Videokanál poslanca

Vyjadrím sa v rozprave, aby prípadne pán poslanec mohol reagovať, lebo minule som to nestihol, a to ja nerobievam, sa veľmi rád, nie, si vymieňam názory na takejto vecnej úrovni.
Treba povedať, pán kolega, že to človeka by naozaj nenapadlo s tým zasypávaním skládok, že vy nebudete reprezentovať záujmy tejto vrstvy podnikateľov. Uisťujem vás, že ak z nehnuteľnosti, kde povedzme pri tisíc subjektoch, odhadnime, že ide o 820-tisíc ton sute, stavebnej, ak 30 % sa môže použiť na takéto účely, že v žiadnom prípade táto vami spomínaná skupina nepríde k žiadnej ujme. To naozaj v dobrom a ak teda s nimi komunikujete, toto im môžte kľudne odkázať.
Podotýkam ešte, že pri, že sme si zobrali ako tisíc subjektov ako odhad vzorky, na ktorej sme analyzovali náklady a, a výhody tohto nového modelu. Podnikatelia alebo subjekty, ktoré, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, musia búrať nehnuteľnosť väčšiu, než je zastavaná plocha 300 metrov. Buď to teda ide o menší kaštieľ, predpokladáme, že takýto zámocký pán už je trochu v inej kategórii, než majiteľ rodinného domu. V žiadnom prípade nejde o bežný rodinný dom, je to trojnásobok bežného rodinného domu, a preto sme stanovili túto kategóriu, aby sa táto povinnosť týkala de facto iba firiem. Firmy, samozrejme, sú schopné aj zabezpečiť patričné prostriedky, aj logistiku, ktorá si tento zákon vyžaduje.
Na margo príspevku pána Šíbla chcem poznamenať, že ak je takáto vôľa, predĺžme to teda na deväť mesiacov, nebudem kvôli tomu zákon sťahovať. Je to trochu škoda, pretože šesť mesiacov mne pripadá veľmi slušný čas na to, aby vznikol nejaký nábeh, ale v poriadku, keď sa poslanecké kluby dohodli na deviatich mesiacoch, tak to plne akceptujem.
Ešte pár slov k tým nákladom pri, ako už bolo zmienené, pri tisíc subjektoch je náš pracovný odhad 819 164 ton, pri zákonnej sadzbe, ktorá platila v minulosti, 7 eur za tonu, to je rok dozadu alebo tak nejak, tak podnikateľ ušetrí, ušetrí, títo podnikatelia ušetria 5 734 148 eur. To nehovoriac o tom, že teraz je tá sadzba 25 eur. Tak tam ide teraz zhruba potom o trojnásobok až štvornásobok tejto zmieňovanej sumy. Toto je veľmi výhodná ponuka, na druhej strane ja predpokladám, samozrejme, že ten materiál sa naozaj bude kupovať, tak ako aj vy ste zmienili, ale opakujem, nebude sa musieť kupovať na zasypávanie a konzervovanie nejakých odpadových jám alebo skládok, pretože tých 30 %, to je práve ten prach, to je práve omietka, to sú veci, ktoré budú ťažšie tak či tak predajné.
To prvé, čo určite každý bude separovať, sú škridly, to sa často oddeľuje aj dnes, ibaže ich nie je dovolené použiť ako stavebný materiál. Potom tu máme drevo, to sa často oddeľuje aj dnes, no väčšinou sa spáli, použije sa povedzme ako palivo. No a potom tu máme tehly, aj tie sa aj dnes často separujú. Čiže nie je to zas až taký revolučný, revolučná zmena a týka sa, znovu, znovu to zdôrazním, nie malých staviteľov, tí často aj v minulosti separovali. Týka sa tých veľkých firiem.
Viete, že donedávna sme mali obrovskú kopu, vlastne takú malú horu v Petržalke, ktorá bola zo zbúraných domov starej Petržalky, potom sa nám nešťastne tento, bohužiaľ, neseparovaný odpad dostal do obchvatu. Keby boli tieto zákony, mohlo byť všetko inak, mohol to byť legálny stavebný materiál, za vtedajšej legislatívy to bol trestný čin a pokračuje tam stále ešte trestné stíhanie vinníkov, ktorí vlastne použili nelegálny materiál na stavbu.
Takže trošku dobiehame moderné krajiny a verím, že v tom budeme mať v parlamente zhodu. Určite máte pravdu, pán Kazda, že iba 53 % Slovenská republika zatiaľ v minulých rokoch separovala a podčiarknem, že v rokoch ´17 a ´18 to dokonca malo zhoršujúci sa trend, tak som presvedčený, že po našej volebnej etape aj vzhľadom na zálohovanie fliaš, vzhľadom na zákaz jednorazových plastov, vzhľadom na najmä toto opatrenie o stavebnom odpade, bude to číslo po skončení tohoto volebného obdobia už, povedal by som, európske a veľmi uspokojivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok ´22. Tento návrh súvisí bezprostredne s reformou v podobe zmeny zákona o odpadoch a je nevyhnutnou podmienkou plánu obnovy a odolnosti ako komponent č. 2. Obnova budov 1.1, oblasť politiky zelená ekonomika a reforma č. 3, ktorá sa volá Reforma nakladania so stavebným odpadom. Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo z hľadiska produkcie odpadov najvýznamnejší odpadový prúd. Je to prúd, ktorý najviac zapĺňa zmesové skládky (zaznel gong), kvôli ktorým, ešte veľkému množstvu týchto zmesových skládok je Slovensko opäť na tabuli zaostávajúcich... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kolegovia, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Je na, je vystavené infringementu, čiže poslednému upozorneniu pred tým, než pôjdeme, než bude podaná žaloba na Európsky súd v Haagu. Tento zákon, teda verím, pomôže odvrátiť tento, toto dlhoročné ignorovanie tohto najväčšieho prúdu odpadu, ktorým je prúd odpadu zo stavieb. Ako viete, už sme jednu novelu predložili, tak isto vyšlo nariadenie vlády, ktoré určuje nové poplatky, minimálne poplatky za ukladanie odpadov a postupnými krokmi smerujeme k tomu, aby sme nielen proforma sa vyhli konaniu pred Európskym súdom, ale najmä aby sme mali čistejšiu krajinu. Odpady zo stavieb, pokiaľ nám zaplnia všetky skládky, budeme mať závažný problém s bežným odpadom. Verím, že na jednej strane, keďže sme prijali zákon o separovaní kuchynského odpadu, ktorý tiež bol nezanedbateľný prúd odpadu, a spolu s týmto najvýznamnejším odpadovým prúdom, ak bude dobre regulovaný, dostaneme sa na úroveň, akú sme si predstavovali vo vládnom nariadení, vo vládnom programe.
Verím, že toto môže mať významné výhody z hľadiska udržateľného rozvoja kvality života a aj hospodárskych výsledkov Slovenska. V nadväznosti na tento potenciál boli stavebné odpady a odpady z demolácií zaradené medzi prioritné oblasti akčného plánu Európskej únie pre obehové hospodárstvo, kde, žiaľ, Slovenská republika dlhodobo patrila na chvost v miere recyklácie stavebných odpadov. Teraz by sme chceli využiť potenciál obehovej ekonomiky, lebo aj to je silný trh, ktorý môže živiť tisíce ľudí, tisíce pracovníkov, ktorí už z tejto draho vyrobenej suroviny, ako sú tehly, škridle, betón, asfalt, ktoré často používajú prvotné suroviny, ktoré sú vyčerpateľné, alebo používajú vysokú mieru energie, ktorá je nám všetkým dnes mimoriadne vzácna, aby sa vytvoril trh na recykláciu stavebných odpadov, dnešných stavebných odpadov, z ktorých sa stanú budúce stavebné materiály.
Cieľom teda je predchádzanie vzniku stavebného odpadu a rast recyklácie.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som, prosím.

Nestihol som tak rýchle zareagovať, ako pán predsedajúci ukončil rozpravu, a tak v záverečnom slove iba dodám, že absolútne súhlasím s pánom Kazdom, ten skok je neprijateľný, pravdaže opačným smerom, ako pán Kazda myslí.
Tento zákon tak zlepšil výdaje podnikateľov, že prichádza k strate financií, na čo nás upozornilo ministerstvo financií. Prichádza k mínusovému, k bilancii, čo si ľahko nájdete, pán poslanec, vy ste hovorili presný opak. Presný opak. (Reakcia z pléna.) Presný opak ste tvrdili. Tvrdili ste, že prídu o peniaze, 3,5 milióna stratí envirofond. To, samozrejme, takto nezostane. To je aj záver rokovania vlády.
Pokiaľ ide o to, že či to nemohlo byť rýchlejšie, pol roka vyjednával o postupoch okolo tohoto cenníka pán predseda hospodárstva. A môžem uviesť teda, možno, ak si prajete podrobnosti, prečo zdržiaval, prečo zdržiaval prijatie takéhoto vskutku výhodného, výhodného návrhu a veľmi žiaduceho, ako aj vy dobre viete. Takže v tom tvrdení, že tu prichádza o poškodenie podnikateľov, nemáte pravdu úplne fundamentálne, a toto nedopatrenie sa pokúsim spolu s poslancami ešte vyriešiť. Zákon je potrebný, dôležitý a trochu treba upraviť tabuľku tak, aby sa štát nedostával po zvýšení poplatkov do mínusovej bilancie. A dodávam len, že vy vôbec nevnímate, pán Kazda, a mnohí, život skutočných drobných podnikateľov. Tí tu prišli k veľkej výhode. Ten deficit je z toho, že ľudia do 500 eur, ktorí robia znečistenie, dajme tomu má lakovňu, má autodielňu, má malú pekáreň, má stolársku dielňu, tí prestanú mať o jednu byrokratickú starosť viac.
Ja by som čakal, že vy budete plesať, no ale nemusím všetkému rozumieť. Čiže určite máte pravdu, že prichádzajú ku skokovému, ale zvýhodneniu na neprospech envirofondu, tak až takto ďaleko to nemalo zájsť a budeme to, budeme to riešiť v druhom čítaní.
Tak iba toľko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní uvádzam vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Návrh zákona má za cieľ vytvoriť účinný ekonomický a motivačný nástroj na dosiahnutie cieľov stanovených v oblasti ochrany ovzdušia podľa princípu ´znečisťovateľ platí´, tak ako to deklaruje environmentálna stratégia Slovenskej republiky do roku 2030. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia podľa platného zákona sú dnes neprimerane nízke a už 23 rokov nezohľadňujú ani rast inflácie. Dvadsať tri rokov, to je život celej jednej generácie. Toľko rokov u nás boli zvýhodňovaní znečisťovatelia a zatiaľ, čo tým, ktorých poškodzovali svojím znečisťovaním, ceny rástli, aj náklady na život rástli. Títo podnikatelia, ktorí znečisťovali, boli vtedajšími vládnucimi chránení aj pred rastom inflácie. Slovensko ale potrebovalo oveľa silnejšie páky na zníženie znečistenia, pretože patríme ku krajinám, kde zomiera okolo 5-tisíc ľudí na nevynútené dôvody, súvisiace práve so znečisteným ovzduším. Sme po stránke znečistenia ovzdušia terčom infringementu, a to najmä pre prachové častice PM10, ale aj z iných ohľadov patríme k znečistenejším štátom Európy.
Okrem aktualizácie výšky sadzieb za znečisťujúce látky a určenie nábehového kompenzačného koeficientu, ktorý sme ustanovili veľmi mäkko aj s ohľadom na súčasné ekonomické problémy, ktorými sa podnikatelia potýkajú, čiže celý, celá, celé zvýšenie sa bude odohrávať len veľmi postupne. Okrem tohoto navrhujeme aj veci, ktoré pomôžu najmä drobným alebo rodinným firmám, pretože zvyšujeme hranicu minimálnej sadzby na vznik poplatkovej povinnosti, a to na 500 eur. Doteraz to bolo 50 eur. A to znamená, že je očividné, že týmto opatrením sa počet poplatníkov výrazne zníži. Dokonca v prvej fáze, pokiaľ ide o tento rok, sa dokonca zníži príjem štátu, ale myslím, že, zopakujem to znovu, že s ohľadom na ekonomickú krízu, ktorú, ktorá dopadá práve aj na týchto menších podnikateľov, rodinných podnikateľov, že je to na mieste a že týmto sa znížia, samozrejme, aj administratívne náklady ministerstva a príslušných orgánov, čiže štát ušetrí. Ušetria aj títo živitelia rodín.
Zároveň navrhujeme upustenie od poplatku za oxid uhoľnatý pre tie zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré sú tak či tak zaradené do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, známej pod skratkou ETS. Nechceme pokračovať v dvojitom spoplatňovaní fosílneho uhlíka, ktorý, ktoré bolo doteraz. Čiže návrh zákona obsahuje hneď dve opatrenia na podporu oživenia hospodárstva napriek tomu, že je to zákon, ktorý je, ktorý je regulačný proti znečisťovateľom. Dokázali sme ho navrhnúť tak, aby naozaj dával zároveň aj rozvojové podnety aj na drobné podnikanie, ale aj na veľké firmy, ktoré do dnešného dňa platili dvojitú platbu za CO, za oxid uhoľnatý, a to aj v schéme ETS a potom takisto poplatok za znečisťovanie podľa tohoto zákona.
Ako som povedal, bol síce 23 rokov nenovelizovaný a 23 rokov rovnaký, ale nebol bagateľný a aj tento, odpustenie tohoto poplatku, ktoré de facto týmto schválite, je istým pozitívnym signálom aj pre veľké firmy, ktoré síce spôsobujú klimatické plyny, ale sú zaradené do schémy ETS.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že tento vládny návrh zákona podporíte a pomôžete tak postupnému potláčaniu znečisťovania ovzdušia.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Dámy a páni, každý asi viete, že investičný dlh Slovenskej republiky je vysoký. Uvediem vám niekoľko čísiel, ktoré to budú ilustrovať, ktoré by vás iste mohli zaujímať. Jedna celá tri miliardy dlhodobo dlhujeme v oblasti rekonštrukcie vodovodov a 1,56 mld. je investičný dlh za kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Štatistiky, ktoré vám môžem ponúknuť, pokiaľ ide o počet obyvateľov, sú z roku ´20, lebo čerstvejšie zatiaľ v tejto oblasti nemám. V roku ´20, čiže pred dvomi rokmi, bol počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu 3 805 182, čo predstavovalo 69,7 % obyvateľov s verejnou kanalizáciou z celkového počtu obyvateľov. Čiže, zaokrúhlime to 70 %, ale okolité štáty strednej Európy sú naozaj okolo 90. Čiže tých 20 percent to je veľmi veľa ľudí, ktorí oprávnene môžu poukazovať na to, že dane platia, ale nemajú zabezpečené napojenie na kanalizáciu.
Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 148. Čiže 39,7 % obcí z celkového počtu. Je to šokujúce číslo doslova, vidíme tu veľký nepomer, že počty obyvateľov máme 70 %, ale ak sa pozrieme na počty obcí, tak je to len 40 % zaokrúhlene. Aj toto nám naznačuje obrovskú rozdrobenosť osídlenia na Slovensku, veľmi veľký počet obcí pod 2 000 obyvateľov a aj pod 200 obyvateľov. Percento obyvateľov s verejnou kanalizáciou, teda ako som zmienil, je v tomto nepomere a to ilustruje zároveň ďalší znepokojivý fakt, že obce takto rozdrobené administratívne sú pri dnešných možnostiach Slovenskej republiky, nevieme ich obslúžiť týmito službami najbližšie roky, dohromady teda nám chýbajú 3 mld. slovenských, európskych peňazí.
Obce v aglomeráciách nad 2-tisíc obyvateľov, ktoré, ktorých stav odvádzania čistenia komunálnych odpadov nedosahuje súlad s požiadavkami smernice EÚ, čiže buď ich nemajú, alebo sú nekvalitné, alebo sú nevyhovujúce čističky, majú možnosť podpory zo zdrojov Európskej únie. Obce pod 2-tisíc, ako iste aj vy viete, takú možnosť nemajú. Európska únia akoby aj týmto naznačuje, že urbanizácia Slovenska niekam musí napredovať a že niektoré veci sú naozaj ťažko dofinancovateľné.
Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 - 2020 podporovala tieto obce a mnohých teda aj úspešne prišlo k zapojeniu na vodovody a kanalizácie. Spoluúčasť štátu, to znamená zdrojov štátneho rozpočtu na spolufinancovaní týchto projektov, predstavuje 10 % z celkových oprávnených výdavkov projektu, ťažiskovú časť dáva teda Európska komisia a európsky štát, Európska únia financovaná zo zdrojov kohézneho fondu. Práve tento kohézny fond však oslabil na obdobie ´21 - ´27. Tu je stratégia spolufinancovaná projektov zo štátneho rozpočtu v rámci programu Slovenska komplikovanejšia a stanovuje ju vlastne ministerstvo financií.
Čo sa týka financovania zo zdrojov Európskej únie v rámci Operačného programu - Kvalita životného prostredia, bolo ku dnešnému dňu zazmluvnených 44 projektov na budovanie verejných kanalizácií v sume zhruba 457 856-tisíc. Z toho zdroje Európskej únie boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Boli takmer 460 mil.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec bude mať doplňujúcu otázku, pán minister, potom môžete dokončiť.

Čepček, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
Ja si uvedomujem, že 60 % obcí nemá verejnú kanalizáciu, ja tiež žijem v obci, ktorá nemá verejnú, ale spoločnosti, ktoré ten odpad vyvážajú, to v poslednej dobe začali aj zneužívať. A viete, ako to je s obcami alebo s občanmi, ktorí sú nezodpovední a nechcú si vyviesť tento odpad, že potom ten odpad končí kade-tade.
A ďalší problém, ktorý je. Tie obce by to možno aj skúsili budovať, len pri rozpočte 7 až 10 mil. na jednu kanalizáciu na takú nejakú priemernú obec aj s čističkou, ak by bola spoluúčasť 10 %, tak to je takmer celý rozpočet obce. Ak by bola spoluúčasť 5 %, tak je to, pri priemernej obci možno 5-percentná spoluúčasť je polovica rozpočtu obce. Preto som sa pýtal, že či štát bude nejaký spôsobom pomáhať týmto obciam, aby sme sa už konečne niekam posunuli.
Ďakujem.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, môžete dokončiť.

Budaj, Ján, minister životného prostredia
Stručne, nebudem už čítať ten materiál, lebo ešte je veľa zaujímavých štatistických údajov, ale to vám môžem poslať napokon.
Stručne povedané, obce pod 2-tisíc obyvateľov môžme financovať iba z vlastných peňazí a my to robíme prostredníctvom environfondu. Čiže pokiaľ environfond vládze, financuje. Ale pravidlo je také, ktorému každý ekonóm veľmi ľahko rozumie, čím menšia obec, tým drahšia kanalizácia aj vodovod. Jednoducho keď je počet tých odberateľov nižší, nižší a nižší, myslím, že najmenšia slovenská obec má 17 obyvateľov, tak potom zaplatiť zavedenie vodovodu alebo kanalizácie ide do neúmerných čísel. Ja sa domnievam, že musíme mať odvahu si povedať otvorene, že zaviesť kanalizáciu klasického typu aj do osád, ktoré sú často v krásnom prírodnom prostredí, znamená aj znivočenie povrchu mnohých biotopov a znamená, pozor, aj pre tieto osady alebo menšie obce znamená do budúcnosti otázku nákladovosti takejto vody, pretože tá kanalizácia nebude naveky zaplatená z eurofondov, budú si jej opravy musieť platiť zo svojich daní, resp. vodárenská spoločnosť im uplatní tieto náklady.
V každom prípade vidím východisko v tom, že sa pre menšie obce a naozaj nehovorím tu o obce, čo by boli tesne pod 2-tisíc. Hovorím tu o tých stovkových obciach, pre tieto menšie obce my si na Slovensku musíme nájsť svoj spôsob, kedysi to boli žumpy. Pracujeme spolu s inovátormi na takom modeli, ktorý by bol nepreraziteľný, lebo by mal sieťku, ktorá by elektricky signalizovala poškodenie na takom modeli, ktorý by, kde by obce sa zhodli na nejakej centrálnej čističke, kdeby zvážali, zvážali tento odpad. Ale naráža to stále na problém, že také kapacity odpadových vôd, aké používa mestský človek a Slovensko ich aj ešte stále aj v mestách má o 50 % menšie než je priemer v Európe a Európa má o veľa percent, neviem to celkom naspamäť, menšie než je priemer v Amerike, že to umývanie všetkého a neustále a používanie umývačiek a používanie pračiek a používanie na čistenie domu a na čistenie predmetov. Proste sme v istom zmysle čoraz nenásytnejší spotrebitelia vody a pritom vody máme naozaj čoraz menej k dispozícii.
Takže tento problém, na Slovensku ešte našťastie obyvatelia s vodou pomerne šetria, ten vývoj je skôr pozitívny, čiže tá spotreba vody nerastie tak bláznivo, ako rástla v konzumných dobách v západnej Európe, ale rastie. Bohužiaľ, stále pomaly pozvoľna rastie, otepľovanie nám spôsobuje obrovskú ťarchu v poľnohospodárstve, že tam je nevyhnutné čoraz viac, čoraz viac spotrebovávať vodu. Čiže sme v nevýhodnom cykle, nemôžem povedať, že s vodou je to v poriadku. Preto zápasíme o každý les, o každý strom, ak chceme, aby táto prirodzená špongia Slovenska, ktorú sme kedysi mali v lesoch, sa aspoň na jej časti obnovila. To je aj príčina, pre ktorú chceme v národných parkoch mať veľkú časť, dajme tomu až do polovice územia národných parkov, obnovený bezzásahový les, lebo len tam je tá špongia, kde nasávaš tú dažďovú vodu, kde sa naozaj znovu dostáva k prameňom, aby nám nevysychali tieto pramene, riečky a potoky.
V každom prípade vráťme sa ku kanalizáciám. Občania v tom nádhernom prírodnom prostredí nemajú vykurovanie z teplární a za stáročia, čo tu žijeme, tisícročie, sme sa naučili si pomôcť kúriť drevom. Keby sme to robili tak, jak naši predkovia, ktorí starostlivo drevo najprv vysušili, tak by sme naozaj mohli byť celkom spokojní. Keby sme mali drevodomy, ako mali naši predkovia, boli by sme oveľa menej ohrození energetickou chudobou, než keď sme prepadli záľube v kamenných alebo murovaných domoch a máme energetický problém.
Verím, že aj s odpadmi nájdeme, pracujeme na tom s tímami, iné riešenie, dobudovanie kanalizácií je zbytočné sľubovať. Pre tieto malé obce je to utopický cieľ, ktorý by sa obrátil aj proti nim ako spotrebiteľom, pretože by ich to vyšlo v budúcnosti nesmierne draho. Musíme nájsť vhodné cesty pre Slovenskú realitu.

Dodržiavame všetky uzavreté záväzky, tak ako sme sľúbili pred transformáciou tejto správy. Alebo chcete nejak komentovať morálku týchto zamestnancov, ktorí si pár týždňov pred zmenou zamestnávateľa znásobili odchodné? Tým sa asi nebudeme zaoberať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, zamestnanci štátnych podnikov prechodom spod rezortu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka do rezortu ministerstva životného prostredia neboli ukrátení o žiadne benefity vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. V zmysle Zákonníka práce, ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je preberajúci zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to a do skončenia jej účinnosti. Po uplynutí jej platnosti budú príslušné správy národných parkov dojednávať s odborovou organizáciou nové podmienky a benefity.
Pre všetkých delimitovaných zamestnancov zostali zachované všetky výhody plynúce z kolektívnej zmluvy vrátane kolektívnej zmluvy samotnej. Navyše pracovníci delimitovaní zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky získali špeciálny bonus za roky odpracované v podniku. Rovnako sú im vyplatené odmeny z hospodárskeho výsledku minulého roku. Všetkým lesníkom, ktorí prešli v zmysle reformy národných parkov zo Štátnych lesov Tatranského národného parku pod správu Tatranského národného parku, sme ponúkli férové podmienky, možnosť vykonávať svoju prácu ako doteraz a prípadne nadobudnúť nové znalosti, nové skúsenosti a transformovať sa aj nové výzvy. Národné parky aj do budúcna budú potrebovať množstvo kvalitných a odborných pracovníkov a to aj z oblasti lesa a lesnej vedy a starostlivosti o les.
Ďakujem.

Možno ešte dodám, že vplyvy na podnikateľské prostredie budú, samozrejme, aj pozitívne, aj negatívne, ale som presvedčený, že budú vysoko prevažovať pozitívne. Keďže presný počet subjektov, ktorých sa ten zákon dotkne, nie je možné vyčísliť. Reguláciu analyzujeme na vzorke tisíc subjektov. Na vzorke tisíc subjektov, ak si zoberieme prostredie, aké bolo v roku ´21, sme konštatovali, že je možné, že sa, že takýchto tisíc búracích činností by si vynútilo uloženie minerálnych odpadov zo stavebných a demolačných prác na skládke odpadov v množstve 819 164 ton. Pri zákonnej sadzbe 7 eur za tonu si títo podnikatelia teda ušetria 5 734 148 eur. Zároveň tieto ušetrené peniaze rozhýbu pracovné miesta tých, ktorí budú recyklovať tento materiál. A som presvedčený, že náklady, ktoré sme zo zákona zvýšili, napríklad oznámenie okresnému úradu pred začatím a po skončení demolačných prác je 2 eur za celú demoláciu. Že toto naozaj nie sú náklady, ktoré by mali odrádzať od tejto činnosti.
Boli pochybovači aj v tejto sále, aj pred zavedením recyklácie a zálohovania plastových fliaš. Dnes máme za sebou 100 miliónov, 100 milióntu zálohovanú fľašu. Podľa prieskumov verejnej mienky vyše 90 % konzumentov, ktorí chodia a zálohujú, sa s týmto stotožňuje a dve tretiny pri všeobecnej miere prieskumu, dve tretiny obyvateľstva to považujú za výrazné prispenie k ochrane životného prostredia. Dokonca tie peniaze označujú, že si nechodia vyberať zo záloh kvôli tomu, kvôli samotnej cene peňazí, ale aby pomohli zálohovaciemu systému obehovať a fungovať naďalej. Myslím si, že toto je podobný prvok. Samozrejme, opozičná kritika môže byť vždy užitočná, ja si ju vždy rád vypočujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, tento návrh novely zákona súvisí s našim plánom obnovy a odolnosti ako komponent číslo dva, ktorý sa týka obnovy budov v oblasti politiky, zelenej ekonomiky, reforma číslo tri a tá nesie názov reforma nakladania so stavebným odpadom. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky preto predkladám návrh zákona, ktorým sa zmení a doplní zákon č. 72/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona dá novú šancu tomu, čomu sme doteraz hovorili stavebný odpad. Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo z hľadiska produkcie odpadov najvýznamnejší odpadový prúd. Čo do objemu a najmä čo do váhy, tieto materiály zapĺňajú veľké plochy plošných skládok stavebného odpadu. Tam ale zároveň zaniká aj veľká šanca využiť tieto predtým draho vyrobené materiály po druhýkrát. Využiť ich opäť na užitočný účel a nie na zapĺňanie skládok.
Zároveň sú tieto, tento odpadový prúd je špecifický svojim vysokým potenciálom opätovného použitia recyklácie. Niektorí to vlastne ľudovo robili už dávno, tokali sa tehly a snažili sa ľudia využiť materiály z demolácií znovu na stavby, robili to ale v rozpore s platným zákonom. Podľa neho je každý demolačný materiál označovaný za odpad a odpad nesmie byť podľa našich stavebných zákonov súčasťou stavebných materiálov. Zmenou teda zákona, kde veľkú časť, až dve tretiny, každej takpovediac búračky, budú stavebníci povinní separovať a umožniť im druhé využitie. Zmenou tohoto zákona doslova štartujeme cirkulárnu ekonomiku a dostávame sa do oveľa lepšej situácie. Aj z hľadiska ukladania odpadov, aj z hľadiska využitia financií, ktoré sa vynaložili.
Napríklad, veď viete, ako sa vyvíja teraz cena energií, vypálenie tehál, škridiel, dopestovanie dreva, ale nakoniec aj iné materiály, ktoré na stavbe vieme separovať, sú nenahraditeľné a veľmi draho získané suroviny. Nahradiť sa dajú len novým investovaním energie, ktorú nepotrebujeme, pretože máme naozaj iba, iba legislatívnu prekážku k tomu, aby sme tieto materiály využívali opäť.
Špecificky chcem upriamiť pozornosť napríklad na zelené strechy, kde sa preukázalo že po vyskúšaní rôznych materiálov najvhodnejšia je drť zo škridiel a z tehál, lebo tieto pórovité materiály zadržia vodu, vedia ju odovzdávať potom vyššie, kde je, kde je zemina a kde tieto zelené strechy zároveň zatepľujú a zároveň aj udržiavajú v lete chlad a zároveň pôsobia ako významný vodozádržný prvok v krajine. Čo je špecifický na zelené strechy, ktoré na Slovensku sa môžu uplatniť napríklad všade tam, kde dnes sú ploché strechy, ktoré často, často vidíme na slovenskom vidieku, všade tam sa bude dať tento, tento materiál po príslušnom upravení. Čo znovu zase dá pracovné príležitosti ľuďom, ktorí budú tento separovaný materiál drtiť na menšie frakcie a predávať alebo používať na stavbách.
Takže hlavným cieľom navrhovanej zmeny zákona je zvýšiť potenciál obehovej ekonomiky v oblasti stavebníctva, čo bude viesť k vyššej miere recyklácie a k predchádzaniu vzniku stavebného odpadu. Dátum účinnosti sa navrhuje už od 30. júna a to z dôvodu plánu obnovy, ktorý, u ktorého je to jeden z míľnikov. Takže, ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, toto je veľmi jednoduchá novela, ktorá je, zvyšuje transparentnosť archívov Štátneho ústavu Dionýza Štúra, geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré obsahujú takzvané záverečné správy z prieskumov. Na Slovensku sa už vyše sto rokov robia geologické prieskumy, vytvárame tak z každého jedného geologického prieskumu, jeho záverečná správa sa zo zákona ukladá v štátnom ústave, v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, a vytvárame tak jedinečný archív poznatkov o pôde a horninách, na ktorých stojí Slovensko.
Malo to ale jednu, jednu naozaj vadu, že tieto informácie, ktoré v minulých rokoch čoraz viac zaujímajú bežnú verejnosť, pretože často sa chce dozvedieť, či jej prostredie je zdravé a či nie je kontaminované, či v tom prostredí nie sú napríklad environmentálne záťaže alebo zvyšky nejakej priemyselnej výroby. Za týchto okolností vysvitlo, že predošlé vlády na časť týchto záverečných správ umožnili uvaliť tabu alebo embargo, informačné embargo na desať rokov. A to konkrétne súkromné spoločnosti, ktoré si dali urobiť prieskumy. Vysvitlo to pri kauze otázok okolo Istrochemu, kde práve súkromný vlastník Istrochemu Duslo Šaľa si dal urobiť takýto prieskum, ale keďže obsahoval hrozivé informácie o zlej kvalite podzemnej vody a takisto o veľkej environmentálnej záťaži, ktorá je v tejto, v tomto území, tak sa rozhodol využiť takúto výnimku a uvaliť na výsledky tej záverečnej správy desaťročné informačné embargo. Predkladaný zákon túto prax ukončuje. A na Slovensku pokiaľ prieskumy aj robí súkromník, my chápeme, že niekedy môže mať záujem, obchodný záujem utajiť, či objavil nejaké vzácne nerasty, alebo nejaké iné komodity, ale v prípade, že budú tieto záverečné správy obsahovať informácie týkajúce sa kvality životného prostredia, notabene zhoršenej kvality životného prostredia, nebudú smieť byť v žiadnom prípade utajované.
To je hlavný obsah, hlavný obsah zákona, novely zákona. Nemá dopad na životné prostredie ani na ďalšie sledované, sledované otázky.
Pán predsedajúci, skončil som.