Videokanál poslanca

Áno, ďakujem. Ja by som chcel iba poprosiť, aby sa zvážilo takisto hlasovanie o tomto zákone až po, až po hlasovaní 1235, to je zákon, ktorý, ktorý s týmto súvisí. Stále prebiehajú rokovania o nejakom kompromise.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Vážení kolegovia, prosím, ukľudnime sa.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
...dovoľte, aby som otvoril rozpravu, pretože sú nutné určité úpravy v zákone.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená plná sála Národnej rady, sa ospravedlňujem za toto krátke meškanie.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako je zákon o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh bol schválený vládou Slovenskej republiky 8. februára ´23. Cieľom návrhu zákona je riešenie úlohy C24 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 12. januára ´22 k Akčnému plánu boja proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti, financovaniu terorizmu a financovaniu proliferácie zbraní hromadného ničenia s výhľadom do roku ´24, v rámci ktorej vyplýva ministerstvu financií v spolupráci s ministerstvom vnútra vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pre emitovaní, pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
Implementácia čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 22/858 z 30. mája ´22 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení č. 600/2014, 909/2014, ako aj smernice 2014/65 EÚ, ďalej len nariadenie DLT, pričom sa rozširuje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere vzťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Napokon návrh obsahuje ešte ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako napríklad doplnenie ďalšej alternatívy výpočtu ročných príspevkov obchodníkov s cennými papiermi do garančného fondu investícií, ako aj poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s implementáciou smernice MiFID II a s formálnym zosúladením s delegovaným nariadením Komisie EÚ 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65 (EÚ), pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta.
Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ten rozsah, pán poslanec, je ťažko tu vymenovať v tom časovom limite, máme okolo 40-stranový zoznam tých rôznych opatrení. Napríklad aj to, čo vy vnímate skôr zo strany sporov okolo lesníkov, to znamená zriadenie národných parkov, kde budú aj bezzásahové zóny, významným spôsobom prispieva v boji s klimatickou krízou. Určité percento, Európska únia v perspektíve hovorí o vysokom, až polovičnom percente lesov sa jednoducho musí vrátiť do pôvodného stavu v Európe, ak máme zvládnuť vysychanie kontinentu, ktoré pokračuje veľmi progresívne aj na Slovensku.
Konkrétnosťou je takisto dekarbonizačná schéma, my dáme miliardu podnikom tohoto ťažkého priemyslu pod prísnou kontrolou, aby boli využité na zbavenie CO, aby prestali na tie najväčší, tí najväčší znečisťovatelia zo Slovenska chrliť tieto klimaticky nebezpečné plyny. Takisto opatrenia v pôdohospodárstve sa už rozbiehajú, začínajú sa robiť opatrenia, aby sa z pôdy stala uhlíková banka, aby sa aj tam prostredníctvom opatrení v poľnohospodárstve chránila klíma.
Takisto vzdelávanie, keď som spomenul environmentálny fond, rozhodli sme sa pre vlastnú environmentálnu výchovu, kde budeme podporovať konkrétnych učiteľov, ktorí sa prihlásia, dostanú peknú sumu do ruky, s ktorou si budú hospodáriť. Budú deti vodiť podľa ich plánu, na akom sa s deťmi dohodnú, aj do prírody, aj možno do nejakých zariadení, ale zároveň môžu robiť aj experimenty alebo, alebo vlastné triedenie odpadu na škole, alebo tisíc ďalších od výsadby a tak ďalej a tak ďalej.
Veľmi dôležité na Slovensku je aj podporovanie programu zateplenia verejných budov. My na ministerstve máme energetický problém rodinných budov, ale potom je tu zateplenie verejných budov. Ministerstvo pripravilo aj úsporný program na šetrenie pri vykurovaní, ktorý citeľne cítite aj v tejto sále, čo ja s uspokojením konštatujem. Naozaj sa predpísaná výška úspor dosiahla a rezorty až na jeden alebo dva ju aj často prekročili.
K tomu, k tej environmentálnej výchove, tento rok pôjde na zelený balík pre školy výška štyri milióny eur, každý učiteľ, a podporujem, aby ste aj vy ako poslanci oslovili školy, nech sa uchádzajú, dostane sumu, učiteľ, ktorý v mimoškolskom prostredí, potom mimo vyučovania nenásilnou formou tých záujemcom, ktorí by medzi žiakmi boli, bude viesť k novým poznatkom. Mimoriadne potrebné to je práve v podhorských obciach, ktoré my označujeme ako obce, ktoré sú v dotyku s karpatskými šelmami, či to medveď, vlk alebo rys, tam je isté riziko, a preto tá výchova mladých ľudí k ochrane v živote v divočine je mimoriadne užitočná.
Pre vašu informáciu, takýchto obcí je na Slovensku 365 a ministerstvo životného prostredia pre ne pripravuje čoraz viac ponúk na zlepšenie ich kondície, napríklad v odpadovom hospodárstve. Vyhradili sme veľké sumy na to, aby sa odpadové hospodárstvo chránilo, aby nelákalo medvede.
Samozrejme, otvára, ostávajú otvorené otázky, vy ste teraz nedávno čítali, ako dvaja poľovníci išli do lesa dohľadať postreleného diviaka a neopatrne zašli do húštiny, kde vyrušili medvedicu, ktorá je teraz v ruji a zranila ich. Treba povedať, že naozaj musíme zastaviť prikrmovanie zvierat, ktoré je anomálne v tomto území, o ktorom hovorím, v najbližšom okolí sú štyri vnadiská takzvané, kde sa sypú tie najsladšie dobroty a tie medvede sa tam chodia vykrmovať a potom môže prísť k takejto neželanej udalosti.

Ďakujem. Už budem konkrétny, nebudeme odbiehať.
Momentálne prebieha príprava aktualizácie dvoch základných materiálov – akčný plán a národná stratégia, ktoré by mali vyvrcholiť klimatickým zákonom. Takisto Európska únia má svoj európsky klimatický zákon, Európsku zelenú dohodu, a ktoré vyústili do balíku opatrení Fit for 55, smerujúce k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Musím podčiarknuť, že hoci mnohí ľudia majú záujem strašiť obyvateľstvo, že to sú pre nás príliš náročné ciele, v skutočnosti Slovensko v porovnaní s Poľskom, ale povedzme aj s Maďarskom alebo s Českom má najlepšie východiská, preto máme jadrové elektrárne, v ktorých sme druhá krajina v počte na obyvateľov výrobu elektrickej energie z jadra, máme vodnú elektráreň a teraz veľmi zjednodušujeme opatrenia na výstavbu veterných a geotermálnych elektrární.
Čiže máme veľkú šancu my do roku 2023, ale aj do roku 2050 bez extrémneho úsilia, ktoré napríklad budú musieť vynaložiť Poliaci, podotýkam, že Poľsko má 80 % z uhoľnej energie, my tento rok už budeme mať nulu, skúste si predstaviť ten rozdiel. Poľsko naozaj nemá ani jedinú jadrovú elektráreň a plniť požiadavky na uhlíkovú neutralitu je pre nich ďaleko ťažšia výzva.
Na Slovensku som aj pre to, aby sme tieto ciele dosiahli, inicioval založenie rady vlády pre európsku zelenú dohodu, kde sú pozvaní všetci stakeholderi, čiže inštitúcie, ktorých sa to dotýka. Významnou zmenou pre Slovensko je vznik sociálno-klimatického fondu, v ktorom budú odvádzané peniaze z uhlíkového cla a takisto z revízie CO₂ štandardov pre autá a budovy. Tieto nové ETS poplatky celoeurópskeho rázu prinesú na Slovensko obrovské sumy radov v miliardách eur, z ktorých bude možné pokračovať v zatepľovaní domov, energetickej sebestačnosti krajiny, v ktorom takisto zatiaľ zaostávame, ale za tejto vlády sa aj v tomto smere začali diať zmeny.
Ešte pár slov o zákone o zmene klímy. Tento zákon privedie takpovediac Slovensko od rečí, ktoré, ktorými boli bohatí naši predchodcovia. Oni na úrovni tej Európskej únie radi sľubovali a verbálne predstierali, že robia opatrenia. Tento klimatický zákon je zákon, ktorým sa aj iné rezorty zaviažu dať si plán, ako budú znižovať energetickú závislosť od Ruska, ako budú robiť úspory a ako budú viac a viac využívať obnoviteľné zdroje. Úspech tohoto programu, tejto transformácie Európy, ale aj Slovenska, uvedomme si, že Slovensko, keby sme sa pozerali odniekiaľ z Mesiaca okuliarmi, ktoré by ukazovali energetickú náročnosť, tak uprostred glóbusu by svietila jedna malá krajina, a to sme my. My máme na vyrobené HDP najväčšiu spotrebu energií všetkého druhu, lebo jednoducho nám tu zostal vojenský ťažký priemysel, priemysel farebných kovov, priemysel železa, všetky priemysly, ktoré majú obrovskú energetickú spotrebu.
Pripomeniem, že tie konkrétne kroky smerujú aj k peniazom z modernizačného fondu. To je ďalší fond, v ktorom od 26. júla ´22 sa dali predkladať žiadosti na 149,5 milióna eur. Potom nám Európska únia v októbri schválila dve dekarbonizačné schémy a jednu miliardu eur na zníženie emisií skleníkových plynov pre priemysel; 750 miliónov pôjde z modernizačného a 300 miliónov z plánu obnovy. Aj táto výzva už beží a bude vyhodnotená o týždeň. Od 25. 11. ´22 do januára ´23 mohli sa prekladať žiadosti o dekarbonizáciu priemyslu za 357 miliónov. A napokon do 30. 6. za 350 miliónov.
Ešte som nehovoril o obnove rodinných domov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No máme tu takú kurióznu situáciu, že aj otázka č. 3 je od pána poslanca Šudíka na túto istú tému, takže tým pádom vám vzniká ďalších päť minút, ak to potrebujete ešte dokončiť.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
To ja myslím, že plénum to uvíta a my s pánom poslancom Šudíkom si užijeme ešte chvíľu túto mimoriadnu možnosť.
Tak budem, ak pán predsedajúci to umožnil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
... plynule pokračovať.
Obnova rodinných domov, v ktorých, ktorá najprv bola aj kritizovaná, že sa rozbiehala pomaly, no ja úprimne vám poviem, že v októbri začínať, rozbiť si okná alebo dvere, jednoducho to, samozrejme, bolo podmienené tým termínom. Napriek tomu sa prihlásilo takmer 4-tisíc uchádzačov. Lenže keď sme tú istú výzvu vyhlásili teraz na jar, kedy je najlepšia doba na rekonštrukciu domu, tak toľko, čo za pol roka sa prihlásilo za prvú hodinu. Vskutku to ilustruje, že napriek tomu, že na Slovensku sme udržali ceny energií najlepšie v celej Európskej únii, a ja som sa obával, priatelia, naozaj úprimne, že slovenská verejnosť uverí, že to sa dá naveky a že my jediní nebudeme zatepľovať a že nakoniec tento plán obnovy nedokáže splniť svoj účel, našťastie takéto niečo sa nestalo, slovenská verejnosť ukázala a majitelia domov, že oni veľmi dobre rozumejú, že ak aj máme zatiaľ stabilizované ceny energií, nebude to navždy a že najlepšia energia je ušetrená energia. Proste mať o jednu tretinu menšie inkaso je rovnako hodnotné, či je elektrina drahšia, alebo lacnejšia. No ona už úplne lacná nebude nikdy. To je, to je nám jasné, ľudí je viac a viac, dopyt je väčší a väčší, náročnosť našich domácností, náročnosť priemyslu takisto rastie.
No a preto, preto s uspokojením môžem povedať, že v tejto chvíli tá výzva na 10-tisíc rodinných domov sa minula za 14 hodín. Pripravujeme jej pokračovanie za tých istých podmienok. Všetci, ktorí nestihli, sú v evidencii a zároveň, keď potvrdia svoj záujem opäť, tak budú aj uchádzačmi o túto dotáciu. Pri úspore 30 % dostane každý občan nenávratnú podporu 15-tisíc eur, ale ak sa mu podarí vymeniť okná, dvere a zatepliť tak, že usporí až 60 %, čo je dosť ľahko dosiahnuteľné, tak dostane 19-tisíc, dostane ešte k tej pätnásťtisícovej štyritisícovú prémiu.
Pracujeme na zmene paradigmy tejto podpory pre sociálne slabé alebo, ako hovoríme, rodiny ohrozené energetickou chudobou. Ale nechcem vopred avizovať presné podmienky, lebo musí nám ich schváliť Európa. Isté je, že je na to ďalších 50 miliónov, čo je zhruba 10 % doterajších. Mali sme pol, alebo máme ešte pol miliardy. Z tej pol miliardy máme ešte polovicu, zjednodušene povedané, a plus 50 miliónov na program pre ľudí, ktorí sú ohrození energetickou chudobou.
Takisto sme výrazne zjednodušili dostupnosť dotácií z environmentálneho fondu, kde sme zaviedli novinku, že environmentálny fond aj požičiava peniaze obciam na 20-ročné splátky s 0,1-percentným úrokom. Je to veľmi obľúbená schéma a som veľmi rád, že sme prvá inštitúcia, ktorá pri tých dotačných schémach vymyslela aj cirkulačnú schému. Tu sa peniaze budú vracať a aj keď je to 20 rokov, po čase sa budú dať predsa požičať ďalším záujemcom. Zateplenie a rekonštrukcia domov na Slovensku je určite výzva na dlhú dobu. To nie je na jedno volebné obdobie, ani na dve, a preto aj takéto schémy ako je úver má veľký zmysel.
Pokiaľ ide o úsilie environmentálneho fondu dobehnúť veľké zaostávanie v oblasti budovania vodárenských zdrojov, verejných vodovodov, kanalizácie a čistiarní pre obce do 2 000, ktoré sú u nás veľmi na chvoste záujmu a Európska komisia nepripúšťa ich dotáciu z EŠIF-ov, z európskych fondov, tak tu sa môže u nás o dotáciu uchádzať až, až 1 400 obcí. Minimálna výška dotácie na jednu žiadosť bude 500-tisíc eur, maximálna 3 milióny.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Začnem od konca.
Nikto dnes na globálnej úrovni si nemôže pochvaľovať, že podniká dostatočne na odvrátenie klimatickej zmeny, lebo klimatická zmena stále prebieha a prerastá do klimatickej krízy. Od rokov na prelome, keď u nás padla totalita, stúpli hladiny svetových morí o viac než 10 cm. Na pohľad si poviete, že ešte to tu nás nezaplavuje, to je síce pravda, ale krajiny, ktoré sú pri mori a ktoré majú nízke pobrežie, ako je povedzme Holandsko, bojujú už dávno o vôbec svoje hranice, svoje územia. Krajiny, mnohé ostrovné štáty, ktoré sú na ostrovoch, ktoré nemajú nejakú sopku alebo nejaké vysoké horstvo, sú takisto v situácii, kedy už vedia vyrátať, kedy ten ostrov zanikne. Myslím, že takým je, takým adeptom sú aj tuná obľúbené, obdivované Maledivy.
Títo ľudia v mnohých krajinách uvažujú, samozrejme, o odchode z toho ohrozeného územia a najviac ich je v povodí rieky Ganga, ktorá sa prestane rozvodňovať v prípade, že sa roztopí ľadovec, ktorý je nad nimi v Tibete. Tento ľadovec naozaj veľmi rýchlym spôsobom sa roztápa a dá sa pomerne exaktne vyrátať, kedy zmizne. Iba tento ľadovec spôsobuje, že v lete sú záplavy, že tá voda sa dostane z rieky ďalej a že dosahujú nejakú obživu, že na tých ryžových políčkach je voda. V prípade tá Ganga bude ďalej tiecť, iste, ale nebudú žiadne záplavy, vody bude výrazne menej a bude to len voda z dažďov. Nebude už periodická voda z ľadovcov, a to znamená, že z toho niekoľko desiatok miliónového obyvateľstva, podľa odhadov najmenej 400 miliónov v súvisiacich oblastiach bude mať znemožnenú obživu alebo čistú vodu.
Taktiež ľudia v Afrike. Bol som sám svedkom, ako žijú na územiach, kde už päť rokov nepršalo. Nejaké roky pili krv vlastne z vlastného dobytka po kúskoch, po kúskoch, aby prežil aj ten dobytok, aj oni. Ale to všetko pri päťročnom, päťročnej absencii zrážok už končí.
Ale teraz k vašej otázke. Vláda Slovenskej republiky sa hlási k medzinárodnému úsiliu v oblasti aj adaptácie na tieto zmeny klímy a takisto aj k Parížskej dohode a stratégie Európskej únie na boj proti kríze, proti hrozbe skutočnej kríze. Agenda OSN pre udržateľný rozvoj, Agenda 2030, je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo ľudstva vlastne reaguje na tieto výzvy. Vláda sa hlási aj k aktívnemu presadzovaniu národných záujmov a formovaniu klimatickej politiky v rámci Európskej únie.
Aj pokiaľ aj ja mám tú česť, aby som sa mohol vyjadriť, vždy obhajujeme racionálne stanoviská bez prejavov nejakej paniky a extrémizmu. My sme si vedomí, že dobrá environmentálna politika musí byť aj udržateľná. Nemôže vytvoriť hospodársky rozvrat, nemôže vyhovieť našim prianiam, ale musí sa odvíjať podľa reálnych možností. O čo viac ju zanedbali naši predchodcovia, o to viac ťažkostí máme my. Dobrým príkladom je problém elektromobility. Skutočne Slovensko veľmi, veľmi zaostáva v rozvoji siete na nabíjanie elektrických áut. A samozrejme, potom kúpiť si elektrické auto pre mnohých ľudí znamená len možnosť jazdiť v okolí svojho domu alebo bytu.
To zaostávanie voči Českej republike alebo Nemecku, alebo voči Rakúsku je naozaj civilizačné, by som povedal. Aj preto sa niektorí pokúšajú strašiť pred voľbami, že to nebude možné prejsť na elektromobily. Ja to nechcem hodnotiť, či to je možné alebo nie, ale úsilie Slovenskej republiky v tomto smere... môžem ešte mať nejaký čas? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ak by mal pán poslanec doplňujúcu otázku, tak získate tým ďalších päť minút.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
Ja vás poprosím, urazte ma nejakou doplňujúcou otázkou.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, odpoveď pána premiéra adresovaná pánovi Čepčekovi.
Vážený pán poslanec, Slovensko vychádza vo svojej zahraničnej politike predovšetkým z ochrany vlastných záujmov. Kľúčovým záujmom Slovenska je ochrana princípu zvrchovanosti a územnej celistvosti v zmysle medzinárodne uznávaných hraníc. Medzi ekonomické vektory záujmov patrí energetická bezpečnosť a v rámci nej zabezpečovanie diverzifikácie energetických zdrojov a prepravných ciest. Nezmyselná ruská agresia voči Ukrajine potvrdila, že je životne dôležité eliminovať energetickú závislosť od Ruska. Predpokladám, že máte vo svojej otázke na mysli azerbajdžansko-arménsky spor o Karabach. Dovolím si v tejto súvislosti krátky historický exkurz.
Karabach predstavuje vyše 20 % celkového územia Azerbajdžanu. A v zmysle medzinárodne uznaných hraníc patrí pod suverenitu Azerbajdžanu. Od počiatku deväťdesiatych rokov až do ukončenia tzv. druhej vojny o Karabach, čo sa skončilo v roku dvadsať tohoto storočia, bolo územie Karabachu pod kontrolou Arménska za vojenskej podpory Ruska. Nešlo pritom o náboženský spor, ako sa zvykne v rôznych kruhoch mylne interpretovať, ale o územno-etnický spor. Pre zaujímavosť, svedčí o tom aj viacero vonkajších faktorov, keď napríklad islamský Irán podporoval a podporuje kresťanské Arménsko, kým na druhej strane židovsko-kresťanský Izrael zase podporuje sekulárny Azerbajdžan s umierneným moslimským obyvateľstvom. Vidíme teda, že jedno... zjednodušený obraz o tom, že tu je, ide o boj kresťanov a moslimov neplatí. Azerbajdžan dočasne prišiel o územie Karabachu už koncom osemdesiatych rokov a na začiatku deväťdesiatych rokov, nad ktorým po takmer tridsiatich rokoch počas tzv. 44-dňovej vojny o Karabach v roku dvadsať opätovne získal kontrolu. Táto vojna sa skončila trojstrannou dohodou medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Arménskom 9. novembra 2020.
V povojnovej situácii došlo v rámci urovnania sporu k viacerým rokovaniam a v zmysle dohody z Prahy, ktorá bola urobená 6. októbra ´22, a dohody zo Soči, ktorá bola uzavretá 31. októbra ´22, obe strany konfliktu potvrdili, že vzájomne uznávajú svoju územnú celistvosť. Problém je, že volajú po demarkácii a delimitácii hraníc, čiže po zmene hraníc. To je jeden z dôvodov, prečo dochádza k pretrvávaniu napätia na azerbajdžansko-arménskych hraniciach, prečo tam dochádza aj k prestrelkám a striedavému dobýjaniu niektorých vojensko-strategických stanovísk v pohraničných oblastiach.
Slovensko vníma problematiku azerbajdžansko-arménskeho sporu optikou podpory princípu územnej celistvosti a princípu suverenity nad územím v medzinárodne uznaných hraniciach. V tomto zmysle nemožno teda označiť za problém, aby sme nemohli spolupracovať s Azerbajdžanom pri zabezpečení svojich energetických potrieb. V Azerbajdžane vidíme spoľahlivého partnera pre dodávky energetických surovín a máme záujem túto spoluprácu ďalej rozvíjať. V tomto kontexte chcú dodávky z Azerbajdžanu v budúcnosti využívať aj ďalšie členské štáty EÚ ako je Taliansko, Grécko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Nevidím dôvod, prečo by práve Slovenská republika mala ostávať mimo spolupráce s Azerbajdžanom.
Na záver by som rád doplnil, že na Rusko sú uvalené sankcie Európskej únie. A robiť medzi Rusko a Azerbajdžanom paralelu nemožno.

V premiérovej odpovedi je obsiahnutá veta, v ktorej sa hovorí, že o tom, že takto pribudnú jednotky intenzívnej starostlivosti a starostlivosť o novorodencov bude lepšia, bude menej presunov s pacientkou a novorodencom. To by som videl ako to hlavné vysvetlenie.

Ja sa naozaj, pán poslanec, nepasujem za pôrodníka, ani zdravotníka, ale dovolím si odvolať sa na ten text, tak ako som ho prečítal. Z toho textu, tam v tom texte je obsiahnutá odpoveď na vašu otázku. Tam sa menuje, že napríklad možnosti Slovenska teraz zabezpečiť anestéziológiu a ďalšie služby v tomto rozsahu sú zatiaľ obmedzené. Takisto sa tam naznačuje, že v prípade, že sa tieto podmienky zlepšia, tak je záujem Slovenska mať čo najdostupnejšie aj pôrodnice. Pre spomenutie tej Európskej únie. No áno, Slovensko má špecifické podmienky, je to veľmi hornatá krajina, určite že iné pomery sú v rovinatých územiach západnej Európy, kde nepadá sneh a nie sú nečakané incidenty vyplývajú z podnebia, z počasia. No ale zas si priznajme, že medzi 1 200 a 800, čo u nás bude teraz alebo je podľa tohoto norma, ktorú uplatňuje ministerstvo zdravotníctva, je veľký rozdiel. To je jedna tretina. Čiže my máme o jednu tretinu teda hustejšiu tú sieť pôrodníc než je v západnej Európy. Možno to nestačí a treba usilovať o ešte hustejšiu. Ale mne pripadá, že v tom porovnaní sme dopadli viac než dobre.
No horšie ale dopadáme určite v tom vybavení aj personálnom, aj technickom. A to je podľa mňa odpoveď, ktorá je tu obsiahnutá, aj keď nie explicitne. Vy ste vypichli tú otázku. Ja bych si trúfal povedať, že áno, to sa neušetrí. Ale rodičky dostanú kvalitnejšiu službu. Ja viem o ženách a rodinách v Bratislave, ktoré idú rodiť do Prahy alebo do Viedne, lebo jednoducho prvoradé je bezpečie tej rodičky a dieťaťa. A to, že bude cestovať, ba dokonca si to zaplatí, je tomu človeku ďaleko, ďaleko druhoradé. Čiže ide o to, že zrejme tento návrh myslí na zvýšenie kvality a v tejto fáze navrhuje touto formou zvýšiť kvalitu služby, že síce budete cestovať o niečo ďalej než do najbližšieho mesta, ale že tam ten anestéziológ pre, nielen pre cisárske rezy, ale pre všetky nečakané udalosti bude k dispozícii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, pán premiér Heger vám odpovedá tento obsah.
Vážený pán poslanec, momentálne je na Slovensku 51 pôrodníc. V rámci optimalizácie sa bude presúvať päť pôrodníc, a to z miest Snina, Myjava, Kráľovský Chlmec, Revúca a Partizánske, a to do okolitých nemocníc. Pôrodnice budú vo všetkých nemocniciach druhej úrovne. Tieto nemocnice sú pre pacientky dostupné do času 30 až 45 minút. Avšak rozhodne ďalej podporujeme aj silné a kvalitné pôrodnice v nemocniciach na prvej úrovni a po splnení stanovených podmienok – personál, materiálno-technické zabezpečenie aj podľa potrieb v regióne.
Na prvom mieste je bezpečie rodičky a novorodenca, s pôrodnicou bude musieť byť povinne zabezpečené aj neoa... neonala... no nechodievam tam, neonatologické oddelenie a jednotka intenzívnej starostlivosti pre novorodencov, ako aj prítomnosť anestéziológa 24 hodín, 7 dní v týždni. Tieto vybavenia sú dôležité pre bezpečie rodičky a novorodenca. Zároveň odborníci stanovili limit 800 pôrodov ročne z dôvodu, že tento limit považujú z hľadiska bezpečnosti pacientiek za nevyhnutné minimum. Európske minimum na pôrodnicu je 1 200 pôrodov ročne. Pôrodnice s nízkym počtom pôrodov predstavujú podľa odborníkov dlhodobo problém. V rámci pôrodov sa zákonite vyskytuje isté percento komplikácií, čím menej pôrodov sa v danej nemocnici vykoná, tým zriedkavejšie sa personál stretáva s rôznymi komplikáciami počas pôrodu a tým je potom aj menej skúsený a pripravený tieto komplikácie riešiť.
Zároveň tieto pôrodnice často nedokážu zabezpečiť prítomnosť anestéziológa počas 24 hodín 7 dní v týždni a mimo, a to aj mimo závažných komplikácií ako je, dajme tomu, cisársky rez, kedy tam tento špecialista je prítomný. Prítomnosť toho anestéziológa ale môže komplikovať, prípadne teda jeho neprítomnosť, komplikovať ženám prístup epidurálnej anestézie počas klasického vaginálneho pôrodu. Dnes má viac ako 40 percent pôrodníc iba fyziologické oddelenie pre novorodencov, a preto všetky komplikovanejšie stavy musia byť prevážané do iných nemocníc, čo môže ohroziť život aj pacientky, aj novorodenca. Vďaka tomu, že pribudnú jednotky intenzívnej starostlivosti pre novorodencov do všetkých pôrodníc, vyhneme sa niektorým presunom, starostlivosť o novorodencov bude lepšia a bude menej presunov, kedy bude o pacientku aj novorodenca postarané v rámci jednej nemocnice.
Uvediem počet pôrodov v nemocniciach, o ktorých bola reč, kde sa táto služba presúva do iného mesta. V Snine bolo v roku 2019 291 pôrodov a v roku ´21 300 pôrodov. V Partizánskom bolo 636, poznamenávam, že Partizánske teda má najvyšší ten počet z tých presunutých pôrodníc, ale stále to je len polovica európskej normy. Čiže v Partizánskom 636, ale v roku ´21 už iba 380. V Myjave 320, v roku ´21 313. V Kráľovskom Chlmci 334, v roku ´21 341. V Revúcej 255 a v roku ´21 294. Vidíme, že aj keď tam badať nejaké výkyvy, v prípade Partizánske je to výrazný výkyv, výrazný pokles, ale ostatné výkyvy sú v rámci, by som povedal, štatistickej odchýlky. Ale stále je to, všetky tieto nemocnice sú pod 600 okrem tej jednej, ktorá je tesne nad.