Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja začnem tak trocha netradične otázkou. Ako súvisí klíma a slovenské lesy?
Minulý rok v októbri RTVS púšťala taký seriál dokumentov, ktorý sa volal Sedem svetov, jedna planéta. Ja som vtedy videl, myslím, ten dokument bol o Antarktíde a tam padol jeden fakt, ktorý hovoril, že južný Atlantický oceán za rok pohltí viac CO2 ako Amazonský dažďový prales. Keď som sa nad tým zamyslel, tak som...
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja začnem tak trocha netradične otázkou. Ako súvisí klíma a slovenské lesy?
Minulý rok v októbri RTVS púšťala taký seriál dokumentov, ktorý sa volal Sedem svetov, jedna planéta. Ja som vtedy videl, myslím, ten dokument bol o Antarktíde a tam padol jeden fakt, ktorý hovoril, že južný Atlantický oceán za rok pohltí viac CO2 ako Amazonský dažďový prales. Keď som sa nad tým zamyslel, tak som si povedal, na Slovensku oceán ani more nemáme, ale máme tu lesné bohatstvo, 42 % z územia Slovenskej republiky tvoria lesné pozemky, v prepočte na hektárov, nepoviem to na pozemky, lebo to tvorí aj bezlesie, čo by mohol niekto namietať, ale čo sa týka porastovej pôdy, tak to máme 1 950-tisíc hektárov. Tiež sme tam zarátali ešte tie, tie nelesné pôdy, tam sa odhaduje nejakých 200 - 300-tisíc hektárov naviac k tomu. Zásoba uhlíka v lesoch Slovenska predstavuje 507 mil. ton. To je vlastne údaj z poslednej Zelenej správy z roku 2020, hej, tá ale porovnáva, alebo teda hovorí za rok 2019, čiže to je údaj k roku 2019. Táto zásoba tých 507 mil. ton je tvorená v pôde 270 mil. a stromy tvoria 165 mil. ton uhlíka.
Prečo to všetko spomínam? A je na tom Slovensku naozaj tak zle, ako sa tu niektorí tvárime a sypeme si popol na hlavu? Slovensko celé má výmeru 49-tisíc, viac jak 49-tisíc km2. Hustota obyvateľov je asi 111 obyvateľov na kilometer štvorcový. A keď som si pozeral štatistiky, tak v roku 1990 produkcia uhlíka na jedného obyvateľa predstavovala viac ako 14 ton uhlíka na obyvateľa. V roku 2019 to už bolo len 7,5 tony alebo je to, je to dneska zhruba 7,5 tony uhlíka. Čiže od roku 1990 tu je pokles takmer 50 %, hej? Dá sa povedať, že my sme sa o 55, o 50% zlepšili v tej produkcii na jedného obyvateľa.
Ak by sme si zobrali priemer Európskej únie z tých rokov, tak v 90. rokoch priemer v Únii bol 27 ton na obyvateľa a dneska v Únii je to, nejak zhruba možno 9,5 tony, hej? Čiže Slovensko je na tom naozaj, ako to tu spomínal už kolega Takáč, my patríme na popredné priečky, teda v tom pozitívnom zmysle, čo sa týkalo produkcie uhlíka na jedného obyvateľa. Podľa Zelenej správy, keď si to podrobne po... pozrieme, myslím si, že za chvíľu budeme mať aj na výbore, tak hovorí, že my historicky máme dneska na Slovensku, dosahujeme vrchol tej krivky v objeme dreva, ktorý sa nachádza v lesoch.
Ja si pamätám možno pred 10-15 rokmi, keď som si čítal prvú Zelenú správu, už vtedy tá prognóza hovorila, že my sa v podstate blížime k vrcholu, hej, a v týchto rokoch nás čaká to preklenutie a budeme padať, pretože veľa tých porastov na Slovensku je v tzv. rudnej dobe a budú sa ťažiť. Čiže tá zásoba dreva padne. To ale nemusí znamenať, že automaticky nám stúpne produkcia uhlíka. Závisí to od toho, ako sa postavíme k spracovaniu dreva, či ho budeme vedieť uložiť do nejakých produktov, alebo ho necháme len nejako možno nezmyselne hniť v lese a stávať sa bude, pomaly ten uhlík uvoľňovať ďalej do ovzdušia.
V rozpravách, ktoré som mal možnosť počuť a vidieť, vlastne všetky, všetky som si prezeral, kto vystupoval v tých rozpravách. Mnoho problémov sa tu načrtlo, hej. Klimatická kríza verzus povodne, klimatická kríza verzus alergie. Bolo tu spomínané, že za posledných sto rokov sa nezvýšili teplota o jeden stupeň, ale o dva stupne. Áno, je to pravda. Tie správy hovoria, že na Slovensku došlo k tomu priemernému zvýšeniu až o 2 stupne. Bola tu spomínaná napríklad tatranská víchrica, že to tiež vplyvom klimatickej zmeny.
My miesto toho, ale že by sme tie lesy podporovali a snažili sa, aby sa ten uhlík efektívne ukladal, tak niekedy a hlavne v poslednej dobe počúvame, a to naozaj z úst ministra, také, také tie plány, že my tu chceme v podstate 10 % územia bez zásahu, chceme rozširovať bezzásahové zóny v národných parkoch na 50 % z ich výmery, s plánom do budúcna na 75 % výmery. Keď si však pozrieme tieto čísla a zamyslíme sa nad nimi, tak logicky mne to vychádza len tak, že cesta bezzásahov a ničnerobenia nemôže byť cestou k zníženiu uhlíkovej stopy, ale, naopak, vedie k jej zvyšovaniu, tej uhlíkovej stopy.
Takisto zaujímavý fakt bol napríklad ten, že národná inventarizácia, monitoring lesov, posledný, ktorý sa konal, tak v podstate vyčíslili v lesoch zásobu odumretého dreva na 87 mil. metrov kubických, plus-mínus 5 mil. tá štatistická odchýlka bola. Dneska sa na Slovensku ťaží, len pre porovnanie poviem, 9 mil. metrov kubických. Niekomu sa to môže zdať málo, niekomu veľa. Tých 9 mil. v podstate, keby sme odhliadli od prírodných katastrof, tak vychádza, vychádza v podstate z tých výpočtov, že aký je prírastok a koľko sa rúbe.
Preto by som chcel využiť aj tento priestor a túto tému Klíma ťa potrebuje, aby sa podporovali za prvé tie vodozádržné opatrenia, ktoré tu už boli viackrát spomenuté, pretože my keď dokážeme zadržať vodu v krajine, dosiahneme tým aj ochladenie, keď to poviem tak v úvodzovkách. Vieme dobre, že voda v podstate ochladzuje klímu.
Takisto, ak budeme mať v krajine zdravé živé zelené lesy, takisto dosiahneme to v úvodzovkách ochladenie, ktoré, ktoré môže byť v niektorých regiónoch významné.
Ešte by som sa dotkol jedného faktu, ktorý, ktorý tu odznel v podstate vo faktickej poznámke ešte na margo tej víchrice z roku 2004 v Tatrách, kedy, kedy bolo v podstate povedané, že padli nám tam nepôvodné monokultúry smreka, pretože v minulosti nejakým nedopatrením tam boli vysadené a pozeralo sa na tie ekonomické zisky. A ja by som chcel vyviesť kolegov z omylu. Vysoké Tatry a ten les, ktorý tam padol, v 2004. padol kvôli vetru, následne roky až do dnešných dní padá kvôli lykožrútovi. Ale upozorňujem na to, že on padol práve v siedmom vegetačnom stupni, kde smrek má svoj optimum rozšírenia, a tvoria ho práve, to sa každý učil na geografii asi v siedmej triede, ho tvoria monokultúry smrekové.
A vidíme v tom 2004., keď tu nastúpila, prišlo do módy sa viazanie kolo stromov. Máme tam príklad Tichej a Kôprovej doliny, dneska vidíme, ako to vyzerá, vidíme, ako vyzerajú Vysoké Tatry, tí, čo tam žijeme, a preto si myslím, a ešte raz apelujem aj na ministra životného prostredia, aby možno pozrel aj z tohto uhla pohľadu na slovenské regióny, na to, jak sa tam hospodári, a či naozaj to, čo preferuje tých 10 % bez zásahu, či toto je naozaj tá cesta, ako chceme pomôcť klíme a ako chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, pretože tieto lesy, tieto odumreté lesy sú dneska najvýznamnejšími polutantmi a produkujú najviac uhlíka do atmosféry.
Ďakujem.
Skryt prepis
