Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, vážení kolegovia, som rád, že sa vám môžem takto prihovoriť ešte ako minister, lebo potom už to nie je celkom ono.
A chcem sa osobitne poďakovať aj poslancom SaS, ktorí, s ktorými som spolupracoval, s Ankou Zemanovou, ale s mnohými ďalšími, ktorí sa týkali môjho rezortu, pretože mám medzi vami naozaj veľa spolupracovníkov. Dám... trúfam si povedať, že priateľov, ktorí priali našej vízii, spoločnej vízii zmeniť Slovensko aj v tom často prehliadanom doteraz rezorte životného prostredia.
Pán Sulík nebol takým nadšencom takejto reformy, ale nebol nikdy prekážkou moderného, modernej ochrany životného prostredia. (Reakcia z pléna.) Áno, áno. Tak, veď chválim teraz. Ty nepočúvaš zase. (Reakcia z pléna.) Presne tak.
Nie, kolegovia, naša spolupráca teda neznamenala nejaké odborné rozpory, a to, myslím, že ani veľmi v tých témach, ktoré ste sa snažili vypichnúť. Pri takom množstve rozhodovania, ktoré sa dialo, a áno, odkedy ste odišli z koalície, tak sa tá línia alebo tá rovnováha v tej koalícii zmenila. Čiže keby som ja bol, bol poslanec a keby som bol mohol ovplyvniť, určite som ovplyvňoval tak, aby poslanci hlasovali napríklad za váš návrh na registrované partnerstvá svojho druhu, lebo bola to odpoveď v pravú chvíľu na veľmi dramatickú, tragickú udalosť, a verím, že vláda si splní záväzok, že aspoň v tej miere, na ktorej sa vie dohodnúť, tieto vzťahy upraví a že s tým bude súhlasiť každý demokratický poslanec.
Teda chápem, že poslanci SaS teraz hľadajú akési vecné výhrady, ale buďme k sebe úprimní, toto predsa nie je dôvodom konfliktu. Určite to nebolo dôvodom konfliktu v lete minulého ro... tohoto roku. Dôvodom je proste osobný spor. Osobný spor je isteže v politike reálna vec, ale predsa len teda, keď mi dovolíte pár viet povedať, že osobný spor sa môže nakysnúť teda v každej rodine a môže sa nakysnúť a zväčšiť v každej firme a, samozrejme, najjednoduchšie v koalícii. No ale v koalícii naozaj partnera vyberá volič. Ako demokrati. Aj vy ste. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Vy ste demokrati, sa rešpektujete, že toto nie je naozaj lotéria, toto rozhodol volič.
To, že Igor Matovič vyhral voľby, si zaslúžil svojou desaťročnou prácou, podobne ako by si bol mohol zaslúžiť aj jeho vlastne súpútnik a svojím spôsobom ten, ktorý ho do politiky vpustil, Richard Sulík.
Dokonca skoro celý čas bola SaS lídrom, čo sa týka percent, lídrom opozície. Samozrejme, OĽANO sa tiež snažilo predkladať obrovské množstvo zákonov. Bolo iniciatívne, pozývali sme vás pred Bonaparte. Inokedy zase vy ste pozývali nás na vaše akcie. Ja som sa tejto celej, celému príbehu prizeral skoro celý čas, aj keď som nebol v parlamente, pretože vy ste, obidve tieto strany, ukončili obdobie tzv. modrých strán, ktoré sa s trochou samoľúbosti nazývali štandardnými, čím chceli dať najavo, že vy už štandardní nie ste. Pravda je taká, že to boli strany od vás generačne starších pánov, skôr z mojej vekovej kategórie a že vám závideli vašu energiu a že vám, pokiaľ sa dalo, upierali priestor, ktorý ste napokon tak či tak po nich zabrali. Viete, že to malo ešte zvláštny záver, ale k tomu sa možno aj dostanem.
V každom prípade ale chcem povedať, že to, čo sa nás týka a o čom je toto rokovanie, nie je o romantickom spomínaní, ako nastúpila generácia štyridsiatnikov a konečne prevzala štát do svojich rúk, ale, dámy a páni, je to o tom, že zo... z osobných rozporov a sporu sa stal stranícky spor. Stranícky spor je už iná kategória nebezpečia, pretože kolegovia v strane postupne prevezmú argumentáciu svojho lídra, to je celkom ľudské, a začnú sa pozerať čoraz viac očami jeho urazenosti, nespokojnosti, zášti, hnevu na celú skupinu svojich politických kolegov. Tam sedia, sedí veľká skupina poslancov, s ktorou vy ste celé roky spolupracovali aj v opozícii, s mnohými z nich, a najmä keď sme nastúpili do vlády. Dneska možno sa vám zdajú nejaký vadní, ale všetci sme takí, akí sme sem pred dva a pol rokmi prišli. Nie sme veľmi odlišní. A ja si myslím, že to démonizovanie treba naozaj brzdiť. Dávajte si na to pozor. Stranícka choroba sa niekedy nevylieči až do smrti.
Nie sú ľudia takí, v akých sú stranách. Každý sme len sám za seba. Obe strany nemajú len zaslepených straníkov, našťastie, ale prevažnú časť rozumných ľudí. Celé dva roky to stálo práve vďaka tomuto, lebo lídri boli v určitom spore dosť často už dávno, ale stálo to na nás ostatných, ktorí sme v tom spore osobne neboli a ktorí sme a... a vďaka mnohým poslancom SaS udržiavali chod tejto koalície, aj domnievam sa, že v primeranej kvalite.
Treba povedať, že doba, ktorú, ktorá sa ušla nástupu novej generácie, ja to, ja to skloňujem už druhýkrát, a predsa som nevysvetlil. Je fakt, že mnohé firmy padnú vtedy, keď má z otca prejsť na syna. Takto je to presne aj s demokraciami. Mnohé štáty v Európe, naše, teda nám podobné, ktoré boli pod ruskou čižmou a nemali slobodu, tak prežívajú teraz ten, tú výmenu generácie. Je to často veľmi bolestné, komplikované. Tí starí sa nechcú pustiť, samozrejme, ako nám vie predviesť pán Orbán neďaleko od nás, tí mladí niekedy sa nevedia prebojovať.
Tu sa vaša generácia, generačná vlna prebojovala a naozaj tá dôvera bola famózna. To, aby toto z toho osobného sporu a straníckeho sporu neskončilo fatálnym sporom v demokratickom tábore, je ešte stále v našich rukách, a preto tu stojím a hovorím k vám. Tá dôvera, ktorú ste dostali, bola, bola fenomenálna, ale zároveň sa aj, aj voči nám, aj voči vám veľmi ľahko môže roztopiť. Dôvera je naozaj ako, ako to časté podobenstvo o vajci, že rozbiť sa dá veľmi ľahko, ale ešte nikto z praženice nové vajce neurobil.
Aj v politike sa veľmi ťažko rozbitá dôvera obnoví a tá praženica sa veľmi zriedkavo premení znovu na vajíčko, ktoré by malo ešte vyliahnuť kura. To sa dá veľmi ťažko. Teraz sa demokrati z jednej aj z druhej strany, ale najmä, ak dovolíte, poviem, demokrati zo strany SaS pustili do riskantnej akcie. Povaliť vládu, v ktorej predtým sami boli, demokratických politikov.
Dámy a páni, musím vám pripomenúť, že to sa ešte nestalo. Strana SaS síce pripustila, aby sa spojilo hlasovanie o dôvere, pokiaľ ide o euroval, ale málokedy sa zmieňuje, že ona to neiniciovala. Nie som tu preto, aby som pripomínal rok 2011, a nechcem, aby ste to brali v zlom, ale práve naopak, zdôrazňujem, vy ste to neiniciovali, iniciovali to iní koaliční politici, ktorí chceli využiť tento konflikt na svoje vnútrostranícke boje a odstránili Ivetu Radičovú. Žiaľ, teda odstránili ju tak, že, že je vskutku mimo politiky, hoci jej vláda si to iste nezaslúžila.
Teraz tu máme situáciu s tým, s tou dôverou, s tým vajcom, ktorá je už naozaj v rizikovej situácii. Riziko ale - a hazard - dámy a páni, to nie je naša práca. Tu sa hovorí, či máme plán B. Preboha, ľudia si o nás, naozaj nám veria, že nielenže máme plán B, C, D, realisticky, ale že ani neriskujeme, ak by bolo treba siahať k nejakým rezervným plánom. Však tu plán povedali voliči. Vládnite a kašleme na vaše spory. Tak sa dohodnite, sa prefackajte tam v tom bufete! Ale vyjdite z tejto sály tak, že vládnete, dostali ste mandát. S takou silnou oporou, aká sa podarila len raz, dva, trikrát za 33 rokov. Prvý mandát, kde demokratická strana mala nad 25 %, mala VPN, ktorú som mal vtedy česť viesť do týchto volieb, druhý taký mandát malo SDK pod vedením Mikuláša Dzurindu a tretí mandát dostal Igor Matovič a OĽANO a vy s ním. Mali sme ústavnú väčšinu.
Spor, osobný spor je vážna vec, ale, preboha, to nemôžte dať nad verejný záujem. Stranícky spor je vážna vec, ale pre stranícky spor ja tu nevidím vážne dôvody. Tie strany sú odlišné, však, chvalabohu, inak by sme sa zožrali v tých voľbách, by sme konzumovali jeden druhému voličov. To, že majú odlišný pohľad, ale pritom tolerantný, na tom naozaj nič nie je. Ja napríklad s pánom Krajniakom, ako on sa vyjadril... (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Odišiel? Raz, raz sa s ním chcem nepohádať a on odíde. Tak inokedy. Mám možno ešte ostrejšie rozpory, než má Richard Sulík, ale táto vláda je o trpezlivosti a o vízii.
Prosím vás, slovenskí demokrati tu kazia cestu, ktorú sme získali v novembri ’89, pre nevytrvalosť. Ľudia si idú poministrovať na rok, na dva, na štyri a zmiznú z politiky. Ľudia si idú zavládnuť, ale v polovici volebného obdobia to rozbijú.
Však, prosím vás, už 25 rokov sa žiadna demokratická vláda nedovládla. Výsledok je čoraz menšia účasť voličov, ktorí fandia našej ceste, ktorí fandia Západu, ktorí fandia trhovej ekonomike, ktorí fandia slobode. Týchto voličov ubúda, pretože ich my znechucujeme! Lebo si hovoria: „No a pôjdem znovu voliť túto stranu? Veď oni sa rozhádajú!“ A my to robíme notoricky. Už v roku 2006 boli predčasné voľby, rozhádali sa, nech sa páči, mysleli si, že keď skrátia volebné obdobie iba o pár mesiacov, že to nebude mať dopad.
Vážení, keď vás opozícia doženie k predčasným voľbám, tak vždy to má dopad a vždy nastáva debakel. Vy ste víťazi minulých volieb, vy ste neboli spolu s nimi v koalícii Roberta Fica. Ak sami podrežete hlasy voličov, ktoré ste hádam... ktoré ste získali, keď takto roztrháte tie volebné lístky (rečník gestikuluje rukami), tak tí ľudia vám v živote neprídu poďakovať. To ochutnali ste aj v roku 2011, kedy začali modré strany dostávať práve za toto svoju, by som povedal, svoj trest od voličov. Prepadlo KDH, prepadlo SDKÚ, o ktorých si mysleli ich vodcovia, že sú pomaly večné. A celá veľká téza o štandardných stranách išla dolu vodou.
Dnes to máte naozaj v rukách vy, štyridsiatnici zo strán SaS, predovšetkým zo strán z SaS a zo strany OĽANO, najdlhšie bojujúci demokrati, ktorí chceli prevziať od tých starších Slovensko do svojich rúk a aj ho prevzali. A teraz komu ho chcete odovzdať, ak toto sa rozbije? Komu? S týmto? Alebo niekomu, koho ešte nepoznáme?
Vážení, ak budú voľby o šesť mesiacov, čo je najpravdepodobnejšie v tejto chvíli zo všetkých verzií, lebo títo vám dajú hlasy, vy nemáte hlasy na predčasné voľby, ani OĽANO nemá, keby sme sa rovno dnes dohodli. A títo, ktorí sa boja väzenia, tí vám dajú hlasy len vtedy, ak to bude takpovediac pozajtra, čiže tých 110 dní a ani deň dlhšie. Takto to bude. Žiadne tri verzie, dámy a páni, to je, to je, to je pre médiá, to môžte rozprávať tým, čo nepoznajú politiku. Ja som počúval rôzne verzie, od Mečiara, od ďalších, vždy mali tri verzie. A vždy bolo, išlo o niečo úplne iné.
A v tomto prípade ide o predčasné voľby. Áno. A vy ste na ne pripravení? Demokrati sú na ne pripravení? Keď nedotiahneme ani akcie z plánu obnovy, keď budú prepadávať peniaze, keď sa zrúti energetická politika, ktorú si ešte ty pripravoval, Richard, nám sa niekto poďakuje? My sa budeme vedieť vyhovoriť, že to my nie, to on? To môj spolusediaci, čo sme desať rokov spolu bojovali, to je on, on je ten vinník, tá sviňa, obersviňa, teraz som na to prišiel. Tak uprostred leta. Prosím vás, kto vám to má veriť? To je absolútne nehodnoverné a najmä z hľadiska príbehu demokratov, lebo verte či neverte, aj také niečo existuje.
Nie sú to len naše poldňové alebo polročné nálady a vývoje, to existuje tu vyše tridsaťročný a možno teda vyše storočný príbeh nejakého malého podtatranského národa a v tom príbehu teraz vy píšete významnú kapitolu. Nikdy ešte demokratický spojenec, neurobil to ani Paľo Rusko, ktorého vyhodili z koalície, že by inicioval odvolanie svojej vlády a že by dokonca, čo je teraz najpravdepodobnejšie, veď Richard má dobre zrátané čísla, v tom je vždy dobrý, on udrel, až keď vie, že buď naozaj bosorka nevypláve, lebo vieš, ty si ponúkol taký test, aký ponúkala inkvizícia, že buď vy spolupracujete s fašistami, tak prejdete, ale keď nespolupracujete, no škoda, bosorka sa utopila, lebo takto to robili, ženu hodili do Dunaja, keď sa utopila, tak ju pochovali ako dobrú kresťanku, len, chudera, už bolo neskoro ju pochváliť, lebo bola utopená. A vy takto chcete otestovať túto vládu.
Ja vám hovorím a som dosť blízko, padne tá vláda, keď ju otestujete týmto spôsobom, padne. Nerobte si žiadne, viem, aký je... tá stratégia, ako človek oblbuje svojich poslancov, videl som to, zažil aj na vlastnej koži, Richard, pravda je taká, že padne. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Milí priatelia, lídri druhej generácie demokratov, dovolím si takto vás osloviť. Skúste sa naozaj povzniesť nad to bahno toho osobného sporu. To je naozaj bahno, ktoré nebude vás ctiť vo vašich životopisoch. A najmä vás nebude ctiť, kam to došlo. Ak je Igor Matovič takou škodnou, neboj sa, Richard, politika je veľmi krutá, určite sa s ním vysporiada aj bez toho, že v najkrízovejšej zime práve ty a tvoja strana, a nemusím ti hovoriť, že liberalizmus na Slovensku aký je krehký, a že naozaj záleží na tom, aby nezanikol. Práve ty a tvoja strana chcete byť vinní za tie dôsledky?
Ty hovoríš, že to nie je žiadne riziko, jedna, dva, tri, sú tri verzie. No a čo, ak to bude inak? Ty si zmieňoval aj takú štvrtú verziu, že by sa tu vytvorila taká odporná nejaká koalícia, začala by tu vládnuť bez ohľadu na to, čo naša fešná pani prezidentka by chcela, lebo jednoducho parlament je veľmi, veľmi nezávislé teleso aj od jej želaní a od jej názorov.
Ja verím, že pani prezidentka hádam nejaký záložný plán má. Verím, že rozumní politici s ňou o tom hovoria, ja som sa o to nepokúšal, nie som až tak blízky pani prezidentke, ale verím, že má. Ale bez ohľadu na ten plán parlament na pár ľuďoch sa môže zmeniť celé to smerovanie a môžme zažiť udalosti, ktoré začnú zvracať to, čo si aj ty budoval. Zatiaľ sa to nezvrátilo, ale dá sa to veľmi ľahko zvrátiť. (Reakcie z pléna.) Dajú sa meniť zákony, ktoré my sme ťažko vybojovali, dá sa meniť aj volebný zákon, všeličo sa dá meniť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán minister, nerád to...
Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Nie som ani na druhej strane, prosím vás. (Smiech v sále.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Žiaľ, nemám inú možnosť, ako v tejto chvíli konštatovať, že vyčerpali ste čas, ktorý je určený na vystúpenie člena vlády.
