Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pán Urban, ale o tomto nepojednáva ten zákona. Ja viem, že je tu časť pléna a časť verejnosti, ktoré je presvedčené, že by sme tu mali mať komunizmus a socializmu. A ináč, prečo jednu poisťovňu? Však majme jedny potraviny, načo toľko zisku všetkým, však môžu byť lacnejšie potraviny a zakážme viac automobiliek. Lebo keby ich bolo menej, tak by sme, a mala by byť štátna, samozrejme. A vôbec, čo dodávatelia akýchkoľvek tovarov, čo majú byť čo súkromní. Však to zakážme, všetko nech je štátne pekne, lebo a hneď v druhej vete poviete, no, však to je tak pri všetkých štátnych, že efektivita nefunguje. Áno, tam 200-tisíc minuli, keď sme ich zadotovali konkrétne 358 miliónmi len za toto volebné, za túto vládu. No pre mňa je to teda nepochopiteľné, takýto postoj preto, lebo občanom to kradne z verejných zdrojov. Ešte raz, ja radšej zaplatím kvalitného manažéra, ktorému zaplatím za jeho služby, pokiaľ ich viem na začiatku pomenovať, on ich splní. Nech si zoberie svoj zisk, svoju výplatu, svoju odmenu, ale ja mám lepšie manažovanú zdravotnú starostlivosť, ako keď to dám štátnemu nominantovi, ktorý si z toho urobí žúrku za 200-tisíc. A čo z toho, áno, vlastním tehlu a maltu, ale na čo mi to je.
Súkromné poisťovne sú tie, ktoré sem priniesli napríklad celé e-zdravie, e-lab, všetky benefity, ktoré tlačia na efektivitu, ktoré odhalili poskytovateľov, ktorí jednoducho podvádzali. Viete prečo? Lebo im ide o zisk, počúvajte, ony sú takéto. Ony chcú, aby čo najmenej sa plytvalo. A práve preto, že tu máme tu motiváciu zisku a aj o zisk im ide, nechcú, aby sa plytvalo, ony šetria verejné zdroje. Vy ak ich zrušíte, okamžite zvýšite o 10 % minimálne neefektivitu a pri 6 miliardách je to teda hodne peňazí. Takže a ešte taký detail, je tu aj tá nenávidená jedna súkromná spoločnosť, ktorá z toho ešte aj stavia nemocnice, čo štát nerobí, mohol by, mohol by za tie roky. Ale viete, ony to zvládnu aj pri vyberaní zisku a štát to nezvládne ani bez zisku. Tak niekde sa tie peniaze asi strácajú. Nepomáhajme tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem. Vítam, že boli rozumne zapracované mnohé pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania. Poviem veci, ktoré vidím ako problematické v návrhu zákona, pričom nechcem povedať, že všetko v návrhu zákona je problematické. Tak to v žiadnom prípade nie je, ale chcem upozorniť na veci, ktoré teda sú pre mňa problémom.
Prvým bodom je, že nie je upravená výška platby za poistencov štátu tak, ako bolo navrhnuté v pôvodnom návrhu zákona, veľmi ma mrzí, že to bolo vypustené, pre nás je to zásadná záležitosť a myslím si, že toto je vec všetkých členov zdravotníckeho výboru naprieč politickým spektrom, kde dlhodobo voláme po tom, aby bolo určené percento za poistenca štátu a aby bolo aspoň v tej minimálnej hodnote 4 %, požiadavka, ktorá bola v pôvodnom návrhu zákona, ktoré bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bola 1,9 % HDP, čo je cca 5 % z teda, z vybraného poistného za poistenca štátu. Toto je niečo, s čím sa absolútne zhodujem. Je to niečo, čo je absolútne nevyhnutné.
Zároveň je treba ale povedať, že keď dávame peniaze do sektoru, úplne v poriadku je žiadať aj od sektoru naspäť záruky, čiže keby tam išli nejaké peniaze, tak ja teda so sektorom veľmi intenzívne komunikujem a mám konkrétne záväzky, mám ochotu vyše 20 zdravotníckych združení a stockholderov, ktorí sú ochotní sa zaviazať ku konkrétnym, napríklad napĺňaniu čakačiek, robeniu skríningu, využívanie rôznych elektronických služieb, a tak zefektívnenie procesu a úspore verejných financií, rôznym ďalším krokom, pokiaľ konečne dostanú garanciu nejakých príjmov.
Nedá sa takto fungovať, že z roka na rok tu hasíme v zdravotníctve, ktorú, ktorú teda aj táto vláda prezentovala ako svoju prioritu, v zdravotníctve, ktoré vyjde ako najväčší problém občania, že tu akože drobné hádžeme a hasíme tu problémy a, a fungujeme tak, že sa jednoducho nedá plánovať, lebo dôsledok toho, že sa nedá plánovať, je, že do poisťovne nejdú peniaze, niekto začne vykrikovať, zasa tie poisťovne, zasa to, lenže keď nie sú peniaze v poisťovniach, nedostanú poskytovatelia zmluvy.
Keď nedostanú poskytovatelia dostatočne vysoké zmluvy, na dostatočne dlhú dobu, tak nemajú pacienti garanciu a zároveň nechce nikto u nás potom pracovať, nechcú otvárať ambulancie, chýbajú nám lekári najmä v regiónoch, pretože jednoducho sa to finančne neoplatí. My sa už zobuďme! Takto sa nedá fungovať, že my tu budeme naozaj s najnižším podielom na poistenca štátu alebo platbou za poistenca štátu dvakrát nižšou, ako je napríklad vo vedľajšej Českej republike, že my tu budeme robiť zázraky. Takže ja považujem za vážny problém, za vážny problém, že tento bod vypadol z tohto návrhu zákona.
Takisto tento návrh zákona v podstate znamená, že ruší regulačný nástroj na kontrolu poisťovní zo strany úradu pre dohľad. Konkrétne sa hovorí o ozdravnom pláne, ktorý musí teda poisťovňa vypracovať v prípade, ak je jednoducho finančne nezdravá, a ja nerozumiem, prečo sa toto deje. Teda rozumiem, ale v normálnom svete by sa nedialo, tak si povedzme na rovinu, že toto sa deje kvôli Všeobecnej zdravotnej poisťovni, lebo, ale, ale nie je to správne, v žiadnom prípade.
Akákoľvek poisťovňa, keď jednoducho sa dostane do situácie, keď nie je finančne zdravá, tak určite by mala predložiť minimálne plán na to, akým spôsobom bude naprávať svoje konanie, akým spôsobom sa dostane opäť do finančného zdravia a nie, že teda zrušíme túto povinnosť úradu pre dohľad, lebo teda chceme pomôcť všeobecke, ktorá je v kuse, má problém s tým základným imaním a, samozrejme, z veľkej časti to nie je ich vina. My sme presne toto hovorili a hovoril to aj súčasný riaditeľ všeobecky. Ja sa s ním teda nemusím na všetkom zhodnúť, ale viacerí sme kričali, že pokiaľ sa bude dotovať základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, alebo akékoľvek inej, ale robí sa to len pri všeobecnej, tak to bude finančný problém, lebo jednoducho nebude to v účtovníctve sedieť a, a jednoducho nie je to evidované ako príjem, takéto zvýšenie základného výdaju, základného imania, ale platby z týchto peňazí sú evidované ako výdavok, takže logicky tá poisťovňa sa dostane do problémov, aj keď by nemusela. Stačilo normálne financovať zdravotníctvo ako všetci pred nami cez poistenca štátu.
Lebo chcem pripomenúť, vďaka všeobecky za to, že ju takto pestujeme, je napríklad aj to, že si spraví 200-tisícovú žúrku na konci roka v čase, keď je v mínuse. Ako toto si myslím, že pre nikoho z nás nie je normálne a určite by sme nemali cez zákony kriviť pravidlá tak, aby jednoducho sa ľahšie všetkým poisťovniam fungovalo, keď budú nezdravé. Ja viem, že teraz sa to týka všeobecky, ale nabudúce sa to môže týkať hociktorej inej poisťovne, akože neblbnime, toto nie je vôbec správne.
Tretia vec je, samozrejme, zisk, regulácia zisku. Oceňujem, že je tam aspoň teda približne pokus o to, na čom sa dohodol celý sektor vrátane ministerstva zdravotníctva, vrátane poisťovní, vrátane, naprieč politického spektra vtedy ešte koalície. Jediný, kto s tým mal problém, bola šéfka úradu pre dohľad, pani Blahová, ale všetci ostatní, k tomu prebiehali rokovania, ktoré zorganizoval Edo Heger, niekoľko ich bolo a bola zhoda na tom, že má ísť o obmedzenie zisku, kde bude maximálny možný zisk 1,5 % plus 0,5 % za tzv. KPI kritéria, čiže keď poisťovňa konkrétny záväzok splní, ku ktorému sa na začiatku roka zaviazala v prospech poistencov, tak vtedy môže mať o niečo vyšší zisk, aby ich to motivovalo, a tieto záväzky malo spolu s ministerstvom tvoriť v podstate každý rok.
Tento kľúč je nejakým spôsobom zachovaný a veľmi oceňujem, že tie KPI, na ktoré sme my v SaS veľmi tlačili, ktoré sme dokonca aj vypracovali a predložili, tak že, že teda nejakým spôsobom sú registrované. No, ale ešte, nie je to úplne tak, ako to, ako to bolo dohodnuté. Zmenil sa ten pomer na jedna ku jedna, to znamená, percento z vybraného poistenia, z poistného ako maximálny limit. Chcem pripomenúť napríklad tento rok určite poisťovne, žiadna poisťovňa nebude mať zisk, ale teda v prípade v časoch, keď bude, tak je to zastropované maximálne 1 % z vybraného poistného, čo je približne priemer za posledných xy rokov, koľko býva aj zisk, takže toto by sa mohlo zdať, že je to v poriadku, to akože bez debaty, chápem to. A potom 1 % má ísť za KPI, čo je, opäť sa môže zdať, že je to v poriadku, lebo veď, keď chceme, ja neviem, dohodne sa ministerstvo na začiatku roka alebo na konci roka na ďalší nastávajúci rok s poisťovňami, že no tak, milé poisťovne, ja od vás chcem, aby sa znížil počet takýchto diagnóz, alebo, milá poisťovňa, ja od teba chcem, aby si vykonával takýto počet preventívnych prehliadok a podobne. To je super, že takto sa má fungovať, to treba určiť, tzv. KPI-čka, a na konci dňa, keď to nesplní, tak, milá poisťovňa, akože na čo ťa mám, keď nesplníš kritériá, tak nemáš mať nárok na zisk.
Ja s týmto úplne súhlasím, v zdravom svete, v zdravom svete, ale nie vo svete, kde celú dobu sa snažíme, alebo teda súčasná vláda snaží zničiť súkromné poisťovne, lebo to vidí ako najväčšieho nepriateľa, absolútne neberie ohľad na to, čo prinášajú, čo prináša konkurencia, čo prináša trh, čo prináša súťaž o poistenca, aké benefity rôzne za celé roky a že to boli najmä súkromné poisťovne, ak nie iba, ktoré doniesli ten posun, lebo keby sme tu nemali konkurenciu, tak tu máme jeden štátny monopol, vyzeralo by to niečo ako so sociálkou. A absolútne ignorujú takéto, akože nejaké ekonomické zmýšľanie, ktoré majú mnohí, to nie je že vec iba Slovenska, to je, ja neviem, zmýšľanie Hayeka, Friedmana a podobne, je to normálne že legitímne, a snažia sa celú dobu zničiť konkurenciu na trhu zdravotného poistenia, čo bude mať že katastrofálne následky. A toto jedna plus jedna neznamená nič iné iba to, že tie KPI-čka, čo má byť 1 % navyše, určia takým spôsobom, ktorý nebude splniteľný, že si povedia, že nie, že dáme proste úplne nejaké scifi kritériá, ktoré sa nedajú splniť, a tým, samozrejme, zlikvidujeme možnosť, aby mali ten zisk väčší, to sa niekto môže tešiť.
Na druhej strane, keď to príliš obmedzíme, keď to príliš znížime, znížime motiváciu, samozrejme, súkromných investorov podnikať na trhu zdravotného poistenia a znížime tým tú konkurenciu, keď nám odídu z tých dvoch poisťovní. A prvá, ktorá by toto urobila, by bola tá menšia poisťovňa, ktorá teda má väčší problém, a to by bola poisťovňa UNION, tak len uškodíme, a keď sa nám podarí vyštvať obidve poisťovne a budeme tu mať len štátnu všeobecku, opäť tým ľuďom len uškodíme. Ja na to upozorňujem a vidím, že toto je k tomu pokus. Čiže áno, v zdravej férovej spoločnosti by toto bol správny krok, ale v tejto spoločnosti to za správny krok nepovažujem.
Takisto malo to byť pred prerozdelením a zmenilo sa to po prerozdelení. Opäť v neprospech súkromných poisťovní, lebo teda táto vláda má úplne červené oči a robí všetky kroky iba v prospech štátnej poisťovne. Nie je to fér, nie je to fér. Robte kroky také, ktoré jednoducho sa týkajú všetkých rovnako. Kašlite na vlastníka. Myslíte na toho poistenca.
Príklad, v roku 2021 mala poisťovňa, súkromná poisťovňa Dôvera 1 656 128 poistencov a 684 zamestnancov. To znamená, jeden zamestnanec obslúži 2 420 poistencov. Union mal 608 321 poistencov a 321 zamestnancov. To znamená, jeden človek, jeden zamestnanec obslúži skoro 1 900 poistencov. A v štátnej poisťovni, ktorá je najväčšia, tak tam je, tam bolo 2 907 631 poistencov, 1 920 zamestnancov a každý z týchto zamestnancov obslúži už len 1 500 poistencov, tak si, to je že 2 500 ku 1 500. Veď sa pozrite na tú efektivitu, to sa nedá nevidieť. A ešte nehovoriac o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má zvlášť zazmluvnené IT služby, čo súkromníci majú v rámci tohoto, a nehovoriac o výsledkoch, ktoré jednoducho hovoria jasne o, občan, človek nie je blbý, on nejde za horším.
Desať rokov prechádzajú zo štátnej do súkromných poisťovní tí ľudia nie preto, že je tu nejaká Cigániková, čo štyri roky hovorí, že trh teda je veľmi dôležitý, že to hovorí SaS-ka, že to hovorí ten Hayek, Friedman a všetci poprední ekonómovia, že hovoríme o tom, že len konkurencia zvyšuje kvalitu a tlačí na cenu, že nič iné. A že keď konkurencia tu nebude, tak jednoducho bude tu brutálna neefektivita. To nie je o tom, to je o tom, že tí ľudia žijú svoje bežné životy a chápu, že idú za lepším. A jednoducho môžte im hovoriť čo chcete, oni pôjdu za lepším a bude to tak aj tento rok. Tento rok určite štátna poisťovňa bude v mínuse napriek päťmiliónovej kampani. Tak to vyzerá. To jednoducho, a teraz my sa snažíme zákonmi, len preto, že to je štátne, tak my sa snažíme akože nejakým spôsobom tu ohýbať tie pravidlá. Nie je to fér.
No a takisto si myslím, ešte dôležitá vec k tomuto. Ja si myslím, že štát a politici by mali vlastniť kvalitné služby, nie tehly a malty, tehlu a maltu. To jednoducho zmeňte rozmýšľanie, ľudia. My nepotrebujeme vlastniť budovy, my potrebujeme za tie peniaze objednať čo najkvalitnejšie služby za čo najmenej peňazí. Potrebujeme robiť rebríčky, porovnávať kvalitu a potrebujeme mať koho porovnávať, preboha. Už sa ich nesnažte toľko vyhodiť, lebo bude to mať ďalekosiahle vážne dôsledky.
Takisto si myslím, že by nemalo byť určené, koľko má ísť presne na zdravotnú starostlivosť z jednoduchého dôvodu. Keď poviete, že mám minúť toľko a toľko, mám minúť 96 %, 98, 102, však to je najmenej, dve zmluvy s masérom Kostkom, tetou Ankou a je minuté. Toto nemôže byť pre akože, toto, toto by nemal byť nejaký, nejaká latka. Latka by mal byť teda optimálny výsledok hospodárenia, na tom je zhoda v sektore a ja s tým budem súhlasiť, pokiaľ to bude tak. Jeden a pol plus pol. Upozorňujem, že my sa bavíme, tuším, že o 20 miliónoch. Keď porovnávame jeden a pol plus pol verzus jedna, jedna. Rozdiel je v tom, či budú poisťovne podávať žaloby, rozdiel je v tom, či Union zdravotná poisťovňa zostane na trhu, to je obrovský rozdiel. Za 20 miliónov, ktoré desaťnásobne vrátia v efektivite tie poisťovne, desaťnásobne. To sú ony, ktoré prichádzajú s aplikáciami, s riešeniami, s kvalitnou ponukou.
Minule sme tu diskutovali o tom, že tu máme návrh zákona, ktorý garantuje ľuďom – poistencom zdravotnú starostlivosť matkám pred pôrodom že dve návštevy doma. No Union ich má deväť doma, lebo sa snaží v rámci toho fungovania nejako konkurovať. Toto je presný ten konkurenčný boj. Pokiaľ by neexistovala konkurencia, nebol by dôvod dávať viac ľuďom, už to pochopte. No, čiže nemalo by byť určené, koľko na zdravotnú starostlivosť, to tam je. S tým, že je určený optimálny výsledok a zvyšok, hej, čiže 96 %, potom optimálny výsledok, ktorý sa odrátava, hej, to je ten jeden plus jeden a zvyšok je prevádzka. No výsledok je taký, že tá prevádzka, na prevádzku na fungovanie poisťovne je menej ako dnes. Počúvajte, ja by som nebola proti. Ale problém je opäť v najmenšej poisťovni, ktorá, nechcem, nechcem, ja nechcem aby odišiel Union z trhu, nechcem. Je to posledné roky najlepšie hodnotená poisťovňa. A čím menšia poisťovňa, tým väčší problém bude mať s týmto návrhom zákona.
Keď si to zoberiete, tak všeobecka minie na prevádzku cca okolo 100 miliónov, ja teraz, prosím vás, odhadom, nepamätám si tie čísla úplne presne, ale približne 100 miliónov všeobecka, nejakých okolo 57 – 60 Dôvera a okolo 35 Union na prevádzku. Si poviete, že tak to má byť, však majú menej poistencov, ale pozor, poisťovňa komunikuje, akákoľvek malá, akákoľvek veľká s rovnakým počtom poskytovateľov. Ona musí pokryť celé Slovensko. Ona musí mať rovnaké IT služby, rovnaký marketing. Ony majú drvivú väčšinu nákladov úplne rovnakých. Napriek tomu majú takýto rozdiel vo financovaní tých svojich prevádzkových nákladov a napriek tomu, že majú výrazne menej zamestnancov na jedného poistenca, ktorých vedia obslúžiť tých poistencov tak, že získavajú zákazníkov celé roky, tak napriek tomu my ideme ešte sekať tým najmenším a pre nich to môže byť vážny existenčný problém.
Čiže opäť, veľmi je mi ľúto, že ten návrh neprešiel v pôvodnej podobe. Myslím si, že bol napísaný lepšie a že odtiaľ vypadli tieto dôležité body, ktoré som spomínala. A zároveň, že boli pozmenené niektoré dohody v rámci sektoru, pretože si myslím, že tá zhoda je veľmi vzácna a bolo by správne konečne obmedziť zisk, aby už konečne táto úplne nezmyselná a najposlednejšie dôležitá debata zmizla, lebo všetci, čo tu vykrikujete o zisku, si neuvedomujete, že každý z nás môže veľmi ľahko obmedziť zisk. Stačí zvýšiť nárok, stačí povedať, čo dve, dajte desať návštev u lekára, dajme vyššie platy, dajme, však to robíme a týmto nárokom zvyšujeme zisk. To, to môžeme to robiť ďalšími desiatimi spôsobmi. Ja môžem záväzky poisťovne, ale musí to byť rozumné, musí to byť rozumné, aby tu zostala konkurencia na trhu. Ja vás prosím, aby sme prestali tú legislatívu kriviť podľa toho, že červené oči a ideme sa tu mstiť jednej súkromnej firme za to, čo sa stalo pred 12 rokmi, a doplatí na to úplne iná firma, úplne iná poisťovňa. A konkrétne tá, ktorá je vyhodnocovaná ako najlepšia a snažia sa, koľko môžu. Nie je to fér.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k tlači 1217.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa rovno hlásim.

No, počúvajte, pán Mazurek, z časti aj súhlasím s tým, že v živote treba dodržiavať pravidlá, treba platiť, treba sa snažiť a že by sme nemali motivovať ľudí, aby vlastne, však nemusíte robiť nič a aj tak ste na tom rovnako. Ale na čo akože zasa ten nenávistný výstup, však akože asi je úplne legitímne žiadať, aby ľudia mali prístup k pitnej vode a nemusí byť preto človek zlý, aby takéto niečo zamýšľal. Práve akože urobiť takýto výstup pri takejto otázke mi príde, že to urobí zlý človek.
A k tým faktickým veciam. Nie, pán minister nechce rušiť nemocnice, o tomto niečo viem, volá sa to optimalizácia siete nemocníc a deje sa to preto, lebo máme jednu z najhustejších sietí nemocníc v rámci EÚ, áno, to môže znieť dobre, ale ani náhodou nemáme dostatok personálu, technického vybavenia a nedávame dosť peňazí. Áno, riešenie je dať viac peňazí, ale to sa dlhé roky nedialo, a preto robíme to, že keď má nejaké, nejaká, nejaké ošetrenie, diagnóza, operačný zákrok sa robí minimálne napríklad 100-krát za rok, dajme tomu, a vidíme, že v tej nemocnici sa robí 4-krát za rok a vedľa v ďalšej 20-krát za rok a vedľa v ďalšej 30, tak to jednoducho sa spojí do jedného oddelenia. A viete prečo? Aby to bolo pre pacienta bezpečnejšie. To nie je rušenie, to je bezpečnosť. To je ako keď hráte tenis. Tak je rozdiel, keď ho hráte raz za mesiac a je rozdiel, keď ho hráte celý mesiac 2-krát denne, tak jednoducho ten výsledok po roku bude iný. Takto je to aj s operáciami. Čiže, prosím vás, nestrašte ľudí, lebo konečne niekto im ide zachraňovať životy. To sa ide diať.
A takisto, že sa nevie pán minister dohodnúť s lekármi, a to nie je pravda, teraz som bola na stretnutí. Skončil sa výbor, z ôsmich bodoch na štyroch sa zhoduje s lekármi, konkrétne sa to týka rozpočtu, DRG, kontrolách, či sa dodržiavajú na nemocniciach, v nemocniciach, materiálno-technické zabezpečenie, čo sa týka navýšenia platu sestier a takisto nepeňažného plnenia, na to už nemám čas, ale keď budete chcieť, rada vám to vysvetlím, lebo evidentne máte rezervy v zdravotníckej tematike.

Áno, presne tak, Ondro, tak ako existencia inštitútu manželstva nemá význam napríklad pre konzervatívca Borisa Kollára, tak partnerské spolužitie nemá význam pre nejakých promiskuitných ľudí z LGBTI komunity. A no a čo, nič nás do toho neni, však nech si každý žije, ako chce svoj život, keď niekomu inému neubližuje, úplne v poriadku. Veď nech z jednej, z druhej nejakej strany názorového spektra nech si žijú ľudia svoje životy.
Ale tým z nás, ktorí sa rozhodli byť verní a milovať celý život jedného človeka, umožnime nejaký, nejakú inštuciali... inštitucionalizáciu, ťažké slovo, ich vzťahu. A nie je fér, keď to umožňujeme len jednej časti našej spoločnosti, našej komunity, lebo nie je žiadne oni, to sme všetko my.
A k tomu, že radšej nič, ako počúvame z niektorých strán, ako tento návrh zákona. No tak, bohužiaľ, podľa včera medializovaných informácií sa radšej nič môže veľmi ľahko stať dnes realitou. Počuli sme koaličných kolegov niektorých hovoriť o tom, že nepodporia tento návrh zákona, lebo veď oni predložia niečo svoje, niečo ešte užšie, ako je toto, tak chcem povedať, že keby bola pravda, že chcú niečo urobiť a niečo pomôcť, tak by to mohli napríklad urobiť aj v druhom čítaní pri tomto zákone. Pravda je ale taká, že nechcú a hľadajú výhovorky a nechcú napriek tomu, že ich predsudky a nenávisť a podobné zmýšľanie, ako majú oni sami, viedli v našej spoločnosti až k brutálnej a, samozrejme, nespravodlivej a krutej vražde.

No, tak sme počuli všetko možné, len nič k obsahu zákona. Pán Kuffa, ja by som vám chcela povedať možno novinku. Toto nie je o vás. Nie je to ani o Biblii, ani o Kuffovcov... ani o, o... Kuffovcoch, ani o poľnohospodárstve. Vy nie ste obeť.
Toto je o obetiach vašej nenávisti, vašej rétoriky a vášho strachu zo všetkého, čomu nerozumiete.

No, pán poslanec, keď si spomínal, že nemáme nič proti kresťanom, tak tuto chlapci zo strany Život, ktorí teraz, keď niekto o život prišiel, nemajú ani toľko chochmesu, aby krotili svoje, svoje nenávistné vášne, sa strašne pobavili, strašne sa akože zasmiali, že to je, akože nemôže byť tak. No je to tak. My nemáme nič proti kresťanom, teraz počúvajte, pán Kuffa, nemáme nič proti kresťanom ani proti LGBTI a dokonca nemáme ani proti LGBTI kresťanom nič. Vôbec. A ani proti žiadnej inej skupine. My máme, my máme problém s primitívmi, viete? Ale, a to napríklad vrátane, keď je kresťan primitív, aj to nám vadí, ale aj keby bol LGBTI, aj to nám vadí, lebo nám vadí, že je primitív, nie preto, že je kresťan.
Čiže my vôbec nemáme problém s kresťanstvom a to preto, lebo my tolerujeme kohokoľvek, nech si žije svoj život. Keď neubližuje inému, kľudne tomu verte, že tam niekto žije na obláčiku a riadi nám tu život, nech sa páči, kľudne. A ale aby sme tu my dokola, aj, Alino, úplne nesúhlasím s tým, aby sme tu citovali pápeža, potom to tu, nám tu čítajú Bibliu. Prosím vás pekne, akože dokedy?! My sme tu normálne že zvrchovaný štát. My nie sme závislí na naviazaní na žiadne náboženstvo, my sme mu podriadení. Ako dajte mi pokoj s vašou Bibliou! Však si podľa nej žite! O čom ju tu čítate? Čo ste sa zbláznili?! Ja podľa vašej Biblie žiť nechcem. Načo?! Načo mi to tu čítate? Však si podľa toho žite vy. Ale, prosím vás, neobhajujte tým vraždu, neobhajujte tým vaše primitívne, nechutné názory, vašu nenávisť a netvárte sa, že zastupujete všetkých kresťanov. Lebo veľká časť LGBTI komunity je veriacich a veľká časť veriacich s vami nesúhlasí napriek tomu, že nie sú LGBTI. Viete prečo? Lebo to nie sú primitívi.

Ďakujem pekne.
Vladi, ďakujem za ten srdečný prejav. To veľmi oceňujem. Ja som sa aj stiahla pomerne z tejto diskusie, lebo si uvedomujem, že som pre mnohých v tomto iritujúca. Lebo jednoducho som možno vášnivejšia, keď teda vnímam krivdu. A chcela som dať tomu šancu. Chcela som, aby to nebolo vnímané ako niečo konfliktné. Toto je aj dôvod, prečo áno, nie je ten návrh po našom. Bol by teda oveľa liberálnejší. Ale snažili sme sa akceptovať a tolerovať aj námietky konzervatívnej časti napriek tomu, že s nimi nesúhlasíme.
Snažili sme sa vytvoriť niečo, čo má šancu prejsť nie po vražde, dávno pred ňou. Len preto, aby to mohlo prejsť. Keď už nepodporí niekto toto málo s tým, že je to priveľa, tak sa len vyhovára. A vyhovára sa preto, lebo trpí úplne rovnakými predsudkami, akými trpel vrah. Predsudkami, ktoré viedli k vražde.
Prosím vás, odpustime si tie predsudky.

Pán Schlosár, ja kvôli vám začnem veriť v peklo. Lebo toto bolo peklo, toto vystúpenie. A ešte o to viac po tej vražde. Toto teraz pôjde do sveta. Toto sa teraz bude strihať, s týmto si budete robiť kampaň, toto pôjde po facebooku po Slovensku, po tej vražde. Dúfam, že teda toto počúvali všetci, čo neplánujú tento návrh zákon podporiť. A teda uznali, že na akú stranu sa pridávajú.
Pán Schlosár, všimla som si vo vašom prejave, že vás veľmi trápia pedofili. Neviem, prečo to spájate s týmto, ale v poriadku. Ja sa len chcem opýtať, ja som nezaregistrovala, že by ste mali problém s pedofilmi, keď sa skrývali v cirkvi. Ale keď je to takto, tak spájate niečo, čo je absolútne nespojiteľné a nemá to spolu nič spoločné. My sme tento zákon podali v auguste. Takže je absolútne nekorektné tvrdiť, že je to nejaký zámer. Dali sme ho, predradili sme ho dopredu, aby sme aj vám dali šancu ukázať, že chápete akútnosť problému nenávisti k LGBTI komunite, ktorá viedla až k vražde. Nechápete. A šialeným spôsobom bez akýchkoľvek výčitiek ďalej k nej prispievate. Je to, je to neuveriteľné. K tomu, že sme jeden z posledných štátov v rámci EÚ, ktorá nemá nijako riešené tieto zväzky, chcem povedať len toľko, že viete, v každej rodine je niekto divný. A keď si teraz hovoríte, že no jasné, že v mojej rodine je divný každý. Nieže jeden, že každý. Tak potom vy ste ten divný. A takto to funguje aj s tou Slovenskou republikou verzus Európska únia. To nie je tak, že všetci ostatní sú divní. To my sme tí divní vďaka ľuďom, ako ste vy, pán Schlosár.

Ondro veľmi pekne ďakujem za jasné a vyslovene že technické vysvetlenie toho, čo tam je, aby nikto nemal zbytočné obavy. A zaujímavé je, že časť spoločnosti toto kritizuje ako nedostatočný návrh, časť spoločnosti sa ho obáva, ako sme už aj tu započuli. V každom prípade asi nie je ideálne riešenie pre všetkých, ale všetci sa zhodneme, že je čas niečo urobiť a povedať a toto je asi najmenej, čo by sme mohli.
Ja, Ondro, chcem doplniť tvoje vystúpenie ešte o správu od Romana Samotného, od majiteľa Teplárne, ktorý píše: "Odporný teroristický čin na LGBTI+ ľudí zanechal v nás veľkú bolesť a strach. Prosím, potrebujeme vašu pomoc, sme vaši bratia a sestry. Je najvyšší čas konať, aby ste svojimi činmi ukázali, že aj LGBTI+ ľudia sú súčasťou slovenských rodín a že nás vnímate ako ľudské bytosti." Ja vás tiež prosím, aj v jeho mene, aj v mene tejto komunity o podporu tohto návrhu zákona.