byť Národnej rade zaslané na podklade; na podklade ktorých je možné zaujať aj stanovisko Národnej rady. Preto sa v návrhu ústavného zákona mení pôvodná lehota dvoch týždňov na päť pracovných dní.
Platné znenie ústavného zákona tiež neupravuje situáciu, ak vláda alebo jej poverený člen si nesplní povinnosť zaslať výboru návrh stanoviska Slovenskej republiky v ústavnej lehote, prípadne čo sa stane, ak nedôjde vôbec k zaslaniu takéhoto stanoviska, čo možno vo vzťahu k Národnej rade považovať za nevyvážené najmä z dôvodu, že nečinnosť Národnej rady v tomto smere ústavný zákon takisto neupravuje. Preto sa zavádza už spomenutá sankcia v podobe vyjadrenia negatívneho stanoviska Slovenskej republiky na rokovaní Rady k návrhu aktu Európskej únie. Súčasne sa zavádza poistka pre prípad nečinnosti Národnej rady v podobe viazanosti člena vlády tým návrhom stanoviska, ktoré vláda vypracovala, ale Národná rada sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.
Poviem aj detaily návrhu zákona. Takže v bode 3 sa skracuje doterajšia dvojtýždňová lehota, ktorá sa nedodržiavala, skracuje sa na päť dní, pretože bolo potrebné nájsť objektívne také riešenie, ktoré zabezpečí dostatočný časový priestor na informovanie Národnej rady o návrhoch stanovísk Slovenskej republiky a súčasne prihliadne na skutočnosť, že program zasadnutia Rady sa definitívne spresňuje týždeň pred samotným zasadnutím, pričom v tomto čase sú dostupné všetky dokumenty.
Zavádza sa teda sankcia. V platnom znení ústavného zákona existuje výlučne sankcia pre Národnú radu v prípade, pokiaľ k návrhom stanovísk Slovenskej republiky predloženým vládou nezaujme žiadne stanovisko. Z hľadiska vyváženosti spolupráce medzi Národnou radou a vládou v európskych záležitostiach však chýba sankcia pre prípad, pokiaľ by vláda alebo poverený člen vlády nepredložil návrh takéhoto stanoviska k návrhu právne záväzného aktu alebo iného aktu Európskej únie v lehote stanovenej ústavným zákonom.
Tento návrh zákona posilňuje právomoci parlamentu a dáva väčšie slovo práve poslancom Národnej rady v rozhodovacom procese Európskej únie. Prosím preto pred eurovoľby; čakajú nás eurovoľby, neustále sa sťažujeme na absenciu alebo na demokratický deficit v Európskej únii, tak práve týmto zákonom volení zástupcovia, národní volení zástupcovia budú mať väčšie slovo v rozhodovacom procese Európskej únie.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, a zároveň sa hlásim do rozpravy.