Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Stretávame sa s pánom poslancom Feckom v diskusii o tomto jeho návrhu opakovane, pretože pán poslanec Fecko opakovane prichádza s týmto návrhom, postupne ho mení a uspôsobuje ho tak, aby teda niektoré možnosti vylúčil a v podstate až to tak vyzerá, že sa to snaží zúžiť na, na vašu vlastnú obec Šebastovú Nižnú, lebo tie podmienky, ktoré tam dávate, obmedzujú a pritom ja nemám problém s tým, nemyslím si, že by sa malo na etnickom základe, základe deliť, ale nie som si istý, že toto je najlepší spôsob tvorby legislatívy.
A tá hlavná vaša argumentačná línia aj v návrhu zákona v jeho odôvodnení a v, a v, aj vo vašom vystúpení bolo spochybňovanie demokratickosti súčasnej právnej úpravy. A povedali ste, že keby Veľká Británia mala sa odčleňovať od Európskej únie za podmienok, aké my máme nastavené v zákone o obecnom zriadení, tak by ešte stále bola súčasťou Európskej únie. No za seba môžem povedať, že ja by som bol rád, keby Spojené kráľovstvo ešte stále bol súčasťou Európskej únie, bolo by to na prospech aj Spojeného kráľovstva, aj Európskej únie. A myslia si, myslí si to stále viac aj občanov Spojeného kráľovstva, lebo tie nálady sa tam teraz, teraz otáčajú, a teda keby bolo referendum dnes vo Veľkej Británii, tak je veľmi pravdepodobné, že by brexit nezískal podporu, a ale to je, samozrejme, vecou, vecou Spojeného kráľovstva. A keď sa máme baviť o tom, o tom systéme, tak je úplne legitímne, že Spojené kráľovstvo zorganizovalo referendum o, o odchode z Európskej únie, pretože Európska únia je spoločenstvom štátov. Európska únia ešte stále nie je jeden štát, ktorý by, ktorý by bol tvorený unitárny štát alebo, alebo federálny štát, je to spoločenstvo štátov. Oproti tomu obce nie sú spoločenstvami časti obcí alebo, alebo nejakých menších celkov, ani mestá nie sú, nie sú spoločenstvom mestských častí. Mestá aj obce sú spoločenstvom obyvateľov, komunity, ktorá tam, ktorá tam žije a ktorí ju tvoria a ktorí sa môžu členiť na nejaké časti obcí alebo, alebo mestské časti, ale vytvárajú ju obyvatelia. Čiže to je dosť zásadný rozdiel medzi tým, keď hovoríme o brexite napríklad alebo referende o brexite, a tým, ak sa má nejaká časť obce oddeliť od obce.
Viackrát ste, pán poslanec, povedali, že demokratické je, keď sa, keď sa rozhoduje zdola a naznačovali ste alebo ste, alebo ste priamo hovorili, že ten systém, ktorý je dnes, je nedemokratický, ale ja si to nemyslím, že je, že je nedemokratický, a napokon trend v európskych krajinách je, je opačný, je, že obce sa spájajú, že krajiny, ktoré majú porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, napríklad Fínsko alebo Dánsko, majú rádovo menej obecných samospráv. Fínsko 336, Dánsko 98 a, a sú to krajiny, krajiny porovnateľne veľké, sú to krajiny, ktoré sú nepochybne demokratické. A tu ste povedali v úvodnom vystúpení, že ste otvorený tomu, aby sme riešili, riešili aj spájanie obcí. Spájanie obcí alebo teda municipalizácia, alebo spájanie kompetencií je veľmi dôležitá vec, ale to je zásadná reforma, ktorá predsa nemôže byť urobená tým, že dáme nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. To mala pripraviť vláda, bohužiaľ, vláda v tom neurobila vôbec nič.
Chcel by som vo svojom vystúpení sa zamerať na tú časť vašej argumentácie, kde sa odvolávate v podstate na rozhodnutie Ústavného súdu, a teda zacitujem z dôvodovej, z dôvodovej správy. Navrhovaný postup, ako aj samotný návrh zákona sú v súlade s právnymi závermi formulovanými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová značka PL. ÚS 8/2020-53 z 13. apríla 2022, v ktorom bolo konštatované, že aj režim rozdelenia odčlenenia obcí, ktorý bol platný pred rokom 2001, bol ústavne konformný, pričom týmto návrhom sa de facto k danému režimu vracia. V kontexte predmetného nálezu je podstatné, že na rozhodovaní o rozdelení obce sa aj po prijatí návrhu zákona budú prostredníctvom svojich volených zástupcov, či už poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj starostu, nepriamo podieľať všetci obyvatelia obce, o ktorej rozhodnutie ide, bod 54.1 predmetného nálezu, ako aj, že rozhodnutie o rozdelení obce je naďalej zverené do pôsobnosti vlád, teda štátneho orgánu, bod 54.2 predmetného nálezu.
Dovolím si upozorniť, že takáto interpretácia nálezu Ústavného súdu nie je celkom presná. Aby sme aj teda objasnili, o aký nález ide, ide o nález, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal návrhom skupiny poslancov, v ktorej ste boli, boli aj vy, ktorá namietala, že tá súčasná právna úprava, súčasná právna úprava rozdeľovania obcí alebo odčleňovania časti obci od obci nie je v súlade s ústavou. A Ústavný súd urobil to, že posúdil váš návrh a rozhodol, že mu nevyhovie, že nemáte pravdu, že súčasná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Zacitujem z právnych záverov Ústavného súdu v tom náleze, na ktorý sa vy odvolávate: Na základe dosiaľ uvedených skutočností možno vyvodiť, že platná právna úprava rozdeľovania obce rešpektuje požiadavky vyvoditeľné z ústavného textu vrátane ústavných princípov, osobitne princípov demokratického a právneho štátu a ústavného práva na územnú samosprávu. Pomenúva tam dôvody, pre ktoré toto Ústavný súd tvrdí, je inkorporovaná v zákone o obecnom zriadení, vychádza z demokratickej povahy Slovenskej republiky, ktorá je založená na princípe väčšinového rozhodovania, rešpektuje právo menšiny iniciovať formou petície miestne referendum a priznáva aj štátu reprezentovanú vládou, aby posúdil, či sú splnené podmienky. A v bode 51 vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov Ústavný súd v nadväznosti na argumentáciu navrhovateľov a v zhode so stanoviskom vlády ďalej zdôrazňuje, že ústava priznáva právo na samosprávu obci ako celku, teda všetkým osobám tvoriacim územné spoločenstvo, ktoré majú trvalý pobyt na území obce, a nie obyvateľom časti obce, o ktorej odčlenenie ide. Rovnako v zhode so stanoviskom vlády Ústavný súd konštatuje, že ústava, ani platná zákonná úprava neupravuje, a teda nepredpokladá, respektíve nechráni odčlenenie časti obce, t. j. nepovažuje za súčasť práva na územnú samosprávu právo obyvateľov časti obce rozhodnúť o rozdelení obce samostatne, t. j. bez účasti obyvateľov zvyšnej časti obce.
Toto je to, čo konštatoval Ústavný súd. Ústavný súd konštatoval, že súčasná právna úprava odčleňovania časti od obce časťou od obce je v poriadku, že je v súlade s ústavou a že ústava nechráni právo na odčleňovania časti obce od obce, pretože právo na samosprávu vykonávajú obyvatelia obce. A vzťahuje sa na obyvateľov obce, nie obyvateľov časti obce.
Samozrejme, Ústavný súd sa vyjadril aj k tej právnej úprave, ku ktorej sa vy chcete vrátiť, tej z rokov ´91 až 2001, a konštatoval, že sa nemôže k tomu vyjadrovať, lebo o tom, o tom nemôže rozhodnúť. Vyjadril sa k nej akademicky, také slová povedal. A v prvom rade zdôraznil, že ústavnosť v tejto právnej úprave bola založená na fikcii spočívajúcej na prezumpcii ústavnosti. Čo znamená, že keď nikto nenapadol na Ústavnom súde, nespochybnil, že, že tá predchádzajúca právna úprava je v súlade s ústavou, tak Ústavný súd nemal dôvod o tom rozhodovať. Lebo Ústavný súd nemôže konať sám od seba. Môže konať iba na základe kvalifikovaného návrhu subjektu, ktorý má na to oprávnenie na základe, na základe ústavy. Takže hovorí, že v súčasnosti má posúdenie tejto otázky povahu len akademickej otázky. A áno, hovorí tam, že možno nájsť aj argumenty v prospech toho, že aj tá predchádzajúca právna úprava bola v súlade s ústavou.
Ale dodáva Ústavný súd v bode 55 nálezu, aj pri úcte k dôvodom, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posudzovaní ústavnosti zákonnej úpravy rozdeľovania obce platnej v období od 1. novembra 1991 do 31. decembra 2001, však možno po uplynutí času dostatočného na to, aby sa napravili krivdy spôsobené v minulosti umelým pričleňovaním bývalých samostatných obcí k mestám, respektíve väčším obciam, ku ktorému dochádzalo v období socialistickej štátnosti, je dôležité podľa názoru Ústavného súdu považovať za legitímne a z ústavného hľadiska aprobovateľné dôvody, ktoré viedli ku zavedeniu dnes platnej zákonnej úpravy rozdeľovania obcí. Čiže tú zmenu, ktorá sa udiala v roku 2001, ktorú vy spochybňujete, ktorú ste považovali za protiústavnú, ale teda Ústavný súd sa s vaším názorom nestotožnil a ktorú sa opakovane pokúšate zmeniť, považuje Ústavný súd za legitímnu a odôvodniteľnú aj z ústavného hľadiska.
Ústavný súd ďalej pokračuje, že z bodov, ktoré boli citované, teda citované v predchádzajúcich častiach toho nálezu, vyplýva, že účelom tejto novelizácie z roku 2001, platnej od roku 2002, novelizácie zákona o obecnom zriadení, bolo ustanoviť účinné zákonné limity k tomu, aby v dôsledku liberálnej zákonnej úpravy, dovtedy existujúcej, vyvolávajúcej navyše ústavné otázniky, Ústavný súd hovorí, že tá predchádzajúca právna úprava vyvoláva ústavné otázniky, nepokračoval proces neprimeranej a nežiadúcej dezintegrácie obcí spočívajúci v náraste počtu malých obcí, ktoré nie sú a nebudú spôsobilé efektívne plniť úlohy súvisiace s v tom čase pripravovaným presunom kompetencií štátu na obce. Ide totiž o dôvody, ktoré z ústavného hľadiska napĺňajú záväzok štátu vytvárať územné usporiadanie poskytujúce základy pre efektívny výkon kompetencií decentralizovaných v prospech obcí a rešpektujú ústavné princípy vrátane práva na územnú samosprávu územného spoločenstva všetkých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území existujúcej obce.
Takže vy ste v odôvodnení svojho návrhu použili jednu krátku časť z nálezu, ktorá sa vám hodila, lebo ktorá hovorí, že áno, sú nejaké argumenty čisto akademicky, keď sa tým zaoberáme, ktoré hovoria v prospech toho, že by ani tá predchádzajúca právna úprava nemusela byť v rozpore s ústavou. Ale ten nález vyznieva ako argument proti tomu vášmu návrhu. Lebo nález vo svojej celosti hovorí o tom, že súčasná právna úprava je legitímna, je v súlade s ústavou. Tie dôvody, pre ktoré bola zavedená, bola, boli opodstatnené. Právo na samosprávu majú obyvatelia obce, nie obyvatelia časti obce. Takže keď si prečítame celý nález a budeme sa ním riadiť, budeme brať do úvahy to, čo hovorí Ústavný súd, tak by sme nemali podporiť ten návrh, s ktorým prichádza pán poslanec Fecko a skupina poslancov.
Nad rámec toho by som ešte dodal, že v deväťdesiatych rokoch, keď, keď platila tá predchádzajúca právna úprava, Slovensko ešte nebolo viazané Európskou chartou miestnej samosprávy, ktorej v súčasnosti už Slovenská republika je signatárom, pričom táto charta hovorí, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred, sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Čiže dnes sme v trochu inej situácii, lebo ústava je síce rovnaká ako bola v deväťdesiatych rokoch, ale navyše sme viazaní aj Európskou chartou miestnej samosprávy.
Poslednú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že zákony by mali byť jasné a mali by tam byť jednoznačné pojmy. A myslím si, že v tomto návrhu minimálne dva pojmy sú také, ktoré podľa môjho názoru nie sú, nie sú úplne jasné. Jednak je to ten historický vývoj. Čo sa myslí historický vývoj, ako sa to bude posudzovať, lebo tak historický vývoj môžeme odvodiť až, až od praveku. Ale nie je to jasný pojem a rovnako ten, ten etnický princíp nie je celkom jasný, akým spôsobom by sa vykladal. Nám to síce môže byť jasné, že čo tým myslíte a mne je úplne jasné, čo tým myslíte. A v zásade s vami súhlasím. Ale, ale nezdá sa mi, že tak ako je to napísané, by to bolo dostatočne jasné a zákony dostatočne jasné majú byť.
Ďakujem.
