Keď sa človek preriekne, tak aj pravdu povie, však, pán poslanec Borguľa.
A kým teda začnem, tak by som zareagoval na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke od pána poslanca Svrčeka, že je nehorázne, aby zákonodarná moc zasahovala do súdnej moci alebo výkonnej moci, a že teda máme tu odjakživa rozdelenie, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tak teda neviem, ešte tu máme prokuratúru, tam sú tiež nejaké pochybnosti, že či je výkonná moc,...
Keď sa človek preriekne, tak aj pravdu povie, však, pán poslanec Borguľa.
A kým teda začnem, tak by som zareagoval na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke od pána poslanca Svrčeka, že je nehorázne, aby zákonodarná moc zasahovala do súdnej moci alebo výkonnej moci, a že teda máme tu odjakživa rozdelenie, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tak teda neviem, ešte tu máme prokuratúru, tam sú tiež nejaké pochybnosti, že či je výkonná moc, ale teda hlavne, hlavne zákonodarná moc úplne prirodzene zasahuje aj do súdnej, aj do výkonnej moci tým, že schvaľuje zákony, lebo je to jej úloha, čiže to nie je žiadne narúšanie deľby moci, to je, naopak, napĺňanie deľby moci.
No, a teraz k samotnej správe pána generálneho prokurátora. Na úvod mám pre pána generálneho prokurátora dobrú správu. Povedal vo svojom vystúpení, že nemá možnosť každý deň vystúpiť v pléne Národnej rady, tak ja by som rád upresnil, že v podstate každý týždeň môže prísť pán generálny prokurátor do Národnej rady, lebo každý týždeň, keď Národná rada rokuje, tak vo štvrtok o štrnástej hodine je hodina otázok, na ktorej poslanci kladú otázky ako členom vlády, tak aj predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi, a teda tí by mali na ne odpovedať. Ja som vám minulý týždeň položil otázku, nemohli ste prísť, tak dúfam, že zajtra, zajtra sa uvidíme, a predpokladám, že otázky od poslancov budete dostávať, takže budete mať možnosť vystupovať v pléne aj častejšie, tak je upravený zákon.
Chcel by som sa trošku ohradiť voči tomu hrubému útoku na pána predsedu Národnej rady, ktorý som teda počul vo vašom úvodnom vystúpení, keď ste hovorili o politikovi, ktorý si nenapísal diplomovku sám. Však áno, vieme o tom, že to tak bolo, a teda pán predseda Národnej rady to aj verejne priznal, len som teda celkom nepochopil, že prečo to ťaháte do tejto rozpravy a prečo o tom hovoríte v rámci uvádzania správy o činnosti prokuratúry. Teda ak ste mysleli pána predsedu Národnej rady, lebo teda dúfam, že to neberiete tak, že keď vás niekto kritizuje, tak naňho vytiahnete, že je plagiátor, a keď vás niekto chváli, tak si to nevšimnete. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalšia vec, ktorá ma zaujala vo vašom úvodnom vstupe, je, že ste sa poďakovali prokurátorom, že sa vás zastali, to je v poriadku, ale povedali ste, že "našli silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému". Priznám sa, že toto je jedna z vecí, ktorej nerozumiem, lebo keď sa podriadení zastanú svojho nadriadeného v rámci hierarchického systému, tak na to treba nájsť nejakú silu? Nie je to, naopak, to, čo tak človek očakáva, že podriadení sa zastanú svojho nadriadeného alebo sa vyjadria spôsobom, ktorý sa tomu nadriadenému páči? Keby sa ozvali kriticky, na to asi treba nájsť silu, ale pochváliť svojho nadriadeného, postaviť sa zaňho, no, možno len ja tomu nerozumiem, ak je to tak, tak mi to, prosím, vysvetlite, lebo som z toho trošku zmätený.
Hovorili ste o znižovaní dôvery občanov v právny štát. To, že sa tu znižuje dôvera občanov v právny štát, a dlhodobo, na tom sa asi zhodneme viacerí. Zrejme sa nezhodneme na tých príčinách, zrejme sa nezhodneme na tom, čo sa dialo v minulosti a čo sa deje teraz, ale myslím si, že by zvýšeniu dôvery v právny štát pomohlo, keby sa generálny prokurátor, ktorý stojí na čele hierarchicky usporiadanej Generálnej prokuratúry, verejne vyjadroval spôsobom, ktorý je pravdivý a ktorý nie je zavádzajúci. A môžem to ilustrovať na vašich vyjadreniach tu, ktoré ste mali pred krátkou chvíľou.
Viackrát ste zopakovali, že reakciou vládnej moci na vaše dve rozhodnutia, alebo teda na jedno rozhodnutie vaše a rozhodnutie vášho dnes už prvého námestníka, je snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, len pre tie dve rozhodnutia. Účelovo, hneď, opakovane, myslím, že najmenej trikrát ste to povedali. Ale to predsa nie je pravda. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku, tak aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu."
A vy o tom veľmi dobre viete, že vláda má tento úmysel, má ho úplne od začiatku, napísala si ho do programového vyhlásenia, keď pravdepodobne ešte nikto netušil, kto sa stane generálnym prokurátorom, keď nikto netušil, akým spôsobom bude § 363 vami použitý v tých verejne diskutovaných kauzách, čiže žiadna účelovosť, je to niečo, čo má vláda v programe, vo svojom programovom vyhlásení. A vy to viete, vy ste o tom hovorili alebo hovorili sme o tom spolu počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora a vy ste o tom v podstate sám od seba začali hovoriť, čiže túto časť programového vyhlásenia ste určite mali prečítanú. Čiže nie je pravda, že niekto chce niečo účelovo zmeniť.
Rovnako nie je pravda, že tak ako to máme dnes v Trestnom poriadku, to bolo nastavené za ministrovania súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V roku 2005, áno, pri rekodifikácii sa dostal do Trestného poriadku § 363, predtým takýto mimoriadny opravný prostriedok nebol, ale 363 ods. 1 vtedy znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Tá druhá veta tam už dnes nie je.
A z dôvodovej správy je zaujímavé zacitovať, z dôvodovej správy k návrhu nového Trestného poriadku, kde sa hovorí, že "zámer návrhu spočíva v tom, že teba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom podstúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor". Ani slovo o tom, že by sa § 363 mal používať na rušenie uznesení o vznesení obvinenia, už ani nehovoriac o tom, že by sa takýto, toto ustanovenie malo používať na zrušenie uznesení o začatí trestného stíhania.
No ale takto to bolo prijaté v roku 2005, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic, a potom sa to vyvíjalo, keď za vlády Ivety Radičovej boli zrušené negatívne pokyny, tak Generálna prokuratúra rozšírila výkladom svojvoľne uplatňovanie tohto ustanovenia aj na rušenie obvinení a keď Ústavný súd zapochyboval o tom, že toto je správny výklad § 363, tak prišla zmena v roku 2015, za vlády SMER-u, desať rokov po Lipšicovi. Tá druhá veta, ktorá predpokladala, že § 363 sa má používať na meritórne rozhodnutia, na tie, ktoré som citoval z dôvodovej správy, odtiaľ vypadla. Prečo? Čiže Ústavný súd povedal, že to nie je v poriadku, tak ste zmenili zákon, aby sa, aby to aj takýmto spôsobom bolo možné používať. Nepochybujem o tom, že toto všetko pán generálny prokurátor vie, keďže sa s tým potýkal, pracoval s tým, a teda neupodozrievam ho z toho, že by mu vývoj právnej úpravy nebol známy. Napriek tomu nám tu povedal, že takto to bolo nastavené za ministrovania Daniela Lipšica, súčasného špeciálneho prokurátora. Nie, nebolo to takto nastavené za Daniela Lipšica.
K § 363, pýtal som sa na to aj na výbore, taká zaujímavá vec, že v správe o stave prokuratúry za rok 2019 bol taký kritický, kritický odstavec, ktorý sa týkal uplatňovania § 363, zacitujem zo správy za rok 2019: "Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využívajú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok a to iba z dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku."
Toto bolo v správe o činnosti prokuratúry za rok 2019. Podobné pasáže nájdeme aj v správe za rok, za roky 2018, ´16, za predchádzajúce roky, ale takéto kritické hodnotenie § 363 v správe o činnosti prokuratúry za rok 2020 chýba. Naopak, tam je § 363 hodnotený veľmi pozitívne. Čiže nejaká zmena, zmena tónu už aj v správe o činnosti je.
Rovnako tá zmena tónu je badateľná vo vyjadreniach pána generálneho prokurátora z čias, keď sa iba uchádzal o túto pozíciu a vystupoval pred ústavnoprávnym výborom ako jeden z kandidátov, tak som sa ho zhodou okolností ja pýtal na to, že čo by sa mohlo zmeniť v právnej úprave. A pán vtedy ešte kandidát Žilinka povedal, že "bolo by dobré zaoberať sa tým, a ono je to aj v programovom vyhlásení, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na Úrade špeciálnej prokuratúry robilo posledné roky šarapatu". Ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí. A tiež ste ohľadom § 363 vyhlásili, že, citujem, "má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne".
Ja netvrdím, že vy ste na vypočúvaní hovorili, že chcete zrušiť § 363, ale boli ste si vedomý, že vládna koalícia má vo svojom programovom vyhlásení zámer zúžiť § 363, boli ste s tým uzrozumený, hovorili ste o tom, že je to jedna z možností. Môžme to urobiť tak, ako to majú v Českej republike, že sa môžu napádať iba meritórne rozhodnutia, iba tie negatívne, ktorými sa de facto zastavuje trestné stíhanie, a môže to byť aj tak, ako to je u nás, teda boli to dve možnosti; nevravím, že ste sa prikláňali k zrušeniu, ale pripúšťali ste to ako možnosť, ako jednu z možností.
Dnes hovoríte o tom, že ak by parlament zmenil právnu úpravu a odobral by vám túto právomoc alebo by ju zúžil, tak by ste sa zmenili na štatistu, ktorý nemá žiadny vplyv. Ale ja teda neviem, mne sa to tak bije, možno vám sa to nebije, ale tie vyjadrenia, keď na jednej strane hovorím o tom, že ak by sa takto zmenil zákon ohľadom § 363, tak je to možné, veď môžme to mať tak ako v Českej republike, a vyjadrenie, že v tom prípade, v tom prípade by bol generálny prokurátor iba štatistom, čiže v žiadnom prípade nie, nevidíte v tom nijaký rozpor? Lebo ja v tom vidím hlboký rozpor. Buď teda ste, buď teda si myslíte naozaj to, čo hovoríte teraz, ale potom ste nám to mali povedať, aj keď sme sa na ústavnoprávnom výbore rozprávali o tom, aké sú vaše predstavy, mali ste povedať, že nie, v žiadnom prípade, toto si myslím, že síce vládna koalícia to zamýšľa, ale bolo by to veľmi zlé, ale to ste nám nepovedali. Alebo ste si to vtedy mysleli a teraz si z nejakého dôvodu myslíte niečo iné.
Vy ste nepriamo hovorili aj o vzťahu k špeciálnej prokuratúre, a teda keďže ste hovorili o tých aktuálnych veciach, tak aj ja sa spýtam a zopakujem tú otázku, na ktorú som zatiaľ teda nedostal odpoveď, že či ste zakázali, alebo nezakázali Danielovi Lipšicovi účasť v tých pracovných skupinách k zmene § 363 a v tej, pri bezpečnostnej rade, lebo tu ste povedali pred pár okamihmi, že ste nezakázali. Ale z toho, čo ste potom hovorili, tak mi to tak vyšlo, že de facto ste zakázali alebo, alebo teda neviem, to by som rád počul, že ako to je, lebo som to z tej odpovede nepochopil. Pochopil som, že si myslíte, že by prokuratúra mala hovoriť jedným hlasom, ja si to nemyslím, už som to povedal vo faktickej, že zdá sa mi úplne legitímne, že keď sa bavíme o zmene právnej úpravy, tak aj prokurátori môžu mať rôzne názory a je dobré a dokonca cenné, ak zaznejú viaceré názory, to nie je uplatňovanie trestnej politiky v trestnom konaní, ktoré má byť jednotné, naopak, pluralita názorov je žiaduca.
A keď ste teda hovorili, že keď bolo to ďalšie kolo, tak komisia sa uskutočnila bez vedomia vášho zástupcu, ktorého ste tam vyslali a presunulo sa z utorka na pondelok a potom sa zrušila, no, ono to bolo tak, že dohodli sme sa na tom stretnutí predchádzajúci týždeň aj za účasti vášho zástupcu, že stretnutie bude v pondelok, potom prišiel nejaký zmätočný mail z ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorilo, kde sa hovorilo o utorku, ale teda ostatní členovia komisie prišli, lebo boli sme dohodnutí na pondelok. A zrušila sa, lebo sa asi vyčerpalo to, o čom sa dalo hovoriť a tie názory zjavne boli rôzne, takže teraz asi o tom je potrebné rozhodnúť na inom fóre.
Keď hovoríme o špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, tak on verejne povedal, že prokurátor krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Filo úmyselne a opakovane uvádza vo svojich podaniach a stanoviskách dokázateľne nepravdivé skutočnosti týkajúce sa návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina. Chcem sa spýtať, či sa tým Generálna prokuratúra zaoberala a s akým výsledkom, či teda boli preverené tieto skutočnosti.
Rovnako by ma zaujímal váš návrh, názor na to obvinenie tesne pred koncom premlčacej doby alebo začiatkom skončenia premlčacej doby redaktorov Denníka N Konštantína Čikovského a Moniky Tódovej, ktoré bolo už zrušené, ale teda bolo to, bolo to zvláštne, aspoň tak to vyznelo. Takže by ma zaujímal váš názor.
Potom vaše stretnutie s generálnym prokurátorom Ruskej federácie s Igorom Viktorovičom Krasnovom. Vyjadrili ste záujem o prehĺbenie spolupráce okrem iného aj v téme ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany verejného záujmu. Čo teda ochrana ľudských práv v Ruskej federácii, kde sú politickí oponenti režimu a občianska spoločnosť potláčaní až likvidovaní aj s účasťou orgánov činných v trestnom konaní, takže naozaj by ma zaujímalo, či ste sa aj o tomto bavili a či naozaj vidíte niečo, v čom by sa Slovenská republika mohla v otázke ochrany ľudských práv v Rusku inšpirovať.
Posledná vec. Hovoril tu o tom pán poslanec Peter Pollák, tak ja by som zopakoval tú otázku, on ma možno doplní a bude to teda súvisieť, vo faktickej, v správe o činnosti sa spomína trestná činnosť mladistvých. Dáva sa to do súvislosti v tej príslušnej pasáži s vysokým podielom marginalizovaných skupín obyvateľstva. Takže sa chcem spýtať, že či prokuratúra sleduje etnicitu, etnickú príslušnosť alebo príslušnosť k marginalizovaným komunitám ako nejaký údaj, ktorý si zaznamenáva, a teda, alebo na základe čoho táto formulácia sa objavila v správe o činnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis