Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nezobral som si žiadne papiere, mám voľné ruky, zatiaľ mi ich, pán minister, nikto nezviazal, ale k tým voľným rukám, ja sa ešte nejak takto dostanem, lebo to nemôže tak byť.
Minister musí vedieť, čo robia jeho ruky, ktoré sú v jeho rezorte riadené. Musí vedieť. Nesú za to plnú politickú zodpovednosť, nielen politickú, ale aj osobnú.
Prepáčte mi, ja tak som sa aj obával, aby som sa nikoho...
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nezobral som si žiadne papiere, mám voľné ruky, zatiaľ mi ich, pán minister, nikto nezviazal, ale k tým voľným rukám, ja sa ešte nejak takto dostanem, lebo to nemôže tak byť.
Minister musí vedieť, čo robia jeho ruky, ktoré sú v jeho rezorte riadené. Musí vedieť. Nesú za to plnú politickú zodpovednosť, nielen politickú, ale aj osobnú.
Prepáčte mi, ja tak som sa aj obával, aby som sa nikoho z vás tuná nedotkol, ja si vás vážim všetkých ako kolegov, aj keď niekedy možno tak som aj štipľavejšie takto zareagoval, mne to tak odpusťte.
Ale pán kolega Mihalik, ktorý tu povedal, že politickí väzni boli väznení za svoj názor. Neni to tak, lebo boli predovšetkým za tie svoje postoje a skutky, boli politickými väzňami, nie iba za svoj názor. Tvoj názor ti nikto nezoberie z hlavy, ale oni tu žili, preto boli prenasledovaní. To nie je len za názor, boli politickými väzňami, aby sme si tie pojmy vysvetlili.
Pani Remiášová, odpusťte mi, že reagujem na vás, prepáčte mi a je mi z celého srdca ľúto, čo sa stalo vašej rodine a vášmu synovi. Áno, aj po toľkých rokoch je to veľmi, veľmi bolestivé. Veľmi ma to mrzí, toto, čo sa stalo, a nedá sa to prehliadnuť aj tie, ja to poviem, blízke minulé časy, ktoré sa tu diali a ktoré sa stali. Ale ste ako matka prežili tú bolesť svojho syna. Ja si pamätám, jak pánu Mečiarovi ste kyticu bielych ruží hodili do tváre. Je to tak? Na mítingu. Bolo to tak. Lebo tá bolesť vaša bola veľmi veľká. Ale zase na druhej strane tak povrchne povedať a tuná kolegyni Adriane Pčolinskej, že sa kľudne pozriete ako do očí, že s kľudným svedomím. No, viete, prepáčte, ale bolo to veľmi, veľmi tvrdé a veľmi cynické. Lebo ste povedali, že radšej by ste boli, aby váš syn bol v base, ako keď mal takto zomrieť.
Ale ja vám tu uvediem takýto prípad. Takto by ste pozreli aj pánu, pani, Lučanskému, pani Lučivianskej (Lučanskej, pozn. red.) do očí, ktorý takto tragicky skončil? Nikde neni napísané, že váš syn v base by takto prežil.
A ja tu chcem poukázať na to, kolúzna väzba, pán minister, netýka sa to vás, hej, ale zneužíva sa na trest, a pritom sa hovorí, že kolúzna väzba, aj pani ministerka tu povedala, že nie je trestom. A čím je? Je horším trestom ako za zlo... ako zločinci, ktorí sú odsúdení a sedia v base a sú aj na doživotie, majú lepšie podmienky ako ľudia, ktorí sú v kolúznej väzbe. To by ste sa takto tiež pozreli ako s takouto ľahkosťou. To nikto nevie, ako zvládne tú situáciu v tej kolúznej väzbe, keď ste zavretý ako nejaký psík v nejakej klietke.
My tu plačeme, lebo psov máme uviazaných na reťaziach, a tu celý parlament aj celá Slovenská republika je hore nohami, lebo psíkovia sú uviazaní na reťazi.
Ale že ľudí zviažeme ako takého medveďa na reťaze, viete čo, ani pol slova, nikto nič. To je úplne všetko v pohode. To, čo žijeme, aké, aké hodnoty? Aké hodnotové tieto otázky? To je čosi úplne absurdné.
Viete, prepáčte, ale mne je tej našej kolegyni (kolegyne, pozn. red.) veľmi ľúto, veľmi ľúto, lebo je to, ja som opozičný poslanec, môžte sa tuná smiať, že jak sa jej zastávam, je mi jej veľmi ľúto, nikto nemôže dopredu povedať, že vyhral. Nikto dopredu nemôže povedať, že vyhral, kým nemá ten boj a zápas za sebou. A vidíme, že čo sa deje, aj keď tu veľakrát tí ľudia v tom väzení a v tých kolúznych väzbách, vidíte, siahajú si na život. Žiaľ, nebol to jediný prípad toto. Dobre, možno niektoré suicídiá neboli dokonané, ale generál Lučanský podľa toho vyšetrovania toho všetkého sa obesil, obesil sa v tej cele a my tu takto len s takouto cynickosťou sa na toto všetko pozeráme. Mne záleží na každom jednom, pretože aj odsúdený človek je človekom a zaslúži si ľudskú dôstojnosť, každý jeden, každý jeden.
Dostanem sa teraz k pánu Vladimírovi Pčolinskému. Viete, včera pani vicepremiérka tuná povie, že, a s takou ľahkosťou, ona by rozpustila SIS-ku.
No, pán minister, viete si predstaviť, že ja teraz takto vám poviem, že, pán minister, keby ste počúvali, rozpuste dnes celú políciu. Urobíte to? A postavíte sa a poviete to? Ako to môže povedať vicepremiérka? Ja by som rozpustila celú SIS-ku. To čo je, prosím vás pekne?
Zaznelo to tu. Ja len opakujem veci, ktoré tu zazneli a možno nejak inak to ako rozprávam. Ale ja som sa pýtal, že či dobre ako počujem.
My sme tuná boli svedkami toho, kedy tu bol riaditeľ SIS-ky, bola tuná prečítaná správa, v utajenom režime to tu bolo. Myslím si, že podľa toho obsahu, aj toho všetkého, čo dostupné informácie, ktoré máme, SIS-ka si robí svoju robotu, si svoju robotu. A takisto, pán minister, pred nejakým časom, viete, ja na ten Facebook nejak extra nechodím, a to ma druhí nejak tak upozornili na to, sám ste uviedli status, že v polícii prebieha akási vojna. Ale to sa nedá spochybňovať teraz a povedať, že tá vojna tam neprebieha.
To aj každý súdny človek to vidí, aj keby sme jak chceli zatvoriť oči pred tým všetkým. Ja nebudem žiaden zločin podporovať, žiadne trestné činy. Nech sa zrobia, nech sa zrobí poriadok. Pán minister, vy nesiete za to plnú zodpovednosť. A ja vás podporujem v tom, aby sa tie poriadky urobili, ale nech je spravodlivosti zadosťučinené. To nemôžme sa tváriť, že nič sa nestalo.
Pozrite sa, včera minister financií Igor Matovič, keď tuná vystúpil, jeho záverečná reč bola taká, ja som na to reagoval aj faktickou, ale pripomeniem to znova, a ten záver bol taký, čo sa týka zatvorenia Vladimíra Pčolinského, riaditeľa SIS, vždy mám zmiešané pocity. Raz som tak, raz tak. Zneistenie.
Pozrite sa, ja som pána Pčolinského nepoznal ako predtým. Vystúpil tuná, keď predkladal správu o činnosti SIS. Na mňa zapôsobil hlbokým dojmom, považujem ho za charakterného človeka, cez to všetko, že je v kolúznej väzbe, takto to otvorene sa hlásim a stále ho za takého považujem. Lenže my sa na týchto ľudí v kolúznej väzbe dívame takto, to sú najväčší zločinci. Nielenže sa dívame, my sa k nim tak správame. Si jak také zvieratko zatvorený v tej väznici, v tej base; 23 hodín si zatvorený, možno nejaké umelé svetielko ti tam svieti a raz na hodinu ťa pustia vonku.
Dotknem sa ešte takej veci, mám málo času, pán minister, viete, ale toto tuná nebolo. Nuž nechcem byť osobný, ale poviem to, nestalo sa ešte vôbec v histórii Slovenskej republiky, že by dvaja generáli, dvaja policajní prezidenti skončili v base. Viete, ja nevidím do tých vyšetrovacích spisov, aj to všetko, ale veď mali nejaký honor, aj riaditeľ SIS-ky. A teraz keď ty spadneš ako takto úplne totálne na dno, na zem, no ja sa ani nečudujem, že generál Lučanský skončil ako samovrah. No nečudujem sa. Ten spoločenský status, tá hanba a to všetko.
Ja sa pýtam, pán minister, to musí tak polícia a NAKA zasahovať, takto teatrálne pod kamerami, aby predviedla alebo proste zavolala si a pristupovala k dvom generálom a bývalým policajným prezidentom?
Myslíte si, že keď by dostali to predvolanie, že by sa nedostavili na políciu? Z médií a toho, čo človek sa dočíta, tak pán generál Gašpar deň pred tým, ako mu NAKA vyvalila dvere, bol na policajnom prezídiu. No ak čosi chceli, však oni vedeli, že tam je.
Ja sa pýtam, pán minister, a to je otázka na vás, ako je možné, že skôr ako polícia pri zásahu sú novinári, televízne štáby? Ale to nie je len pri tých kauzách, to bolo aj v minulosti. A že sa také násilie páchalo ako na ľuďoch, toto tuná zaznelo a musím to povedať, chlapci mali pravdu. To nie je, pán minister, len, že sa to deje ako za vás, ale to je dlhodobý proces a s tým treba skoncovať, s tým treba skoncovať. Nemôže to tak pokračovať. To nie je len posledný rok, posledných päť rokov, desať rokov, to je dlhodobý proces, ktorý, ktorý tuná takto funguje.
Je mi to veľmi ľúto, že takéto veci sa dejú. A tie vyhrážky a tie krížne prestrelky, ktoré tuná boli, jedni hovoria, nebojte sa, a druhí zase, však sa, veď uvidíte – a dvihnutý prst.
A to, čo tu počúvam, jedni druhým sa vyhrážame. To znamená, že po tie ďalšie roky, z toho dedukujem aj z celej tej diskusie, to bude ďalej pokračovať ten revanšizmus – oko za oko, zub za zub?
Prepáčte mi, viete, ono za tých desať minúť je ťažko všetko ako tuná zhrnúť. Myslím si, že stále sa pozerám, ako aj bývalý som bol člen výboru pre kontrolu SIS. SIS-ka moju dôveru stále má, pán minister, a je potrebné, aby sa tieto veci dali naozaj na poriadok, aby tuná nebola vojna v silových zložkách.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
