Videokanál poslanca

... že výhradne... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú, alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v Programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež, a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave. Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 %, prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo Štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky, či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí, a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú rangeri, v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom, alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na prácnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať, kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody... organizácie ochrany prírody, to znamená, správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov. Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov.
Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od II. po IV. stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj, aj ďalšie druhy, diviak, samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch, a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000.
Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky, vyskytujú, a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame, alebo, alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo, alebo z iných zdrojov, vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A takisto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov, preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť, či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť, zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, resp. došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov, prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov, čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo Štátne lesy Tatranského národného parku.
Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov, čiže maximalizovať, maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia, čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby, aby dosahovali zisk, a nie na to, aby chránili prírodu, pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti.
No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím, že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov, sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela v pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojko... dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkoch, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by, samozrejme, následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch, a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať, naozaj že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita, ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, takisto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku, ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov, či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili, vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 mil. ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 mil. ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764-tisíc ha a výmera národných parkov 317-tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162-tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali, či už v rozprave, alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru, opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka, v národných parkoch je 162-tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9-tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %.
V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným, principiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou, opeľovaním, v neposlednom rade, samozrejme, zachytávania, zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom, samozrejme, tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko-ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem: „Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite.“
Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia, opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 - 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia.
Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky, a to lesné aj nelesné, a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom, najmä už spomenutých hospodárskych organizácií.
Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov, tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem:
„Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa chce dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku alebo vážneho poškodenia niektorých druhov hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetového ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.“
Vzorovým príkladom, ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosti, netreba chodiť ďalek... netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napríklad, môžu byť napr. národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technickým vybavením našich národných parkov v súčasnosti. Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú 80 výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí vrátane lesníkov.
Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o im... o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o, najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov. Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu a... vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry.
V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem, zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad, napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s Národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem - aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied, mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc, nejaký zlý štát zhora. Nie, oni si ho vydobyli.
Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti, tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase, pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) V tom istom čase, kedy po našich lužných lesoch, mimochodom, v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5-tisíc hektárov, pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozére, buldozéry, nákladné autá. (Pred rečníka sa postavil poslanec s ručne napísaným transparentom: „Zakladateľ ekoteroristickej mimovládky“, potlesk.)
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam, ako hodnotne.... (Poslanec s transparentom sa obrátil k rečníkovi.) Ďakujem za toto ocenenie od vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.