Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne kolegom za faktické pripomienky a želám veľa úspechov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem tak trošku inak, pretože, pretože je to pre mňa pomerne významný moment, toto vystúpenie, aj keď prednesiem prakticky banálny pozmeňovací návrh. Keďže nekandidujem do ďalších volieb, tak od roku 2006 je to moje posledné vystúpenie v parlamente Národnej rady, nateraz určite, a posledný pozmeňovací návrh, ktorý v tomto pléne predkladám, tak možno aj svoje vystúpenie postavím trošku inak.
Vždy som sa snažila pri predkladaní návrhov zákonov, ktoré sa týkali justície, aby, a vždy v dobrej viere, aby prispeli k maximálnej transparentnosti systému a aby prispeli k tomu, aby to právne nastavenie a právne rámce justície zodpovedali štandardom, ktoré poznáme v demokratických krajinách. Jednoducho preto, pretože to považujem za absolútne kľúčové. A jednoducho preto, že som presvedčená, že nech sú akékoľvek problémy, tak skratky k výsledku na konci dňa nevedú a môžme sa pozrieť napríklad na súčasné Poľsko a vieme posúdiť, kam môžu viesť skratky.
A nech je pobúrenie akékoľvek, stále som presvedčená, že sa musíme držať nejakých rámcov a musíme konzekventne trvať na tom, aby tí, ktorí konajú, konať jednoducho mali. A to, čo vnímame dnes vo verejnosti, je mimoriadne poburujúce a veľmi to znižuje vážnosť a dôveryhodnosť justície. Ale som presvedčená a zdôrazním to, že jediný reálny a skutočný výsledok na konci dňa spočíva v dlhodobej konzekventnej robote, ale v rámci právneho nastavenia, ktoré zodpovedá právnemu nastaveniu nezávislej justície v demokratickom štáte. Pretože všetko ostatné, aj s dobrým úmyslom, je cesta do pekla. Som o tom, som o tom presvedčená.
A preto podporujem, pretože vždy som podporovala, raz aj z tohto miesta presadila verejné hlasovanie Súdnej rady vo všetkých otázkach a preto naďalej podporujem a budem podporovať verejné hlasovanie Súdnej rady aj v personálnych otázkach. Zároveň vnímam, že sme dva-tri mesiace pred voľbami a vonku sa dejú veľmi vážne veci. A to je živná pôda na nielen programové návrhy, ale aj pútavé, pútavé návrhy priamo v pléne Národnej rady. A ja za takýto pútavý návrh považujem aj podstatu vládneho návrhu zákona, ktorý prišiel v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým sa chce zaviesť nový dôvod pozastavenia výkonu funkcie mimo rámca akýchkoľvek štandardných procesov trestného alebo disciplinárneho konania. A môžem znova len zopakovať, že jedným šmahom ruky, jednou novelou zákona sa k očiste justície nedopracujeme. Dopracujeme sa k tomu len konzekventnou, dlhodobou prácou, v rámci ktorej musíme trvať na tom, aby všetky inštitúcie robili to, čo majú. A z tohto miesta poviem napríklad, lebo veľa sa hovorí o polícii, prokuratúre a súdnictve, ale začať treba niekde od tajných služieb, ktoré určite mali nosiť napríklad ministrovi spravodlivosti na stôl tie informácie, ktoré dnes si čítame v novinách z publikovanej Threemy. A to je jednoducho tak. A bez toho sa očistiť justíciu nebude dať a rovnako sa nebude dať očistiť justíciu bez toho, aby politická reprezentácia mala na tom záujem a aby takáto politická reprezentácia mohla pôsobiť dlhodobo alebo dlhodobejšie, pretože jednoducho v takých systémoch, kde sa pracuje s ľuďmi zmena zákona nestačí, ale dôležitá je dôsledná implementácia, a na to nestačí ani rok, ani dva. Chce sa mi povedať ani pätnásť mesiacov, ani dva roky. A ale prvé výsledky možno vidno po štyroch rokoch a reálne som presvedčená o tom, že osem rokov kontinuálneho tlaku je to, čo nás povedie k výsledku. To znamená áno, tá zmena reálna, sa zhodneme s pánom poslancom Baránikom, môže prísť, môže prísť v marci. To neznamená, že dovtedy máme rezignovať.
Za druhé nikdy som nemala rada skrátené legislatívne konania, pretože mnohokrát prinášajú na prvý pohľad v dobrej viere možno riešenia, ktoré vyzerajú, že sú riešenia. A na konci dňa sa potom ukáže, že riešením nie sú alebo, naopak, môžu mať aj následky, ktoré v prvom kroku nemusíme ani predvídať. A ja si viem predstaviť, že by som doniesla pozmeňovací návrh, akýkoľvek, ktorý by vylepšil právny rámec fungovania justície, ale jednoducho sú v skrátenom konaní a nemáme šancu naozaj podchytiť všetky možné aj negatívne dôsledky návrhov, ktoré tu predkladáme.
Preto pozmeňovací návrh, ktorý má 18 podpisov, som si dovolila pripraviť tak, ako si myslím, že sa v skrátenom konaní pracovať dá, a síce vypustíme všetko, o čom nie sme presvedčení, že je naozaj dobré, a nechajme len to, čo je nespochybniteľne prospešné a stojíme za tým všetci. Preto ten pozmeňovací návrh je postavený tak, že vypúšťa, a teraz budem veľkorysá aj k pánovi ministrovi, kontroverzný návrh pozastavenia výkonu funkcie z novoformulovaných dôvodov mimo rámca disciplinárneho alebo trestného konania, a tak, aby bolo zachované verejné hlasovanie Súdnej rady. Dovolím si ho prečítať a keďže po prečítaní tohto pozmeňovacieho návrhu už vlastne by som nemala nič povedať, tak aby som na záver neporušila rokovací poriadok, tak v predstihu želám všetkým kandidujúcim kolegom veľa úspechov a nech môžu dlhodobo meniť systém justície tak, aby zákony, ktoré budú prijaté v tomto pléne, mohli byť aj náležite implementované.
Takže teraz môj pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1823.
1. Názov zákona znie: "ktorým sa mení zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov".
2. Čl. I a II sa vypúšťajú. Ostatné články sa primerane prečíslujú.
3. V čl. III sa vypúšťajú body 1, 2 a 5 až 8. Ostatné body sa primerane očíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne a prajem veľa úspechov.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem sa vyjadrovať teraz k podstate veci, je to téma, ktorá je dlhodobo diskutovaná a, a má svoje ratio. Chcem povedať niečo iné.
Pán poslanec, alebo, páni poslanci, ktorí ste podpísali tento pozmeňovací návrh, viacerí z vás sú podpísaní aj pod pozmeňovacím návrhom už dva alebo tri dni, ktorý navrhuje vypustiť to, čo sme tu dva dni kritizovali vo vládnom návrhu zákona, a síce to zlé a škodlivé, nové pozastavenie výkonu funkcie. Akurát, že ste ten pozmeňovací návrh nenapísali tak, aby sa dalo hlasovať aj za jedno, aj za druhé. Tak, čo ma mrzí, pretože ten jeden pozmeňovací návrh poznáme už pomerne dlho, a tento pozmeňovací návrh sa samozrejme dal napísať aj tak, aby tieto pozmeňovacie návrhy nekolidovali. Tak len si dovolím na to upozorniť, aby ste náhodou akože neťahali, neťahali bandu s vládou.
Ďakujem pekne

Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj ja som rada, pán minister, že ste vystúpili v rozprave. Áno, podobne ako pán poslanec Dostál, ja som tiež presvedčená o tom, že tie argumenty, ktoré boli použité teraz, sú vlastne ešte horšie ako ten základ, pretože keď ani neočakávame, že sa to disciplinárne konanie začne alebo bude vznesené obvinenie, no tak presne nastane táto situácia, že proste sprovodíme z obehu sudcu na pol roka alebo na rok a potom sa vráti a bude rovnako nedôveryhodný ako predtým, možno ešte viac, pretože bude mať na sebe ten placet, že už Súdna rada mu raz pozastavila výkon funkcie. Doplatíme mu to, čo sme mu nevyplácali ten rok, a bude súdiť ďalej a s dôveryhodnosťou justície sa absolútne nikam nepohne.
A navyše, čo je to za argument, že nie je žiaduce, aby teraz súdil. To predsa nie je argument. Kto to posúdi? Pretože to je iná situácia, keď povedzme človek neuspeje s návrhom na disciplinárne konanie alebo neuspeje sa s obžalobou v rámci trestného konania. Tam je riadny proces. A keď nie sú dôkazy, tak ten človek sa aj nejako riadne očistí v rámci toho procesu. Ale tu neni nič. Tu je proste subjektívne rozhodnutie Súdnej rady v konečnom dôsledku.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja som v zásade už na minulej schôdzi, keď sme prejednávali nejaké justičné zákony, hovorila o tom, že to, čo sa dozvedáme teraz z médií o niektorých sudcoch, tak naozaj je vážnym problémom pre dôveryhodnosť justície, ale že sa môžme na to pozrieť aj ako na príležitosť, príležitosť, aby sme sa dokázali zbaviť alebo vytlačiť zo systému sudcov, ktorí nie sú hodni pozície sudcu. A hovorila som, že je na to potrebné, aby všetci tí, ktorí majú oprávnenie konať v týchto veciach, či je to polícia, prokuratúra, alebo justičné orgány, aby títo aj konali.
Hovorila som to preto, pretože koloval tu v tomto parlamente pozmeňovací návrh, v tom čase to bol pozmeňovací návrh, ktorý síce nebol úplne totožný s tým, čo dnes prišlo v skrátenom legislatívnom konaní, ale filozofiu ten pozmeňovací návrh mal tú istú. A hovorila som to preto, pretože som tú filozofiu pozmeňovacieho návrhu a teraz predloženého návrhu zákona považovala jednoducho za zlú, pretože je to skratka, ktorá poskytuje alibi tým, ktorí konať majú a – podľa mojej mienky – nekonajú dostatočne rýchlo a dostatočne efektívne. Pretože keby konali dostatočne rýchlo a efektívne, tak tu nesedí minister s týmto návrhom zákona, a to ešte k tomu v skrátenom legislatívnom konaní.
A pevne som verila, že túto tému už máme za sebou. Ale nemáme ju za sebou, pretože ju máme na stole v skrátenom legislatívnom konaní, a to ešte s odôvodnením, ktorý potvrdzuje moje slová, že tí, ktorí konať majú, jednoducho nekonajú, pretože v odôvodnení skráteného legislatívneho konania sa píše, že áno, možnosť pozastaviť výkon funkcie existuje už aj dnes, tieto sa však neuplatňujú zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere. Tak orgány nekonajú v dostatočnej miere a my prichádzame v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme teda umožnili iný dôvod pozastavenia výkonu funkcie, ktorý ako keby obíde tie štandardné mechanizmy a trošku ich predbehne.
A ja si dovolím tvrdiť, že je to v tejto časti návrh, ktorý je naozaj, naozaj veľmi škodlivý, pretože som presvedčená o tom, že ak existujú pochybnosti o tom, že sudca má spôsobilosť sudcovskú, to znamená, že nemá morálny štandard a integritu sudcu, ktorú zákon požaduje, no tak to je dôvod na disciplinárne konanie, pretože jednoducho to zákon považuje za dôvod na disciplinárne konanie. Tak potom ten disciplinárny návrh jednoducho treba dať a ak sú iné dôvody, tak jednoducho polícia to obvinenie vzniesť jednoducho má a musí. Pretože v čom je základný rozdiel?
Základný rozdiel je, že keď máme disciplinárne konanie, keď máme vznesené obvinenie, všetko sa deje v rámci nejakých procesných pravidiel. Tuto navrhujeme pozastavenie výkonu funkcie bez akýchkoľvek procesných pravidiel, kde minister alebo predseda Najvyššieho súdu, alebo predseda Súdnej rady, ale povedzme že minister navrhne – možno aj s veľkou pompou; a ja vôbec nepodozrievam pána ministra zo snahy zneužívať výkon svojej funkcie, ale máme rôznych ministrov, niektorí sa aj veľmi radi prezentujú a povedzme s veľkou pompou také niečo navrhne. Súdna rada bude pod tlakom, možno budú na to dôvody, možno nebudú na to dôvody, nemá to žiadnu procedúru, žiadnu možnosť obrany, žiadne mechanizmy a čo potom?
Keď Súdna rada neprijme ten návrh, kto bude zlý? Súdna rada? Aj keď bude mať možno pravdu? Alebo teda radšej prijme ten návrh a čo potom, keď do toho pol roka nebude vznesené obvinenie alebo nebude podaný návrh na disciplinárne konanie? Tak budeme môcť to pozastavenie ešte predĺžiť o pol roka. A čo keď ani potom nebude vznesené to obvinenie, tak čo potom? Sa nám vráti do talára sudca, o ktorom sme povedali, že sú o ňom vážne pochybnosti, že nemá morálny štandard a integritu? A čo potom? Doplatíme mu plat a nebodaj sa bude ešte súdiť o to, že sme mu poškodili dobré meno? Ako však rozmýšľajme! To pomôže potom dôveryhodnosti justície, keď sa nám prípadne takýto sudca vráti do talára?
Preto má logiku, že keď sú dôvody, tak sa má stíhať. A keď sú také vážne dôvody, že sú na odvolanie z výkonu funkcie sudcu, tak potom v rámci procesných nástrojov, ktoré máme, sa má pozastaviť výkon funkcie. Tak teraz pred voľbami vyriešime to, že potrebujeme pozastaviť dvoch, troch, štyroch, piatich ďalších sudcov, tak to pred voľbami urobíme a čo potom, keď náhodou to obvinenie nebude vznesené? Pretože ja sa sama seba pýtam, prečo niektoré obvinenia nie sú ešte vznesené. A predpokladám, že aj pán minister spravodlivosti sa pýta. No ale potom ten správny adresát nášho tlaku nie je parlament, aby prijal v skrátenom legislatívnom konaní zmenu zákona, ale ten správny adresát nášho tlaku a toho, koho sa máme pýtať, je potom asi polícia, prípadne prokuratúra, prípadne tí, ktorí môžu podať návrh na disciplinárne konanie. Tam treba tú energiu sústrediť, veď to nie je v poriadku, aby sme suplovali tieto inštitúcie takýmto spôsobom.
Takže ja vnímam ako vážne riziká tohto návrhu zákona, ktoré tu sú predložené a, samozrejme, že tá vágna formulácia umožňuje aj zneužitie za určitých okolností, ale aj keď abstrahujeme od možnosti zneužitia, tak ja vážne tu vidím ten problém, že dobre, tak posadíme alebo pošleme domov na pol roka sudcu s 80-percentným platom; no tak koľko? (Reakcia ministra.) No ale tam už máme 30 %, hej, pretože tam už sme v nejakom procese, hej, tak tuto máme 80 % a on si prečká a čo potom, sa vráti? A budú sa už ľudia naňho pozerať, že je očistený len preto, že nikto naňho, nikto mu nevzniesol obvinenie? Ako to nemá s dôveryhodnosťou justície nič spoločné. A podľa mňa jediné, čo môžme pre dôveryhodnosť justície urobiť a pre očistu justície, že naozaj tie veci, ktoré ležia na stole, budú dôsledne stíhané a v tejto chvíli sa budeme veľmi vážne pýtať všetkých, ktorí konať môžu, prečo konajú tak pomaly. Pretože konala zo začiatku veľmi pomaly aj Súdna rada a musíme sa aj pýtať, prečo ešte nie sú vznesené obvinenia.
Takže s touto časťou návrhu zákona nemôžem súhlasiť. Je nesystémový, môže byť škodlivý, je riskantný a vôbec nie je dobré, aby sa takýto návrh zákona prerokovával v skrátenom legislatívnom konaní.
V návrhu zákona je jedna časť, s ktorou súhlasím a vždy s ňou budem súhlasiť, a to je návrh na verejné hlasovanie Súdnej rady vo všetkých otázkach. My sme už mali takúto právnu úpravu v našom právnom poriadku, možno si to pamätáme, bola to, bol to zákon, ktorý sme presadili ešte za Radičovej vlády, vtedy sa zaviedli verejné hlasovania Súdnej rady vo všetkých otázkach. Možno si pamätáte aj to, že verejne sa hlasovalo aj vtedy, keď už nebol zvolený Štefan Harabin za predsedu Najvyššieho súdu, keď predtým v tajnom hlasovaní zvolený bol. Ja si myslím, že aj táto skúsenosť ukázala, že verejné hlasovanie Súdnej rady aj v personálnych otázkach je dobrá vec.
V personálnych otázkach bolo verejné hlasovanie Súdnej rady zrušené, keď sme tu mali vládu jednej strany, odvtedy zase máme v personálnych otázkach permanentne problémy s rozhodovaním Súdnej rady jednoducho preto, že to tajné hlasovanie dáva omnoho väčší priestor pre rôzne zákulisné hry a neumožňuje vlastne skladanie účtov členov Súdnej rady. Preto ja som veľmi rada, že to pochopila aj Súdna rada a za prítomnosti dvanástich členov Súdnej rady Súdna rada dvanástimi hlasmi odsúhlasila požiadavku na legislatívcov a zákonodarcov, aby do zákona bolo dané to, že Súdna rada aj v personálnych otázkach hlasuje verejne, čiže dnes to tu máme v návrhu zákona na základe toho, že si to Súdna rada vypýtala, a preto si myslím, že by sme to mali rešpektovať.
Preto ja mám vlastne už aj kolegami podpísaný pozmeňovací návrh, ktorý určite predložím v druhom čítaní, ak prejde skrátené konanie k tomuto návrhu zákona, aby sa vypustili všetky škodlivé ustanovenia z tohto návrhu zákona a ostala v ňom len verejnosť hlasovania Súdnej rady, pretože si myslím, že to môže pomôcť dôveryhodnosti Súdnej rady, ergo aj dôveryhodnosti justície, ak v tomto návrhu zákona nám o túto otázku ide.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko a skôr procedurálne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa obrátiť na pána ministra.
Fakt to už nerobme! Ako novelizujeme zákon o konkurze a reštrukturalizácii v časti osobný bankrot. Tak jak som to narýchlo pozrela, asi v poriadku. Viem, že proste sa chce riešiť tá debata, aby sa zabránilo nejakým očividným zneužívaniam toho systému. Rozumiem, ale prosím, akože fakt do týchto typov zmien zase v druhom čítaní v pléne? Aspoň cez výbor keby to išlo. Koľkokrát sme si tu povedali, že takýmto spôsobom tento typ legislatívy proste nebudeme robiť. A ja viem, pán minister, že aj ako poslanec nemal si to rád. Stavia nás to do zložitej situácie. Dokonca aj nás, ktorí, povedzme teraz ide o zákon, ktorý skoro by som povedala, že dennodenne držím v ruke, aj tak ma to dostáva do situácie, že narýchlo musím vedieť, že či je to naozaj okej. Aj keď akože rozumiem kontextu, rozumiem prečo, rozumiem asi, o čo tam ide, ale aspoň cez výbor, aspoň cez výbor, ale nie takto. To som chcela povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi rýchlo.
Áno, pán poslanec Budaj, ale všetky zákony sú formálne, pokiaľ nefungujú inštitúcie, ktoré ich majú jednoducho vykonávať. Preto podľa mojej mienky sa treba zamerať na inštitúcie a nie snažiť sa obchádzať nefungujúce inštitúcie a dávať to skusmo na inú inštitúciu, ktorá snáď momentálne možno funguje trošku lepšie.
Ja myslím, že sa zhodneme s pánom poslancom Dostálom na tom, ja som nikdy nehovorila, že je len niekoľko zlých ľudí v systéme a inak všetko by bolo v poriadku. Ja súhlasím s tým, že vždy sa treba pokúšať o systémové zmeny a že to ide ruka v ruke s personálnymi zmenami, pretože – a tu je jadro problému – žiadne nesystémové ani systémové zmeny nám nepomôžu, pokiaľ nebudú sprevádzané tými personálnymi. Jednu sme mohli, jednu takú maličkú, sme mohli urobiť minulý týždeň a pomerne signifikantná časť tohto parlamentu sa na to jednoducho vykašlala, už ako neviem použiť iný výraz, pretože ma to úprimne hnevá. A nemám pocit, že som v zásadnom rozpore dnes s pánom poslancom Baránikom.
Som presvedčená o tom, že to, čo hovorí Peter Kresák, aby sme sa znova vrátili k tomu, že Súdna rada o všetkom musí rozhodovať verejne, je naozaj jeden veľmi dôležitý krok a ani rozhodnutie Ústavného súdu, o to viac, ak ide o senátne rozhodnutie, nie je dogma, jednoducho treba sa pozrieť na to, že pokiaľ Súdna rada nefunguje, čo vieme urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, aj ja sa chcem vyjadriť pri príležitosti tohto návrhu zákona aj v okolnostiach, v rámci ktorých prerokovávame tento návrh zákona, pretože pri tejto príležitosti, reflektujúc to, čo sa dozvedáme o súdnictve z médií, sú predkladané aj pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona, nehovoriac o tom, že do poslaneckých klubov prišiel aj návrh pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol vypracovaný na ministerstve spravodlivosti a ako keby sme sa tu teraz zo všetkých strán – aj ústami premiéra – predháňali v tom, čo máme urobiť všetci veľmi rýchlo tu v parlamente na to, aby tentokrát už naozaj definitívne sa justícia očistila.
A tie pozmeňovacie návrhy smerujú či už k disciplinárnym konaniam, ale gro z toho smeruje k tomu, aby proste rýchlo sme pozastavili výkon funkcie niektorým sudcom vlastne preto, že tí, ktorí konať majú, konajú možno pomaly a ten škandál je veľký.
Ja začnem trošku z iného konca. Včera sme sa dozvedeli o tom, že bola podaná obžaloba vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, a ja myslím, že to bola v tejto zlej situácii dobrá správa, pretože tá dobrá správa ukázala, že nejaká časť orgánov činných v trestnom konaní funguje a dokázala v relatívne primeranom čase podať v takto závažnej veci, ktorá traumatizuje celú spoločnosť, naozaj podať obžalobu. Myslím si, že títo vyšetrovatelia prokuratúry, prokurátori majú našu dôveru, a ja si myslím, že keď majú našu dôveru v tejto veci, tak by mali mať dôveru aj v to, že dokážu rovnako efektívne vyšetrovať aj trestné činy, o ktorých sa dozvedáme z médií a v ktorých sú podozriví sudcovia.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože to, čo sa na nás valí z Kočnerovho mobilu vo vzťahu k súdnej moci a vo vzťahu k prokuratúre, ja vnímam ako príležitosť. Príležitosť naozaj očistiť justíciu od ľudí, ktorí zjavne sú podozriví z toho, že páchali trestnú činnosť a predávali rozsudky. Príležitosť na to a príležitosť pre to, že bočným ako keby efektom vyšetrovania Mariana Kočnera sme sa po rokoch možno dostali k dôkazom, ktoré môžu byť použité voči sudcom, ktorí páchajú v talári trestnú činnosť. Dnes vlastne roky pracujeme s klebetami, roky pracujeme s dohadmi, ale roky sme nemali v zásade v rukách niečo, čo by mohlo slúžiť ako dôkaz na to, aby sa vôbec mohlo začať vyšetrovanie. Ja som to už povedala vo viacerých rozhovoroch, veľmi málo hovoríme o niektorých iných orgánoch, ktoré by nám tieto informácie alebo prvotné doklady alebo dôkazy mali prinášať.
Ja som bola trikrát ministerka spravodlivosti a musím povedať, že za posledné dve obdobia môjho mandátu ministerky spravodlivosti si nepamätám na takú spravodajskú informáciu príslušnej inštitúcie, ktorá to má na starosti, ktorá by priniesla informáciu, ktorá by mala v sebe nejakú informáciu, s ktorou by mohla polícia začať pracovať alebo s ktorou by som ako ministerka spravodlivosti mohla začať pracovať. Posledný šéf SIS, ktorý so mnou viedol rozhovor, akým spôsobom pristúpiť k tomu, aby sme dokázali hľadať a získavať informácie o korupčných sudcoch, bol pán Mitrík. Ten sa aspoň o to snažil a viedol so mnou diskusiu, ako na to a ako by sme v tej veci mohli spolupracovať. Odvtedy nič a odvtedy žiadna relevantná spravodajská informácia. To je vážne zlyhanie, lebo pokiaľ nemáte niečo prvotné na stole, nemáte čo posunúť policajtovi a ten nemá čo vyšetrovať. To treba v tejto súvislosti jednoducho povedať.
To, čo vyplavuje sa na povrch, je hrozné, ale opakujem, v tejto súvislosti to vnikám ako príležitosť, pretože je možné začať konať a je možné začať konať aj v trestnom konaní, ale aj v inom konaní. A mňa desí v tejto súvislosti najviac to, že časť inštitúcií, ktorá konať môže, jednoducho nekoná, vyhovára sa, trvá to dlho a hľadá dôvody, prečo nekonať, a chová sa alibisticky namiesto toho, aby konala. A mňa desí, že namiesto toho, aby sme sa pozreli na tieto inštitúcie; áno, hovorím najmä o Súdnej rade, pán minister už nejaké návrhy pripravil. Hovorím najmä o Súdnej rade, pretože to je tá inštitúcia, ktorá v systéme, ktorý je nastavený – a ja som presvedčená, že je nastavený rovnovážne –, má, som presvedčená o tom, všetky kompetencie na to, aby sa mohla začať týmito vecami zaoberať a nemala by, nemala by jednoducho zaujímať alibistický postoj. Akékoľvek nové návrhy na zmenu zákona, ako bez trestného konania a bez disciplinárneho konania budeme pozastavovať výkon funkcie, aby sme ukľudnili národ na ulici, len prekryjú alibizmus a nečinnosť tých inštitúcií, ktorým to trvá dlho a jednoducho konať majú. Pretože keď máme s týmito inštitúciami problém, tak potom sa treba pozrieť na tieto inštitúcie a ako budeme vyvodzovať zodpovednosť voči týmto inštitúciám a prípadne ako budeme vymieňať ľudí, ktorí tam jednoducho nekonajú. Pretože, a preto mám so sebou aj počítač, ja chcem povedať, ako máme nastavené právo.
My sme tu boli pobúrení, keď Ústavný súd prijal rozhodnutie vo vzťahu k tomu, čo sme volali previerky, ale nie všetko zmizlo z nášho právneho poriadku. A ja si teraz dovolím zacitovať: "Súdna rada má z ústavy naďalej povinnosť zaoberať sa otázkami predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Podľa § 3 zákona o Súdnej rade zabezpečuje výkon verejnej kontroly v súdnictve, prijíma opatrenia na posilnenie dôvery verejnosti v súdnictvo. Súdna rada schvaľuje harmonogram overovania, spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada predkladá opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada vyhodnocuje informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti, získané od iných orgánov aj z vlastnej činnosti."
Súdna rada sa môže pýtať, Súdna rada má právo na to, aby dostala informácie od akejkoľvek inštitúcie v tomto štáte, a to nie je len o napísanie jedného formálneho listu, na ktorý dostanem formálne odpovede. Existujú telefóny, existujú dvere, na ktoré môžem zaklopať, a v situácii, v ktorej sa nachádzam, naozaj urobiť všetko pre to, aby som sa dostala k takým informáciám, aby som mohla začať konať na základe zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý hovorí o tom, že sudca musí spĺňať predpoklady osobnej spôsobilosti počas celej doby trvania svojej funkcie. A to neni o ne bis in idem, to je niečo iné ako trestný čin korupcie alebo zneužívania právomoci verejnej funkcie.
A keď to Súdna rada nevie robiť, tak sa treba pýtať predsedníčky Súdnej rady, prečo to nevie robiť. Ak jej chýba po zrušení previerok nejaký právny nástroj, tak ja som presvedčená o tom, že keď si sadne predsedníčka Súdnej rady s ministrom spravodlivosti a dajú hlavy dokopy, tak do týždňa by bol v parlamente návrh na to, kde by bolo presne napísané, čo potrebuje Súdna rada na to, aby mohla efektívne vykonávať túto činnosť, keď si sama nevie poradiť s tým, akým spôsobom to má robiť, a potrebuje na to nejaký zákon. Čiže ak potrebujeme nejaký zákon, nech sa páči, poďme do tohto.
Ale keď o to nie je záujem, no tak potom sa pobavme o tom, prečo je predsedníčka Súdnej rady ešte predsedníčka Súdnej rady, ale pobavme sa potom aj o tom, prečo v tomto parlamente bez akejkoľvek pozornosti sme minulý týždeň volili nového člena Súdnej rady a zvolili sme ho – nevediac o tom, kto to je, čo to je, väčšina poslancov netušila, kto to je a čo to je – smiešnymi 62 hlasmi, ani nie obyčajnou parlamentnou väčšinou v tomto parlamente. Kto vie, koho sme zvolili do Súdnej rady? Kto v tomto pléne vie, čo si pán sudca Viliam Pohančeník myslí o situácii, ktorej čelíme posledné dva mesiace? Kto vie, s čím sme ho tam za parlament poslali a aké názory tam bude presadzovať. Kto to vie?
Predkladatelia tohto návrhu, pani Kuciaňová, pán Kéry, vy to viete?
Ja sa vrátim desať rokov dozadu. Ak sa pamätáte, desať rokov dozadu sme čelili škandalóznym, šikanóznym disciplinárnym návrhom a zneužívajúcim pozastaveniam výkonu funkcie voči ôsmim, myslím, sudcom, ktorí sa sprevinili tým, že chceli v súdnictve zavádzať reformy, a nepáčilo sa to pánovi Harabinovi, v tom čase ministrovi spravodlivosti. Pamätáme si na tie šikanózne konania a čo to všetko obnášalo vrátane toho, že sme mali veľvyslancov v demokratických krajinách v disciplinárnych konaniach. V tom čase sa tu zviedla jedna veľká bitka, v tomto parlamente, medzi vtedajšou vládnou koalíciou a vtedajšou opozíciou o obsadenie disciplinárnych senátov, pretože to bolo dôležité. Vtedajšia opozícia vrátane vtedajšej SDKÚ si vtedy osvojila kandidátov mimovládnych organizácií a za koalíciu navrhoval členov disciplinárnych senátov pán Vladimír Mečiar. Jeden z tých Mečiarom navrhovaných bol zhodou okolností sudca, ktorý sa volá rovnako ako ten, ktorého sme zvolili minulý týždeň do Súdnej rady.
Vie toto plénum, čo si myslí novozvolený člen Súdnej rady o dnešnej situácii v justícii? A ja nehovorím, že je dobrý alebo zlý. Ja sa pýtam, či toto plénum vie, koho sme zvolili 62 hlasmi. Bolo to možno aj jedno z posledných dôležitých hlasovaní, lebo v tej Súdnej rade ide o každý jeden hlas. Opakujem, 62 hlasmi zo 113 prítomných.
Áno, to, že dnes čítame také informácie, ako čítame, je dôsledok toho, že áno, politického vplyvu, je to jednoducho tak, kde politické záujmové skupiny spolupracujú so záujmovými skupinami, ktoré sú vo vnútri justície. A raz to treba aj verejne povedať, však aj v justícii sú záujmové skupiny, ktoré majú iné záujmy než len spravodlivé súdenie. A keď sa tieto dve skupiny dajú dokopy, tak potom je výsledok ten, ktorý vidíme, ale to sa nevymýti tým, že teraz vymyslíme nový spôsob pozastavenia výkonu funkcie a potom sa budeme možno čudovať. Kto bude minister spravodlivosti o pol roka? Ja netuším, kto bude minister spravodlivosti o pol roka. Môže to byť kľudne aj pán Harabin znova a potom sa budeme znova čudovať?
Ja neviem, ako však to nie je cesta, podľa mňa cesta je jediná, aby každý z tých zložiek v rámci nastaveného systému aj bŕzd, aj protiváh si jednoducho robil svoju robotu. V rámci koalície aj v rámci opozície. Ja opakujem, minulý týždeň bez toho, aby sme tušili, koho sme zvolili, a možno sme dobre zvolili, možno sme zle zvolili, šesťdesiatimi dvomi hlasmi sme zvolili nového člena Súdnej rady, o ktorom v tejto situácii nevieme, netušíme, ako vidí súčasnú situáciu. Som presvedčená o tom, že to, čo dnes potrebujeme, je, aby jednoducho sme trvali na tom, aby každý robil to, čo robiť má, pretože tie nástroje v právnom poriadku na to jednoducho existujú. Argument, že sa môže stať, že pozajtra pani Jankovská si zruší péenku a môže nastúpiť na súd, je síce pomerne politicky silný argument na presadenie akéhokoľvek pozmeňovacieho návrhu dnes, ale pre mňa je to len argument na to, aby najbližšie verejné zhromaždenie bolo pred Súdnou radou a tam aby sa ľudia pýtali Súdnej rady, čo robila posledné dva mesiace, keď sa nezaoberala otázkou spôsobilosti tých sudcov, o ktorých sme sa dočítali nejaké informácie z médií, pretože to je, to je kľúčové. A keď to Súdna rada nezvládne, tak sa zaoberajme zodpovednosťou, vyvodzovaním zodpovednosti voči nim a prinesme také návrhy zákonov. A keď potrebujeme niečo do zákona v súvislosti so spôsobilosťou, tak nech sa páči, tam je cesta. Ale hľadať nový nástroj a dnes si tak tipnúť, že dnes je možno najmenej skorumpovaná táto inštitúcia, tak to skúsme, to oprávnenie, pichnúť jej, proste o pol rok sa nám to zase vráti naspäť.
Nie, dnes nie je chyba v legislatíve. Dnes je naozaj chyba v tom, aby sa tá legislatíva dôsledne, rýchlo a efektívne využívala. A zopakujem to, čo som povedala na úvod: Ten hnus, čo sa na nás valí, je naozaj hnus. A rozumiem tomu, že proste každý musí byť znechutený, kto sa na to pozerá, že každý asi volá po nejakom rýchlom očistnom riešení. Ale rýchle očistné riešenie v skutočnosti neexistuje, pokiaľ tí, ktorí si majú robiť svoju robotu, si jednoducho svoju robotu robiť nevedia. A preto ja chcem apelovať v tejto situácii na to, aby sme upriamili našu pozornosť tam, kde to treba. A opakujem, ja som rada, že keď už sa tá hrozná tragédia stala, tak bočným efektom môže byť to, že dokážeme odstíhať – či už trestnoprávne, alebo disciplinárne s výsledkom odvolania z funkcie sudcu – ľudí, ktorí sa pravdepodobne dopúšťali kriminálnej činnosti. A treba to urobiť dobre a treba to urobiť dôsledne.
Ďakujem veľmi pekne.

Sledujúc túto debatu, tak s nadsázkou mám v ponuke dve technické riešenia, buď tú kolónku úplne zrušiť, je to nejaké rezídium z minulosti, alebo dať jednoducho jednu voľnú kolónku, kde si každý môže napísať, čo uzná za vhodné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je mi jedno, koľká idem, pán poslanec. (Povedané s pobavením.) Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len zopár poznámok. To je v princípe večný názorový súboj, že či do justície majú za nových sudcov prichádzať ľudia zvonku alebo ľudia zo systému. Ja si myslím, že zdravý mix je to, čo justícia potrebuje. Som presvedčená o tom, že doteraz sa nám nepodarilo ten zdravý mix urobiť aj pre odpor zvnútra systému a že mali by sme urobiť všetko pre to a zamyslieť sa nad ďalšími opatreniami, ktoré vieme urobiť, aby sme dostali do justície aj právnikov, ktorí majú skúsenosť z iných právnych profesií a z externého právneho prostredia. Som o tom presvedčená dlhodobo a snažili sme sa s tým niečo; hovorím, pre odpor zvnútra systému vždy je to proste strašne náročné, ale som presvedčená o tom, že naďalej by sme sa o to mali snažiť a zatraktívňovať ten proces, aby skúsení právnici mali záujem ísť do systému jednoducho preto, aby sa proste nekonzervovali tie stereotypy, ktoré proste v súdnictve fungujú.
Číslo, že 20 % uchádzačov, ktorí prídu do výberových konaní na pozíciu sudcu, je v zásade v týchto výberových konaniach úspešných, na jednej strane svedčí o tom, že sa podarilo nastaviť tieto výberové konania prísnejšie, čo je dobré, na druhej strane to, samozrejme, svedčí o kvalite uchádzačov.
Ale ja si myslím, že keďže väčšina tých uchádzačov aj tak prichádza z justičného prostredia, že sú to vyšší súdni úradníci, že proste niekde si musí sypať popol na hlavu Justičná akadémia, pretože oni nemôžu ísť do výberka, kým nemajú justičnú skúšku, a keď tú justičnú skúšku urobili, tak musia mať justičnú skúšku. (Reakcia z pléna.) Majú. No, ale to znamená, že ale niekde je problém na Justičnej akadémii, ak pustí do, pustí cez justičnú skúšku masu ľudí, ktorá nakoniec nevie uspieť vo výberkách. Čiže tam ako je niekde problém, pretože na tej justičnej skúške museli prejsť všetci všetkými základnými agendami, aj písať rozhodnutie, aj robiť prípadovú štúdiu, aj proste museli niečím prejsť. Čiže keď je veľký nepomer medzi tými, ktorí spravia justičnú skúšku, ale nespravia výberko, hovorím veľký nepomer, to znamená, mala by sa nad sebou zamyslieť aj Justičná akadémia. Som o tom presvedčená. Tá Justičná akadémia, ktorá nám bude školiť tých čakateľov. Bacha na to, hej! Čiže tam niekde je problém.
A prosím, nech sú aj justiční čakatelia, ale opakujem, to, čo potrebuje, je moje hlboké presvedčenie, zdravý mix, pretože nemáme zatiaľ ten odborný a morálny stav justičného sektora na takej úrovni, že si môžme dovoliť to, aby gro ľudí, ktoré ide do systému, boli proste školení tými, ktorí dnes tú väčšinu v tom sektore tvoria, pretože ono to bude nám generovať naďalej problém. Veľký dôraz sa kladie na ako keby tie administratívno-technické schopnosti a menej možno na iné kvality uchádzačov.
Ja podporujem, keď máme justičných čakateľov alebo kým máme justičných čakateľov a keď ich chce rezort nejaké množstvo prijať, ja podporujem, aby to malo pravidlá a aby boli výberká, hej. Čiže ja ten návrh podporím. Ja len práve preto, že keď už sa nejakí idú prijímať, tak nech to má pravidlá a nech to má pravidlá výberového konania, ktoré sa plus-mínus osvedčujú. Ale opakujem, napriek tomu, že justičný stav to chce a vidí v tom záchranu, to generovanie justície na vlastný obraz to nie je to, čo potrebujeme. A podľa mňa v tom ako keby záujmovom súboji, ktorý tu proste roky prebieha, je dôležité nepoľaviť a, naopak, tlačiť na to, aby sa tá bariéra prelomila a dokázali sme nastaviť to prostredie do tej miery férovo, že tí ľudia zvonku budú mať záujem sa uchádzať o funkciu sudcu a budú trošku robiť v tom systéme konkurenciu. Veľmi to závisí od Súdnej rady, aby ako keby neodradzovala týchto externých ľudí. A, samozrejme, že sa dajú nájsť prípady ľudí, ktorí prišli zvonku, ktorí možno sa nedokázali etablovať, ale rovnako vieme nájsť príklady skvelých ľudí v justícii, ktorí, naopak, prišli zvonku a sú z nich výrazné osobnosti v rámci justície, rovnako ako o tých interných vieme o takých, ktorí to, ktorí sa ťažšie etablujú a z ktorých vyrástli dobrí ľudia, čiže nie v tom je kľúč podľa mojej mienky.
Takže opakujem, keď už sa majú zase nejakí prijať v hromadnejšom merítku, tak nech to má, samozrejme, pravidlá, ale táto téma nie je uzavretá a som celkom rada, že minister financií nenašiel až toľko peňazí, koľko ste pôvodne, pán minister, pýtal na tých justičných čakateľov, že ich bude menej a že po voľbách sa môžme znova zamyslieť.
Ďakujem pekne.