To, čo sa robilo v spolupráci týchto troch rezortov, znovu, preto som vám v úvode povedal, že treba rozlišovať medzi týmito dvomi právnymi aj ekologickými kauzami. To, čo sa robilo, sa robilo na základe vyhláseného mimoriadneho stavu, ktorý vlastne prevádzal zodpovednosť na rezort ministerstva vnútra. Tento stav, mimoriadny stav bol však vyhlásený v rozpore s platným zákonom. Na základe našej iniciatívy, mojej aj pána Mikulca, napokon vláda svojím uznesením poverila oba rezorty, aby MŽP metodicky a ministerstvo vnútra svojimi, najmä hasičským zborom a špeciálnymi zbormi začalo odstraňovať PCB sudy.
To sa netýka Poše. Poša bola síce kvalifikovaná ako pravdepodobný environmentálny, environmentálna záťaž, ale prieskumy tejto záťaže skončili až v decembri minulého roku. Išlo o rozsiahle trištvrte roka trvajúce prieskumy, ktoré som nariadil až po príchode na ministerstvo. Popri tých prieskumoch prebiehal ten boj, ktorý som si dovolil pripomenúť, ktorý skončil prerezaním teda rúr. Poša začína vysychať, už sa do nej nehrnie každý deň tony alebo tisíce litrov ďalších škodlivých látok.
No, v každom prípade ešte teraz, keď sa pýtame o budúcnosti, je pred nami rozhodnutie o tom, že kto zodpovedá za túto, za tieto odpady. Tieto odpady boli vŕšené totiž už po roku 2008, kedy zo zákona za ne zodpovedá znečisťovateľ. Toto rozhodnutie je na príslušných orgánoch, to je, myslím, krajský úrad životného prostredia, ktorý musí vyniesť rozhodnutie. Ja som presvedčený, že majiteľa aj vinníka tejto envirozáťaže krajský úrad pozná a bolo by veľmi smiešne, keby sme to mali platiť my občania. Ide o skupiny najbohatších ľudí v tomto štáte, ktorí v Chemku Strážske udržiavali tieto škodlivé výroby, ktorí tam majú podelené pozemky a ktorí plánujú aj do budúcna tam podnikať, len by potrebovali, tieto prekážky aby im niekto odstránil a za nich zaplatil. Aj preto sme aj s vašou pomocou, za čo vám ďakujem, prijali zákon o tom, že bude môcť štát uvaliť ťarchu na majetky tých, ktorí sa pokúšajú vyvliecť zo zodpovednosti. Ale ten bežný, štandardný postup, ktorý tu platí už roky a ktorý prijímali ešte naši predchodcovia, ten hovorí, že keď niečo je preskúmané ako envirozáťaž, musí príslušný okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o majetku, komu je príslušná tá environmentálna ťarcha.
A znovu, tie termíny boli trochu manipulované. My sme zvyknutí, že environmentálna záťaž je nejaká fatálna vec, ktorú má štát odstraňovať. No pravdupovediac, environmentálna záťaž má, je proste škodlivý odpad. Nič viac, nič menej. Za čias, keď moc v tejto sále mali predovšetkým bývalí privatizéri, zaviedli nový termín, že to nie je škodlivý odpad, ale je to akási záťaž, ktorú v istých prípadoch zaplatí štát. A preto tu máme ten trošku čudný, čudnú metódu, že hoci vidíme, na čom pozemku to je, stále ešte čakáme na výrok okresného úradu. Oni naozaj poctivo skúmajú. Ide o veľa peňazí a v niektorých prípadoch sa to ťahá veľmi dlho aj preto, že majitelia sa ukrývajú.
Mohol by som vám, pán poslanec, tie príbehy rozprávať, ukrývajú sa na Cypre, ukrývajú sa na neznámych, fiktívnych adresách vo Viedni, napríklad majitelia kopcu pri Seredi, to nedopátrate. My ich dávame políciou predviesť aspoň na vypočutie, lebo to nám zákon umožňuje, ale znovu zmenia adresu a ťahajú to celé roky. Také, taký kopec odpadu, ako sú Vlčie hory pri Hlohovci, to je prípad desiatok takýchto podvodov.
Čiže v Poši čakáme na toto vyjadrenie a potom ešte musí vláda rozhodnúť, ako sa k tomu postaví, ak by to mala odstraňovať Slovenská republika. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ešte máme dve minúty na ďalšiu otázku.
Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Vláda vtedy musí hlasovaním určiť rezort a určiť, samozrejme, aj rozpočet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)