Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vedieme tu už pomerne dlhú rozpravu o novele volebného zákona a o novele ďalších právnych predpisov a aj z tých faktických poznámok, aj z vystúpení predrečníkov vystali viaceré otázky. A myslím si, že veľmi dôležitá je tá otázka, ktorú nastolil pán poslanec Susko vo svojom vystúpení, či je správne meniť pravidlá volieb tak krátko pred voľbami. Samozrejmé, že nejde o nejaké zásadné zmeny, ktoré by povedzme že účelovo zvýhodňovali strany, ktoré majú v parlamente väčšinu oproti iným politickým stranám, lebo motivovať voličov k účasti bez ohľadu na to, či s tou navrhnutou formou súhlasíme, alebo nie, je motivácia pre všetkých voličov. Nie je to tak, že by, ak sa takýto návrh schváli, tak bolo na tom OĽANO lepšie ako, ako SMER.
Rovnako, rovnako úprava, ktorá sa týka počtu prednostných hlasov potrebných na prekrúžkovanie sa kandidáta, bude rovnaká pre všetkých, čiže, čiže to opäť nie je zvýhodnenie nejakej jednej politickej strany, ale tá otázka je na mieste, teda tá otázka, ktorú položil pán poslanec Susko. Nie sme po vyhlásení volieb, ale veď ani ústava ani, ani zákon, volebný, nakoniec nezakazujú to, aby sa menila, menili volebné pravidlá alebo menil zákon o voľbách po vyhlásení volieb. Teoreticky je to možné, ale nerobí sa to, lebo sa nepatrí meniť volebné pravidlá krátko pred voľbami a otázka je, že čo je to to krátko.
Je taká dobrá prax, myslím si, že už nejako rok pred voľbami nejako zásadným spôsobom nezasahovať, možno okrem nejakých úplných technikálií, do pravidiel volieb a z tohto pohľadu je jedno, či by tie voľby už boli vyhlásené, alebo ešte nie sú vyhlásené, ale sme vo februári a voľby sa majú konať v septembri. Čiže áno, toto je, toto je relevantná pripomienka.
V inej časti toho, čo namietal pán poslanec Susko, čo sa netýka priamo zákona, o ktorom rokujeme, ale týka sa jednej súvislosti, teda toho, že či Národná rada postupovala v rozpore s princípom legality, ak stanovila čas vyhlásenia volieb tak, že sa môže uskutočniť, či môže, môže k nemu dôjsť najskôr 130 dní pred dňom volieb, tak v tomto prípade si dovolím s ním nesúhlasiť a zopakujem článok 73 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, hovorí, že "prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno skrátiť na základe uznesenia Národnej rady, ktorým sa určí čas vyhlásenia a konania volieb do Národnej rady". To znamená, že uznesenie, ktoré sme schválili, je v súlade s ústavou. Mohlo by byť v rozpore so zákonom v prípade, ak by sme schválili to, že má možnosť predseda Národnej rady vyhlásiť voľby neskôr ako 110 dní pred ich, pred ich konaním, čo by bolo v rozpore, v rozpore so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva, ale to sme nespravili. Stanovili sme tú lehotu, ktorá z jednej strany je ohraničená zákonnou úpravou v zákone o podmienkach výkonu volebného práva a v druhom prípade tá dolná hranica je daná rozhodnutím parlamentu, nie je to v rozpore s ústavou, nie je to v rozpore so žiadnym zákonom a je to dokonca v súlade s tým citovaným ustanovením ústavy.
Pán poslanec Svrček pri schvaľovaní toho uznesenia o skrátení volebného obdobia predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil vyhlásiť predsedovi Národnej rady voľby ihneď, ihneď po jeho schválení. Nakoniec ho stiahol, takže sa o ňom nehlasovalo. Dovolím si ale vyjadriť pochybnosť, že by v takej forme bolo, bolo v poriadku to uznesenie, ak by napríklad predseda Národnej rady vyhlásil voľby teraz, znamenalo by to, že teraz by boli voľby vyhlásené, 1. marca by nadobudla účinnosť už schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá sa týka volieb poštou v Národnej rade, ktorá zjednodušuje voľby poštou v Národnej rade, ktorá bola schválená 30. novembra 2023, teda ešte pred tým, ako bola vyslovená nedôvera vláde, ešte pred tým, ako sme vedeli, že budú nejaké predčasné voľby, a mali by sme tu zrazu voľby, ktoré boli vyhlásené za účinnosti jednej právnej úpravy a konali by sa za účinnosti druhej právnej úpravy. Čiže je dobré, že voľby nebudú vyhlásené pred, pred 1. marcom z hľadiska právnej čistoty, čistoty zákona a jednoznačnosti toho, v akom režime sa voľby majú konať. Pretože tá novela, to bola veľká novela, ktorá bola vládna, ktorá prešla riadnym pripomienkovým konaním, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra, takže nie, nebola to žiadna účelová zmena. Napriek tomu účinnosť vzhľadom na potrebu legisvakancie nadobúda až 1. marca.
A teraz k samotnému návrhu zákona. Asi najdiskutovanejšou časťou sú tie poplatky alebo teda zníže... odmena vo forme zníženia poplatkov za účasť v parlamentných voľbách. Tie slová o volebnej korupcii sú príliš silné, lebo opäť to nie je tak, že by to zvýhodňovalo jednu konkrétnu stranu. Ak by to fungovalo, tak ja si dokonca myslím, že, že strany bývalej vládnej koalície by na tom prerobili, lebo tí ľudia, ktorí by šli voliť len z dôvodu, že dostanú za to poplatok, asi, alebo teda zníženie, zníženie, zľavu z poplatkov platených štátu alebo inú odmenu, nie na základe vlastného presvedčenia, že je dôležité sa volieb zúčastniť, asi by volili skôr iné strany ako strany bývalej vládnej koalície, ale to je, to je špekulácia.
Čiže nemyslím si, že je to, že je to volebná korupcia, napriek tomu zastávam názor, že nemáme tu volebnú povinnosť, máme tu právo voliť a nemáme ľudí nejakým spôsobom nútiť, aby to právo využili. Je to ich slobodné rozhodnutie, môžu sa rozhodnúť, že sa volieb zúčastnia, môžu sa rozhodnúť, koho budú voliť, ale rovnako sa môžu rozhodnúť, že sa, že sa volieb nezúčastnia a nemyslím si, že je dobré do toho, do toho zasahovať tým, že im budeme, budeme hádzať nejaké udičky, že čo dostanú za to, keď sa, keď sa volieb zúčastnia.
A aj z hľadiska tých dopadov je to nie celkom primerané, lebo ak by sa aj zdvihla volebná účasť, tak hovoríme tu, že deväť miliónov, nevieme, nevieme, aké by boli tie dopady a zrejme by to bolo administratívne komplikované, čiže tie dopady by možno nespočívali len v tom, že sa znížia príjmy štátu z nejakých poplatkov, ale aj, že by to bolo potrebné nejako, nejako administrovať, ale to nie je že deväť miliónov na to, že nebude účasť 60-percentná, ale 61-percentná. Čiže to sa nemá rozrátavať na všetkých voličov, ktorí sa, ktorí sa rozhodnú zo svojho slobodného úsudku, že je dôležité sa volieb zúčastniť, ale v podstate iba na tých, o ktorých sa ten počet zvýši. Samozrejmé, že to nebudeme vedieť odmerať, ale, ale zdá sa mi to, zdá sa mi to teda neprimerané.
Nemyslím si, že to celkom možno porovnávať s krajinami, ktoré majú zavedenú povinnosť, pretože, pretože povinnosť spojená napríklad s pokutou je, predpokladám, že v tých krajinách rovnaká pre všetkých, že, že to nie je odstupňované, akým, kto, kto dostane akú pokutu. V tomto prípade by to bolo diferencované, ak práve idete stavať rodinný dom, napríklad ak, ak sa to bude vzťahovať aj na stavebné povolenie, no tak na tých poplatkoch môžete ušetriť výrazne, ak za tie štyri roky si raz potrebujete stiahnuť alebo získať výpis z katastra nehnuteľností, no tak tá zľava bude, bude úplne zanedbateľná. Nerozumiem celkom logike toho, že prečo by, prečo by niekto mal zo svojej účasti ťažiť takým spôsobom, niekto takým, a niekto, niekto vôbec, lebo, lebo to nijako nesúvisí s jeho voličským rozhodnutím, kvalitou jeho voličského rozhodnutia, prekážkami, ktoré musel prekonať, aby sa mohol volieb zúčastniť. To závisí len od toho, koľko výdavkov pripadne na, na ten vybraný typ poplatkov štátu by mal.
Navrhovaná právna úprava odkazuje na nejaký osobitný zákon, ktorý tam ale nevidím, lebo teda nie je mi jasné, akým spôsobom by sa vydávali tie potvrdenia. Iba, iba ak sa konštatuje v tom zákone o správnych poplatkoch, ktorý sa má tiež novelizovať, odkazuje sa na volebný zákon. Vo volebnom zákone sa odkazuje na nejaký, na nejaký osobitný zákon. Takže toto, toto sa mi tam zdá ešte, ešte nedoriešené, tak neviem, či to znamená, že je potrebné prijať ešte, ešte nejaký ďalší zákon, ktorý bude upravovať, akým spôsobom sa tie, tie potvrdenia o účasti, o účasti vo voľbách vydávajú.
Je tu argument, že je na mieste to zmeniť, lebo to bolo vo volebnom programe OĽANO, bolo to v tej ankete, bolo to, bolo to v koaličnej zmluve, bolo to v programovom vyhlásení vlády. V tom programovom vyhlásení vlády bolo všeličo, boli tam aj vládne noviny napríklad a myslím si, že tento sľub nesplníme, že vláda nezačne vydávať žiadne vládne noviny. Ja hovorím, že chvalabohu, lebo však boli v tom programovom vyhlásení aj veci, ktoré je dobré, že sa nakoniec nebudú realizovať. Ale naozaj, ak dáme na vážku, že na jednej strane niekto, niekto sa zaviazal k niečomu, či už pred voľbami alebo vo volebnom programe, a teraz to ide naplniť a na druhú stranu váh dáme ten argument, tú námietku, s ktorou prišiel pán poslanec Susko ako prvý, že ideme meniť pravidlá volieb krátko pred voľbami, lebo sme krátko pred voľbami, tak obávam sa, že, že tá ťažšia strana váh je to, že pravidlá upravujúce voľby by sa tak krátko pred voľbami meniť nemali. A to v zásade platí aj o tej druhej dôležitej zmene, ktorá sa týka parlamentných volieb, teda zníženie započítania prednostných hlasov z troch percent na, na jedno percento. Toto je podľa môjho názoru úplne legitímna debata. Ja si takisto ako pán poslanec Vetrák a ako to hovorilo OĽANO, viem predstaviť aj právnu úpravu, kde by nebolo, nebola žiadna hranica, kde by sa, sa poradie určovalo výlučne podľa počtu získaných, získaných krúžkov, ale rovnako sa mi zdá legitímna aj tá súčasná právna úprava, ktorá stanovuje trojpercentnú hranicu, ktorá nie je problematická vo vzťahu k menším stranám. Áno, keď strana získa nad 20 % hlasov, tak ten potrebný počet na prekrúžkovanie je vyšší, ale nie celkom platí ani to, čo, čo sa uvádza v dôvodovej správe, že predpokladaná úprava by sa mohla zohľadniť pri zhruba 5-tisíc až 7-tisíc preferenčných hlasov podľa účasti vo voľbách, čím sa reflektuje vôľa voliča, lebo teda pri účasti, akú tu mávame, tak tých nejakých 150-tisíc hlasov stačí na to, aby sa strana dostala do parlamentu a prekročila 5-percentné kvórum a pri 150 hlasov jedno percento je 1 500, čiže 1 500 hlasov by, by menilo poradie, čo, opakujem, ja s tým osobne nemám, nemám žiadny, žiadny vecný problém.
Možno je potom na diskusiu, že či by, či by lepšia zmena nebola, že sa stanoví nejaká absolútna hranica, od ktorej získania by došlo k zmene poradia, čiže nebolo by to ovplyvnené tým, že či strana získa 5 % alebo 20 %, aby neboli kandidáti volebne úspešnejších strán znevýhodnení, čo sa týka možnosti prekrúžkovania voči kandidátom strán, ktorí získajú celkovo menší počet hlasov.
Argument, že sa to robí kvôli Igorovi Matovičovi, je samozrejmé, že absurdný, bez ohľadu na to, čo si kto myslí o Igorovi Matovičovi, tak on určite nebude mať problém sa z toho 150. miesta prekrúžkovať. Možno by to ale bolo niečo, čo, čo padne vhod, tak to poviem, poslancom súčasným za, za OĽANO, keď, keď tie tri percentá môžu byť ťažko prekonateľnou bariérou, teda pokiaľ sa nezmení spôsob tvorby kandidátky a poslanci pôjdu tak ako vo všetkých doterajších voľbách na koniec kandidátky, no tak s tým jedným percentom by sa im asi prekrúžkovávalo jednoduchšie ako s tromi. Ale teda tým netvrdím, že ten, ten zámer je tým motivovaný a že je len účelový z tohto dôvodu. Hovorím, je to úplne legitímna, legitímna vec a keby sme neboli tak krátko pred voľbami, tak si myslím, že, že je potrebné sa o tom baviť.
Ďalší bod sa týka zámeru legislatívne upraviť prezidentské voľby, voľby poštou. V tejto chvíli, ak by sme to schválili, tak je to v rozpore s ústavou. Počuli sme, že je zámer nejakým pozmeňujúcim návrhom dostať to do, do ústavy cez niektoré z tých návrhov zákonov, ktoré, ústavných zákonov, ktoré, ktoré menia ústavu, lebo dnes ústava hovorí aj to, že sa voľby v niektorých prípadoch konajú do 60 dní od ich vyhlásenia, prezidentské voľby, a ten zákon predpokladá, že majú byť vyhlásené najmenej, najmenej 110 dní pred voľbami, takže ak by nedošlo k zmene ústavy, tak takto navrhovaná právna úprava je v rozpore s ústavou, lebo je uplatniteľná iba na prezidentské voľby v riadnom termíne, nebola by uplatniteľná na prezidentské voľby, ak by sa predčasne uvoľnilo, uvoľnila funkcia prezidenta alebo bol prezident odvolaný v ľudovom hlasovaní, alebo by bolo druhé kolo neúspešné, čo sú situácie, ktoré popisuje ústava a v ktorých by bol neaplikovateľný tento zákon, resp. by bol v rozpore s ústavou.
Dotknem sa ešte ďalších, ďalších zmien len stručne. To zníženie počtu potrebných podpisov pod petíciu na 10 % a zníženie kvóra na 20 %, čo sa týka zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajov, zákona o Bratislave a Košiciach, tak ak by sme to posudzovali, tak ako zvykne občas pán poslanec Susko posudzovať, tak vystala by otázka, či to nie je prílepok, lebo podľa zákona o tvorbe právnych predpisov, § 6 ods. 2, jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. Tuto nemyslím, že ide o úplne vzájomne obsahovo súvisiace novely. Toto platí, samozrejme, na, na vládne návrhy zákonov, neplatí to na poslanecké návrhy zákonov, ktoré majú výnimku, ale dávam do pozornosti, že novela zákona o tvorbe právnych predpisov, ktorú sme včera posunuli do druhého čítania a ktorú tiež predkladal pán poslanec Vetrák, počíta s tým, že by sa toto ustanovenie malo vzťahovať aj na poslanecké návrhy zákonov. Tak prinajmenšom tie návrhy, návrhy mali byť, mali byť rozlíšené, mali byť predložené v dvoch, lebo nemyslím si, že kvórum pre, pre referendum bezprostredne obsahovo súvisí s tým, čo sa rieši v zákone o podmienkach výkonu volebného práva.
Potom sú tam ďalšie veci, ktoré sa týkajú, týkajú informovania, informovania kandidátov či informovania voličov o kandidátoch v komunálnych a regionálnych voľbách. Ten zámer považujem za, za legitímny, možno na diskusiu je, kto to má zabezpečovať, či má byť ministerstvo vnútra tým, kto bude tlačiť tie zoznamy kandidátov, aké to bude mať náklady, aké problémy to vyvolá. To by ale asi bolo lepšie zistiteľné a identifikovateľné v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní. To zrušenie povinnosti viesť transparentný účet pre banky, ktoré nevedú platobné účty spotrebiteľom, to je, myslím, že úplne, úplne v poriadku.
Ale keď to teda zhrniem, tak mám pochybnosť o tom, či sa takýto zákon má schvaľovať tak krátko pred voľbami, lebo, áno, zasahuje to aj do parlamentných volieb. A z vecného hľadiska mám problém s tou navrhovanou úpravou, ktorá sa týka poskytovania odmeny za účasť vo voľbách vo forme zníženia, zníženia poplatkov štátu tým, ktorí sa volieb zúčastnia.