Videokanál poslanca

Veľmi stručný budem. Nevzťahuje. A vskutku ide predovšetkým teda o dravce a o tieto pohnútky k ilegálnemu biznisu. Tam sa dávajú isté šance inšpekcii životného prostredia, ktorá môže pozrieť do toho chovu. Uisťujem vás, že to sú ľudia, ktorí rozpoznajú, že či niekto chová papagája, alebo chová nejaké iné exotické zviera pre radosť a pre vlastne naozaj svoje osobné potešenie, alebo či to je kšeftár s nejakými pazúrmi alebo rohom alebo kopytami a tak ďalej, z ktorých sa potom stružlikajú nejaké oživovače. Takže oni sa v tom naozaj dobre vyznajú.
My týmto pristúpením k tej medzinárodnej dohode posilňujeme slušných ľudí, ktorí bránia zneužívaniu dravých zvierat v celej Európe. Budem veľmi rád, ak sa Slovensko medzi týchto slušných aj chovateľov exotických zvierat bude môcť zaradiť.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som povedal úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 685.
Tento návrh novely sa týka predovšetkým lepšej kontroly a regulácie držby vybraných skupín živočíchov, a to najmä exotických živočíchov, ktoré niektoré skupiny občanov chovajú na Slovensku. Samozrejme, na prvom mieste treba povedať, že tí, ktorí ich chovajú v snahe uchrániť tento druh alebo ho aspoň udržať na, by som povedal, slušnom spôsobe dokončenia jeho života, kvôli nim by tento zákon sa novelizovať nemusel. Sú naozaj také chovné stanice aj na našom území, ktoré sa uľútili napríklad nad divými šelmami, ktoré boli opustené po rozpustení mnohých cirkusov. Vo väčšine krajín Európskej únie je už zakázané používať na zábavu živé zvieratá, je zakázaná drezúra pre jej nepriaznivé surové črty, a tak sa časť rôznych medveďov, možno aj tigrov a podobne ocitla v domácich chovoch. Pokiaľ by to bolo súcitné dochovanie toho zvieraťa, iste by nebolo možné namietať. Žiaľ, ale na Slovensku existujú aj koncoví hráči medzinárodných sietí pre nelegálny obchod s telami divokých šeliem. Či už to budeme komentovať s úškrnom alebo so súcitom, v mnohých krajinách sa z týchto tiel vyrábajú rôzne masti, zaklínadlá, rôzne tovary slúžiace na prírodné liečiteľstvo. Hovorí sa medzi odborníkmi, že telo zabitého tigra je oveľa drahšie než živý tiger. Podľa rôznych receptúr títo šarlatáni a šamani spracovávajú časti zvierat buď na sexuálne povzbudivé látky, alebo na látky, ktoré majú zázračne liečiť rôzne choroby. No nemusím už hovoriť, že toto už potom siaha ku kriminalite, že tieto telá alebo časti tiel sa pašujú, že je to nelegálny čierny biznis.
A znovu, ako to bolo aj v diskusii o domácich zvieratách, o psoch napríklad, tak Slovensko je neslávne známe, že takéto, takýto čierny biznis u nás sa doteraz sprevádzal. Preto zavádzame zákaz držby takých druhov uvedených živočíchov, kde je podozrenie, že bude prichádzať k nelegálnemu obchodu buď s ich telami, alebo s rôznymi ingredienciami z týchto tiel.
Návrh novely zákona zároveň prináša aj doplnenie a zjednotenie kompetencií a oprávnených orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany práve týchto druhov šeliem a exemplárov, ktoré sú chované v domácom prostredí, kde orgánom štátneho dozoru ukladá isté možnosti zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a zakotvuje mechanizmus aj vyhotovenia fotodokumentácie neživých exemplárov vybraných druhov živočíchov pre zabezpečenie možnosti ich budúcej identifikácie pri kontrole orgánmi štátneho dozoru, colníkmi a inými orgánmi vymáhania práva.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Určite nechcem ho zaberať príliš dlho. Predovšetkým som prišiel preto, aby som poďakoval, poďakoval predkladateľom, celému plénu, ktoré venuje tejto téme významnú pozornosť. No a mimoriadne ďakujem tým, ktorí vystupujú a vysvetľujú tento zápas, naozaj zápas, ktorý trvá desiatky rokov a ktorý, ja verím, že bude prelomovým. Slovensko je totiž pred obrovskými inovačnými a modernizačnými výzvami. Európou, v Európe národy a štáty nasadajú do troch veľkých revolúcií doslova ako do vlakov, ktoré mieria do budúcnosti, digitálna revolúcia, bezpečnostná a ekologická. Tri veľké revolúcie, ktorým sa všetky štáty naplno venujú.
My sa venujeme otázke, ktorá mala byť vyriešená už po založení Tatranského národného parku, čiže pred 73 rokmi. Predsa ale, aj keď to vyzerá takto zúfalo, že dobiehame takto na nástupišti vlak, ktorý dávno mal byť vyriešený, predsa som optimista. Pred rokom ´89 tiež vyzeralo Slovensko zaspaté a za dva roky od Sviečkovej po Nežnú revolúciu ten svoj demokratický a opozičný deficit dobehlo a postavilo sa rovnocenne s ostatnými národmi proti boľševickému komunizmu a proti totalitarizmu. Vďaka tomu aj, aj vďaka tomu, že sme toho boli schopní, dobehnúť to zaostávanie, nikto nepochyboval, že má aj Slovensko nárok na demokratické zriadenie a potom dokonca aj na samostatnú štátnosť.
Dovolím si spomínať, pretože na rozdiel od vás, čo ste tu, ja som za posledné dva dni prechádzal medzi tým vonkajším svetom a aj tým, že pracujem na ministerstve a aj tým, že prišiel november, a to každý rok človek spomína na kontexty, pozývajú ho do nejakých debát a je nútený aj keby nechcel, spomínať, tak spomínať. A samozrejme si pamätám na tú sálu, do ktorej som vstúpil prvýkrát, bol som prvý človek z Novembra ´89, ktorý zabúchal na dvere vtedajšej SNR a takto som pristúpil k pultu, sem som položil budajku a predo mnou boli vystrašené tváre ľudí minulosti.
Dnes tí ľudia neprišli, a to ma mrzí, lebo rád by som im to pripomenul. Niektorí tam ešte by sedeli na tejto strane, čo si tie okamihy veľmi dobre pamätajú. Vtedy vedeli, že tá minulosť končí, aj s tým v podstate zväčša súhlasili. Žiaľ, veci sa nevyvíjali jednoducho, lebo sloboda priniesla aj možnosť brániť sa tej minulosti, organizovať sa, preľstiť tých ľudí budúcnosti, ktorí boli často menej skúsení a menej rafinovaní, menej zákerní. A tak sa mi stalo, že som znovu sa vrátil do parlamentu v ´98. Už v sále nesedeli len samí bývalí, samí komunisti, už to boli bývalí komunisti. Niektorí medzitým sa prefarbili, že sú vraj národniari a mečiarovci. Druhá polovica už chcela Slovensko dostať do Európy a vďaka tej druhej polovici a veľkej podpore verejnosti sa to podarilo.
Dneska sme európsky štát, máme európsku menu, máme voľné hranice a mali by sme mať aj to európske sebavedomie a vízie. Ak by sme ho ale mali, nebolo by treba voľby 2020. Voľby 2020, v ktorých som sa opäť ocitol pred dvomi svetmi, pred svetom minulosti a svetom budúcnosti, ako to výborne spomenul aj poslanec Zajačik, znovu pripomenuli, že minulosť sa vie veľmi dobre organizovať. Majú desiatky rokov zažité techniky a gény, ktoré vyvierajú z toho, že Slovensko je jedinou krajinou Európy, ktorej totality trvali pol storočie. Žiadna iná krajina nemá vo svojom DNA takúto ťažkú ťarchu, takúto neistotu. Ľudia zrazu sú schopní nechať si nahovoriť, že možno sloboda je nebezpečná, že možno demokracia je nanič, poďme hľadať nejakého diktátora. A možno dokonca lieky sú škodlivé a injekcia nám dáva čipy do hlavy. Málo krajín v Európe preukázalo v tejto covidovej kríze takúto slabinu, akú sme zistili my na Slovensku. Obrovskú slabinu pred lžou, nepravdou. Málo ľudí je schopných postaviť sa voči luhárom a povedať, veď vy ste idioti. Stovky lekárov a výskumníkov odporúčajú očkovanie a vy ženiete národ do zomierania?
Pri týchto lesoch, priatelia, je to veľká analógia, nie náhodou tí demonštranti proti transformácii národných parkov sú často tí istí, čo sú antivaxeri. Aj politicky tí istí. Nie je to náhoda, lebo vychádzajú z tej istej zvrátenej obrany minulosti, obrany niečoho, o čom sami vedia, že už sa nevráti, minulosť už bola, tá nepríde naspäť.
Chcem, chcem povedať, že vaše prejavy, v ktorých ste z rôznych pohľadov vysvetľovali transformáciu národných parkov, ale niekedy aj obhajovali túto ich politickú a civilizačnú legitimitu, lebo to je podstatné, táto legitimita, lebo to je, v zásade je to hodnotový boj. Nejde len o to, že nám vyvážajú metráky dreva a že drevožrúti a zlodeji proste si zvykli, že za lacné peniaze ten megapodnik, štátny, ktorý je obrovský, sa vždy dá niekde štipnúť. To je jedna stránka. Poslaním poslanca je aj to, samozrejme, aby strážil štát pred jeho rozkrádaním, ale tá hodnotová stránka je ďaleko-ďaleko dôležitejšia.
Priatelia, veď tento náš rozhovor, aj to zaseknutie, ktoré vzniklo v koalícii, prebieha v dňoch, kedy v Anglicku je historický summit v Glasgowe, ktorý COP26 diskutuje o zastavení odlesňovania. Naša prezidentka tam hovorí v domnienke, a ja verím, že v správnej, že je prezidentkou štátu, kde v tomto majú jasno. Práve v tie dni ale, keď vrcholí summit o zabránení odlesňovania a o význame biodiverzity. To treba takisto zdôrazniť. Tam budú uznesenia aj o biodiverzite, a to už sa priamo týka transformácie národných parkov na Slovensku, aj podania na Európsky súdny dvor, ktorému čelíme práve pre ľahostajnosť k tejto biodiverzite, tak práve v týchto dňoch tu vzniká pochybnosť, zámienky sa hľadajú, falošné informácie sa vymýšľajú, koľko miliónov ľuďom to zmarí. Čo zmarí, že prvýkrát majú prísť peniaze na vidiek? Postavte sa pred ľudí a povedzte im pravdu, že ideme vás o tie peniaze obrať, že ideme zmariť plán obnovy, lebo o to ide opozícii, zmariť plán obnovy, aby po štyroch rokov sme stáli s holými rukami, že ešte aj tie peniaze z Európskej únie sme neboli schopní ľuďom doručiť a pomôcť im zlepšiť život.
Dámy a páni, pred Národnou radou vraj bol aj džentlmen, ktorý plieskal bičom. Iný sa zaháňa palicou. Hľa, vedecké fórum s bičom a palicou hovorí, že transformácia parkov je nanič. Lenže tú transformáciu podporujú vedci, naslovovzatí odborníci, Technická univerzita Zvolen, celé vedenie Slovenskej akadémie vied, 92 vedeckých autorít krížom cez všetky dotknuté fakulty a ústavy SAV. Z 50-tisíc signatárov petície a 105-tisíc fyzických podpisov, čo sem došli za ešte silnejšiu ochranu slovenskej prírody. Tých 105-tisíc, dúfam, že sa tu bude prejednávať a že vedenie parlamentu neporuší zákon, lebo tí občania zbierali tie podpisy preto, aby mali nárok otvoriť rozpravu, tú maličkosť, čo kdekto z nás môže iniciovať, otvoriť tu za týmto pultom rozpravu. Kvôli tomu celé mesiace zbierali podpisy. Tak ja dúfam, že vedenie parlamentu to nemieni nechať pod kobercom. Lebo kedy mala byť tá diskusia? Prečo nie je teraz? Prečo nie?
Politici z poľovníckej chaty, odborníci s bičom a s palicou na jednej strane a na druhej strane vedecká obec, skúsenosti z celej Európy, summit, domáci experti a skúsenosti každého, kto v národných parkoch v zahraničí bol. Žiaden národný park v Európe nie je v rukách drevospracujúcich firiem, kupcov a kupčíkov, tak ako naše. Žiaden. Tu dokonca tieto kádre viedli ministerstvo životného prostredia a zároveň mali firmu na najväčší vývoz dreva z územia Slovenska. To mi povedzte, že kde by toto mohlo štyri roky fungovať, v ktorom kúte sveta?
Zobral som si za tento pult aj Encykliku Svätého Otca Františka Laudáto Si, pretože sú tu chrapúni, ktorí si myslia, že sú kresťania za to, že hlásajú nenávisť, zášť, negativizmus, podozrenia. Smejú sa teraz zo Svätého Františka. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, ukľudnite sa v sále, páni poslanci. (Reakcie z pléna.)

Budaj, Ján, minister, životného prostredia SR
Chrapúni, ktorí sa smejú zo všetkého, čo je sväté. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuffa, kľud.

Budaj, Ján, minister, životného prostredia SR
To je obraz totalít, ktoré mali tak hlboké korene, že ani 32 rokov po novembri sme sa ich nezbavili. Našťastie mladá generácia sa s týmto chrapúnstvom už naozaj vyrovná, pretože násilie, povzbudzovanie k zášti, k rozoštvaniu spoločnosti, to nesmie byť politický program. Slovensko obstojí a ja si dovolím povedať, že som ho zakladal. Iba keď sa tohto totalitného smradu zbaví a zbaví sa ho len vtedy, keď mu takto pozrie do očí a povie jeho pravé meno - fašizmus, komunistický boľševizmus, neznášanlivosť, ideológia nenávisti. Hľadáte, koho by ste nenávideli a na toho nahuckať ľudí. Hanbite sa!
Nebudem čítať zo Svätého Otca, citáty. Všetky, plná kniha je vlastne programom pre 21. storočie. Odporúčam každému, Laudato Si sa to volá. Dá sa to nájsť na stránke Konferencie biskupov Slovenska, kde to je digitalizované. Je to vynikajúca zbierka, kde ide, kde ide Svätý Otec jednu kapitolu za druhou, voda, biodiverzita, lesy. Kradnutie dreva. Veľmi dobre vie, aj v iných kútoch sveta. Preto sa odlesňuje, lebo víťazí chamtivosť.
Dámy a páni, váš zápas je úctyhodný. Ministerstvo životného prostredia sa pokúsi zozbierať a aspoň elektronicky vydať diskusiu, ktorá tu už tak dlho prebieha. Aj celý príbeh, kto sa ako v ňom choval. Ten príbeh trvá dlhé roky. Zaslúžia si aj tí aktivisti, ktorí stoja na stráži ochrany našej prírody, aj tí poctiví dobrí lesníci, aj tí slušní ľudia, ktorí dajme tomu polemizujú. Zaslúžia si, aby sme dali dohromady celý obraz, ako sme debatovali o našich národných parkoch a ja verím, že na konci bude bodka a ako sme ich transformovali na moderné národné parky 21. storočia.
Ďakujem vám veľmi pekne a na záver ešte, pán predsedajúci, aj ostatným musím sa ospravedlniť, že nebudem tu počúvať. Budem ich, ja si ich vypočujem, vaše príspevky, a zareagujem na tie, ktoré budú, ktoré mi niečo budú klásť, nejaké otázky, pretože musím ísť s ministrom vnútra dnes do Strážskeho. Začíname odstraňovanie PCB látok. O pár hodín tam začne prvý výkop. Pán minister ma pozval, aby sme, keď sme sa už toľko napočúvali, aby sme boli, boli pri tom. Neni to, samozrejme, koniec práce, je to začiatok. Práca ešte chvíľu potrvá, ale v tomto volebnom období, dámy a páni, PCB látky zo Strážskeho zmiznú.
Ešte raz ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Určite sa pán minister zahraničných vecí k vašej otázke vyjadrí.
A ja si dovolím poznamenať, že je obvyklým v Európskej únii, ak sa aj poslanecké zbory zastanú slobody občanov, bol by som veľmi hrdý na to, ak by Národná rada Slovenskej republiky dokázala nájsť zhodu aspoň v tom, aj keď viem, že sú tu ešte obdivovatelia bývalého režimu, ba dokonca viacerých totalitných režimov z minulosti Slovenska, predsa len by nás mala spojiť solidarita s ľuďmi, ktorí s holými rukami, bez zbraní zápasia za svoju šancu na slobodu. Ak by také stanovisko slovenský parlament prijal, určite by to títo ľudia, ktorí za slobodu trpia, považovali za veľkú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pani poslankyni, že pani Pleštinská na pôdu tohoto slovenského parlamentu túto otázku priniesla. Je mesiac, kedy budeme mať štátny sviatok, pri ktorom si sami pripomenieme už viac než 30 rokov od okamihov, kedy sme my sami nadobudli slobodu. Mali by sme nielen svoju slobodu si užívať, ale dopriať ju aj každému inému národu.
Pán minister zahraničných vecí napísal odpoveď, ktorú si dovolím prečítať, ale cítil som povinnosť uviesť ju týmto svojím osobným poďakovaním. Je našou morálnou povinnosťou hovoriť o neslobode iných, dopriať im všetko, všetko právo na to, aby sa domáhali zmeny, aby sa domáhali svojej slobody, a dvíhať, dvíhať svoj hlas proti násiliu, ak sa použije proti bojovníkom za slobodu.
A teraz reakciu pána ministra Korčoka, ak dovolíte:
„Slovenská republika pozorne sleduje vývoj na Kube a vyjadruje podporu právu všetkých kubánskych občanov vyjadrovať svoje názory, pokojne sa zhromažďovať, aby názory mohli prezentovať aj verejne.
V línii Európskej únie apelujeme na kubánsku vládu, aby dodržiavala ľudské práva a občianske slobody zakotvené v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach. Sme znepokojení zatýkaním protestujúcich, a to vrátane novinárov, najmä po demonštráciách, ktoré sa konali 11. júla v celej krajine za účasti tisícov kubánskych občanov. Slovenská republika zásadne odmieta násilie voči občanom domáhajúcich sa slobody, zasadzuje sa za pokojné a mierové riešenie všetkých vnútropolitických sporov.
Slovenská republika podporuje pripravenosť Európskej únie pomôcť Kube pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľstva v kontexte partnerstva ustanoveného na základe Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou.“
Toľko náš minister zahraničných vecí, ktorý je tiež známy tým, že naozaj ako prvý minister po dlhých rokoch dvíha svoj hlas v mene Slovenskej republiky na obhajobu tých, ktorí sú nespravodlivo prenasledovaní pri svojom boji za slobodu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, čakal som, že to pán poslanec doloží ešte poslednú vetu.
Celé to prehadzovanie písmen a zmeny sú dôsledkom toho, že zavedenie tej povinnosti pre štátne úrady, aby už nepili a neobjednávali plastové fľaše, sa o rok posúva. Túto, toto posunutie umožní podnikom, štátnym podnikom, štátnym inštitúciám, aby sa prispôsobili, aby si zabezpečili nápojové automaty alebo teda už spomínané džbány.
A takisto pozmeňovák vychádzal z toho, že nebude môcť nadobudnúť právoplatnosť do polovice novembra a uvádza sa právoplatnosť od 1. decembra. Takže vyzeralo to veľmi komplikovane, ale je to veľmi prosté. Tento návrh, aby sa to o rok oddialilo, ma neteší, ale vychádzame tým v ústrety ľuďom, ktorí spochybňujú schopnosť štátnych orgánov Slovenskej republiky zaobstarať si džbány do začiatku roku ´22.

Áno, je to zaujímavá debata, chcem to oceniť. Pán poslanec Kazda použil termín, že jedenapollitrová fľaša, ja som dávno nevidel sklenenú jedenapollitrovú fľašu, ktorá teda má byť štyridsaťkrát ťažšia, ale dobre.
Hlavný problém je, že tu nikto žiadne fľaše sklenené nenúka. Už dnes na slušných úradoch majú džbány. Tieto džbány sú, majú nulovú ekologickú stopu. Čiže, pán poslanec Kazda, hovorili ste, ja o voze, vy o koze. Žiadne milióny kamiónov, žiadne milióny ton vôbec nie sú potrebné.
Pokiaľ ide o podniky, už dnes v mnohých lekárňach, nemocniciach, podnikoch aj štátnych inštitúciách sú nápojové automaty, ktoré majú veľký objem, nezaťažujú prostredie, nie sú, dokonca teda chladia vodu a absolútne postačujú, ako ukázali aj horúce mesiace, ktoré boli toto leto, postačujú na, pre tých, ktorí dajme tomu by nechceli vodu z vodovodu, ktorá spravidla do tých džbánov teda smeruje, aj keď tam ľudia dajú citrón, dajú tam nejakú limetku. Myslím si ale, že práve džbány, odhliadnuc od týchto vodných automatov, budú riešením pre štátne úrady najmä preto, že zatiaľ čo súkromník naozaj má mať právo si vybrať, štátny úrad sa môže rozhodnúť a môže trošku ísť príkladom a sebaobmedziť to pohodlie, ktorým naozaj zatiaľ tá plastová fľaša často je.
Pokiaľ ide o kompetencie, vy ste, pán poslanec, upozornili naozaj na varovnú situáciu v SOI. Ak teda Slovenská obchodná inšpekcia nie je schopná a vy ste nútený dávať pozmeňujúci návrh, že Slovenská obchodná inšpekcia nie je schopná kontrolovať tovary uvádzané na trh, ja sa domnievam, že sa mýlite, ak tovary uvádzané na trh chcete vidieť pod kategóriou odpadov. Nie sú to žiadne odpady. My od SOI chceme, aby kontrolovala tovary uvádzané na trh. To má v náplni. Ale vy chcete, aby nekontrolovala. A dôvodom je, že SOI je slabá, vybrakovaná, nemá peniaze a miznú jej ľudia. Uisťujem vás, že teda ak tento pozmeňovák navrhujete, budem venovať mimoriadnu pozornosť SOI. Pokiaľ tento pozmeňovák prejde, budem diskutovať o tom, kde sa vzala táto definícia a prečo by v zákone mala byť taká anomália, že ak SOI nemá dosť peňazí, tak bude prehadzovať kontrolu uvádzaných tovarov na iné inštitúcie. To nabudúce bude zdravotná inštitúcia kontrolovať nové uvádzané tovary? Lebo vy by ste chceli, aby to kontrolovala inšpekcia životného prostredia. Ale opakujem, ide o tovary uvádzané na trh. Nejde o odpady, nejde o ovzdušie, nejde o nič podobné. To sú nové tovary uvádzané na trh. Vaše tvrdenie, že tieto tovary sú odpadom, naozaj nepovažujem za presvedčivé.
A napokon teda pobavili ste ma s tými mikroplastami, zdá sa, že vy viete naozaj prekvapiť. Skutočne, ak sa držíte vedcov a sú to vedci naozaj, nie sú to nájomní šaškovia nejakej globálnej Coca-Coly alebo, nechcem teda uvádzať žiadne mená, alebo nejakého globálneho výrobcu plastových obalov na nápoje, tak budem veľmi rád, ak mi pošlete tú štúdiu nejakého lekára alebo nejakého odborníka, že mikroplasty nie sú rizikom pre ľudské zdravie. Teda nehám sa prekvapiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ministerstvo životného prostredia predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým dopĺňa staršie zákony o odpadoch a súvisiace predpisy, konkrétne zákon č. 79/2015 Z. z., zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.
Jednorazové plastové výrobky zahŕňajú rôznu škálu bežne používaných spotrebných výrobkov na rýchle použitie, či sú to príbory, alebo sú to rôzne nádoby na fast food a tak ďalej. Väčšinou splnia svoj účel v priebehu veľmi krátkej chvíle a veľmi málokedy sa recyklujú, často sa z nich stáva odpad znečisťujúci životné prostredie a dostávajúci sa do životného obehu, potravinového obehu najmä v oceáne. Možno vás zaujíma, že takmer polovica všetkých plastov, ktoré sa objavujú na pobreží oceánov, je práve z jednorazových plastových obalov.
Primárne ide ministerstvu o zníženie a v niektorých prípadoch doslova o odstránenie závažného negatívneho vplyvu jednorazových plastových výrobkov na životné prostredie, na zdravie obyvateľstva a na životné prostredie, ktoré je aj mimo územia Slovenskej republiky.
Nové definície prinášajú špecifikáciu, čo je vlastne za týchto okolností považované za výrobok z plastu, čo je rybárska výstroj, kto je výrobcom takýchto výrobkov, čo sú biodegradovateľné plasty alebo aj tabakové výrobky. Lebo jedna z častí tohoto zákona, že sa za odpad označujú aj filtre, čiže špačky, ktoré zostávajú po fajčiaroch. Tieto filtre dnes sú vysokovýkonné výrobky z umelej hmoty, ktoré sú skoro nedegradovateľné samovoľne v prírode, a preto sa aj nimi zaoberá zákon.
Ustanovujeme požiadavky na výrobok, ktoré zahŕňajú do budúcna povinnosť, aby od roku ´24, konkrétne od polovice roku ´24 sa mohli uvádzať na trh Slovenskej republiky iba nápojové obaly za predpokladu, že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu budú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom. Je to možno detail, ale takisto viečka predstavujú miliardy drobných, v prírode nedegradovateľných plastických materiálov.
Ďalej bude povinnosťou pre výrobcov už aj u nás dobehnúť okolité krajiny, ako je Česko alebo Rakúsko, a od roku ´25, čiže majú na to ešte štyri roky, zabezpečiť, aby nápojové fľaše vyrobené z materiálu PET boli uvádzané na trh Slovenskej republiky s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva príslušným výrobcom uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky. Od roku 2030 sa táto povinnosť bude vzťahovať na nápojové fľaše nielen PET, a to vo výške až 30 % recyklovaného materiálu. Toto je opatrenie, ktoré všetky okolité krajiny zaviedli kvôli tomu, aby sa recyklovaný materiál, ktorý občania oddeľujú alebo ktorý sa vykupuje, znovu dostal do obehu, aby z neho boli nové fľaše, aby nekončil spálením skôr, než je to úplne nevyhnutné.
Pre vašu informáciu, priemerný materiál, z ktorého sa robí PET fľaša, je schopný kvalitných piatich recyklácií a vedci pracujú aj u nás, aj v zahraničí na tom, aby sa maximalizoval tento počet, aby to nebolo päť, ale ešte oveľa viac.
O štyri, resp. o deväť rokov bude teda musieť byť v tých nových recyklovaných fľašiach aspoň jedna štvrtina už recyklovaného granulátu a v tom roku 2030 jedna tretina, resp. 30 percent.
Dôležitou súčasťou tohoto návrhu zákona je špecifikovanie požiadaviek na označovanie výrobkov, to je práve ďalšia časť prenesenia smernice EÚ, kde v celej EÚ sa budú označovať cigarety s upozornením na to, že filter, čiže ten špak, ktorý zostane po vyfajčení cigarety, je plastikový odpad, a budú tieto upozornenia vlastne upozorňovať spotrebiteľa na jeho zodpovednosť za ochranu životného prostredia. Toto zvyšovanie informovanosti spotrebiteľa povedie k informačným kampaniam a takisto k nalepovaniu nálepok na cigaretové obaly.
Napokon by som konštatoval, dámy a páni, že tento návrh nielen preberá požiadavky smernice Európskej únie, ale predovšetkým je v súlade s programom predchádzania vzniku odpadu, ktorý má prijatý Slovenská republika. Tento program žiada, aby sa prijímali opatrenia na zníženie tvorby plastového obalu a takisto aby sa zabezpečila postupne povinnosť pre štátne inštitúcie používať nápoje zakúpené vo vratných zálohovaných obaloch, resp. tak ako to robíme už na mnohých inštitúciách aj dnes, aby sa využívala, využívali džbániky alebo nejaké bežné teda nádoby na vodu alebo na nápoje.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Určité výrobky, napríklad z tých jednorazových plastov, k určenému dátumu zmiznú, ale na druhej strane už dnes mnohé reťazce fastfoodového pohostenia alebo aj doručovatelia jedla do domácností používajú buď papierové, alebo v prírode, iné v prírode rozložiteľné obaly. Takisto sa už vyvinuli dokonca aj tu na Slovensku degradovateľné umelé hmoty na príbory, ktoré pri tomto rýchlom občerstvení potrebujeme.
Obligátne skonštatujem, že návrh zákona je v súlade s našimi zákonmi a najmä s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán predsedajúci, chcem využiť svoju právomoc a požiadať vás, aby ste pri tejto šesťstoštyridsaťpäťke otvorili rozpravu.

Ste vítaný, pán poslanec. My netrpezlivo naozaj čakáme na výsledky spomínaného auditu. Ide o križovatku, buď teda sa pokúsime to dielo dokončiť s tými, ktorých vybrala predošlá garnitúra, a pokúsime sa napraviť to, čo nám očividne sa zdá, že nebolo dobre urobené. Alebo, a to by bola pre mňa nevítaná okolnosť, budeme nútení vyhlásiť novú súťaž. To by bol veľmi spochybnený ten termín 23, aj keď možno by nám, možno by nám súťaž priniesla pružnejšie a rýchlejšie spôsoby vytvorenia ISOH-u. Ťažko povedať.
Isté je, že už v tejto chvíli stále pokračuje na pôde ministerstva diskusia s odborníkmi o odpadovom hospodárstve, napríklad o frekvencii toho hlásenia, kde na to, aby sme znížili aj pre budúcnosť, lebo administratívna záťaž nemusí byť iba papierová, iste vnímate, že treba diskutovať o tom, či to hlásenie má byť, akej má byť frekvencie. Na to, aby sme dobre rozpoznali vývoj jednotlivých prúdov odpadu, by podľa mojej mienky stačilo aj štvrťročné hlásenie, najmä pri malých prevádzkach alebo nejakých službách, pretože tie zaťažovať povedzme každodenným alebo mesačným hlásením týchto odpadov by za týchto okolností nebolo nevyhnutné. Ale zatiaľ je to vo veci skúmania teda auditu.