Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Zasa je pred nami, používalo zálohovanie sedem štátov v Európskej únii. Z týchto bývalých boľševických štátov tam bolo napríklad Chorvátsko, ktoré dosahovalo dobré výsledky. Často sú to turistické krajiny, ktoré si uvedomujú, že keď povedzme na tom pobreží v Chorvátsku nevyriešia tie povaľujúce sa fľaše, tak jednoducho budú mať veľký mínus, a Chorváti sa k tomu tiež postavili veľmi zodpovedne.
Ten priemer všade je ambícia dosiahnuť 90 %. Niekde to dosahujú celé roky, Slovensko má najkratšie zavedený ten systém, ani nie za deväť mesiacov od politického rozhodnutia aj s recyklačnou jednotkou, aj so zvozmi, aj s automatmi, ktorých, ako som už povedal, sú tisíce, sme to naozaj zvládli. Je to financované samotnými výrobcami, čiže presne v duchu filozofie Európskej únie, že znečisťovateľ platí. V tomto prípade výrobcovia investovali desiatky miliónov eur, spotrebiteľa ani štát to nestálo ani euro. A vy ak tých 15 centov za fľašu dáte, tých istých 15 centov za fľašu aj dostanete. Čiže celý systém je vďaka dobrej dohode s výrobcami plastových obalov, ktorí si uvedomili, že áno, štát má isté nástroje, a za druhé si uvedomili naozaj, že Slovensko je znečistené ich obalmi, a napokon sa rozhodli naozaj dobrovoľne tomu zákonu vyjsť v ústrety. Áno, zákon by museli rešpektovať, ale mohli by ho nejak sabotovať, mohli by škodiť tomu alebo viesť kampaň, nič z toho neurobili a ja musím výrobcom plastových obalov a hliníkových vzdať hold, že nám pomohli. Náš príklad medzitým... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj pánovi poslancovi, že túto tému priniesol na pôdu Národnej rady, lebo pomaly sa uzatvára rok, v ktorom Slovensko urobilo tento pomerne odvážny krok, čiže žiada od spotrebiteľov, aby pomohli vyčistiť Slovensko, každý jeden, kto užíva plastové obaly, svojím alebo naším spoločným úsilím. Čiže hneď na začiatku treba povedať: vyšlo to. Jeden z hlavných dôvodov, to znamená ochrana prírody, sa naozaj napĺňa, východoslovenské jazerá už nie sú rezervoárom plastových fliaš, ale nielen východoslovenské toky a vodné zdrže sú nepomerne, ale naozaj nepomerne čistejšie. Nie je to jediná, posledná, posledný benefit z tohoto veľkého projektu, je ním aj oveľa viac vybratých umelých hmôt, PET, ale aj hliníka; vybrali sme tento rok už v tejto chvíli ďaleko viac než kedykoľvek v minulosti. Je to recyklovateľné, ako viete, aj podrtený materiál PET fliaš, aj roztavený materiál hliníka sa používa na nové a nové obaly.
Slovenská republika prispieva k ochrane svetových oceánov, pretože rozdrvené PET fľaše, ktoré od nás, keďže sme strechou sveta, skôr či neskôr odtečú do toho mora, po ceste sa drtia až na mikroplasty, ktoré sa dostávajú do rýb a cez tento potravinový reťazec aj do orgánov celého ľudstva. Na tomto nešťastnom postupe už Slovensko nemá taký podiel, ani zďaleka taký podiel, ako malo pred rokom.
Aj napriek počiatočným ťažkostiam teda pripomeniem, že prvého pol roka sa ešte dopredávali fľaše bez toho zetka, bez zálohovania, toto skončilo až v polovici roka, čiže dnešné štatistiky nás trochu klamú. A predsa ak si uvedomíme, že za tých 10 mesiacov, o ktorých máme čísla, bolo do systému vrátených vyše 70 % zálohovaných obalov z takmer miliardy predaných, to znamená, že sa dostalo do recyklácie 740 miliónov. Bez zálohového systému by veľká časť tohoto objemu plastov a hliníka zaťažila prírodu a nemali by sme ju ako druhotnú surovinu. Slovenskí občania teda napomohli, že vlastne ťažíme, dá sa povedať, hliník v tej najčistejšej podobe a ťažíme, získavame dnes pomerne veľmi cenenú surovinu tohoto materiálu PET fliaš, ktorá takisto v takejto miere nebola nikdy v minulosti recyklovaná. Tento odpad bol, vo vodných tokoch bol skládkovaný, čo je veľká, veľký mínus, alebo bol spálený až doposiaľ.
Dôležité pre úspech zálohovania bolo, že sa k nemu všetci zúčastnení, čiže spotrebitelia, výrobcovia aj spracovatelia postavili a aj stavajú pozitívne. Je to jeden z príkladov, dámy a páni, že keď existuje spoločenská zhoda, a to aj medzi politickými elitami, ktorú si ja veľmi vážim, tak slovenský občan sa rozhoduje racionálne. Nie je, nezaťahuje do svojho chovania politické rozpory, nerobí akoby schválne negatívne veci, nemajú to ľudia v sebe, ak im do to... ak ich neprovokujú politické elity. Mám šťastie, že tento systém začal, začal už môj predchodca, a to šťastie v tom zmysle, že aj keď som zákon musel upravovať a nejdem teraz kritizovať to, čo urobil horšie, než mal, pointa je, že ani opozícia nezdvihla kampaň proti zálohovaniu. Dajme si to do porovnania s oveľa smutnejším prípadom boja s covidom a vidíme, aké to bolo dôležité.
Ešte pár čísiel. V polovici roku sme mali 2 635 odberových miest, v tejto chvíli ich je už takmer 3 000. Stále stúpa počet miest veľmi razantne. Do konca októbra bolo uvedených na trh 279 181 724 kusov.
Ešte rýchle nejaké čísla. Takisto teda ten pomer medzi plechovkami a fľašami je asi pol na pol, 45 ku 55 %, viac teda v prospech PET fliaš. Všetko nasvedčuje tomu, že Slovenská republika už prvý rok vyzbiera viac ako 70 % a môže sa priblížiť k definitívnemu cieľu 90 %, ktorý pôvodne mal byť dosiahnutý až za 10 rokov.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o ochrane ovzdušia a zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zabezpečenie a zlepšenie kvality ovzdušia, zavedenie politík a opatrení z Národného programu znižovania emisií do roku 2030, ktorý bol prijatý už v minulom volebnom období, a tiež priemet niektorých politík z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky do podoby legislatívy. Ďalšie zmeny, ktoré tento zákon prichádza, vychádzajú z našich skúseností získaných aplikačnou praxou, ale aj z požiadaviek smerníc Európskej únie. Bude to znieť neuveriteľne, ale nezapracovaných zostáva ku tejto chvíli jedenásť smerníc Európskej únie.
Právna úprava návrhu zákona sleduje tri hlavné línie:
1. Chceme zvýšiť kvalitu ovzdušia ustanovením prípustných úrovní znečistenia ovzdušia a nástrojmi na jej zlepšenie.
2. Chceme znížiť celkové emisie na Slovensku ustanovením národných záväzkov znižovania emisií a prijatím politík a opatrení na ich dodržanie.
3. Obmedzovanie emisií priamo pri zdroji ustanovením emisných požiadaviek najmä pre stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia a tiež ustanovením požiadaviek na kvalitu vybraných výrobkov, ako sú palivá alebo regulované výrobky súvisiace so znečisťovaním.
Čiže ako som už spomenul, návrh zákona spolu so svojimi vykonávacími predpismi vyrieši transpozíciu jedenástich smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, poslanci Národnej rady, verím, že aj tento návrh zákona posuniete do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ochotne som prišiel, chápem tieto ťažkosti.
Chcem predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o zákon, ktorý je rovnako ako v každom štáte EÚ základným nástrojom na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a aj v leteckej doprave. Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezodplatne a časť si musia účastníci systému kupovať.
Cieľom návrhu zákona je prispôsobiť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii pre štvrté obchodovateľné obdobie, ktoré začalo v roku 2021 a skončí v roku 2030; konkrétne prispôsobiť náš domáci zákon zmenám, ktoré boli prijaté v európskych vykonávacích a delegovaných aktoch v rokoch 2019 a 2020. Dovolím si upozorniť, že tento návrh zákona nemá nič spoločné s pripravovanými zmenami v systéme obchodovania v rámci balíka ´Fit for 55´ a ani nemá, priamo nemení obchodovanie alebo delenie financií, ako sa diskutuje v rámci Envirofondu.
Vážený pán predseda, pán predsedajúci Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že vládny návrh posuniete svojím súhlasom do druhého čítania.

Ďakujem pekne.
Keďže tu neboli niektorí poslanci, ktorí sa angažovali v tomto zákone pri mojom úvodnom slove, ešte raz chcem podčiarknuť, že táto zmena doplní o infláciu de facto tieto poplatky, ktoré neboli valorizované 23 rokov.
Za ďalšie chcem podčiarknuť, že v súčasnej ťažkej situácii a hospodárstva sa presúva, presúva zvyšovanie tých poplatkov do budúcna tak, aby bezprostredne nevytvorilo zvýšený výdaj pre podnikateľov. Za ďalšie treba povedať, že veľa sme diskutovali aj s bývalým pánom ministrom hospodárstva Sulíkom o podporách v schéme Envirofondu. Zákon o Envirofonde, teda prípadne o obchodovaní s emisiami, ako viete, je v parlamente a ďalší zákon z dielne vlády je ešte v MPK. Tieto teda legislatívne, legislatívne veci budete riešiť bezprostredne, v bezprostrednej, v bezprostrednom čase. V zásade ale som tej miery a takisto sa k tomu kloní aj ministerstvo financií, že tieto financie z Envirofondu pri tých odštepoch, ktoré sú predpokladané, nebudú stačiť, a treba vytvoriť nové schémy na aktuálnu pomoc priemyslu, ktorý má vysokú energetickú spotrebu a tieto schémy, na týchto schémach sa veľmi usilovne pracuje.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vládny návrh zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia je ďalším krokom k tomu, aby sme zabojovali za zdravie našich občanov. Na Slovensku zomiera podľa Eurostatu okolo 5-tisíc ľudí tzv. nezavinenou alebo nepotrebnou smrťou, a to práve kvôli znečistenému ovzdušiu.
Návrh zákona má za cieľ zlepšiť ten ekonomický a motivačný nástroj, ktorý máme na Slovensku, to sú poplatky za znečisťovanie. Podľa stratégie, environmentálnej stratégie do roku 2030, ktorej sloganom takým základným je, že znečisťovateľ za znečisťovanie platí. Doterajšie poplatky neboli ani valorizované, ani nejak upravované 23 rokov. Tým sa naozaj výrazne znížili a prestali byť účinné.
Máme ale aj návrhy, ktoré uľahčia mnohým podnikateľom život, pretože navrhovaná úprava zvyšuje rovinu, pod ktorú nemusí platiť nič. Tá rovina sa zvyšuje minimálna sadzba pre vznik poplatkovej povinnosti až na 500 eur. Doteraz bola 100 eur. Uvedeným opatrením sa výrazne zníži počet poplatníkov poplatkovej povinnosti a dosiahne sa, že poplatky budú platiť iba významní znečisťovatelia ovzdušia.
Zároveň navrhujeme upustenie od poplatku za oxid uhoľnatý CO pre tie zdroje znečisťovania, ktoré sú zaradené do schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, aby nedochádzalo k dvojitému spoplatneniu podnikateľov za fosílny uhlík. Domnievame sa, že sme pri návrhu veľmi zohľadnili aj existujúcu krízu. Nemôžme sa tváriť, že nie. Podnikatelia majú veľké náklady a i keď som tento zákon na začiatku volebného obdobia začal pripravovať s oveľa vyššími sadzbami, dnes ministerstvo životného prostredia od takýchto sadzieb upustilo. Aj po diskusiách s ministerstvom hospodárstva sú tie sadzby také, že bezprostredne nepríde k žiadnemu skokovému ani výraznému zvýšeniu.
Naopak, napríklad rozsah sledovaných chemických látok sa aj vzhľadom na európsku prax významne znížil, to znamená, na vlastne päť hlavných sledovaných chemických látok. Predtým to bolo vyše 100. Domnievame sa, že je to vyvážený návrh, ktorý pomôže tomu hlavnému cieľu, a to je ozdraviť obyvateľov, zlepšiť ovzdušie Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach, zvaný tiež geologický zákon, nie je významnou novelizáciou. Je to krok smerom k väčšej transparentnosti.
Návrh zákona reaguje na problémy a potreby aplikačnej praxe, kedy vysvitlo pred nejakou dobou, že značná časť informácií o životnom prostredí je ešte stále v našej republike utajovaná. Takými správami sú aj napríklad informácie, ktorými disponuje aj Štátny ústav Dionýza Štúra, ktorý má záverečné správy geologických prieskumov. Tieto záverečné správy sú prístupné len veľmi úzkemu okruhu predstaviteľov štátnych inštitúcií a pokiaľ ide o súkromné geologické prieskumy, tie môžu byť dokonca utajené, a to až na desať rokov. Práve tento problém utajovania niektorých správ o geologickom prieskume, ktorý ale priniesol mnohé závažné zistenia o kvalite podzemných vôd a kvalite životného prostredia napríklad v okolí Istrochemu, tak bol podnetom aj na občianske iniciatívy a mňa takisto inicioval k tomu, aby som tento náhle sa vynoriaci problém jedného z ďalších utajovaní, lebo svojím spôsobom my akoby tú, ten štát plný utajovania a plný záujmov jednej štátnej strany, opúšťame len akoby krôčik po krôčiku, a tak sa nám stáva, že vec, o ktorej by už každý veril, že je dávno verejnou, tak je stále ešte tajnou.
Návrhom zákona sa novelizuje súčasne zákon 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Od poplatku sa oslobodzujú všetky doteraz spoplatnené úkony podľa položky 168, pokiaľ sú financované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované z fondu Európskej únie. Toto je práve poplatok týkajúci sa nazretia a prezerania záverečných správ geologických výskumov. Nadobudnutie účinnosti sa predpokladá 1. august tohto roku, teda tak, aby bola poskytnutá lehota na oboznámenie sa verejnosti s novou právnou úpravou.
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, verím, že predložený návrh schválite.

Ďakujem pekne. No hlavne vám chcem poďakovať všetkým, ktorí ste vytrvali, tak nie je tu celkom plná sála, ale veľmi si to vážim. Napíšem si mená všetkých, ktorí mali záujem o túto problematiku, nech už ju hodnotili akokoľvek. Je to, parlament je o rozprávaní, je to parlare, tu si máme povedať na to, aby si každý odniesol možno nejaký nový poznatok a aby sa každý potom aj pri vládnutí, aj pri opozičnej činnosti mohol riadiť podnetmi, ktoré by z vlastného okruhu nedostal, ktoré dostáva povedzme z okruhu politických protivníkov. Ja si vážim aj tieto podnety, aj keď menovite na ne reagovať nebudem z istých zásad.
Pokiaľ ide o podnet pána poslanca Kazdu, znovu vám, pán Kazda, sa stalo, že ste si neprečítali materiály, ku ktorým potom urobíte veľmi takú britkú kritiku, a keďže toto sa stalo aj pri mojom minulom vystúpení a nemali ste ani, ani, ani mäkké f čo povedať k tomu, ako ste sa mýlili, tak zdá sa mi, že nám môže prospieť už iba jedna dobrá káva, kde vám vysvetlím, že judikatúra Najvyššieho súdu vychádza z princípov, ktorými sme zaviazaní v smernici. Akým zákonom, akým zákonom by sme toho medveďa teda prestali chrániť, keď je na červenom zozname? Ak máte iný názor, však môžte sa, môžte, ja vás, ja vám umožním dialóg s právnikmi ministerstva životného prostredia a určite podobne ako v odpadových veciach, určite si nájdeme napokon spoločnú reč.
Ale vítam teda aj vaše, aj vašu kritiku a určite si ju odtiaľto odnášam.

Nebudem to, pán predsedajúci, nadužívať, ale fakty treba uviesť a treba aj menovať, aspoň pokiaľ sa to dá, možnosti nápravy.
Skutočne s prikrmovaním, celoslovenským prikrmovaním treba okamžite prestať. Vyzval som k tomu ministra pôdohospodárstva. Opakujem to aj z tohto miesta. V situácii, keď na Poľane boli nedávno ohrození dvaja fotografi, musí štátny podnik Lesy prestať predávať fotografovanie medveďov. Amatérom, ktorí nemajú pušku, nemajú žiadnu zbraň, idú do lesa fotiť medvede, idú do lesa, v ktorom je 28 prikrmovadiel so štyrmi tonami ročne kukurice, kde samotní poľovníci nám píšu v žiadosti o zastrelenie medveďa, že ho musia zastreliť. Môžem vám prečítať potom ten mail, pretože tri až sedem jedincov neustále chodí do prikrmoviska, ktoré oni majú akože na diviaky, ale chodia tam, čuduj sa svete, medvede, lebo sú tam samé sladké veci, kukurička a podobne. A tieto medvede preto treba odstrániť, aby mohli plniť svoj štátny cieľ znížiť počet diviakov.
Čiže takto, dá sa povedať, na hulváta si robia žarty zo štátnych orgánov, že oni ohlasujú, že sami teda tie medvede nalákali, ale teraz by prosili odstrel tých najmenej, tých siedmich kusov, lebo im chodia do ich krmoviska. No, kam majú chodiť? Veď slovenské medvede už naozaj sú tak prekŕmené, že naozaj majú viac mláďat ako teda mnohé svedectvá dokazujú, že naozaj menia správanie. My sme ich preučili z prirodzenej stravy na umelú, vysoko kalorickú, samozrejme.
Celé ich vybavenie, celý ich inštinkt je smeruje k tomu, aby sa, ako som už zmienil, zásobili pred zimou, aby prežili ich mláďatá. Keď tá medvedica prinesie jedenkrát, päťkrát, desaťkrát svoje mláďa k umelej strave, povedzme mi, kde by sa ono potom vybralo do... chytať a hľadať nejaké, nejaké ostružiny, nejaké boro... borievčie, nejaké... proste prirodzenú potravu, ktoré tie medvede jedia. Aj keď sa z toho posmievate, áno, medvede sú z drvivej väčšiny vegetariáni a tých živočíšnych ostatkov sa v ich žalúdkoch pri pitvách nachádza len 15-18 %, niekedy ešte oveľa menej, podľa lokality. Čiže kŕmiť ich kukuricou je ničenie celého druhu. Tu sa ničí medvedí druh nie záhubou, ale tým, že sa zničili jeho prirodzené návyky. Tieto medvede budú odstraňované zásahovým tímom, alebo keď príde zákonná možnosť, aj reguláciou, ale za zničenie tohoto medvedieho krásneho druhu, tohoto bohatstva Slovenska zodpovedajú nenažratí kšeftári, ktorí v mene svojho zisku do slovenskej prírody lifrujú tony, stovky ton prikrmovania.
Ja mám čísla od reťazcov. Ani charita neberie toľko potravín, ako berie Slovenská poľovnícka komora. To sú chlievy, to nie sú poľovné revíry. Chlievy. Alebo aspoň títo dotyční sa k nim tak chovajú, ktorí ich vykrmujú. Dokonca v jednom revíri im zožral jelene vlk preto, že umelými prostriedkami, už tam dávali granule pre psov preležané a tak ďalej, vykŕmili jelene a srny tak, že sa zabárali do bahnitého terénu a vlci vylovili celú túto skupinu, pretože boli prekŕmené jak prasatá.
Tu sa dejú absurdné veci, ale poľovníci nemajú žiadnu vnútornú kontrolu. Napriek tomu, že sme im zverili všetku zver, ktorá je v lesoch, okrem tých pár druhov, ktoré sú chránené a o ktorých zabíjanie tak bojujú, tak chcú veľmi zabíjať aj medvede, aj vlky. My sme im zverili všetky zvieratá v týchto lesoch, nekonečné bohatstvo, ktoré nevedia premeniť ani na nejaké potraviny, ktoré by predávali. Iné krajiny dávno predávajú potraviny z diviny, či sú to údené, či je to mäsko. Však to mäso jedno z najzdravších. Ale u nás zostalo, neviem už ani ktoré storočie, pretože sa ide len po trofejach, akoby palácové zábavky. Zábava, žúry, trofeje. No a pridajme k tomu ešte aj nejaké politické intrigy na politických chatách.
Ja sa naozaj obraciam na čestných chlapov, skutočných poľovníkov. Váš okruh obsadili politici. Predsedu máte politika. Vaše poľovné chaty slúžia na sprisahanecké stretnutia. Vaše zvery, ktoré sú v teréne, nie sú zvládnuté. Tá poľovná zver, lesná zver má absolútne nadstavy, ale tí správcovia revírov vykazujú fiktívne čísla. Kontrola je nulová. Nikto nepríde prekontrolovať.
Tu sa rozprávalo, že sa strieľajú malé medvede, a nie kapitálne kusy. No, lenže to vykazuje ten revír. Ten si napíše, čo len chce. Ja vidím tie žiadosti, aké sú falošné. Ako vykazujú fotky medveďa, ktorý je uprostred lesa s označením, že sa rozhodli, že tento medveď je synantropný vraj. No aby bol synantropný, museli by ho naozaj odfotiť niekde v intraviláne. To nedokážu, tak odfotia ľubovoľného medveďa a povedia, títo traja sú synantropní, dajte nám ich strieľať. Zdá sa, že pre niektoré skupiny poľovníkov žiadne klamstvo nie je hanba, žiaden podfuk nie je hanba, a to, že svojím prikrmovaním už roky a roky ohrozujú vlastných susedov, nehanbia sa. Nehanbia sa. Chcú si zastrieľať.
Pokiaľ ide o početnosť medveďov, ako aj skonštatoval prieskum z roku 2014 až 2016, je tam prevaha medvedíc, čo je znovu spôsobené trofejným lovom. To je moje vysvetlenie. Odborníci, s ktorými som sa rozprával, vylúčili, že by na Slovensku bola nejaká mimoriadna kultúra medveďov, ktorá proste extrémne lo... sa rodí viac samc... samíc. Naopak, príroda to má zariadené tak aj medzi ľuďmi, že vždy sa rodí mierne viac mužského pohlavia, v prípade medveďov teda samčieho pohlavia, ale na Slovensku je výrazná, keď sa zrátalo, prevaha medvedíc. No lebo veľkí samci, to sú tie terče toho trofejného lovu. Kto už by si dal vo svojej supervile pred krb nejaké malé medvieďa. Kto by si dal? By ho vlastné deti opľuli. Tam ležia 350-kilové trofejné kusy, ale, samozrejme (povedané so smiechom), keďže revír si sám vypĺňa veľkosť, sám si hovorí, koľko je medveďov, sám si hovorí, koľko je danielov, sám si hovorí, že nemá premnožené diviaky. Ja neviem, jak to, že sú premnožené diviaky, keď nikde nie sú vykázané. Chodia po Bratislave, ale inak v každom revíri je všetko v poriadku.
Nie, vážení, pokiaľ nedozriete aj vy, čo ste tu poľovníci, však sa zastaňte skutočného poľovníctva. Toto nie je v poriadku. Medvede nerobia najväčšiu škodu na Slovensku, aj keď ohrozovanie života berieme tak vážne, že sa deje táto schôdza a že ministerstvo prijalo špeciálny program, to je, samozrejme, naša povinnosť a tak to aj má byť, ale skutočné materiálne škody spôsobujú kopytníky a spôsobujú proste raticová zver. A tie škody sú neporovnateľne väčšie.
Ja som na výbore, kde môžem ukazovať aj vizuálne pomôcky, ukazoval tie číslice. Medveď toľko, raticová zver toľko, v miliónoch eur. Podotýkam, že sama potravinová komora odhaduje, že škody spôsobené neodlovenou raticovou zverou sú okolo 25 mil. eur ročne. To je odhad samotných, dá sa povedať, z rezortu pôdohospodárstva, z tejto strany, nie zo strany ministerstva životného prostredia.
Ako chceme, ukážte v poľovnom zákone, že budú opäť majitelia revírov zodpovední za škody, ktoré spácha, spôsobí lesná zver, za ktorú prevzali zodpovednosť. Oni chcú lesnú zver len na zábavky, len na poľovačku raz za mesiac? Niektorí už ani raz za mesiac nechodia, lebo tí boháči, oligarchovia, ktorí si vedeli kúpiť pozemky, vedeli si kúpiť revíry, nemajú čas na to, aby po večeroch vysedávali a regulovali napríklad diviakov. Tu sa hovorilo, že diviačí mor... (Rečník sa obrátil na spravodajcu.) Môžem ťa poprosiť? Lebo vidím, že náhodou máš. (Spravodajca podal rečníkovi materiál.)
Veď diviačí mor nie je ešte vo všetkých okresoch. (Rečník zobral do rúk písomný materiál s grafmi, ukazujúc ho plénu.) No predsa len, pozrite sa, je to aj na internete, drvivá väčšina plochy. Ďakujem. (Rečník vrátil písomný materiál spravodajcovi.)
Diviačí mor, africký mor ošípaných minulý rok spôsobil, že sme museli vyhubiť, teda majitelia museli vyhubiť 60-tisícovú farmu s odstavčatami, ďalšia veľká farma padla s veľkými, už chovnými prasaťami. Na Slovensku o niekoľko percent, čiže výrazne, poklesol, v priebehu jedného týždňa boli dve tieto... incidenty zverejnené, poklesol výrazne, myslím, o 5 % chovná kapacita Slovenska. Máme jednu z najhorších v Európe, pokiaľ ide o chov prasiat. My, ktorí sme boli kedysi poľnohospodársky prívesok českej priemyselnej republiky v tom spoločnom štáte, dnes máme výrazne menej potravín v obchodoch domáceho pôvodu než majú Česi, než majú Rakúšania, samozrejme, než má ktokoľvek okolo nás. Opakujem znovu, ako je možné, že tu sú státisíce raticovej zvere a v obchodoch nieto ani kilogramu tohoto naozaj zdravého a beztukového mäsa? Ako to, že obrovské škody na chovoch nesprevádzajú opatrenia? My sme, naopak, iba cukríky dávali. Aj my ako vláda. Povolili sa nočné videnia, také puškohľady, ktoré vidia v noci, pridávalo sa 60 eur za jedno zastrelené divé prasa, diviaka. Púšťali sme poľovníkov, aby chodili, kade len chcú, aj keď bola najprísnejšia karanténa, aj vtedy, keď už nemohol pomaly ani poli... minister vyjsť z baraku, alebo určite nie zo svojho mesta, poľovníci mali voľný priestor, len aby zastavili AMO. No, bohužiaľ, tie problémy pretrvávajú.
Tie diviaky, aj keď zatiaľ sa tu v Bratislave nepreukázal africký mor ošípaných, tie diviaky sú aj tu v Bratislave a naozaj aj v tej Rači, kde ja žijem, viem potvrdiť, že od susedov počujem, ako nad tým nariekajú. Jeden z rečníkov, už neviem ktorý, tiež mi toto chcel dať za vinu, že kedy to zregulujem. No veru naozaj táto lesná zver patrí pod iné ministerstvo a predovšetkým sme, opakujem, tak jak sme ryby v našich potoch a jazerách a riekach zverili rybárskym, rybárskej samospráve, tak sme poľovníckej samospráve zverili celé svoje bohatstvo v lesoch a máme problém. A problém s medveďmi je len špička, z hospodárskeho hľadiska takmer mizivá špička tých problémov. Citlivá je tým, že toto už ohrozuje samotných občanov. Ale opakujem, to nie medveď si kladie tie krmoviská dvesto metrov od obce. To kladú ľudia. To nie medveď spôsobuje, že odpadky pri niektorých hoteloch aj v rezervácii, v národných parkoch sú nezabezpečené a svojou vôňou lákajú široko-ďaleko. To všetko, za to zodpovedáme my. My máme ten neporiadok, my máme tých nezodpovedných, ktorí vnadia zver a lákajú ju do nižších polôh a lákajú ju k svojim sídlam.
Boli tu pochybnosti, teda toto pokiaľ ja som zodpovedal, že pokiaľ ide o skutočne množstevný odstrel, čiže reguláciu, ako sa tomu delikátne hovorí, neprikročil k nej ani môj predchodca minister, preto je, pravdepodobne ani najväčším kúzlom nevedel z 1 256 medveďov vykúzliť premnoženie. A my k nej môžme, podľa aj medzinárodných záväzkov medveď je na červenom zozname svetovom, môžme k nej prikročiť iba v prípade, že tieto čísla budeme mať.
Ak by ste nejakého ministra za to, že ich nemáme, chceli odvolávať, môžte iba pána Solymosa, ten sa odvolal sám a on je zodpovedný za to, že podpísal veľmi zlú zmluvu. Aj tá súťaž je celá podivná o nové sčítanie medveďa hnedého, pretože v 19. roku sa podpísala zmluva, kde, kde ešte len začalo sčítanie, to sčítanie sa končilo zhruba v dňoch, keď som ja nastúpil do úradu. Čiže presne, aby som vám to povedal, končilo sa v apríli ’20. Naša vláda nastúpila 21. marca ’20. Čiže vtedy sa sčítanie skončilo, a keby som bol aj v tej chvíli zrušil a vyhodil tie peniaze von oknom, ktoré Solymos podpísal pražskej univerzite, že bude sekvenovať podľa DNA tieto, tieto trusy, tak by som musel začať s ďalším dvojročným zbieraním trusu. Dokonca sme oslovili aj univerzitu, že či, ak nemajú dostatočné kapacity, nevrátia ten trus, a my aj za cenu vyšších nákladov budeme sekvenovať DNA v rámci Akadémie vied alebo slovenských univerzít. No ale títo mali podpísanú zmluvu, zobrali peniaze a vonkoncom nemienili na tom nič meniť.
Dneska naozaj minister Solymos zaklial túto okolnosť až do toho... Hlavy XXII, pretože ak by naozaj to doniesli až po 60. mesiacoch, tak ten, to sčítanie nebude mať zmysel. Za 60 mesiacov tá populácia bude znovu inde. No ale opakujem, toto môžte akurát tak odvolávať Solymosa, pretože čo už ja s týmto môžem urobiť. Nie je to napokon jediná zlá zmluva, ktorú sme po tomto období Ficovej a Pellegriniho vlády zdedili, a táto je ale zvlášť nepríjemná a zákerná, pretože brzdí ministerstvo a vôbec Slovenskú republiku zaujať stanovisko, pokiaľ ide o reguláciu medveďa hnedého.
Že nechceme zaujať stanovisko protiprávne a protiústavne? No tomu sa nečudujte. Ja mám pred sebou výnosy Ústavného súdu aj Najvyššieho súdu, ktoré dokazujú, že iný postup nie je možný. Máme pred sebou smernicu Európskej únie, ktorý takisto dokazuje, že aj keby sme tu čarovali so zákonmi a vymýšľali nejakú operatívnu novelu, nakoniec nás postihne Európska únia pokutou.
My sme, dámy a páni, za čarovanie a podvádzanie v oblasti životného prostredia v období práve pána ministra Solymosa a premiéra Pellegriniho práve dostali rozsudok súdu, Európskeho súdu. Dostali sme ho včera. Je to tzv. proste kauza hlucháňa hôrneho, kde teda nejde primárne iba o hlucháňa hôrneho. Ide o to, že medzi rokmi 2015 až 2019 extrémne vzrástol výrub pod titulom, že ide o kalamitnú ťažbu. Že zrovna žiadne veľké kalamity už neboli, ba práve naopak, už sa práve dorúbali kalamity z tých veľkých tatranských polomov, to akože nikoho nezaujímalo a za kalamitu sa označovalo bársčo, pretože nemusel prísť pracovník Štátnej ochrany prírody, aby potvrdil, že je to kalamita. Štyri roky platila táto anomália, že tí, čo chceli rúbať sami si vydávali potvrdenie, že nejde o rúbanie lesa, ale o kalamitné drevo. Sami sebe. Výsledok je jednoznačný rozsudok, ktorý hovorí, že Slovenská republika zodpovedá za škody na životnom prostredí, ktoré spáchala proti vlastnej prírode a proti záujmom vlastných občanov. Aká vysoká bude pokuta, to sa teraz súd radí. Ja môžem mať iba nádej, že opatrenia, ktoré som robil od roku ’20, čiže okamžite, som túto anomáliu napravil, ale nie iba to. Vybojovali sme aj proti nepriateľstvu elitných poľovníkov a drevárskych žrútov, vybojovali sme, že v národných parkoch - aký zázrak, aká jedinečnosť - v národných parkoch aspoň Štátne lesy spravujú národné parky. Boli sme jediní na zemeguli, ktorí mali národné parky, v ktorých samotná správa národných parkov nespravovala ani meter štvorcový lesa. To absurdné a tento absurdný stav vyhovoval rubačom, až musela Európska únia začať sa zaoberať. Dostali sme infringement, rúbalo sa ďalej. Dostali sme na základe toho teraz pokutu za obdobie, kedy vládol Peter Pellegrini a Robert Fico, za ničenie vlastného prírodného bohatstva. Presne takúto a podobné pokuty by sme dostali aj za to, ak by sme potierali vlastné nálezy Ústavného súdu, Najvyššieho súdu alebo aj regule bežných okresných súdov vo veci odstrelu medveďa.
Ten výnimkový odstrel skončil v roku ’19, kedy sa odhalilo, odhalila jeho nezákonnosť a rozpornosť s ustanoveniami našich záväzkov v Európskej únii. Najvyšší súd dokonca vydal judikatúru a tí, čo ste poľovníci, ktorí ste tu zostali, tak, prosím, ešte vypočujte si ju: „Možný je len ochranný odstrel,“ hovorí judikatúra Najvyššieho súdu, „nie regulačný medveďa hnedého, pričom je nutné individualizovanie jedinca. Výnimka musí byť povolená iba na konkrétneho medveďa, ktorý je agresívny, spôsobuje škody alebo je synantropný. (Problémový medveď musí byť označený, resp. inak identifikovateľný a podobne.) Nebezpečné strety, resp. návštevy medveďov v intraviláne musia byť zdokumentované.“
Za ďalšie: „Iba pozorovanie a zdokumentovanie medveďa aj v jeho neprirodzenom prostredí, čiže v obci bez toho, aby medveď predstavil nebezpečenstvo, nie je dôvodom na povolenie výnimky.“ Podčiarknuté, u nás na ministerstve v rozhodnutí Najvyššieho súdu nie je, keď sa prejde po obci, nie je to dôvodom na povolenie výnimky. Jediná cesta je zásahový tím, ktorý má odbornosť na to, aby požíval dôveru aj v Európskej únii. Tí chlapi boli školení na mnohých odborných pozíciách, napr. v Nórsku, v Škandinávii, kde sa odstrel medveďa robí, a títo muži zo zásahového tímu môžu v takomto prípade odstrániť medveďa, ktorý sa špacíruje po dedine. Ale podľa judikatúry Najvyššieho súdu výnimka sa na toto udeliť nedá.“
Ešte prečítam: „Samotná skutočnosť, že sa medvede množia, že sa ocitajú pri ľudských obydliach, že sa dokonca premnožujú alebo že sú na poľnohospodárskej pôde, a tak môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch, nie je dôvodom na povolenie výnimky.“
Výnimkový odstrel po tomto výnose Najvyššieho súdu bol mŕtvy. Bol s ním koniec. Výnos a judikatúra Najvyššieho súdu je, samozrejme, zásadná vec pre všetky súdy nižšieho, nižšej úrovne. A skutočne ministerstvo pána Solymosa zastavilo akýkoľvek odstrel a nebola už vydaná žiadna výnimka. Nie mojím príchodom, ako si niektorí myslia, že začal byť chránený medveď. Ten začal byť, dámy a páni, chránený v 30. rokoch. Nie mojím príchodom prestali výnimky. Výnimky prestali judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorá bola podopretá ešte ďalšími výnosmi a ktorá je v súlade so smernicou Európskej komisie.
Na chvíľu sa pristavím pri početnosti. Takzvaná poľovnícka latina aj v tejto miestnosti viedla niektorých ľudí k blúzneniu o číslach o medveďovi. Dámy a páni, máme len jediné porovnateľné, jediný porovnateľný okamih, kedy poznáme sčítavanie medveďov v poľovníckych revíroch, ktoré sa deje, mimochodom, každoročne, a kedy máme objektivizáciu tohto sčítavania prostredníctvom DNA výskumu pána profesora Pavleho, ktorý tu bol neraz skloňovaný, teda ten prieskum z roku 2014 až 2016. A čo nám ukázal ten prieskum? Vyše 70 % klamanie alebo mýlenie sa poľovníkov. Ako môže niekto potom opakovane tieto hausnumerá skloňovať? Veď vtedy bolo osv... osvedčené. Keby to bolo o pár desiatok medveďov, tak si môžme hovoriť, že je to ešte celkom fajn. No ale je to o 70 %. Tak, prosím vás, kto chce? Prečo poľovnícka komora, to je špecifická otázka, a prečo aj poslanci si nevšimli, vtedajší poslanci, že niečo nám tu nefunguje, že poľovníci vykazujú sami seba, kontrolujú sami seba a my ideme ďalej a čakáme, čo to urobí. No urobilo to katastrofu. Veľké škody, ale účty chodia na moje ministerstvo a na ministerstvo pôdohospodárstva a tie účty občania za tento neporiadok platia.
Ja tvrdím, že účtom za to sú aj kolízie s medveďmi. Ochranári nechodili prikrmovať medvede, aj keď tu bol pokus tvrdiť, že chodili nejak infikovať tie prikrmovadlá, tak veľmi by som pochyboval, či by akýkoľvek ochranári stihli nájsť prikrmovadlá a vnadidlá, ktorých je v krajine tisíce. Dámy a páni, tisíce, ak nie desaťtisíce. Na Malej Poľane, čo je jedna z najmenších CHKO, len na tých... menšej časti pozemkov, ktoré tam majú Štátne lesy, 28 prikrmovadiel a 4 tony kukurice? Každý jeden rok, nie raz, že nejaká výnimočná zima bola. Všetci medvede vedia, že príde, príde 5 kg denne. Najmenej. Stačí prísť medveď, keď máchne tou labou, nikto mu nebude prikrmovadlo vyžierať. Čiže takto sa, takto sa ničí prírodná situácia, takto ľudia, ktorí tam žili, v mene svojich osobných ziskov ohrozovali svojich spoluobčanov, lebo ak boli skúsení v lese, vedeli, že lákajú toho medveďa, že darmo oni hovoria, že my by sme chceli, aby prišiel ten dvanástorák, ale pozri, zase prišiel medveď. Aké prekvapenie! Potom sami píšu, sami títo poľovníci píšu, že chcú výnimku na toho medveďa, lebo im chodí do prikrmovadla. Hlava XXII priamo napísaná v priamom prenose.
Takže pokiaľ ide o početnosť, naozaj ak platí, a to uznávajú aj poľovníci, to uznáva aj lesnícke centrum, že sčítanie roku 2014 - 2016 bolo kvalitné. Teraz, mimochodom, posledná vzorka, keď sa odovzdala v apríli ’20, čiže nejaké 3 týždne po mojom nastúpení, tak dúfam, že ctená opozícia si uvedomí, že aj zbieranie týchto vzoriek sa vykonávalo za bývalého ministra ešte zo strany MOST a z koalície MOST - SNS - SMER.
A ak teda už teraz hovoria, že je to falšované, tak potom obviňujú, že to falšovali títo ľudia, lebo v prípade mojom, ja som nastúpil do funkcie, samozrejme, netušiac, že končí práve nejaké zbieranie trusu, to všetko vysvitlo až neskôr, som nastúpil do funkcie, keď bolo už zbieranie skončené. Trvalo 3 roky a bolo odlifrované do Prahy. Keďže, keďže medveď tvoril takú drvivú väčšinu témy, lebo vlastne navrhovateľ, jak sa ukázalo, všetci sú poľovníci a všetci by chceli tie výnimky.
Oni nechcú čakať na tú legálnu reguláciu, to ich nebaví, lebo to by sa mohlo stať, že naozaj odsúhlasíme, že povedzme je o 200 alebo 300 medveďov viac, no ale to potom ministerstvo bude, samozrejme, vyhlasovať verejné výzvy. To nebude na výnimky pre špeciálnych súdruhov. To bude verejné, tak ja robím všetko na tom ministerstve a nevylučujem, samozrejme, že ak by sme k tomu prikročili, tak to bude aj spoplatnené, nech si národné parky alebo jednotlivé regióny a chránené oblasti zarobia, ak už má prísť poľovačka. Tak to je aj v tom Švédsku, na ktoré sa dovolávajú, alebo vo Fínsku.
Napokon, teda keďže k medveďovi bolo, ako som už povedal, ťažisko, dovolím si ešte krátke pasáže prečítať od docenta Uhrína, ktorý je z Katedry zoológie, Ústav biologických a ekologických vied, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a ktorý zdôrazňuje, že kľúčová vec je eliminácia neprirodzenej potravy. Cituje tu v desiatkach zahraničných vedcov. Môže každý poslanec, kto sa ozve, mu docenta Uhrína poskytnem. Je to v tejto chvíli jeden z relevantných špičkových odborníkov na tento druh. Chodí prednášať po celom svete, a keď máte záujem, zorganizujem prednášku aj v našej kinosále.
„Je nutné“, píše, „pristúpiť k celoplošnému zákazu akéhokoľvek vnadenia či prikrmovania v prírodnom prostredí, najmä neprirodzenou potravou (napr. odpady zo supermarketov, vnadiská pre fotografov či poľovníkov) vrátane vnadísk organizovaných na odstrel diviakov, pretože efektivita tohto opatrenia s ohľadom na výsledky je otázna, a takisto miest na prikrmovanie kopytníkov.“ V zátvorke píše: „Prečo vlastne prikrmujeme kopytníky?“ Ja dodávam, no kvôli trofejným dvanástorákom. Súťažíme so susedným revírom, aby nám náhodou, keď už sme toľko čakali na ten odstrel, neprebehol k susedovi. No ale pán docent necíti potrebu tohoto dodatku, tak budem pokračovať.
„Všetky formy takýchto krmovísk pravdepodobne prispievajú k zvyšovaniu rizika stretov medveďov s ľuďmi, najmä s ohľadom na ich časté umiestnenie v blízkosti obcí. Za druhé podporujú synatropizačné tendencie medveďa. Eliminácia vnadísk z prírody bude mať aj ďalší vedľajší pozitívny efekt vďaka odstráneniu ich ďalších negatívnych kontextov, napríklad v podobe šírenia sa nepôvodných alebo aj inváznych druhov rastlín, ku ktorému prichádza aj v chránených územiach. Manažment populácie medveďa,“ píše docent Uhrín, „jeho základnými princípmi, prípadného odstrelu medveďov ako vážneho zásahu a štruktúry populácie, by mali byť nasledovné:
a) usmrtenie jedincov musí byť vykonávané profesionálnom službou na základe hodnoverných informácií.“
Za druhé „usmrtenie jedincov sa musí sústreďovať na problematické jedince s prvkami synatropizácie a stratou plachosti.
„S ohľadom na uvedené je nutné posilniť personálne a technické zabezpečenie subjektu zodpovedného za tieto zásahy.“ To je zásahový tím. Túto pripomienku ja plne pána docenta beriem a k tomu posilneniu som aj pristúpil.
„Škody na majetku,“ dodáva, „prípadné škody na majetku dobytok, včelstva, hnuteľný a nehnuteľný majetok a podobne musí štát efektívne pokrývať. Efektívnym riešením by bolo etablovanie mechanizmov, ktoré by financovali aj preventívne opatrenia, ktoré by predišli týmto škodám.“
Áno, takto to robia v civilizovaných krajinách. Tam si nepožičiavajú prírodu extrémisti na strašenie voličov pred komunálnymi voľbami. V civilizovaných krajinách naozaj poľovníci spolupracujú s ochrancami prírody, lebo majú v podstate jeden cieľ. Máme iba jeden spoločný cieľ, naozaj aby dobre nažívali ľudia aj v týchto krásnych karpatských, dá sa povedať, v karpatskej divočine a zároveň aby sme neprišli o to, čo je na nej podstatné, čiže napr. o biodiverzitu.
Môžme o ňu paradoxne prísť aj samotným nie iba strieľaním, môžme o ňu prísť aj prikrmovaním. Aj tým, že niekde sa ušetrilo na zverochodoch. Napríklad konkrétne Poľana je naozaj odrezaná, jedna jej časť, kade bola tradičná trasa medveďov, a skutočne prichádza tam k anomáliám. Tie zvieratá sú do istej miery v pasci, ale pritom stravy majú nadbytok. Sú prekrmované a naozaj majú slúžiť na biznis. Majú slúžiť na fotenie, Štátne lesy pýtajú 120 eur za, za takéto fotenie a súkromníci, samozrejme, ešte viac. Majú slúžiť na strieľanie. Mám tu priamo cenníky poľovných združení z Poľany, ktoré si vôbec nevšímajú, že je odstrel medveďa zakázaný, že je odstrel vlka zakázaný, ale vo svojom oficiálnom cenníku aj dnes, aj v tejto chvíli majú zavesené čísla za odstrel medveďa a za odstrel vlka.
Škodcami vlastnej prírody sa stávajú ľudia, ktorí uprednostnia zisk. Či sú to tí už spomínaní drevožrúti, lebo ak niekto pochybuje, že sme tu mali politikov, dokonca ministra životného prostredia, ktorý vyvážal najviac dreva v štáte, tak si to ľahko môže dohľadať. Ak niekto pochybuje, že sa, že sa napravilo na ministerstve kradnutie a korupcia, tak si môže dohľadať, že dvaja už sedia vo väzení pomerne dlhú dobu za tzv. kšefty s povolenkami na emisie.
My naozaj dokážeme nastoliť poriadok aj v lesoch, ale potrebujeme, aby zákony nenahrávali gaunerom, aby nenahrávali tým, čo túto veľkú dôveru, že dostala poľovnícka obec zadarmo do vienka právo poľovať a nik iný, iba oni povoľujú a oni požehnávajú, tak takéto výsady dostali od vás, od poslancov. Dnes máte otvorený zákon o poľovníctve, tak nebudú niesť zodpovednosť za škody? Iba medveď robí škody? To by bolo teda veľké pokrytectvo, ak by ste pokračovali v tom, čo papaláši v tomto zmysle si v tomto parlamente vždy zabezpečovali. Pán Mičovský tak položartom, ale videl som, že s veľkou skúsenosťou na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sa prejednávala práve táto otázka, precedil: „No veď viete, v tomto parlamente my máme len dva dôležité zákony, štátny rozpočet a zákon o poľovníctve.“
Áno, táto megalobistická skupina si stráži svoje výsady, svoju nedotknuteľnosť, a nech to stojí medvede, čo to stojí, nech to stojí ochranu prírody, čo to stojí. Oni si chcú zastrieľať, oni si chcú robiť svoj biznis, oni chcú, aby zostali ich dávne zvyky nedotknuté. Toto je stredovek, toto nie je ani komunistický papalášizmus!
Čiže, prosím vás, máte to v rukách. Jedno môžu chcieť sprisahaná mafia nejakej úzkej skupiny poľovníkov, lebo, opakujem, drvivá väčšina poľovníkov dneska nemôže ani do revíru, alebo ak nie väčšina, tak polovica. A stojíme na strane tých slušných poľovníkov. Vojenské lesy napríklad proste za poplatok umožnia odstreľ. Vedú naozaj prísne normy, ktoré sú kontrolované. Na drevo vypílené dávajú čiarový kód a presne evidujú pohyb jeho dreva. Prečo toto nie je dodnes v Štátnych lesoch? Už pred dvomi rokmi som bol s vtedajším ministrom pôdohospodárstva si to pozrieť. Sme, ukazoval som na kamery ten jednoduchý systém, ako sa na kmeň stromu udrie malý, malá taká platnička, ktorá je ešte navyše rozložiteľná, ktorá, ktorá presne eviduje výšku, hrúbku, kubík, kde bol strom vyrúbaný a kam smeruje.
Naozaj sme si istí, že sme zvládli pytliactvo? Dámy a páni, podľa výsledku enviropolície pytliactvo je najčastejší trestný čin v oblasti envirokriminality. Čakali by ste odpady, čakali by ste envirozáťaže, nie staré dobré pytliactvo. Keď hovoríme, že tu sa nestrieľajú medvede, prosím vás, stovky nehôd zvierat na cestách naznačujú, najmä keď tak z roka na rok stúpnu, ako sa pytliactvo maskuje. Niekedy sú tie nehody skutočné. To znovu len potvrdzuje absenciu zverochodov, lebo nechcime mať zvieratá, ktoré zdegenerujú na nejakom uzavretom území. To na také, na také druhy, nad nimi je proste už potom len treba plakať. Takmer sme si zničili kamzíka, kamzíka tatranského, ktorý je endemický typ, jediný na svete, tuná, dávajme pozor, aby sme podobným spôsobom neprišli o vlka dravého, pretože atakuje ho šakal zlatý.
Ak nebudú dobre rešpektované tie trasy, ktorými tie zvieratá nachádzajú partnerov, ktorí majú odlišné DNA, ktoré majú ďaleko proste príbuzné vzťahy, nemajú blízke príbuzné vzťahy, tak si zbastardíme a zničíme toto prírodné bohatstvo rovnako brutálne, ako keby sme si ho vystrieľali.
Na druhej strane, mrzí ma, že ak ste mali chceli odvolávať za to, čo som nespôsobil v prípade medveďa hnedého, lebo vy ste ma odvolávali presne za to, čo som nespôsobil, tak dosť málo sa tu diskutovalo o tom, čo ste mali chceli odvolávať za to, čo som nespôsobil pri rieke Slaná. Je to, je to podarené, do rieky Slaná vytekala banská voda z dôvodu banského nešťastia, banskej udalosti, ktorá sa odohrala hrubým zanedbaním povinností úradov, ktoré mali na starosti túto baňu.
Vskutku keď občania videli, že začína z bane vytekať ostro zafarbená tekutina, okamžite hlásili ochrane životného prostredia, inšpekcii životného prostredia a ešte vo februári sme prikročili okamžite k upozorneniu ministra hospodárstva, pretože ministerstvo životného prostredia do tej bane nemá právo ani len vstúpiť, a nieto financovať záchranné práce. Keď sa nič nedialo mesiac, vyše mesiaca bol som nútený, hoci nerád, lebo s kolegom Sulíkom má veľmi dobré vzťahy, ale keď už nereagoval dostatočne ani na osobný list, ani na úradný list, tak som vyvolal rokovanie na úrade vlády, kde samotná vláda potvrdila, že nemá význam, aby sa banské úrady vyzúvali zo zodpovednosti, ale sú... musia okamžite pri... pristúpiť k zásahu. Vláda o tom rozhodla v apríli ’90. Vyčlenila aj 200-tisíc eur na akútny zásah. Žiaľ, ďalšie okolnosti, ktoré, ja nepodozrievam, že sú subjektívne, ale jednoducho ďalšie okolnosti, ktoré by vedel vysvetliť iný minister, teda pán minister Sulík, spôsobili, že k zásahu napokon došlo až posledný víkend mesiaca máj. To bol 29. alebo 30. máj.
No keď si zoberieme, že ja som signalizoval, že prišlo k havárii v bani vo februári, tak je to naozaj vysvedčenie, že v Slovenskej republike zlyhávajú mechanizmy, ktoré by mali v prípade krízovej situácie fičať jak víchor. Keby moja inšpekcia životného prostredia do 24 hodín nekonala v prípade nahlásenia ekologickej havárie, tak robím personálne výmeny. Ale že tri mesiace?
Ja verím, že raz toto celé ešte si dovysvetlíme. Medzitým sa opozícia, opozícii zachcelo odvolávať pána Sulíka a vznikla úplne iná diskusia. Ja si počkám na pokojnejšie chvíle, keď pán Sulík bude mať nato čas, spolu si to preberieme a sme pripravení obaja navrhnúť také zmeny zákonov, že ak náhodou nejaké banské inštitúcie mali celé mesiace pochybnosti a v tých pochybnostiach sa trápili, že či oni sú povinní, alebo nie sú povinní zasiahnuť v prípade banského, banskej havárie, že či sú, alebo nie sú v zákone menovaní, neotvorili si ten zákon, zrejme im to bolo zaťažko, aby sa to tu už neopakovalo a aby bola zrejmá aj osobná zodpovednosť, pretože to otáľanie spôsobilo, že znečistenie, ktoré vo februári bolo úplne lokálne, dokonca z miesta nám vtedy ešte hlásili, že aj ryby na to reagujú celkom pasívne, že síce teda nieže by boli nadšené, ale v skutočnosti tá vskutku škodlivá voda, dokonca horúca, lebo tam prichádzalo k podzemnému horeniu tzv. antracitových bridlíc. Aspoň takto ma o tom informovali odborníci.
Opakujem, my sme v tej bani neboli, ale faktom je, že po pár dňoch začala vyvierať horúca voda z podzemia, že existuje teda aj takéto aneróbne horenie, bezkyslíkové horenie, ktoré môže spôsobiť dokonca vysokú kyslosť tých vôd, vskutku rovno pri výtoku išlo až o desiatkynásobné prekročenie noriem. Keby sa prvé dni bolo zasiahlo, tak je to nepríjemný, ale bezvýznamný incident ale za tie mesiace rieka tiekla, znečisťovala breh, po mesiaci sme tam poslali bagre Slovenského vodohospodárskeho podniku, aby nejakým spôsobom, keďže sme verili, že každý deň sa to už zastaví, aby nejakým spôsobom trošku pomohli tým rybám, ale bolo to márne, nezastavilo sa, rieka odnášala škodlivé, škodlivé látky, škodlivé banské vody ďalej až na hranicu s Maďarskom.
Niekoľko dní, nechcem to teraz presne špecifikovať, ale nebolo to krátko, došlo k prekročeniu legálnych noriem aj na tomto mieste. Toto je už vážna vec, ktorá mala medzinárodný ohlas, komunikoval som s ministrom , ktorý je poverený životným prostredím v Maďarsku. Bola tu štátna tajomníčka pre životné prostredie z Maďarska, opakovane interpelovali diplomati.
Takže verím, že s pánom Sulíkom, to je moja reakcia na tento dôvod odvolávania. Tak ako prvý, aj tento druhý je absurdný, ale tá... toto odvolávanie takým naozaj je. Ja si viem predstaviť, naozaj že nie som dokonalý minister, ale treba nájsť skutočné dôvody, nie sprostosti, resp. dôvody iných ministrov. V každom prípade s pánom Sulíkom máme zhodu a som mu pogratuloval, keď sa od zásahu v priebehu jedného týždňa už voda vyčistila, skutočne ten zásah bol pomerne jednoduchý. Ako vidíte, nestál ani nejakú vysokú sumu, štátny podnik Rudné bane, ktorý túto baňu má v zodpovednosti, skutočne vec zvládol a dá sa povedať, že to otáľanie, ktoré vzniklo, sme obaja povinní identifikovať, a ak je to otáľanie spôsobené nedokonalosťou zákonov, tak ho, legislatívne požiadať vás poslancov, aby sa to napravilo.
Ak to bolo alibizmom jednotlivých úradníkov, aj ja, aj pán Sulík vieme, čo máme konať, táto nezodpovednosť bola, naozaj spôsobilá veľkú haváriu na vodnom toku, akú, odkedy ja som vo funkcii, sme tu nemali. To je teda odvolávanie za vec, za ktorú zodpovedá ministerstvo hospodárstva.
Potom tu máme, no často v diskusii sa skloňovali nepriatelia ochrany prírody, sa ešte vracali k tomu, že napriek ich úsiliu prešla novela zákona o ochrane prírody, ktorá konečne dala aspoň niektoré národné parky do správy samotných národných parkov, minimálne pokiaľ ide o pozemky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Je to hanba, že až za 74 rokov od vzniku TANAP-u, administratívneho vzniku TANAP-u plnú správu v TANAP-e prevzal národný park až 1. apríla tohoto roku. Je to naša hanba, nikde v Európe ostatní ministri, s ktorými sa stretám na ministriáloch, nechceli veriť, že ja si môžem užívať v 21. storočí postavenie priam disidenta zeleného, na ktorého sa útočí, dokonca fyzicky, kvôli tomu, že chce tak neuveriteľne samozrejmú vec, akože národné parky majú správcami území, ktorých sú vyhlásené, vyhlásené vládou a riadne odsúhlasené.
Táto kritika, že sme k tomuto kriku... kroku prikročili, a vyhrážanie, že keď my vyhráme, tak my to zrušíme, táto má na jednej strane sklamala, ale na druhej strane ma potešilo, že extrémisti a smeráci to hovoria celkom otvorene už teraz.
Čiže, vážení občania, ktorí si prajete, aby národné parky boli národnými parkami, a nie drevárskymi podnikmi, z ktorých sa odváža a vyváža naše národné bohatstvo, aby národné parky boli naozaj našou pýchou, a nie strelnicami pre papalášske streľby, tak, prosím vás, pamätajte na to, keď budete vhadzovať volebný lístok, títo ľudia sľubujú už teraz, že zrušia všetky pozitívne opatrenia, pretože v ich zvrhlom videní aj demokracia je negatívne opatrenie.
V ich zvrhlom videní ľudia, ktorí pomáhajú prírode, sú sprisahanci, v ich zvrhlom videní Európa, ktorá často viac sa zastáva občanov Slovenskej republiky, než to robili vlády Slovenskej republiky, tá je im nepriateľ. Čiže ak si nevšimnete, že politici extrémistických strán a politici SMER-u majú zvrhlé videnie sveta, tak im ho pomôžete vytvoriť.
A to bude svet, ktorý nebude zlučiteľný s Európskou úniou, ktorý nebude zlučiteľný s bezpečnostnými štruktúrami, to bude svet, kedy sa Slovensko znovu stane podnožkou cudzej moci. Tá moc je známa, vieme, kto hovorí o tom, že Slovenská republika je jeho nepriateľ, vieme, kto nás chce ničiť ešte aj v dodávkach plynu, kto nás vydiera energiami.
Čiže, vážení, ak chcete zrušiť November, ak chcete zrušiť slobodu, ak chcete zrušiť aj ochranu životného prostredia, lebo s tou sa oni chcú porátať, tak toto všetko sa vám prihodí, ak budete voliť extrémistické strany, ktoré toto všetko chcú urobiť. Medzi extrémistické strany ja dnes, samozrejme, rátam SMER - SD.
O pokute za hlucháňa som vás už informoval, nebudem sa rozširovať. Znovu, je... Európska únia vystavila účet, ako vystavila už viackrát za škodlivú politiku, ktorú robil Robert Fico, a rovnako v nej pokračoval aj Pellegrini, škodlivú politiku voči záujmom občanov. Európsku úniu netrápi natoľko, či práve na Slovensku prežije nejaký chránený druh, dokonca napríklad Francúzsko má pomerne veľké stavy hlucháňa hôrneho, čiže taký, taký francúzsky prezident Macron by si mohol povedať, keď Slováci hlupáci vykántria svoje chránené druhy, ktoré sú v červenej knihe chránených druhov celého sveta, o to viac prídu ľudia k nám. My nemáme takých sprostých poľovníkov, že vyzabíjajú to, čo je vzácne. No ale napriek tomu, že národný egoizmus by mohol, mohol ponúkať k takej škodoradosti, Európska únia naozaj sa zastáva záujmov Slovenskej republiky, občanov Slovenskej republiky, a keď je to treba, aj proti vládam Slovenskej republiky, ak zanedbávajú svoje povinnosti.
Takže v tomto prípade v tomto prípade sme odsúdení za štyri a niečo rokov vlády Petra Pellegriniho a Roberta Fica, ktorí zrušili predošlé predpisy, aby umožnili drevárskym gigantom vyvážať vo zvýšenej miere naše národné bohatstvo.
Padol mi do ruky ešte list Štátnej ochrany prírody, ktorý odpovedal organizácii Kalamárka, a keďže som vám sľúbil, že vám prečítam ešte niečo z toho, ako to v domovine navrhovateľa, najúspešnejšieho poľovníka medveďov na Slovensku, ako to fičí, tak najprv prehľad výnimiek. Od roku 2011 do roku 2019, kedy sa už nevydala žiadna výnimka s ohľadom na spomínaný výnos judikatúry Najvyššieho súdu, prakticky každý rok bol v tomto revíri povolený a aj usmrtený jedinec medveďa hnedého. Celkom teda za roky 2011 až 2018, čo je, čo je sedem rokov, bolo odstrelených 12 jedincov. Niektoré roky po jednom, jeden rok je aj nula, ale potom ďalší rok je dva, dva, tri, dva. Neviem, ako vyložiť barak toľkými kožušinami, alebo či to vždy bolo pre nejakého papaláša, možno sa to raz dozvieme.
Teraz sa venujme vnadiskám. Také vnadisko v lokalite Šróbka, nebudem vám čítať tie... viete, tie čísla... (reakcia z pléna), áno, súradnice, lebo to by vás, aj tak by, ale môžem vám to dať písomne.
V lokalite Šróbka je lokalizované vo vzdialenosti 250 metrov od obývanej časti obce Kriváň, 250 metrov. Vnadisko v lokalite Nad priekopou je lokalizované 80 metrov od rýchlostnej cesty R2 a 120 metrov od Salaša Detvan. Cirka 620 metrov je to od autobusovej stanice v meste Detva. Najbližšie, zdá sa, je tá cesta, no a potom Salaš Detvan 120 metrov. Vnadisko v lokalite Kúty je lokalizované vo vzdialenosti 900 metrov od Farmy pod Melichovou skalou nachádzajúcej sa v obci Skliarovo. Vnadisko v lokalite Studenec je lokalizované vo vzdialenosti 900 metrov od rodinného domu na ulici Nová Ves v meste Detva. Vnadisko Horná Mraznica je lokalizované vo vzdialenosti 400 metrov od rodinného domu v obci Kostolná. Vnadisko Dolná Mraznica je vo vzdialenosti 190 metrov od rodinného domu v obci Kostolná. Vnadisko v Johanovci je lokalizované vo vzdialenosti 500 metrov od rodinného domu na ulici Nová Ves v meste Detva. Vnadisko v lokalite Rakovo je lokalizované vo vzdialenosti 170 metrov od najbližšieho domu v obci Detva, časť Zapriechody. Vnadisko v lokalite Spúšťanka je lokalizované na okraji osídlenia v obci Skliarovo. Priamo na okraji, priamo. Vnadisko v lokalite Chvostinná je lokalizované vo vzdialenosti 160 metrov od rodinného domu nachádzajúcom sa v obci Zlatnô.
Dámy a páni, vnadiská v tesnej blízkosti ľudí. Našťastie - a ja ďakujem členom výboru pre pôdohospodárstvo a ochranu životného prostredia, že zaviazali ministerstvo, aby začalo zverejňovať, nech, preboha, ľudia aspoň vedia, kam idú, že idú do obce, ktorej vládnu poľovnícke záujmy, a že vnadisko bude povedzme pri autobusovej zastávke. Toto je vec, ktorú človek vie ovplyvniť. Toto neurobil medveď ani žiaden iný jeleň, toto si vymysleli konkrétni ľudia. Iní konkrétni ľudia im to povolili, ale hlavne vy, vy ste tí konkrétni ľudia, ktorí tento systém nechávajú v zákone.
Končím znovu apelom na to, že zákony, pokiaľ by mohli napomôcť napríklad urýchleniu regulácie medveďa, ja som pripravený meniť. Samozrejme, smernice Európskej komisie meniť v tejto sále nevieme a ja si myslím, že Slovenská republika nevykročí tou cestou, aby vystúpila z Európskej únie porušením jej legislatívy, vedomým porušením jej legislatívy.
Ja aspoň ako minister som sľuboval, keď som nastupoval do funkcie, dodržiavanie zákonov a vy ma odvolávate za to, že tento sľub plním. Keby totiž zákony také neboli, mohli by ste naozaj povedať, že v poriadku, mal si možnosť medvede redukovať, nie je tomu tak. Čiže verím, že tak ako ste urobili veľmi správny krok na výbore, že aspoň budú zverejnené, ale to, dámy a páni, celkom nestačí. Áno, budeme sa môcť vyhnúť možno niektorým lokalitám, ale po slovenských lesoch sú tisíce nelegálnych vnadísk.
Keď som bol na Poľane, tak, samozrejme, rozprával som sa s tými domácimi a okamžite, keď sa uvoľnili, tak sa smiali z tých čísiel. Hovorí, ja mám tri vnadiská, mám tri foto tie bunkre, na ktorých zarábam, ale, samozrejme, tie najlepšie vnadiská vám, pán Budaj, nepoviem, lebo tam si vodím len za drahé peniaze, lebo tie mám na skrytých miestach. Čiže tie vnadiská, ktoré dotyčný biznismen s medveďmi, s fotením medveďov, teda on mi aspoň tvrdil, že fotí, rovno pod schodíkmi som našiel nevystrelený náboj z guľovnice, takto medzi konárikmi. A keď som mu ho ukázal, iba sa zasmial. Takto to vyzerá, vážení. To je strelnica.
Poľanu budeme špeciálne analyzovať a, bohužiaľ, musíme naozaj tam objednať aj prieskum DNA, čo sa tam s celou tou populáciou stalo, a či nie je zmršená do tej miery, že budú tam musieť byť naozaj absolútne radikálne zásahy.
Len je veľmi nečestné, že tí, čo pár metrov, ako som čítal, toto je Poľana, čo som vám prečítal, pár metrov od domov dávajú vnadiská, čo rozsypávajú štyri tony kukurice v blízkosti osídiel, tak tí hľadajú iného vinníka. No nie, ja to tam nechodím rozsypávať. Ja nelákam ani žiadni ochranári nelákajú medvede k sídlam ľudí. Robia to konkrétni pracovníci aj Štátnych lesov a konkrétni ľudia z komory poľovníkov, ktorí sú riadne evidovaní, ale nikým nie sú poriadne kontrolovaní.
Ako vieme podľa počtu trestných stíhaní v Lesoch Slovenskej republiky za posledné roky, je to najväčší a zdá sa, že aj veľmi lákavý majetok Slovenskej republiky. Žiaden štátny podnik neprežil všetky tie roky zlodejín a privatizácií v takom rozsahu a s takým bohatstvom, ako predstavujú Lesy Slovenskej republiky. Že oni v niektorých rokoch odvádzali do štátneho rozpočtu len niečo cez 100-tisíc eur, je do popuku, lebo ide o prakticky 40 % lesnej plochy Slovenskej republiky, a to je bohatstvo, ktoré je prakticky nevyčísliteľné.
Ja očakávam a budem naliehať na to, aby sa aj do budúcnosti všetky korupčné skupiny, ktoré sa točia okolo toho majetku, odhaľovali a aby sa aj do budúcnosti všetky skupiny, ktoré tento majetok používali aj na trofejné zábavky, zastavovali. My potrebujeme skutočnú reguláciu lesnej zvere, nie zábavkovú, my potrebujeme skutočné poľovníctvo, ak nie je možné ho oživiť, to skutočné, by som ho nazval, ľudové poľovníctvo a máme už iba papalášov, ktorí si poprivlastňovali revíry, tak poďme si to povedať jasne, poďme si povedať pravdu.
Môžu vôbec u nás bežní poľovníci ísť redukovať tie diviaky? Ísť redukovať tie kopytníky? V každom prípade ja môžem povedať za ochranu prírody, že ich premnoženia naozaj spôsobuje veľké ťažkosti mladým stromčekom, vieme na stratách, že spôsobuje aj veľké ťažkosti pôdohospodárskym osivám. A, samozrejme, všetci záhradkári by vedeli o tom veľa rozprávať.
Dámy a páni, nemyslím si, že rezort životného prostredia v tomto volebnom období neplní svoje povinnosti. Nemyslím si ani to, že rezort životného prostredia ľudia nepodporujú v tomto volebnom období. Som vďačný aj všetkým občanom, ktorí podporujú ochranu nášho spoločného bohatstva, či už sú v radoch poľovníkov, alebo ochranárov, či sú v radoch lesníkov. Tí, ktorí sú poctiví, vedia, že stojím na strane verejného záujmu. A ak oni majú svoj osobný záujem, tento zoznam strelieb (rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu) - každý jeden rok v Kalamárke odstrelený medveď, staršie štatistiky som si nepýtal, mám len od ’11. roku, ale sú naozaj dosť výrečné a vnadiská rovno pri domoch, pár sto metroch od domov, ak niekto pasie po svojom záujme, vy sami by ste mali nahlas povedať, že toto nie je sála, kde sa hlasuje kvôli osobným záujmom, kvôli osobnej poľovačke v jeho vlastnom revíri alebo v revíri, kde je spolumajiteľom. Toto hádam vy nemáte za cieľ, toto ste nesľubovali voličom? Že každý si vybavíme, ja si vybavím znovu streľbu, však navrhnem aj odvolanie toho ministra, ak mi nedá výnimku. Áno, si žiadal výnimku a nedostal ju. Predstavte si! Lebo zákon to nedovoľuje. Asi som mal obísť zákon, nebol by som odvolávaný. Medveďov by bolo plno, ale dotyčný by si zastrieľal.
No v každom prípade ešte raz, domnievam sa, že naším spoločným cieľom musí byť naozaj zelenšie a zdravšie Slovensko. Vy čo ste mladší, darmo žijete v 19. storočí nacionalistického extrémizmu, nenávisti, život je úplne inde. Tu sa bude bojovať naozaj o každú biodiverzitu, ak nebudete chcieť na držkách nosiť až do svojej staroby neustále nejaké respirátory. Pôjde jedna morová rana za druhou, pretože arogancia, s akou nakladáme s prírodou, ten trest prinesie.
Aj medveď je súčasťou biodiverzity a Slovensko patrí k tým krajinám, ktorá, ktoré dokázali uchovať. Naši predkovia to dokázali uchovať. Áno, niekde inde si biznisové záujmy už dávno vybavili vyhubenie týchto chránených zverov, ale my patríme k tým krajinám, kde sme to dokázali. Na ministerstve sme naozaj nastolili antikorupčné pomery, otvorili sme sa verejnosti, aj na zelenú linku ľudia hlásia kolízie s medveďom hnedým, zásahový tím, aj keď ešte nebol rozšírený, mal veľmi veľa výjazdov, zoberte si, len za minulý rok mal 520 výjazdov. To znamená, sviatok-nesviatok, Vianoce-Nevianoce, prakticky dva za deň alebo jeden a pol za deň. Je to naozaj veľmi výkonný tím, má kvalitné náradie, teraz dostal ďalšie zbrane aj na uspávanie, aj na eliminovanie týchto medveďov a ďalšej prípadne zvere.
A ako som už viackrát zopakoval, my nie sme odporcovia slušných poľovníkov. Každý slušný poľovník dostane ponuku, aby sa pridal, a ak chce chrániť svoje územie, kde žije, a chce zabrániť ku kolízii s medveďom hnedým, stačí urobiť dohodu so zásahovým tímom a bude mu to umožnené. Len asi sa niektorým nepáči, že nebude to môcť predať. No áno, toto nebudú výnimky. On bude poľovať pod dohľadom a odbornou kuratelou zásahového tímu, ktorý presne definuje, že v tom regióne aké druhy zvierať sa musia eliminovať, aby sa zastavil nárast populácie, ak tam ten nárast populácie obyvatelia signalizujú.
Dámy a páni, zastavil som stranícke nominácie na manažérskych postoch, vyvodil som zodpovednosť, niektorí z nich sú pred súdmi, jeden je už aj vo väzení. Nie je pravda, že sme na ministerstve životného prostredia nezápasili s korupciou, naopak, bola to moja absolútna priorita, lebo tam, kde sa korumpuje, môže vzniknúť potom ako nechcený dôsledok napríklad aj úmrtie človeka po strete s medveďom, lebo toľko biznisov, čo sa robilo napríklad okolo životného prostredia, naozaj sa zdá, že boli prioritnejšie biznisy, než riešiť medveďa hnedého.
Dokázali sme, apropo, Environmentálny fond, aby som neobišiel ešte poslednú tému. Ja som nechcel veriť, že, že opozícia sa skutočne postaví znovu na stranu bezprávia. Environmentálny fond v minulosti rozdával štátne peniaze tak, že porušoval zákon. Nikto nekontroloval, či boli a či boli férové verejné obstarávania. Poslali sa peniaze a bolo vybavené.
Zákon síce hovoril, že Environmentálny fond má kontrolovať, či boli a či boli správne verejné obstarávania, ale bola tichá, tak sa zdá, stranícka dohoda, my nekontrolujeme vás, vy nekontrolujete nás. Chvíľu vládnete vy, tak pošlete svojim starostom, a až budeme vládnuť my, pošleme našim starostom. Tak sa stalo, že po prehratých voľbách predstaviteľ strany MOST, nebol to už ale pán Sólymos, pretože pán Sólymos mal nejaký incident a odstúpil, ale bol to minister stavebníctva, ktorý popodpisoval zopár desiatok súhlasov s odoslaním peňazí z Environmentálneho fondu. My, keďže sme mali obavy, bolo očividné, že je tam veľká anomália. Vy, čo ste tu nariekali nad tým, ako na Slovensku nieto vodovodov, ako sa vám páči, že v tejto vzorke bolo 37 % pre starostov z MOST-u - HÍD? To, žiaľ, nie je priemer maďarského obyvateľstva na Slovensku. Je to očividná manipulácia v prospech svojej strany. Druhí protekční v poradí boli, samozrejme, smeráci.
My sme peniaze, aby títo starostovia, ktorí ne... predpokladali sme, že aspoň niektorí sú nevinne v tomto zozname, tak sme peniaze alokovali s tým, že každý ich môže použiť, keď prebehne kontrola verejného obstarávania. Prakticky vo všetkých príkladoch, prípadoch sa zistili nelegálne postupy.
Napriek tomu, práve kvôli tomu, že Slovensko má málo, málo kanalizácií a vodovodov, som požiadal, poprosil riaditeľa fondu, lebo však on je samostatný úradník a koná podľa zákona, aby teda bez obchádzania zákona, ale predsa len hľadal spôsob, ako týmto ľuďom tie peniaze vyplatiť, uvoľniť. No a naozaj robil všetko možné. Spätne sa opravil, dal im možnosť, aby spätne doplnili napriek tomu, že všetky termíny, samozrejme, boli dávno preč. A opozícia si týchto ľudí, lebo zostalo ešte zopár, ktoré sa proste... buď ten starosta bol tak arogantný, že povedal, že on nič opravovať nebude, alebo tak neschopný, že ani opravovať nevedel, lebo boli zvyknutí, že to je jak s tým medveďom, že je to prikrmovanie. Raz prikrmujete vy a potom budeme my. No a keď do toho vstúpil zákon, nastala veľká dezilúzia. Predstavte si, oni to chcú, aby to bolo podľa platných zákonov. Niektorí sa dokonca, niektoré obce sa dovolávali na výberové konanie, ktoré boli podľa zákona z 90. rokov. Priamo určeným záujemcom. Nemusím ani hovoriť, že často tam bol konflikt záujmov.
Z veľkej ochoty, aby sme ľuďom pomohli, tým obyvateľom, ktorí za tých starostov povedzme nemôžu, je nakoniec to, že niekoľko z nich, ktorí to neboli ochotní alebo schopní napraviť, z toho robí tému, že zas kvôli tomuto nie sú skanalizované slovenské obce, kvôli jednej protekčnej a podľa mňa od začiatku neférovej akcii ministra Érseka, keď sa po voľbách podpisujú svojim straníkom nejaké peniaze v desiatkach miliónoch. Dámy a páni, to neboli drobné.
A ako k tomu prídu tie ostatné obce, ktoré tiež čakajú na kanalizáciu? Domnievam sa celkovo, že problematika kanalizácie, jednak ja ju teda riešiť tak ako moji predchodcovia nebudem. Teda v štýle prikrmovania, že teraz ja budem dávať prikrmovanie tým našim a potom zase budú tamtí dávať svojim. Toto na Envirofonde nesmie byť. Ak zistím také praktiky, vymením kohokoľvek vrátane vedenia Envirofondu. Preto odvolávať ministra, že, že nastolil platný zákon, ktorý o týchto dotáciách platí, patrí k tomuto, k tejto Hlave XXII, ktorú tú predvádzate.
Chceli by ste pri medveďoch výnimky zo zákona a porušenie zákona. Chceli by ste pri vodovodoch a kanalizáciách, aby sa ignoroval zákon. Tento svet musí odísť. Svet porušovania zákonov, papalášstva a prehnaného straníctva, kde všetko sú na prvom mieste iba naši ľudia. Ešte aj pri tom odstrele medveďov. Vy nesúhlasíte, však mnohí ste mladší aj medzi vami, vy chcete, aby takto žilo Slovensko? Že toto je, že toto má byť krajina, však z tejto krajiny potom každý schopný človek odíde. Zostane vás na tých lazoch pár extrémistov, ktorí budete strieľať chránené zvieratá. Vysmiaty celou Európou, celým svetom a zbiedení, horší než Bielorusi. Toto je vaša ideologická línia? Lebo však to Bielorusko je taký vzor, nie? Tí zostali mimo Európskej únie, ktorú tak nenávidíte.
V každom prípade, dámy a páni, my sa domnievame na ministerstve životného prostredia, že pokiaľ ide o kanalizácie a vodovody, slovenská vláda musí byť ambicióznejšia. Plne súhlasím so všetkými vami, ktorí hovoríte, že ide to jak v lete na saniach, jednoducho keď Evirofond, prakticky všetky peniaze používa štátny rozpočet a na tieto veci idú odrobinky, tak viete, dneska urobiť kanalizáciu v jednej obci je suma, kde tak 4 mil. je stred. Niekedy je to 6, inokedy stačia 2,5, ale 0,5 mil. teda nestačí na nič. Ani vo veľmi malej obci. Nehovoriac o čističkách, samozrejme. Medzičasom, ako idú roky tohoto partokratického rozdávania peňazí, tak sa aj kazia predsa tie vodovody a kanalizácie a najmä tie čističky. Čiže dneska už sa pýtajú aj peniaze na zle postavené čističky a takto to dokola môžme robiť aj 200 rokov.
Deficit, dámy a páni, je vyše 3 mld. Ak by Slovensko malo splniť záväzok, ktorý dalo pri rokovaniach pri vstupe do Európskej únie, a to, že do roku 2010 bude 85 % Slovenska napojené na tieto základné hygienické infraštruktúry. Je rok ’22 už viac-menej po prvej jarnej politickej sezóne. Ten zvyšok roka sa ponesie v tanečkoch okolo komunálnych a župných volieb. Čo sa stihne do roku 2010? Už tu máme vlastne na krku koniec volebného obdobia. Práve preto sa budem obracať možno aj na parlament, aby sme urobili opatrenia na iný postup. To nemôže visieť na ministerstve životného prostredia. Veď toto je jedna obrovská stavebná úloha - vybudovať hygienické infraštruktúry v Slovenskej republike. To jak keby ste Národnú diaľničnú... úlohy Národnej diaľničnej spoločnosti zavesili pod ministerstvo zdravotníctva. Je to nezmysel a ide to pomaly pri týchto odrobinkách.
Ja chápem, predošlé vlády chceli enviropeniaze míňať na iné, ale obciam sa poslali peniaze, ktoré vlastne utratili často v rozpore so zákonom. Česť všetkým tým starostom, ktorí napriek tomu, aké boli prav... mizerné pravidla a ako ešte aj neboli vynucované ani kontrolované, tak napriek tomu hospodárili s tými peniazmi čestne. Verím, že raz Envirofond dokáže urobiť zoznam čestných starostov a ja im naozaj pôjdem verejne poďakovať. Ale zákon bol urobený tak a kontrola bola taká nulová, že to za tie roky lákalo a zlákalo k neférovému postupu strašne veľa záujemcov.
My by sme potrebovali - a hovorím to ako liberál a človek, ktorý nemá rád štátny dirigizmus, ale tak sa zdá -, že by sme potrebovali nejaký štátny podnik, ktorý začne, proste, prúdovú výrobu, nie amatérsku, insitnú, že každá obec si tzv. stavia, keď dostane z Envirofondu groše, ale potrebovali by sme prúdovú výstavbu kanalizácii obec za obcou podľa kontrolovateľného plánu, kde môžme aj odvolať toho, kto je za to zodpovedný, lebo teraz ja pošlem peniaze starostovi XY, ale v októbri, v novembri tam už nebude. Bude tam ktosi iný. Nikto nevie dnes kto. A ako my ho máme volať k zodpovednosti? Tu keď, čo i len pokuta sa dala, tak vy kričíte, že to zastavuje kanalizácie, keď tým, ktorí nedodržujú pravidlá, sa zo zákona, čo je povinné, to nie je voliteľné, dala tá najnižšia pokuta.
My, nikto z nás nechce uviesť tie obce do nútenej správy, lebo je známe, že nútená správa je taká mäkká, že nič nevyrieši. Ešte nikdy žiadnu obec nenapravila nútená správa. Naopak, groše začnú chodiť rovno z rozpočtu, faktúry platí rovno ministerstvo financií a starosta má naďalej plat a chodí po obci a nadáva na vrchnosť, aký je všade bordel. De facto sa zbaví zodpovednosti. O takúto nútenú správu naozaj nemám záujem, a preto som tým obciam pomáhal, jak sa len dalo, aby aj keď urobili chyby, aby neprepadli do nútenej správy. Či sa to vo všetkých prípadoch darilo riaditeľovi Envirofondu darilo, alebo nedarilo, to by bolo na iné rozprávanie. Vôľa bola pozitívna. Bárs to aj boli, môj signál k nemu bol veľmi jednoznačný, bárs by to rovno boli aj Ficovi bratranci a všetko by bolo protekčné, nech tá rúra funguje, nech sa tie peniaze z Envirofondu použijú. Samozrejme, keď rovno sa starosta namiesto komunikácie vyhráža, on nám, ak ide o nejakého agresívneho človeka, tak už ťažko môže potom štátny úradník, ako je riaditeľ Envirofondu, toto riešiť. To už na to sú iné inštitúcie.
V každom prípade domnievam sa, že kritika, že to ide pomaly v kanalizáciách a s vodovodmi, je namieste. Je to systémová kritika, systému, ktorý tu funguje 30 rokov a najmä posledné roky, odkedy máme eurofondy. A tieto eurofondu financujú, ako viete, obce nad 2-tisíc obyvateľov. Ale Európa odmieta míňať peniaze na také malé obce, aké na Slovensku máme, a tak tieto obce pod 2-tisíc obyvateľov prisúdili Envirofondu. Aj jedny obce, aj druhé treba začať manažovať inak, profesionálnejšie a hlavne rýchlejšie, tak aby naozaj do roku 2010 sme splnili to, čo sme sľúbili, aby najmenej 85 % obcí bolo riadne skanalizovaných, malo vodovody a aby fungovali čistiarne povrchových vôd.
Jedno vám ale môžem povedať. Zatiaľ čo Envirofond som našiel bez akýchkoľvek kritérií, preto sa dalo stranícky bačovať, preto si oni neschválili žiadne princípy, dnes má Envirofond jasné kritériá, ako sa prijmú žiadosti, čo musia obsahovať a ako sa vytvára poradie. Envirofondu je jasné, že napríklad je verejný záujem, aby sa dokončili falošne začaté rúry takpovediac, hovoríme im suchovody, pretože na nejednom mieste sa vyhodili peniaze s politi... ako politická kampaň, pár 10-tisíc eur, rozkopali sa ulice, starosta vzbudil v občanoch nádeje, že už to má vybavené. No ale potom ho zvolili, skončili voľby a starosta nemal peniaze. A zanechal rozbité zariadenia, ktoré chátrajú. Envirofond musí teraz, žiaľ, si byť vedomý toho, že tam sa tie verejné prostriedky ničia. A hoci je to teda neetické, že takto zavádzali svojich občanov pred voľbami, budeme prihliadať na to a dokončovať diela, ktoré boli začaté.
Ďalším kritériom je kvalita podzemných vôd. Bez ohľadu aká stranícka príslušnosť alebo akákoľvek etnická príslušnosť, naozaj prvoradé je, aby kanalizácie a čističky boli tam, kde máme bohatstvo podzemných vôd.
No a potom, samozrejme, kritériom sú aj národné parky. Je komické dúfať, že niekto v národných parkoch bude vidieť a čistotu a zdravý život, a pritom bude vidieť, ako sa do Belej povedzme vylieva rovno rúra nečistenej kanalizácie z nejakej obce. To nesmie byť. A urobím všetko preto, aby v týchto nádherných kútoch Slovenska tá kanalizácia, tie vody, teda aj vodovody a čističky sa začali robiť. Domnievam sa, že toto sú, toto je naozaj verejný záujem.
Ale opakujem, samotné možnosti Envirofondu, ktorý má k dispozícii ani nie 30 % z tých peňazí, ktoré sa vyzbierajú z ETS, nedá sa to presne odhadnúť, lebo každý rok sa to mení a ten výpočet robí ministerstvo financií vo vlastnej réžii, ale ja odhadujem, že je to okolo 25 %, čím môže disponovať ministerstvo životného prostredia. Z toho sa robia akože všetky kanalizácie Slovenska. Už samotné toto je vám jasné, že to nemôže stačiť.
No a ako sme počuli, chceli by niektorí ešte, aby sa z toho financovalo aj Slovalco. Nech sa páči, ja som za to, len mám jednu prosbu alebo požiadavku. Nech si tieto megapodniky, ktoré napríklad Slovalco malo minulý rok najväčšie zisky v dejinách svojej existencie. Nech nepýtajú aspoň viac peňazí, než celé dokopy odvádzajú do štátneho rozpočtu. Je to príliš náročná požiadavka? Sú to milionári, boháči, Penta.
Nech nepýtajú od daňových poplatníkov, aby sa vyzbierali na ich bohatstvo. Nie že 2 500, kde ste také, to oni rozprávajú toto číslo. Štyristo zamestnancov majú vo FinState uvedených. Koľko odvádzajú do štátneho rozpočtu? Koľko my odvádzame na nich? Desať percent všetkej elektrickej energie zožerie iba podnik Žiar nad Hronom. Ja mu prajem večnú existenciu, ale táto kríza energií, to nevymyslelo ministerstvo životného prostredia. Ak sa Envirofond alebo politici dohodnú, moji kolegovia najmä na ministerstve financií, že tu sú ľudia už tak bohatí, že my budeme živiť najmä bohatých, aby boli ešte bohatší, tak ja sa, ja si to vypočujem a urobím si sám pre seba záver. Ale som presvedčený, ako poznám ministra financií, že on dobre rozvažuje, na čo použije verejné zdroje. A jednoducho keď je raz globálna kríza v cenách energií, tak, žiaľ, dopadá aj na také podniky, ako je vami spomínaný, spomínaná hlinikáreň v Žiari nad Hronom.
Dámy a páni, dlho by sa dalo hovoriť o výsledkoch ministerstva. Mám tu 200-stranový materiál, napr. toto ministerstvo si dalo najviac úloh do vládneho programu. Nikdy ešte vo vládnom programe životné prostredie nemalo šesť, šesť strán. Šesť strán, ale nie všeobecných kecov, nie zlepšíme, vylepšíme, pridáme na ten peň, nič také. Konkrétne a jasné programy, zo 143 takýchto jasných programov ku tejto dobe máme splnených 70 a plnených, rozpracovaných 72. Iba jedna úloha je zatiaľ taká, ktorá nie je ani splnená, ani rozpracovaná, ale tam máme na to dôvod, preto od tej úlohy sa upustilo.
Pokiaľ ide o predchádzanie environmentálnej politiky klimatickej zmene, tam je 27 úloh. Splnených je sedem, rozpracovaných 20. Pokiaľ ide o európsku legislatívu - všetky sú buď už splnené, ktoré sme chceli integrovať do národnej legislatívy, alebo sú v tejto chvíli rozpracované.
Špeciálne ma mrzí, že musím stále pracovať so slovom infringement. Infringement, preložené do slovenčiny, je niečo ako posledná výstraha a to je výzva Európskej únie pre štáty, ktoré porušujú legislatívu Európskej únie, porušujú smernice Európskej únie a porušujú aj svoje vlastné zákony a nie sú schopné to napraviť. Tieto infringementy všetky sme zdedili po vláde Petra Pellegriniho a Roberta Fica, nič menej nesie ich Slovenská republika a nesie ich moje ministerstvo. Každý jeden infringement sa môže skončiť na Najvyššom súde Európskej únie, tak ako sa skončil infringement kvôli hlucháňovi, ktorý začal v roku 2015 a do... dopracoval sa do rozsudku až v roku ’22.
Špeciálne z týchto stoviek úloh chcem zdôrazniť, že sme zaviedli sekciu o krajinnom plánovaní. Práve vysoké výdaje na povodne, ktoré každý rok stíhajú Slovensko, nás usvedčujú z chýb pri krajinnom plánovaní. Obce a mestá pokojne menia územné plány tak, že do nich zahŕňajú ako stavebné pozemky aj územia, ktoré sú rizikové zo záplav, a to častokrát napriek tomu, že materiály o... o týchto záplavových územiach dobre poznajú. Toto si znovu vynúti aj vašu pozornosť so zákonom o krajinnom plánovaní pred vás predstúpime a sľubujeme si od neho, že sa už nebudú povoľovať stavby napr. pri týchto už spomenutých záplavových územiach a takisto pri zosuvných rizikách.
Napríklad tento rok sme vydali milióny eur na zabezpečenie istého rodinného domu, nechcem byť konkrétny, ktorý sa ale postavil na území, kde bolo zrejmé, že je zosuvné riziko. Napriek tomu povolenia dostal, a keď sa naozaj svah pohol, tak sa kričí, aby prišiel štát. Lenže statické zabezpečenie svahu niekoľkonásobne prevyšuje cenu nie jedného domu, ale celej štvrte domov, keby tam boli. Čiže keď nechceme z našich spoločných prostriedkov míňať také enormné peniaze na záplavové výdaje a na zosuvné opatrenia, musíme prijať zákon o krajinnom plánovaní, ktorý zamedzí takejto svojvôli. K tomu smeroval do istej miery aj stavebný zákon, ktorý už bol predložený a prijatý. Obce naďalej si môžu a budú si vždy plánovať svoje územia, budú si kresliť svoje vízie a rozhodovať o svojom prostredí, ale úplná, úplný voluntarizmus, pokiaľ ide o zosuvné riziká alebo záplavové riziká, nemá zmysel, pretože tie výdaje za to naozaj nestoja.
Extrémne sa chcem zamerať aj v ďalšom na vymáhateľnosť práva v životnom prostredí. K tomu je aj tá diskusia o poľovnom zákone. Ak máme teda prekŕmené medvede, na tom sme sa minimálne všetci zhodli, lebo medzi nami termín premnožené sa môže vzťahovať iba na zvieratá, ktoré nie sú posledné v reťazci. Posledný v reťazci, či to je už orol, alebo medveď, ten sa kotí toľko, plodí toľko, koľko má potravy. On nemá nad sebou predátora, a preto prekrmovanie medveďov nepochybne spôsobuje ich vyšší výskyt. Je, je absurdné, ak niekto by toto, takúto samozrejmú logiku spochybňoval. A naozaj so smiechom som musel čítať, že to spochybňujú aj niektorí tzv. experti, ktorí tvrdia a porovnávajú si to s deťmi, že tak, ako detí nie je viac, keď je veľa hračiek, či čosi také. No nie, nie, človek naozaj nie je, nie je celkom medveď, isteže, ale keby mal bezplatnú potravu pri niektorých sídlach a neustále by mu ju tam niekto nosil každodenne, no asi by aj začal mať pri tých sídlach, by to začalo mať dôsledky na populáciu, čiže toto naozaj nemožno spochybňovať.
Zväčšovanie zákonnosti si vyžaduje aj Európska komisia, a práve preto sa zväčšujú aj kapacity enviropolície. Prijali sme viaceré projekty z Európy aj ministerstvo vnútra, aj ministerstvo životného prostredia.
Ak chceme zviesť zásadnú bitku s pašerákmi odpadov, ako viete, podarilo sa mi zastaviť dovoz jadrového odpadu, lebo Slovensku hrozilo, že sa stane odpadovou jamou na jadrový odpad. Jadrový odpad je už zakázaný, ďalší dovoz. A treba sa venovať aj bežnému odpadu, lebo ukázalo sa, že Poliaci dokázali prijať také drakonické opatrenia, a tak posilnili jednotky inšpekcie a život... a, a, jednotky polície, že táto tradičná krajina, kde sa vyvážali odpady naozaj z rôznych západných štátov a chodili cez nás, čiže naša polícia nás označovala za tzv. tranzitný štát. Poľsko dneska prestáva zaujímať týchto pašerákov odpadov a tým koncovým štátom sa stávame my. Preto chcem posilniť maximálne inšpekciu životného prostredia, ktorá jednak zabezpečuje lepšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia, čiže zápasí aj s nezodpovednými znečisťovateľmi riek, zápasí so znečisťovateľmi ovzdušia, zápasí aj s tými, ktorí vyhadzujú odpad, a veľmi dobre, dobrú prácu odviedla aj v prípade rieky Slaná, kde naozaj signalizovala zavčasu a poctivo celý rozsah ohrozenia.
Pokiaľ ide o národné parky, od júna 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 107 chránených území vrátane, teda väčšiu polovicu z toho tvorili prírodné rezervácie Pralesy Slovenska, čo je vyše 60 síce veľmi malých území, ktoré sa ale tiahnu cez rôzne rokliny, neprístupné miesta, na ktorých sa vlastne zachovali pôvodné Karpatské pralesy, čo je jedinečná originalita, najbližšie od nás až zrejme v Bieloviežskom pralese. Viete, tam nájsť naozaj až tisícročné limby alebo päťstoročné smreky. Tieto územia s názvom rezervácia Pralesy Slovensky boli schválené práve, práve v tomto období. Samozrejme, k tým chráneným pribudli aj nejaké vtáčie územia a je to Žitavský luh, Sysľovské polia tuto v Bratislave, na východnom Slovensku Medzibodrožie a mimoriadne originálna chránená oblasť Senianske rybníky. Odporúčam každému vidieť. Je to síce kraj sveta, ale nádherný kraj sveta.
V každom prípade pripravíme nariadenia vlády, ktoré vyhlásia ešte ďalšie chránené areály, najmä z hľadiska lokalít svetového prírodného dedičstva UNESCO. Ide o tri prírodné rezervácie, ktoré, jej schválenie je aktualizované vymedzením Výboru svetového dedičstva UNESCO, ktoré nám bolo doručené. V tejto chvíli prebieha príprava nariadenia vlády, ktorým vyhlásime prírodnú rezerváciu Devínska kobyla, a konečne sa ustanoví zonácia Národného parku Muránska planina.
Spracovali sme tiež dokumentáciu ochrany prírody, ktorá sa volá Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu, čo sa bude dotýkať aj medveďa hnedého a pomôže to spresniť program regulácie alebo Program starostlivosti o medveďa hnedého.
Do konca volebného obdobia chceme presadiť prírode blízke obhospodarovanie lesov na čo najväčšom území, najmä na tých lesoch, ktoré má štát vo vlastníctve, ale treba finančne motivovať, ekonomicky motivovať aj súkromných vlastníkov, aby naozaj uprednostňovali prírodné, prírode blízke obhospodarovanie lesov.
Dôležitá je spoločná poľnohospodárska politika, ktorou Európska únia očakáva, že Slovenská republika prijme v dohode medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva. Kľúčová, kľúčová pre nás je Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy a Akčný plán implementácie Stratégie adaptácie na zmenu klímy, ktorú ktorý musíme premeniť na cestovný poriadok, aby bolo jasné, odkiaľ kam smerujeme. Prijali sme novú vodnú politiku, do roku 2030 s výhľadom na 50, na rok ’50, ktorá je kľúčovým materiálom zase v oblasti ochrany vody a hospodárenia s vodou.
V oblasti štátnych lesov dúfame, že sa skôr alebo neskôr zlepší komunikácia a najmä že sa zdarilo podarí transformácia zhruba 103-tisíc hektárov lesných pozemkov a 198 lesníkov, ktorí v rámci reformy národných parkov prešli pod národné parky. Treba povedať, že drvivá väčšina lesníkov si vie predstaviť a našla si priestor v národných parkoch a aj teraz v zápase s medveďom hnedým sú medzi nimi skúsení poľovníci, ktorí nám môžu byť oporou pre Štátnu ochranu prírody.
Chceli by sme ešte v tomto volebnom období hovoriť o udržateľnom systéme financovania ochrany prírody. Pravda, v súčasnosti je totiž taká, že národné parky sú vlastne bez financovania, ľudia sú zvyknutí, že sú zadarmo, ale tie výkony, ktoré tam boli robené, boli robené na úkor predaja dreva. Čiže ak sa má, ak sa má aj národné parky stať autonómnym subjektom, budú musieť hovoriť o svojom financovaní, ale celkove ochrany prírody.
Dnes, dámy a páni, je ochrany prírody hádam jedinou, jedinou, jedinou oblasťou, kde sa pri investičných financiách môžme spoliehať takmer na 100 % na Európsku úniu. Slovensko dáva do týchto projektov väčšinou bagateľ, peniaze naozaj, ktoré tak radi huckajú niektorí extrémisti, že aké peniaze idú na orliaka morského alebo na sysle, alebo na medveďa, všetky tieto peniaze sú účelovo viazané Európskou úniou. Nedajú sa použiť na žiadne iné ciele. A ak ich Slovenská republika vie získať, tak len prináša cez tento kanál prácu a financie. A nie je to na úkor, pretože tieto financie nevieme preveliť ani do zdravotníctva, ani do financovania nejakých sociálnych vecí. Sú to financie, ktoré môžme získať len na účely ochrany životného prostredia.
Veľkou výzvou, ktorou, s ktorou, ktorú sme našli na ministerstve životného prostredia, je odpadové hospodárstvo. Ja, sa dá povedať, že som vstúpil na ministerstvo v dope... v dobe odpadovej a chcel by som odísť v dobe obehovej. Začať vnímať odpady ako novú surovinu, ako nový polotovar sa nám darí napríklad prostredníctvom zálohovania PET fliaš. Slovensko je dnes veľkým vývozcom PET materiálov, ktoré sú v Európe hľadané a práve v posledný rok vysoko zvýšili svoje ceny. Keď som prichádzal, len pre ilustráciu, tak cena týchto PET fliaš bola, sa pohybovala okolo 50 eur za tonu, teraz je 1 200 za tonu. Aspoň to je posledná informácia, ktorú som dostal. Skutočne zálohovanie bolo namieste. Dnes v tých osadách, kde kedysi vyhadzovali, dnes vyrážajú zbierať PET fľaše tí istí ľudia, nechcem, nechcem byť prehnane optimistický, ale zdá sa, že tento projekt je naozaj úspešný.
Kľúčovou zmenou pre mnohých ľudí bude teraz zmena ukladania stavebného odpadu. Možno viete, možno nie, ale u nás aj keď ste vykopali základy, tak tá zemina vykopaná bola už v tej chvíli výkopu označená za odpad a museli ste ju odviesť na odpadové nejaké zariadenie. Povedzme niekde majú stavebný odpad, ale v mnohých obciach ste ju vyviezli na zmiešanú skládku. Čiže obyčajnú zeminu, ktorej nič nebolo, považoval náš zákon za odpad. Rovnako považoval za odpad škridly alebo tehly, hoci sa dali znovu použiť. A pravdupovediac pri napríklad stavbách, ktoré boli podliehali nejakej kontrole, sa tieto materiály ani nedali vôbec použiť. Ilustruje to dobre kauza s bratislavským obchvatom, kde kvôli tomuto prišlo aj k trestnému stíhaniu. Po prijatí tohoto zákona, všetky stavebné odpady budú podliehať recyklácii, každý dom až do výšky 70 %. Nezaťaží to ale bežných ľudí, pretože ide len o domy, ktoré majú pôdorys väčší než 300 m2. Predpokladáme, že žiaden bežný rodinný dom takúto rozlohu pôdorysu nemá, a preto bežné rodinné domy túto povinnosť nemajú. Ale developeri, pokiaľ budú búrať budovu, sú povinní 70 % búraného materiálu recyklovať, čo prinesie obrovské úspory, pretože tehly alebo škridle, do ktorých sa vynaložila v minulosti veľká miera energií v takých drahých dnešných časoch, vôbec nie sú materiálom na vyhodenie, ale napríklad sú ideálnym materiálom na zelené strechy. Práve na podporu zelených striech dokážu na dlhú dobu akumulovať vodu, aby z tej strechy nestiekla, ale zhruba v nejakej 40 až 50 centimetrovej vrstve tohoto ľahkého, ale pórovitého materiálu, aby sa zadržiavala a tvorila tak podhubie pod zelenou strechou.
Zame... zaviedli sme tiež minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob pri biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch. Apropo, tieto odpady sa vlády predošlé zbabelo zavádzali zaviesť, lebo predpokladali, že obyvatelia budú nahnevaní. Áno, triediť kuchynský odpad je nepríjemné, je to niečo, čo najradšej by sme nechytili. Na druhej strane, ak nezačneme vo veľkom produkovať kompost, nezačneme sa venovať návratu biozložky na polia, tak tieto polia, ktoré kedysi boli jak, jak kyprý pagáč, sa nám dnes menia na suchú pizzu. Tvrdú, tenkú, ktorá dávno už nemala žiadne biozložky. Sypeme tam chémiu, sypeme tam draslík, áno, úrodu zatiaľ tie, táto chemizácia tej pôdy ešte vy... prináša, no ale sypeme tam aj ďalšie chemické látky proti škodcom, proti nevítaným rastlinám. Čiže poďme všetci a vyzývam aj z tohoto miesta, zlepšime separáciu domáceho odpadu v mene toho, aby slovenská pôda bola opäť živá. Aby nezostala mŕtvou.
Verte, že preskakujem stránky (rečník listuje v podkladových materiáloch), ale keď človeka raz za život odvolávajú, alebo teda prvý raz odvolávajú, chce si to trochu užiť. (Reakcia z pléna.) Však ja vidím, že si to užívate, a z toho vychádzam.
Už prekročím odpady, aj keď zdôrazňujem, máme tam spoločne, dámy a páni, veľa čo urobiť, najmä pokiaľ ide o enviro... tzv. envirozáťaže, ja im hovorím takzvané preto, lebo v skutočnosti ide iba o obyčajné škodlivé odpady. Ale kedysi za ficovcov vymysleli, že časť tých odpadov by predsa len mohol zacvakať štát, a tí istí ľudia, čo tie podniky kúpili aj s odpadmi, potom ich často vytunelovali, potom si ešte zobrali úvery a vytunelovali aj naše banky. To s... to sme platili po príchode prvej vlády Mikuláša Dzurindu, kde boli prakticky všetky banky vtedy ešte štátne vytunelované práve pôžičkami pre privatizérov. Napokon ich napadlo, že keď už sme ošklbali všetko, zostal iba pozemok, ako sa teraz zbaviť tej, tých škodlivých odpadov, ktoré sme na tom pozemku buď už mali, alebo sme ich tam sami nakydali. No a tak prišlo k zákonom, ktoré do istej miery umožňovali alebo do veľkej miery umožňovali, aby vybraní privatizéri, vybraní boháči sa zbavili envirozáťaží na úkor daňových poplatníkov Slovenskej republiky, čiže nás všetkých.
Tomuto chcem čeliť novelizáciou zákona, ktorá už prešla Národnou radou, a kde ak štát bude investovať do odstránenia envirozáťaže, tak sa táto suma zapíše ako ťarcha na majetok. Nie je to všeliek, väčšina gaunerov sa nám dávno vyšmykla cez daňové raje, cez biele kone, ale niektoré výsledky to prinesie. Ale najmä, dámy a páni, sa nebudeme prizerať znovu a znovu tomu, že ľudia, ktorí obrali verejnosť pri veľkej privatizácii, obrali ju pri tunelovaní podniku, obrali verejnosť pri tunelovaní bánk, ju ešte štvrtýkrát oberú, a to cez odpady, ktoré by mali odstrániť za vlastné peniaze, ale oni sa k tomu nemajú. A chcú, aby to odstraňovala štátna pokladňa. (Krátka pauza, rečník listuje v podkladoch.)
Špecifická otázka je vysychanie Slovenska. Tiež sa teda tomu neteším, Slovensko je zelená krajina. Naozaj stačí, keby ste si urobili výlet na sever Európy a opačne na juh, a pochopíte, keď porovnáte dajme tomu južné Špa... južné Španielsko alebo južné Taliansko a dajme tomu južné Švédsko, nemusíme ísť ani na sever a pochopí každý, že žije v najkrajšom kúte Európy. Máme najbohatšiu prírodu, geomorfologicky nádhernú krajinu, kde je rovina, kde sú veľhory, kde sú kaňony, kde máme jaskyne, jedinečnú, jedinečné prírodné bohatstvo. A áno, aj toho medveďa, aj toho jeleňa a, samozrejme, aj toho vlka alebo rysa ostrovida a kamzíka tatranského. Je to jedinečne bohatá krajina, žiaľ, s ľuďmi, ktorí zatiaľ nezačali využívať potenciál toho bohatstva. Predsa ale jedna vec sa mení k horšiemu, a to je vysychanie. Táto zelená krajina je dnes ohrozená stúpajúcim otepľovaním. My nevidíme stúpanie mora ako Holanďania, ktorí si môžu prísť pozrieť a každého Nový rok si môžu na vlastné oči skontrolovať, že naozaj more, ktoré je nad nimi, lebo veľká časť holandskej krajiny je pod úrovňou mora, že to more sa približuje a hrozí túto ich krajinu zničiť.
My zdanlivo si hovoríme, no čo už aké otepľovanie, tak komáre, v Komárne budú banány a, a v Žiline budú aspoň figy. Ja naozaj, na záhrade mi vykapali slivky, samá červotoč, samé chrobáky, proste slivke tu začalo byť teplo, zasadil som figu a každý rok mám dve úrody figy kvalitnej tu v Bratislave, kde naši predkovia nechyrovali. Podľa meteorológov SHMÚ Bratislava a vôbec stred Európy už dosiahli dvojs... dva stupne oteplenie.
Čiže naozaj vysychanie, pre ktoré aj časť lesov je nám ohrozená, znamená, že sa stráca živica, že strom už nie je schopný natoľko sa brániť podkôrnemu hmyzu a tento podkôrny hmyz to presne cíti a napadá takéto stromy. Čiže časť stromov je ohrozená kvôli podkôrnemu hmyzu a časť kvôli nerozumnej výsadbe, lebo keď sa nasadia naraz v jedno... jednovekové stromy a jednodruhové stromy, tak pri týchto čoraz dramatickejších poveternostných podmienkach sú s... môžu byť obeťou smršti. No a jak je raz už ten les načatý, že už netvorí kompaktnú zelenú plochu, tak tie okraje vysychajú a odumierajú. Áno, káva mi pomôže. (Čašník priniesol kávu a pohár vody.) Tuná, prosím. To by sme pred nocou nemali by sme piť priveľa kávy. (Reakcia z pléna.) Túto jednu by som prosil. (Rečník sa napil vody z pohára.) Voda je zatiaľ dobrá.
A, pani poslankyňa Zemanová, ktorá tu trpezlivo počúva, je veľmi, síce to bol úsmevný poznám... poznámka, že voda je zatiaľ dobrá, ale veľmi dobre vie, že nemusí byť a nebude, ak naša generácia nebude konať, a takisto nezmobilizuje tú mladšiu generáciu politikov, aby si uvedomili, že my sme európskym Kuvajtom, dámy a páni. My máme také prírodné bohatstvo, ktoré nám môže celý svet závidieť. Máme niekoľkonásobne väčšie zásoby podzemnej vody, než je nás občanov Slovenskej republiky. Môžme pokojne vyživiť aj slovenský východ kompletne, kde práve toto vysychanie nastáva, ale môžme pokojne pitnú vodu aj vyvážať, pretože dennodenne nám ju zatiaľ naše veľké požehnanie rieka Dunaj prináša. A máme lokality jedinečné, lebo nikde na toku Dunaja nie je taký filter, ktorému sa hovorí vnútrozemská delta Dunaja, aká je tu pod Bratislavou. To je jediné miesto. Už cez Maďarsko tečie Dunaj viac-menej po ílových flyšoch a žiadne podzemné vody v tomto rozsahu nemajú. To isté sa týka zase Rakúska. Iba Slovensko a iba na tomto mieste našlo a opatruje obrovské zá... zásoby pitnej vody. Podľa niektorých odborníkov až do, až cez 10 mil. spotreby obyvateľov.
Ale znovu, Bratislava, inak milé mesto, komunisti premenili kedysi na tzv. mesto chémie, čoho dôsledkom boli podniky, ktorých bolo oveľa viac než si dnešný mladý človek vie predstaviť. Iba starší vedia, že tu bola Matadorka, Gumonka, Dynamitka, ktorá potom sa volala CHZJD, Chemické závody Juraja Dimitrova.
No a, samozrejme, Slovnaft, ten ešte stále dymí a nenájdete hlavné mesto, ktoré by v okruhu vlastne vnútorného mesta malo takú veľkú petrochémiu, ako máme práve my. Je to jediný petrochemický závod postavený na pitnej vode, jediný postavený bez betónovej vane. To nemá obdoby. Podľa vodohospodárov z nášho ministerstva na celom toku Dunaja nie je horšie miesto, rizikovejšie z hľadiska petrochémie, ako je postavený bratislavský Slovnaft.
Napriek tomu, napriek te... teda, teda pre tieto, pre tieto fabriky, ktoré niektoré zmizli. No Apollo, závod Apollo už nie je 70 rokov. Ale po zbombardovaní všetky prasknuté zásobníky petroleja, benzínu, nafty, ropy vytiekli, no ako je už známe o rope a podobných látok, látkach, 70 rokov pre ňu nič neznamená, veď to je látka, ktorá sa uchováva pod zemou milióny rokov, čiže pekne tam ju máme, kde vytiekla, a o čo viac sa v oblasti Apolla stavia, o čo viac sa robí podzemných garáží, a to sa teraz vyrojilo, o to viac sa zasahuje do podzemných pomerov vôd. Ten pohyb nie je veľmi rýchly. Je to niekoľko metrov ročne, toho toxického mraku, ale toxický mrak vlastne leží pod celou Bratislavou. Žabí majer, od Rače, potom Dimitrovka, čiže, ako sa to dnes volá, neviem, neviem, má to... (reakcia z pléna) Istrochem, Istrochem, potom táto Apollka, potom tu máme vrakuňskú skládku, takú skládku, onakú skládku. Výsledok je jedno chemické smetisko. Je to nepekné, keď minister životného prostredia musí toto povedať na hlavné mesto, ale čo si budeme klamať.
A za týmto smetiskom pár kilometrov začína Žitný ostrov so zásobami podzemnej vody. Toto je kľúčová výzva, s ktorou dennodenne zápasíme na ministerstve, pripraviť projekt, ktorý by zastavil pohyb tohoto mraku a ktorý by intervenoval na vybratých miestach, aby sme začali odsávať škodlivú podzemnú vodu, filtrovať ju a zbavovať to podzemie škodlivín tak, aby neposúval sa ďalej ten toxický mrak.
Treba povedať, že kedysi najvýdatnejšia studňa, ktorá bola na území pozemkov Bratislavského vodárenského podniku v Podunajských Biskupiciach, tak tú zničila prvá katastrofa v Slovnafte, ktorá bola ešte v 60. rokoch, ale ďalšie studni, studne smerom na Dunajskú Lužnú jedna po druhej začínajú byť zničené, pretože ten postup, smerom ako tečie Dunaj, je nezadržateľný, pokiaľ my konečne neinvestujeme do toho, aby sme Bratislavu oddelili, oddelili od zásobárne podzemnej vody.
Čiže vysýchanie v teréne, tomu budeme čeliť aj v rámci plánu obnovy. Vybojovali sme prostriedky na to, aby sa robili v teréne vodozádržné opatrenia. Mestá môžu znovu obnoviť za pomerne veľké sumy svoje plány na parky alebo na vodozádržné projekty. Konkrétne som videl takýto projekt v Trnave, trnavský... trnavského mesta a je to veľmi jednoduché, a pritom nesmierne účelné, účelný projekt, ktorý trnavskí obyvatelia, ak sa zrealizuje, určite uvítajú.
Chystá sa, to iste každý poslanec vie, akčný plán transformácie Hornej Nitry. Akokoľvek je to projekt predovšetkým eurofondov a MIRRI, zúčastňujeme sa na ňom aj my. Rôzne opatrenia, ktoré by mali napraviť životné prostredie, ho môžu nechtiac aj zničiť, čiže dávame veľký pozor napríklad aj na kúpele Bojnice, pretože nepremyslená ťažba geologických podzemí, myslím, teraz vôd z podzemia, by mohla zničiť napríklad tieto tradičné slovenské kúpele
Kľúčový pre tento rok sú pre nás zákon o zmene klímy a o nízkouhlíkovej transformácii, ktorý predurčí cestovnú mapu, ako sa Slovensko chce do roku 2050 vyrovnať so záväzkom o nulovej klimatickej škodlivosti. Bude zavedená dvojstupňová kontrola znečisťovateľov a pripravíme stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia s oveľa prísnejšou kontrolou.
Skončím pri obnove budov. Ako mnohí už viete z médií, čaká nás v najbližších týždňoch vyhlásenie výzvy na obnovu najmenej 30-tisíc, možno až 50-tisíc rodinných domov. Slovensko má, mnohí ako poslanci to viete, ale verejnosť možno nie, Slovensko má na obyvateľov najviac rodinných domov v Európe, alebo je jedna z dvoch krajín, ktoré má najviac rodinných domov alebo vôbec bývania. Na Slovensku je 94 % obyvateľov vlastníkom, či úplným, alebo spoluvlastníkom nehnuteľnosti, zatiaľ čo v Holandsku to je okolo 40 %. Čiže Slovensko z tohoto pohľadu je krajina boháčov, lebo v Holandsku si naozaj vlastný dom môže dovoliť alebo vlastný byt iba lepšia stredná trieda. Tam sa veľa žije v podnájmoch. Slovensko má nehnuteľnosti, ale má ich vo veľmi zlom stave.
Ak by sa malo začať platiť ETS za budovy, čo je návrh, návrh Európskej komisie, je nevyhnutné, aby sme naozaj urýchlene, a nie iba jednorazovo, teraz to je jednorazová na tri roky rozrátaná akcia z plánu obnovy za zhruba 540 mil. eur, ale dokážeme opraviť iba časť nezateplených domov. Väčšina stále zostane riziková.
Treba si uvedomiť, že energie a kúrenie sa stali vojnovým nástrojom, ktorý je namierený proti Slovenskej republike. Človek, ktorý nás označil za nepriateľskú krajinu, drží v rukách kohútiky plynu a kohútiky ropy. Slovensko môže nad tým nariekať alebo sa mu môže podlizovať a podrobiť sa a nehať sa vlastne ovládnuť, ako to bolo za čias totality. Ja som za celkom, samozrejme, inú cestu. Musíme nadobudnúť energetickú nezávislosť a najmä energetickú nezávislosť od Ruska. Iní totiž na svete zatiaľ nepožili globálny obchod ako bojovú zbraň. Rusi však áno. Práve dnes som sa nemohol zúčastniť konferencie, ktorú som sám zvolal, ale, samozrejme, odvolávanie je predsa len zriedkavejšia vec, takže som tu, pochopiteľne, medzi vami, ktorá sa odohrávala tu v Národnej rade, myslím, v Zimnej záhrade práve na tému, ako dosiahnuť energetickú nezávislosť Slovenska. Nás patriotov by to malo všetkých spojiť, pretože bez energetickej nezávislosti si nemusíme udržať ani tú politickú. Ak prvýkrát príde zima a tento človek, ktorý nás označuje za nepriateľov, nám uprostred zimy vypne plyn a my naozaj neurobíme potrebné opatrenia, tak nebezpečie hrozí každému, kto žije dajme tomu v nezateplenom paneláku alebo bytovke, v ktorej si nemôže založiť oheň, ani keby ako chcel, a výsledkom môžu byť naozaj mŕtvi ľudia alebo chorí ľudia a vypnuté energie v nemocniciach alebo v školách, ktoré rozbijú náš bežný život a poškodia záujmy slovenských občanov.
Preto sa obraciam opakovane na slovenskú vládu, a budem to znovu robiť, aby neprestala s programom zatepľovania domov. Je to bazálna ochrana bezpečia občanov. Dneska to nie je otázka, či tie domy budú krajšie, budú, či budú pohodlnejšie na život, aj to budú. Dokonca aj otázka, že či pomôžu klimatickej kríze, čo pomôžu, aj táto otázka na Slovensku bledne pred otázkou, či to nie je naša povinnosť s ohľadom na prežitie. Takto dnes stojí otázka a ja verím, že vláda Slovenskej republiky nájde spôsob. Ja netvrdím vôbec, že by to malo byť pod ministerstvom životného prostredia, ale potrebujeme program sebaobrany občanov pred rizikom energetickej zbrane, ktorú proti nám namieri náš protivník v nečakanú chvíľu a práve vtedy, ak budeme nepripravení. Ak sa na to pripravíme, nemôže nás zastrašovať a neprídeme o svoju zvrchovanosť.
Dámy a páni, záujmy ministerstva životného prostredia, ochrany životného prostredia, klimatického, obdobia klimatickej krízy, ktorá na nás dopadne už bez ohľadu, či chceme robiť opatrenia klimatické, alebo nechceme, niet pochýb, že sa musíme prispôsobiť tomu otepleniu, ktoré už de facto nastalo. Takisto ťarcha zodpovednosti za škody, ktoré napáchali vlády komunistov a zlodejov, ktorí nám zanechali envirozáťaže, ktorí nám zanechali aj takú vec, ako je papalášske odlovovanie medveďa, všetky tieto ťarchy sú, predpokladám, nielen na mojom, ale na každom ministerstve. Ak dnes ste si vybrali ministerstvo životného prostredia, vítam to ako možnosť poukázať na to, že za niečo nesieme zodpovednosť, za iné nemôžme, ak nám to zákon neumožňuje. A častokrát, ak desiatky rokov sa zanedbával verejný záujem a na prvom mieste boli záujmy papalášov, záujmy boháčov, záujmy akýchsi sietí našich ľudí, nie je možné zo dňa na deň vykúzliť zmenu, ale je možné vytrvalo na tú... k tejto zmene smerovať. Práve toto vytrvalé smerovanie je jediné, čo prinesie Slovensku úspech. Ak budeme nárazovito sa tešiť, že sme na chvíľu pomenovali zlo, ale nebudeme vytrvalo nástojiť na jeho odstránení, a áno, niekedy aj potrestať, tak sa zlo vráti a bude silnejšie, bezočivejšie a ešte potrestá tých, ktorí chceli nápravu.
Takže prosím, nech ste už z akýchkoľvek strán, nenechajte urobiť z prírody takúto politickú hračku, ktorou sa bráni napríklad nejaká strana zo strachu pred vyvodením zodpovednosti. Nenechajte z prírody urobiť opäť obeť boháčov, kšeftárov, drevožrútov, politikov, ktorí sa nehanbili zneužívať svoju funkciu na vlastné obohatenie, obohatenie svojich firiem. To je kľúčová otázka, buď Slovensko z tej doby mečiarizmo-ficizmu vyjde, hoci je táto lávka, po ktorej kráčame, veľmi vratká, koalícia sa háda, poslanci sú neskúsení, je tu úplne nová zostava aj vo vláde je nová zostava ľudí. Nikto nám to neprijme ako ospravedlnenie. Dnes sme tu my a my nesieme zodpovednosť pred budúcnosťou.
Ak sa po tejto lavičke nedostaneme z tej minulosti do budúcnosti, teda tá budúcnosť znamená žiť v 21. storočí a prijať výzvy tohoto 21. storočia, ak sa budeme motať v tom, že ja chcem žiť takýto feudálny poľovnícky život, aký som videl, že žili naši predkovia, tak potom k tomu bude patriť aj večný okruh korupcie našich ľudí, výnimiek zo zákona. Ak budeme si iba postupne čakať, kedy Slovensko naozaj znovu bude čiernou dierou na mape Európy.
My síce možno budeme čakať, ale pamätajme, že mladí ľudia nie. Ak táto, a to práve táto vládna garnitúra, tu sa obraciam na mojich kolegov, ktorí nesú zodpovednosť za vládnu koalíciu, ak úplne zlyhá a vrátili by sa gauneri z predošlého obdobia, tak nebude to len bežná volebná prehra. Bude to historický prelom, ktorý spôsobí, že oni sa vrátia ešte v horšej podobe, a tí, čo hlásali pravdu a poctivú politiku, budú z tejto krajiny odchádzať. A to sa netýka teraz ministrov alebo politikov. To sa týka našich voličov. Oni nám verili, že Slovensko je schopné ozdraviť svoj štát vrátane svojej prírody, a ja hovorím, vrátane napríklad poľovníckych organizácií, tie sa musia tiež ozdraviť. A ak zlyháme a sklameme, tak nebude to bežné sklamanie. Bude to veľká prehra, ktorej dôsledky budú trvať ďalšiu najmenej dekádu. Najmenej dekádu. Od pádu Radičovej vlády do našej šance prešlo desať rokov. Vtedy tí, ktorí ten pád vlády riskovali, ktorí to zobrali na ľahkú váhu, si mysleli, že čo, tak však nejak bude, idú voľby a možno pôjdeme s Ficom do vlády. Pokiaľ viem, tak väčšina vtedajších pravicových strán, SaS vynímam, SaS o tom nevedela, ale tie tzv. staré demokratické strany práve toto plánovali. Však hádam Fico nebude zostavovať vládu sám. No tak zostaví ju s nami.
Len pozrite, čo sa stalo, aká nepríjemná nehoda, Fico mal dosť hlasov a zostavil vládu sám. Znamenalo to, táto zrada svojej paradigmy, svojho cieľa znamenala, že v konečnom dôsledku z tej partie prežila len SaS, ktorá sa na tejto bazálnej zrade nepodieľala. To, že to na ňu hodili, že to je kvôli eurovalu, to už naozaj bola nešikovnosť Richarda Sulíka, ktorý sa tejto pasce nevyhol. Fakt je ten, že voliči postupne pochopili a do minulosti odišlo aj SDKÚ, aj KDH, všetci, ktorí sa tej, tej... tohoto debaklu zúčastnili. Bolo treba ďalších 10 rokov, kým Slovensko dostalo šancu na nevyhnutné reformy. Aj v oblasti životného prostredia. Desať rokov sa nechávalo drancovať, strieľať, 10 rokov sa žilo z minulosti, smerovalo sa dozadu, ku komunizmu a k papalášizmu, ako boli títo post komunisti vždy zvyknutí.
Čiže, dámy a páni z vládnej koalície, neviem, ako sa rozhodnete pri hlasovaní o mojom odvolávaní, ale nenechajte odvolať sami seba, svoje svedomie a svoje sľuby voličom. Najmä na tieto nesmiete zabudnúť a po tej lávke, akokoľvek vám... ste už unavení z toho, prešlo 2 a pol roka od vlády a naozaj prežili sme priveľa kríz aj vnútorných, ktoré sme si fakt mohli odpustiť, aj tých, ktoré sme nevedeli, ktorým sme nevedeli zabrániť, ako je pandémia, a v takej opakovanej podobe, v akej sme ju prežívali a vlastne ešte stále prežívame, no a potom, samozrejme, energetická kríza, vojnová kríza, dôsledky pandémie a všetkých kríz v podobe veľkej inflácie, to sú všetko veci, ktoré nepostretli žiadnych poslancov žiadnej vládnej koalície od novembra 1989, a trúfam si povedať, aj dlhšie.
Vaša ťarcha a noša, ktorú vlečiete, je, je absolútne mimoriadna. A história to ocení, ale iba vtedy, ak pod tou nošou nepadnete. A ak padáte, znovu vstaňme. Znovu vstaňte. A znovu ju posuňme o jeden krok dopredu.
Ani mne to na tom ministerstve nejde tak rýchle, ako bych si prial, aj my teda si občas hovoríme, že je toho priveľa, že proste zanechali nám také batohy bordelu, neporiadku, neusporiadaných vecí, že to ani moji vnuci nedokončia. No keď máte 2 000 envirozáťaží a peňazí tak na dve ročne, kedy budú odstránené? Napriek tomu máme rezignovať? Máme povedať, že Slovensko nebude, nepôjde dobrým smerom?
Čiže toto je otázka, ktorú zdieľame spoločne, a ja verím, že tí, ktorí majú svedomie v opozícii, že ju zdieľajú s nami. Majú možno iné názory, ale pokiaľ to nie sú názory fašistické, nacistické alebo doslova boľševické, čiže pokiaľ sa pohybujú v areáli demokracie, tak aj ich názory patria do orchestra tohoto parlamentu. Ja som takisto, páni, ktorí ste tu zostali, pripravený tie názory počúvať, mnohé som si poznamenal. V každom prípade na spolupráci nás všetkých záleží nielen to, či sa vyriešia výhrady, ktoré ste mali, lebo tie výhrady boli úbohé a neboli celkom férové. No ale opozičník si môže niekedy vymyslieť a môže si aj trochu preháňať, ja som neni z toho nejak dotknutý.
Fakt je ale ten, že v tej podstate, ku ktorej sme sa možno priblížili aj v tejto tvrdej polemike, v tej podstate málo by ste vyriešili odvolaním jedného človeka. Sú tu systémové chyby, ku ktorých pomenovaniu sme sa priblížili, a pre mňa z tohto pohľadu to bolo veľmi zaujímavé a príjemné odvolávanie.
Prajem vám peknú svätojánsku noc, neviem, či niekto svätíte takéto večery, no my, ktorí sa voláme Ján, tak asi áno, a prípadne Jankovi Szőllősovi a ďalším Jánom, ktorí sú v sále alebo nás počúvajú, prajem peknú, pekný zvyšok tohoto nášho sviatku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne... áno... a páni poslanci, využijem tento čas na to, aby som uviedol ďalšie fakty a informácie, pretože na nedostatku faktov a informácií sú bludné argumenty extrémistov, ktorí sa snažia verejnosť strhnúť tentoraz. Minule sa dostali do parlamentu na strašení migrantami, ktorí neprišli, to sa im minulo, teraz sa snažia verejnosť strhnúť strašením pred ochranármi. Je to, samozrejme, nezmysel, je to súčasť extrémistického zvráteného obrazu sveta.
Pravdu mal pán poslanec Kazda, že nie je možné vlastne vôbec reagovať, pretože ak si vystaviate svet tak zvráteno, že tí, ktorí pomáhajú nezištne iným ľuďom, sú odsudzovaní, či sú to už aktivisti v charite, či sú aktivisti v životnom prostredí, alebo aktivisti pri ochrane pamiatok, tak potom čo už k tomu dodať.
Títo občianski aktivisti sú často schopní získať európske fondy, ale nie na Slovensku, získavajú ich priamo na celoeurópskych súťažiach a len preto získavajú aj financie, lebo sú úspešní v týchto medzinárodných súťažiach. Bezpochyby, ak bude v takej súťaži úspešný revír Kalamárka, tak iste prihlási o podporu štátu a nepochybne jeho bohumilý projekt bude podporený.
Najviac sa tu hovorilo o medveďoch, že odvolávať ministra za to, že sa medvede množia, je naozaj sexi, ale v mojom prípade nezmyselné. Množenie medveďov na súčasný stav neprebehlo za posledný rok ani za dva. Máme pevné čísla aj z 80. rokov, kedy kolízií s medveďmi bolo oveľa viac medzi človekom a medveďmi. Hoci počty medveďov boli pravdepodobne nižšie, tých kolízií bolo viac. No a máme pevné čísla, samozrejme, aj v tomto storočí, od roku 2000. Štát na požiadavky rôznych revírov vydával iba jednotlivé odstrely.
Moji predchodcovia nikdy ani len neuvažovali, ani nepripravovali reguláciu medveďa hnedého. Jednoducho oni si priali niečo iné. Oni nechceli naozaj regulovať medveďa hnedého. Chceli do svojich revírov dostať odstrely na výnimky, preto aj tých výnimiek nebolo tak veľa. V dvoch desaťročiach, medzi rokom 2000 a 2020, najviac výnimiek sa udelilo 80. A z nich dokázali títo papalášski lovci odloviť 30. Už toto ilustruje, že je to nejaké čudné. Medveďa nie je také zložité loviť ako vlka, a predsa úspešnosť pri týchto výnimkách nedosahovala spravidla ani 50 % z toho, čo bolo povolené.
Ako tu už odznelo, odstrel medveďa je legálny pomerne v širokom rozsahu času, až do konca novembra zhruba od, od polovice leta. Čiže naozaj dosť dlhý čas na to, aby tá výnimka, keď už ju dostali, aby ju naplnili. Čiže celá regulácia za 20 rokov nedosiahla ani 500 kusov. Zďaleka, zďaleka toľko nedosiahla, a preto o takejto regulácii nemožno hovoriť ako o regulácii, ale tak, jak sa to aj správne volalo, výnimky.
Výnimky, samozrejme, vedeli si vybaviť aj ľudia s veľmi pochybnými vzťahmi a potom často ich ponúkali významných papalášom. Ja na tom zozname, ktorý na týchto výnimkách parazitoval, pracujem, lebo ľudia z terénu sú, naozaj majú pamäť a pamätajú si, ktorí významní predstavitelia – aj politici, áno, aj prokurátor, aj sudcovia – chodili na tieto výnimky a zabezpečovali potom súčinnosť aj za odstrel medveďa, súčinnosť pri únose štátu, ktorého sme boli svedkom v minulých dekádach.
Áno, aj zabitie medveďa bolo súčasťou sprisahania proti bežnej verejnosti, v podstate aj proti tým bežným poľovníkom. Však ani polovica slovenských poľovníkov, keď sa tu skloňuje číslo 60-tisíc a podobne, nemá vlastne prístup do revíru a nemôže uplatňovať svoje poľovnícke, dajme tomu, vlohy. Všetko je pretkané špecifickými majetkovo-mafiánsko-politickými vzťahmi. Myslím, že drvivá väčšina poľovníkov, ktorí žiadali o výnimky v dobách vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, mohli len snívať o takom luxuse, aký mal, mal revír Kalamárka, ktorý som už spomenul. Je to revír na Poľane, v ktorom je pán poslanec Suja, ktorý dostal odstrel za posledných 10 rokov každý rok, niektorý rok aj tri. Keďže už som hovoril, že najväčšie číslo bolo 80, poviem aj najnižšie, najnižšie číslo ročne na celom Slovensku bol odstrel 31 medveďov, z čoho odstrelených bolo 17.
Skutočne namiesto regulácie, dámy a páni, celé roky iba papalášske poľovačky vopred dohodnutých ľudí. Keď Kotlebovci vládli v Banskobystrickom kraji, no tak sa poľovalo. A tieto vzťahy, dámy a páni, visia nad Slovenskom ako temný mrak, pokračujú v prejavoch extrémizmu, nenávisti k demokracii, najnovšie putinizmu. Slovensko nesie extrémizmus za sebou ako olovenú guľu na svojej nohe. Našťastie mladí ľudia, mladí ľudia odmietajú ničenie prírody, odmietajú papalášizmus, odmietajú rozkrádanie štátu.
Teraz trochu vecne k tým otázkam. Regulácia medveďa hnedého v každom štáte je možná, len keď sú čerstvé výsledky prieskumov. Otázka znie, prečo vlastne ficovci neregulovali, keď mali čerstvé výsledky prieskumov. Mali ich v roku 2016. No jednak neregulovali preto, lebo uprednostňovali výnimky. Ale hlavne neregulovali preto, lebo tie výsledky, čiže 1 256 kusov, spriemerovaný výsledok neznamenal žiadne premnoženie medveďa. Znamenal menej kusov než 10 na 100 km². Podotýkam, že Chorváti majú napríklad 20 kusov na 100 km². Ale toto bolo menej než 10 a to naozaj nebol žiaden dôvod na reguláciu medveďov nejakým masovým odstrelom.
Ako sa potom môže stať, dámy a páni, že na niektorých miestach predsa len ľudia hovoria, no medvede nám tu chodia k obci, nám chodia do záhrady? No má to dva dôvody. Samozrejme, medveď vždy chodil za včelami, vždy obchendoval, a keď našiel nezabezpečené odpadky, nezabezpečené potraviny, tak sa k nim približoval. Hľadá kalórie, aby naozaj na zimu mal patričný tuk pod kožou, aby prežil tú zimu. Čiže to je jeho prirodzené chovanie a naši predkovia a prapredkovia s týmto chovaním si vždy vedeli poradiť.
Žiaden včelár mi nepovie, že ešte nepočul, že medvede mu môžu ohroziť jeho včelíny. A rozumný včelár sa vždy zariadi. Slovensko je, chvalabohu, včelárska krajina a napriek tomu má aj medvede. Nie je nemožné rozvíjať včelárstvo a zá... a zachovať si biodiverzitu. To je predsa nezmysel. Navyše v minulosti nikto im nenúkal možnosť za prvé odškodnenia, ak im chránené zviera poškodí majetok, a dnes túto možnosť každý chovateľ kôz, ovcí, dobytka alebo včiel má, ale my im núkame aj opatrenia. Podporujú sa finančne oplôtky, podporujú sa ďalšie opatrenia na ochranu pred zvieratami.
Táto jedna stránka veci, že medvede vždy chodili napríklad za tými včelami, že on zaňuchá med na 10 km, ak vanie dobrým smerom vietor, tieto veci nie sú nič nové, vždy budú, aj keby sme mali 50 medveďov na Slovensku posledných, aj tí budú mať sklon chodiť za odpadom a hľadať včelíny, a pokiaľ nebudeme vedieť chrániť odpadové hospodárstvo, tak... alebo aj včelár... aj včelíny, tak budú za nimi dochádzať. Nie je to možné zmeniť odstrelom ani 100, ani 500 medveďov. Ešte stále by zostalo dosť medveďov na to, aby nezabezpečené odpady vyhľadávali. Jednoducho to je, to plynie z logiky ich života, z logiky ich chovania.
Je tu ale ešte jeden oveľa ťažší problém a to je cieľavedomé prikrmovanie lesnej zveri. Táto necnosť a trápna poľovnícka hanba, že už nevedia uloviť zrejme zver bez vnadiska, už nevedia skutočne loviť zver, iba vlastne tú zver navnadiť na nejaké miesto, prikrmovať celé roky. Som sa pýtal starších a múdrejších, preboha, prečo také prikrmovanie? Prečo do toho investujú peniaze a námahu? No vysvitlo, že hlavné, hlavný motív je boj o najväčšieho trofejného samca, buď jeleňa, medveďa, a že revíry vlastne vedú nevyhlásenú súťaž o to, kto viac a sladkejšie prikrmuje. No lenže ak aj ten revír poľuje na nejakého pekného dvanástoráka, vari ten odoženie medveďa od krmoviska?
Ak samotné Štátne lesy majú na Poľane 28 prikrmovadiel, a to nevieme, žiaľ, zatiaľ nevieme, koľko majú súkromníci krmovísk a vnadísk, pretože túto evidenciu nevieme. Keď majú len Štátne lesy 28, na ktoré vozia štyri tony kukurice, prečo sa čudujeme, že medveď si odvykol od prirodzenej stravy, akú má vo vyšších polohách, že medveď učí svoje mladé, doslova učí svoje mladé prichádzať k sídlam.
Mohol by som prečítať nakoniec aj... (krátka pauza, rečník listuje v podkladoch) žiadosť, ja sa k tomu dostanem, zo spomínanej Kalamárky, kde je aj evidované, kde majú krmoviská a ako blízko ich robia pri obci. Však oni sa... oni provokujú strety medveďa s človekom. A poviete si, no, boli by blázni, keby to robili, veď to sú ich spoluobyvatelia, to by im hádam nerobili. Ale robia, dámy a páni. Robia.
A potom sa zavolá televízia a večer pozeráte, že predstav si, medveď zamieril k dedine. No, bodaj by nezamieril, keď 200 m od prvého domu je krmovisko. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister, prepáčte, že vás prerušujem, ale naplnil sa rokovací čas na piatok. (Reakcie z pléna.)
Čiže v tom prípade, ak je to tak, tak pokračujeme ďalej v rokovaní. Máte neobmedzený čas, pretože ako minister, ktorý ste odvolávaný, môžete vystúpiť, koľko budete chcieť.
Nech sa páči.