Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 17:36 - 17:38 hod.
Jaromír Šíbl
Vážený pán kolega poslanec Suja, ja by som naozaj vám odporúčal dať si zmerať tlak pred vystúpením a po vystúpení. Ja som mal úprimne obavu o vaše zdravie, naozaj bolo by mi veľmi ľúto, keby ste nás predčasne opustili v tomto parlamente z dôvodu nejakej srdcovej príhody. Ja vás považujem za neoceniteľnú časť tohoto parlamentu, parlamentný folklór by veľmi utrpel vaším odchodom, takže prosím vás, trošku si dávajte na to pozor, ja mám naozaj o...
Zobrazit prepis
Vážený pán kolega poslanec Suja, ja by som naozaj vám odporúčal dať si zmerať tlak pred vystúpením a po vystúpení. Ja som mal úprimne obavu o vaše zdravie, naozaj bolo by mi veľmi ľúto, keby ste nás predčasne opustili v tomto parlamente z dôvodu nejakej srdcovej príhody. Ja vás považujem za neoceniteľnú časť tohoto parlamentu, parlamentný folklór by veľmi utrpel vaším odchodom, takže prosím vás, trošku si dávajte na to pozor, ja mám naozaj o vás obavy, o vaše zdravie.
K tej otázke, koľko lesov som vypestoval. No ja zvyčajne lesy nepestujem, ja lesy zachraňujem. Jediná výnimka je v prípade lužných lesov, kde naozaj podmienky pre prirodzenú obnovu sú silno limitované v dôsledku špecifickej dynamiky týchto lesov a v ich závislosti na erózno-akumulačných procesoch, takže v prípade lužných lesov som niekoľko tisíc stromčekov, mäkkých lužných drevín aj tvrdých lužných drevín vysadil.
Pokiaľ ide o to, čo mám na svojom konte, ja som si, priznám, nerobil nejaký vyčerpávajúci prehľad, mám to v pláne po tom, ako táto reforma bude schválená, že by som nejaký odpočet spravil, ale aspoň rýchlo, kým mi to faktická poznámka umožňuje. Určite mám na svojom konte 3 200 hektárov zachránených lesov na území Mestských lesov v Bratislave, z toho 54 % úplný bezzásah, 4 600 hektárov na území lesného celku Lesy Slovenskej republiky Bratislava, tam je zhruba tiež dohodnutý aktuálne 50-percentný bezzásah.
Na území odštepného závodu Malacky v rámci Vojenských lesov a majetkov je to zhruba 2 500 ha zachránených lesov v podobe rôznych chránených území a, samozrejme, tieto výsledky nie sú len moje vlastné, ale dosiahli sme ich spoločne v úzkej spolupráci Štátnej ochrany prírody a dobrovoľných ochrancov prírody, ale bol som platnou súčasťou kolektívu, na ktorý som hrdý. A toto sú len stručne ... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)
Skryt prepis
K tej otázke, koľko lesov som vypestoval. No ja zvyčajne lesy nepestujem, ja lesy zachraňujem. Jediná výnimka je v prípade lužných lesov, kde naozaj podmienky pre prirodzenú obnovu sú silno limitované v dôsledku špecifickej dynamiky týchto lesov a v ich závislosti na erózno-akumulačných procesoch, takže v prípade lužných lesov som niekoľko tisíc stromčekov, mäkkých lužných drevín aj tvrdých lužných drevín vysadil.
Pokiaľ ide o to, čo mám na svojom konte, ja som si, priznám, nerobil nejaký vyčerpávajúci prehľad, mám to v pláne po tom, ako táto reforma bude schválená, že by som nejaký odpočet spravil, ale aspoň rýchlo, kým mi to faktická poznámka umožňuje. Určite mám na svojom konte 3 200 hektárov zachránených lesov na území Mestských lesov v Bratislave, z toho 54 % úplný bezzásah, 4 600 hektárov na území lesného celku Lesy Slovenskej republiky Bratislava, tam je zhruba tiež dohodnutý aktuálne 50-percentný bezzásah.
Na území odštepného závodu Malacky v rámci Vojenských lesov a majetkov je to zhruba 2 500 ha zachránených lesov v podobe rôznych chránených území a, samozrejme, tieto výsledky nie sú len moje vlastné, ale dosiahli sme ich spoločne v úzkej spolupráci Štátnej ochrany prírody a dobrovoľných ochrancov prírody, ale bol som platnou súčasťou kolektívu, na ktorý som hrdý. A toto sú len stručne ... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:27 - 16:28 hod.
Jaromír Šíbl
Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, sčasti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť.
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej...
Zobrazit prepis
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej...
Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, sčasti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť.
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, resp. ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní.
Takže v tomto smere, myslím, že obavy nie sú na mieste.
Skryt prepis
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, resp. ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní.
Takže v tomto smere, myslím, že obavy nie sú na mieste.
Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.
Jaromír Šíbl
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som vás teda ušetril nejakých príliš dlhých prejavov, budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich...
Zobrazit prepis
Takže zaujalo ma viacero vašich...
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som vás teda ušetril nejakých príliš dlhých prejavov, budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o 300 rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných 30 rokov, ako som len vedel, takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom sme si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností, a jediné, teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách, resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov, a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie, že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku, kde už k tomu došlo.
Čiže vrátim sa k tej téze 300 re... 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií, ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať, samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770, kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam, bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore-dole, ani o 50 rokov hor-dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách, ktoré vedieme s kolegami a mnohými aj priateľmi lesníkmi, je, že predsa len za tých 250 či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti v rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov, že by biedne zahynuli, že by, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne 1 mil. rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy, kam patríme.
Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým 1 mil. rokov, sa charakter a najmä druhové zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládali bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižších polohách to boli zmiešané až dubové pralesy.
Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia o tzv. primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv tzv. valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať, teda v tej podobe aspoň, ako ho vidíme, hodnotíme dnes, koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kedy už sa pre lesy na väčších panstvách na Slovensku začali vypracúvať tzv. hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o tzv. hospodárskej úprave lesov, v skratke HUL.
Vo vývine hospodárenia v slovenských lesoch mal potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti o ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom, či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo, ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze 300 rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládnym sú nejaké menejcenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom, tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola, keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som citoval v tom v predchádzajúcom vystúpení, boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrhom. Je to je naše legitímne právo, a tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov, z ktorého teda máš, pani poslankyňa, isté obavy, zachytil som tieto obavy aj u pána, vo vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9-tisíc ha nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka, ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné, prichádza do úvahy pasenie oviec alebo hovädzieho dobytka najmä.
A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám, čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú, dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne - a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo, vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične, nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie lúky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky, v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50-60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami, biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli, veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže, keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už o... by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku - ochrana prírody bolo zachované, a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov.
Ak sú tu obavy z toho, čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia, alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré, ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave, mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou, tak určite sa, nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe, a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, s platnou legislatívou. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov, tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofidérne, pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práva poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať, rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať. A dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu, alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácií, alebo iným spôsobom, určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít v daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac, v akom je to, v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti, výkonu práv poľovníctva, je dlhodobo nefunkčný najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o 300 rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných 30 rokov, ako som len vedel, takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom sme si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností, a jediné, teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách, resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov, a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie, že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku, kde už k tomu došlo.
Čiže vrátim sa k tej téze 300 re... 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií, ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať, samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770, kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam, bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore-dole, ani o 50 rokov hor-dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách, ktoré vedieme s kolegami a mnohými aj priateľmi lesníkmi, je, že predsa len za tých 250 či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti v rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov, že by biedne zahynuli, že by, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne 1 mil. rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy, kam patríme.
Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým 1 mil. rokov, sa charakter a najmä druhové zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládali bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižších polohách to boli zmiešané až dubové pralesy.
Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia o tzv. primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv tzv. valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať, teda v tej podobe aspoň, ako ho vidíme, hodnotíme dnes, koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kedy už sa pre lesy na väčších panstvách na Slovensku začali vypracúvať tzv. hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o tzv. hospodárskej úprave lesov, v skratke HUL.
Vo vývine hospodárenia v slovenských lesoch mal potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti o ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom, či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo, ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze 300 rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládnym sú nejaké menejcenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom, tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola, keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som citoval v tom v predchádzajúcom vystúpení, boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrhom. Je to je naše legitímne právo, a tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov, z ktorého teda máš, pani poslankyňa, isté obavy, zachytil som tieto obavy aj u pána, vo vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9-tisíc ha nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka, ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné, prichádza do úvahy pasenie oviec alebo hovädzieho dobytka najmä.
A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám, čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú, dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne - a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo, vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične, nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie lúky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky, v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50-60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami, biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli, veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže, keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už o... by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku - ochrana prírody bolo zachované, a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov.
Ak sú tu obavy z toho, čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia, alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré, ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave, mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou, tak určite sa, nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe, a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, s platnou legislatívou. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov, tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofidérne, pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práva poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať, rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať. A dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu, alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácií, alebo iným spôsobom, určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít v daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac, v akom je to, v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti, výkonu práv poľovníctva, je dlhodobo nefunkčný najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:03 - 15:05 hod.
Jaromír Šíbl
Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil, ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici ako rezortná oragani... ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len...
Zobrazit prepis
Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil, ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici ako rezortná oragani... ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len organizačnou zložkou tejto Štátnej ochrany prírody. Čiže priamo samotná správa národného parku v tomto zmysle právnu subjektivitu nemá.
V našej reforme jedna z vecí, ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkov priamo v regiónoch tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to Generálne riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, a budú mať vlastnú právnu subjektivitu. Čiže budeme mať desať organizácií Štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie, čo doteraz, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté, čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší, lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie, ako viem.
Na, na faktickú poznámku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
V našej reforme jedna z vecí, ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkov priamo v regiónoch tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to Generálne riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, a budú mať vlastnú právnu subjektivitu. Čiže budeme mať desať organizácií Štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie, čo doteraz, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté, čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší, lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie, ako viem.
Na, na faktickú poznámku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 11:14 - 11:46 hod.
Jaromír Šíbl
Takže ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem......
Zobrazit prepis
Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem......
Takže ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
26.
... ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrickovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre, hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakával by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem, či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Dlhotrvajúci potlesk a reakcie z pléna.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor, a v tomto národnom parku, ktorý, si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov, alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov, Národný park Šumava sa... v súčasnosti sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku, a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy. Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejme, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup k našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci, nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpeniach, čo, si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch, ako je tomu v súčasnosti, a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy.
Uvádzame príklady napr. zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN, myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú, bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame. V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky, čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus-mínus Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody, IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia, jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné, môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná príslušná národná legislatíva. Ako viete, naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti, preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné, porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné, a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok, takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt v týchto národných parkoch, je to závislé od rozhodnutia jednotlivých, jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov... národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Toto by som zvlášť podčiarkol.
Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely, alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100 % našich národných parkov či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné, iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné najmä - nie je to kompletný výčet, samozrejme, je najmä v prípade tejto kategórie pre národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v... v... v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia, a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite či už profesionálnych ochrancov prírody, alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase, k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka, obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od III. stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a v prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a sčasti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá sčasti zasahuje, resp. sčasti, plne pokrýva aj územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s V. stupňom ochrany, v ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu V. stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo, naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov, ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz, ako uvažujú aj do budúcnosti, ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú či už štátnym, alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia, vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti - ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali, to nemá budúcnosť ani v súčasnosti nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pri tom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami - ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014, v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, po slovensky: starostlivosti, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení, alebo to robia ako mimovládni ochranári, s tvrdeniami, že v chránených územiach, a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala, a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy niekedy možno do obdobia po druhej svetovej vojne. Toto obdobie sa v histórii a táto téza sa v histórii vývoja ochrany prírody na Slovensku a vo svete označuje ako tzv. konzervačné obdobie. Čiže áno, chránime nejaké prírodné hodnoty, mimoriadne prírodné hodnoty, tzv. prírodné monumenty, ktoré sa na danom území, ktoré chceme chrániť, nachádzajú, v tom stave, ako sú, a podľa možnosti smerujeme ten ochranný manažment, tú starostlivosť tohoto územia takým spôsobom, aby sme tie hodnoty zachovali. Čiže ak použijeme anglický ekvivalent conservation, aby sme ich zakonzervovali. Nie nadarmo sa jedni z prvých štátnych úradníkov, ktorí, ktorých Československá republika vlastne určila na túto činnosť, ochranu prírody, ich funkcia sa volala konzervátor, konzervátor.
A, žiaľ, tento konzervačný prístup v mysliach nielen laickej, ale dokonca aj časti odbornej verejnosti, ktorý mal svoje opodstatnenie v čase, keď ochrana prírody vznikala, a pretrvával teda až do tých 50.-60. rokov minulého storočia, tak mnohí z nás máme zakotvený ten konzervačný prístup dodnes. Predstavujeme si ochranu prírody a chránené územia ako niečo, čo treba oplotiť, zakázať tam všetkým ľuďom vstup, zakázať tam všetky aktivity a častokrát si neuvedomujeme, že pri mnohých typoch ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v tých chránených územiach, ide o ekosystémy spoločenstva a jednotlivé druhy rastlín a živočíchov, ktorých prítomnosť na danom území jednoznačne je dôsledkom dlhodobého hospodárskeho využívania, hoci extenzívneho, lebo však v minulosti, v dávnejšej minulosti iné nebolo ako extenzívne, týchto území človekom. Týka sa to najmä nížinných a pahorkatinných oblastí, čiže nižších, nižších polôh, ale sčasti aj, aj vyšších polôh na našom území. Čiže čo je, čo je dôsledkom vlastne?
Dôsledkom je, že v dnešnej ochrane prírody, modernej ochrane prírody, ako ju, ako ju radi nazývame sa odkláňame od tohoto konzervačného princípu. Samozrejme, aj ten má, ten má svoje miesto, ale pre nás je pri rozhodovaní o tom, že akú kategóriu, aký stupeň ochrany a aký spôsob starostlivosti danému chránenému územie mu... danému chránenému územiu chceme prideliť, aktuálny stav územia je len jedným z kritérií. Rovnako dôležitým, ale dôležitým kritériom a možno niekedy v niektorých prípadoch aj dôležitejším je cieľový stav tohoto územia, cieľový stav. V súlade s touto citovanom príručkou vydanou Štátnou ochrany prírody v decembri 2014, ktorá zase len vychádza v podstate transformuje metodické pokyny IUCN.
Čiže poviem vám príklad, hej. V prípade lesných ekosystémov, to sa krásne vysvetľuje, môžme mať na území národného parku v priaznivom stave 10 % lesných biotopov a v menej priaznivom stave môžme mať ďalších 10 alebo 20 %. A teraz ak by sme sa na to pozerali tým konzervačným prístupom, no tak budeme chrániť len tých 10 %, čo sú v priaznivom stave, čo spĺňajú všetky parametre, naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať prales, prírodný les alebo divočina, a v prípade tých 20 %, no tak asi to vyrúbeme, alebo teda budeme tam hospodáriť nejakým konvenčným spôsobom.
Ak sa na to pozreme z iného pohľadu, že naozaj máme cieľ, aby ten národný park v budúcnosti vyzeral ako národný park, keď to veľmi zjednodušene poviem, tak môžme diskutovať o tom, či tú časť lesov v národnom parku, môžme sa dohodnúť na konkrétnych lokalitách, konkrétnych plochách, konkrétnych percentách, či ju ponecháme na pôsobenie prírodných procesov, alebo sa dokonca môžme rozhodnúť, že, že tým prírodným procesom tak - v úvodzovkách - trošku napomôžeme. Je to, samozrejme, diskutabilná otázka, ale dostali sme sa vlastne k princípu, k princípu zonácie.
Čiže ak dnes pripravujeme zonáciu, a môžem vám povedať, že toto sú konkrétne, konkrétne príklady z praxe, som sa osobne zúčastňoval od začiatku volebného obdobia v diskusiách a priamo v teréne a priamo v rokovaniach s kolegami z obidvoch, zo všetkých zúčastnených strán, čiže aj zo Štátnej ochrany prírody, aj z Ministerstva životného prostredia, aj z štátnych lesov, Lesy Slovenskej republiky, š. p., aj s dotknutými komunitami a zástupcami samospráv a neštátnych vlastníkov na území Národného parku Muránska planina. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi cenné ponaučenie a zaznievali tam v zásade tieto odlišné názory, že chráňme len to, čo naozaj má parametre prírodného lesa, schválne nehovorím o pralesoch, lebo to je trošku diskutabilné z odborného hľadiska, že čo ešte je prales a čo už nie je prales, tak dá sa to zhrnúť asi takto, že lesníci by skôr preferovali aktívny, aktívny manažment a ochranári by skôr preferovali ten bezzásah.
Ale nakoniec sme sa aj na tej Muránskej planine dohodli a výsledkom tej dohody je aktuálny návrh zonácie, ktorý je na stole a ktorý, verím, že v dohľadnom čase aj absolvuje všetky tie procesné, procesné etapy a nakoniec ho dostane vláda na schválenie.
Čiže tam, kde sme sa dohodli, že bezzásah je najlepším riešením, tam navrhujeme zónu A. Tam, kde sme sa dohodli, že prechod lesov na... do bezzásahového režimu sa uskutoční v časovom horizonte, približne sme sa bavili o časových horizontoch 10 až 30 rokov, tam sa navrhuje zóna B a v časti národného parku, to upozorňujem, že nie je to malá časť, hej, je to skutočne dosť, dosť podstatná časť ešte stále, kde sme sa dohodli, že lesné hospodárstvo bude trvalou súčasťou národného parku. Čiže neuvažuje sa ani v budúcnosti nejakej vzdialenejšej, ako je časový horizont 30 rokov, tak tam bude navrhovaná zóna C, pričom týmto zónam odpovedajú adekvátne stupne ochrany. Čiže zóne A zodpovedá V. stupeň ochrany, zóne B odpovedá IV. stupeň ochrany a zóne C na území národného parku zodpovedá III. stupeň ochrany, čo, samozrejme, predstavuje spoločenskú dohodu v danej etape, čiže v súčasnosti. Neznamená to, že ak naši nasledovníci o 10 alebo o 20 rokov túto situáciu prehodnotia, tak, samozrejme, zonáciu je vždy možné upraviť či už smerom hore k sprísneniu, alebo teoreticky aj smerom dole k uvoľneniu tých obmedzení, čo v budúcnosti veľmi nepredpokladám, ale tá budúcnosť môže byť naozaj prekvapivá. Taká už budúcnosť býva.
Čiže opakujem, tieto kategórie sa vzťahujú viac na ciele starostlivosti o chránené územia ako na jeho súčasný stav a môžme o tom ešte dlho diskutovať, ak by bolo potrebné, aby sme si toto ozrejmili a zdôvodnili.
Pokiaľ ide o tradičný prístup k hospodáreniu národných parkov, tak tam by sme asi neuspeli, lebo to konštatuje vlastne aj IUCN, že tradičný prístup k lesnému hospodárstvu by viedol k masívnemu odlesneniu týchto národných parkov, a to naozaj na území národných parkov nie je naším cieľom. Naopak, dôležitým cieľom na území národného parku je podpora prirodzenej schopnosti ekosystému regenerovať alebo sa obnoviť po prípadnej disturbancii, čiže narušení ponechaním na samovývoj. Ako príklad nám môže slúžiť Bavorský les, ale aj iné národné parky v zahraničí.
Tu by som sa chcel krátko dotknúť vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a zaznamenaným rozpadom smrekových porastov v ich okolí v dôsledku tzv. lykožrútových alebo podkôrnikových kalamít. Dovolil by som si citovať zo štúdie, ktorú spracoval Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, publikovanej vo Zvolene v roku 2018. Štúdia sa volá Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Budem pre krátkosť času citovať len zo záveru tejto štúdie.
Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov, a len v 9 prípadoch, čo je menej ako desatina z celkového počtu prípadov, bol zaznamenaný začiatok odumierania smrekových porastov, ktorý bol lokalizovaný na území rezervácie. Pri zvyšných 36 rezerváciách sa to s použitými metódami, ktoré boli použité v tejto štúdii, na základe dostupných údajov nepodarilo spoľahlivo určiť.
Celkovo však najvyššie poškodenie smrekových porastov bolo najčastejšie zistené, zistené v zóne tisíc metrov, vo vzdialenosti tisíc metrov od okraja rezervácie, kde to bolo 23 lokalít, a vo vzdialenosti do 2-tisíc metrov, kde bolo zaznamenaných 40 lokalít s poškodením, zatiaľ čo na druhej strane v zónach, ktoré sa nachádzali bližšie k rezervácii, v zóne do 100 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 19 lokalitách a v zóne do 500 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 23 lokalitách. Záver z toho je, že poškodenie lesa stúpalo s rastúcou vzdialenosťou od rezervácie.
Čo z toho vyplýva? Ak by dôvodom odumierania smrekových porastov bola nespracovaná vetrová kalamita v rezerváciách, zákonite najvyšší rozpad porastov z dôvodu tlaku podkôrneho hmyzu a následnej sanitárnej či náhodnej ťažby by logicky sa očakávalo, že bude pozorovaný práve v tých bližších zónach, čiže do 100 metrov, respektíve do 500 metrov od hranice rezervácie. Tieto výsledky pomerne spoľahlivo preukazujú, bolo to robené na území Slovenska, zdôrazňujem, že hoci v ojedinelých prípadoch môže byť za určitých okolností aj bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, v prevládajúcej väčšine porastov, v prevažnej väčšine prípadov je tomu presne naopak. Problém s premnožením podkôrneho hmyzu vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia.
Je to na zamyslenie najmä pre odborných lesných hospodárov a pre kolegov, ktorí argumentujú s tým, že bezzásahové rezervácie sú nejakým výrazným zdrojom a potenciálnym ohrozením pre svoje okolie, dokonca aj v prípade smrekových lesov, ktoré, ako som povedal už na začiatku svojho príspevku, sú veľmi, veľmi nestabilné. A nie sú tie smrekové porasty nestabilné samé od seba. Tie porasty niekto do takéhoto stavu vypestoval. To nie sú prírodné lesy, to sú pestované lesy.
Bezzásahové chránené územia preto možno jednoznačne zbaviť zodpovednosti či viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú a zvládateľnú situáciu s odumieraním smrečín, ktoré je spojené najmä s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu.
Ďakujem, pán predseda. Ja budem pokračovať v ďalšom príspevku. Vypočujem si rád faktické poznámky kolegov a budem na nich, samozrejme, reagovať.
Skryt prepis
Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, buďme tolerantní.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
26.
... ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrickovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre, hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakával by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem, či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Dlhotrvajúci potlesk a reakcie z pléna.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor, a v tomto národnom parku, ktorý, si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov, alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov, Národný park Šumava sa... v súčasnosti sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku, a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy. Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejme, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup k našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci, nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpeniach, čo, si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch, ako je tomu v súčasnosti, a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy.
Uvádzame príklady napr. zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN, myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú, bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame. V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky, čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus-mínus Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody, IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia, jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné, môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná príslušná národná legislatíva. Ako viete, naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti, preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné, porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné, a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok, takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt v týchto národných parkoch, je to závislé od rozhodnutia jednotlivých, jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov... národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Toto by som zvlášť podčiarkol.
Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely, alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100 % našich národných parkov či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné, iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné najmä - nie je to kompletný výčet, samozrejme, je najmä v prípade tejto kategórie pre národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v... v... v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia, a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite či už profesionálnych ochrancov prírody, alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase, k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka, obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od III. stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a v prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a sčasti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá sčasti zasahuje, resp. sčasti, plne pokrýva aj územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s V. stupňom ochrany, v ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu V. stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo, naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov, ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz, ako uvažujú aj do budúcnosti, ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú či už štátnym, alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia, vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti - ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali, to nemá budúcnosť ani v súčasnosti nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pri tom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami - ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014, v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, po slovensky: starostlivosti, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení, alebo to robia ako mimovládni ochranári, s tvrdeniami, že v chránených územiach, a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala, a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy niekedy možno do obdobia po druhej svetovej vojne. Toto obdobie sa v histórii a táto téza sa v histórii vývoja ochrany prírody na Slovensku a vo svete označuje ako tzv. konzervačné obdobie. Čiže áno, chránime nejaké prírodné hodnoty, mimoriadne prírodné hodnoty, tzv. prírodné monumenty, ktoré sa na danom území, ktoré chceme chrániť, nachádzajú, v tom stave, ako sú, a podľa možnosti smerujeme ten ochranný manažment, tú starostlivosť tohoto územia takým spôsobom, aby sme tie hodnoty zachovali. Čiže ak použijeme anglický ekvivalent conservation, aby sme ich zakonzervovali. Nie nadarmo sa jedni z prvých štátnych úradníkov, ktorí, ktorých Československá republika vlastne určila na túto činnosť, ochranu prírody, ich funkcia sa volala konzervátor, konzervátor.
A, žiaľ, tento konzervačný prístup v mysliach nielen laickej, ale dokonca aj časti odbornej verejnosti, ktorý mal svoje opodstatnenie v čase, keď ochrana prírody vznikala, a pretrvával teda až do tých 50.-60. rokov minulého storočia, tak mnohí z nás máme zakotvený ten konzervačný prístup dodnes. Predstavujeme si ochranu prírody a chránené územia ako niečo, čo treba oplotiť, zakázať tam všetkým ľuďom vstup, zakázať tam všetky aktivity a častokrát si neuvedomujeme, že pri mnohých typoch ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v tých chránených územiach, ide o ekosystémy spoločenstva a jednotlivé druhy rastlín a živočíchov, ktorých prítomnosť na danom území jednoznačne je dôsledkom dlhodobého hospodárskeho využívania, hoci extenzívneho, lebo však v minulosti, v dávnejšej minulosti iné nebolo ako extenzívne, týchto území človekom. Týka sa to najmä nížinných a pahorkatinných oblastí, čiže nižších, nižších polôh, ale sčasti aj, aj vyšších polôh na našom území. Čiže čo je, čo je dôsledkom vlastne?
Dôsledkom je, že v dnešnej ochrane prírody, modernej ochrane prírody, ako ju, ako ju radi nazývame sa odkláňame od tohoto konzervačného princípu. Samozrejme, aj ten má, ten má svoje miesto, ale pre nás je pri rozhodovaní o tom, že akú kategóriu, aký stupeň ochrany a aký spôsob starostlivosti danému chránenému územie mu... danému chránenému územiu chceme prideliť, aktuálny stav územia je len jedným z kritérií. Rovnako dôležitým, ale dôležitým kritériom a možno niekedy v niektorých prípadoch aj dôležitejším je cieľový stav tohoto územia, cieľový stav. V súlade s touto citovanom príručkou vydanou Štátnou ochrany prírody v decembri 2014, ktorá zase len vychádza v podstate transformuje metodické pokyny IUCN.
Čiže poviem vám príklad, hej. V prípade lesných ekosystémov, to sa krásne vysvetľuje, môžme mať na území národného parku v priaznivom stave 10 % lesných biotopov a v menej priaznivom stave môžme mať ďalších 10 alebo 20 %. A teraz ak by sme sa na to pozerali tým konzervačným prístupom, no tak budeme chrániť len tých 10 %, čo sú v priaznivom stave, čo spĺňajú všetky parametre, naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať prales, prírodný les alebo divočina, a v prípade tých 20 %, no tak asi to vyrúbeme, alebo teda budeme tam hospodáriť nejakým konvenčným spôsobom.
Ak sa na to pozreme z iného pohľadu, že naozaj máme cieľ, aby ten národný park v budúcnosti vyzeral ako národný park, keď to veľmi zjednodušene poviem, tak môžme diskutovať o tom, či tú časť lesov v národnom parku, môžme sa dohodnúť na konkrétnych lokalitách, konkrétnych plochách, konkrétnych percentách, či ju ponecháme na pôsobenie prírodných procesov, alebo sa dokonca môžme rozhodnúť, že, že tým prírodným procesom tak - v úvodzovkách - trošku napomôžeme. Je to, samozrejme, diskutabilná otázka, ale dostali sme sa vlastne k princípu, k princípu zonácie.
Čiže ak dnes pripravujeme zonáciu, a môžem vám povedať, že toto sú konkrétne, konkrétne príklady z praxe, som sa osobne zúčastňoval od začiatku volebného obdobia v diskusiách a priamo v teréne a priamo v rokovaniach s kolegami z obidvoch, zo všetkých zúčastnených strán, čiže aj zo Štátnej ochrany prírody, aj z Ministerstva životného prostredia, aj z štátnych lesov, Lesy Slovenskej republiky, š. p., aj s dotknutými komunitami a zástupcami samospráv a neštátnych vlastníkov na území Národného parku Muránska planina. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi cenné ponaučenie a zaznievali tam v zásade tieto odlišné názory, že chráňme len to, čo naozaj má parametre prírodného lesa, schválne nehovorím o pralesoch, lebo to je trošku diskutabilné z odborného hľadiska, že čo ešte je prales a čo už nie je prales, tak dá sa to zhrnúť asi takto, že lesníci by skôr preferovali aktívny, aktívny manažment a ochranári by skôr preferovali ten bezzásah.
Ale nakoniec sme sa aj na tej Muránskej planine dohodli a výsledkom tej dohody je aktuálny návrh zonácie, ktorý je na stole a ktorý, verím, že v dohľadnom čase aj absolvuje všetky tie procesné, procesné etapy a nakoniec ho dostane vláda na schválenie.
Čiže tam, kde sme sa dohodli, že bezzásah je najlepším riešením, tam navrhujeme zónu A. Tam, kde sme sa dohodli, že prechod lesov na... do bezzásahového režimu sa uskutoční v časovom horizonte, približne sme sa bavili o časových horizontoch 10 až 30 rokov, tam sa navrhuje zóna B a v časti národného parku, to upozorňujem, že nie je to malá časť, hej, je to skutočne dosť, dosť podstatná časť ešte stále, kde sme sa dohodli, že lesné hospodárstvo bude trvalou súčasťou národného parku. Čiže neuvažuje sa ani v budúcnosti nejakej vzdialenejšej, ako je časový horizont 30 rokov, tak tam bude navrhovaná zóna C, pričom týmto zónam odpovedajú adekvátne stupne ochrany. Čiže zóne A zodpovedá V. stupeň ochrany, zóne B odpovedá IV. stupeň ochrany a zóne C na území národného parku zodpovedá III. stupeň ochrany, čo, samozrejme, predstavuje spoločenskú dohodu v danej etape, čiže v súčasnosti. Neznamená to, že ak naši nasledovníci o 10 alebo o 20 rokov túto situáciu prehodnotia, tak, samozrejme, zonáciu je vždy možné upraviť či už smerom hore k sprísneniu, alebo teoreticky aj smerom dole k uvoľneniu tých obmedzení, čo v budúcnosti veľmi nepredpokladám, ale tá budúcnosť môže byť naozaj prekvapivá. Taká už budúcnosť býva.
Čiže opakujem, tieto kategórie sa vzťahujú viac na ciele starostlivosti o chránené územia ako na jeho súčasný stav a môžme o tom ešte dlho diskutovať, ak by bolo potrebné, aby sme si toto ozrejmili a zdôvodnili.
Pokiaľ ide o tradičný prístup k hospodáreniu národných parkov, tak tam by sme asi neuspeli, lebo to konštatuje vlastne aj IUCN, že tradičný prístup k lesnému hospodárstvu by viedol k masívnemu odlesneniu týchto národných parkov, a to naozaj na území národných parkov nie je naším cieľom. Naopak, dôležitým cieľom na území národného parku je podpora prirodzenej schopnosti ekosystému regenerovať alebo sa obnoviť po prípadnej disturbancii, čiže narušení ponechaním na samovývoj. Ako príklad nám môže slúžiť Bavorský les, ale aj iné národné parky v zahraničí.
Tu by som sa chcel krátko dotknúť vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a zaznamenaným rozpadom smrekových porastov v ich okolí v dôsledku tzv. lykožrútových alebo podkôrnikových kalamít. Dovolil by som si citovať zo štúdie, ktorú spracoval Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, publikovanej vo Zvolene v roku 2018. Štúdia sa volá Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Budem pre krátkosť času citovať len zo záveru tejto štúdie.
Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov, a len v 9 prípadoch, čo je menej ako desatina z celkového počtu prípadov, bol zaznamenaný začiatok odumierania smrekových porastov, ktorý bol lokalizovaný na území rezervácie. Pri zvyšných 36 rezerváciách sa to s použitými metódami, ktoré boli použité v tejto štúdii, na základe dostupných údajov nepodarilo spoľahlivo určiť.
Celkovo však najvyššie poškodenie smrekových porastov bolo najčastejšie zistené, zistené v zóne tisíc metrov, vo vzdialenosti tisíc metrov od okraja rezervácie, kde to bolo 23 lokalít, a vo vzdialenosti do 2-tisíc metrov, kde bolo zaznamenaných 40 lokalít s poškodením, zatiaľ čo na druhej strane v zónach, ktoré sa nachádzali bližšie k rezervácii, v zóne do 100 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 19 lokalitách a v zóne do 500 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 23 lokalitách. Záver z toho je, že poškodenie lesa stúpalo s rastúcou vzdialenosťou od rezervácie.
Čo z toho vyplýva? Ak by dôvodom odumierania smrekových porastov bola nespracovaná vetrová kalamita v rezerváciách, zákonite najvyšší rozpad porastov z dôvodu tlaku podkôrneho hmyzu a následnej sanitárnej či náhodnej ťažby by logicky sa očakávalo, že bude pozorovaný práve v tých bližších zónach, čiže do 100 metrov, respektíve do 500 metrov od hranice rezervácie. Tieto výsledky pomerne spoľahlivo preukazujú, bolo to robené na území Slovenska, zdôrazňujem, že hoci v ojedinelých prípadoch môže byť za určitých okolností aj bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, v prevládajúcej väčšine porastov, v prevažnej väčšine prípadov je tomu presne naopak. Problém s premnožením podkôrneho hmyzu vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia.
Je to na zamyslenie najmä pre odborných lesných hospodárov a pre kolegov, ktorí argumentujú s tým, že bezzásahové rezervácie sú nejakým výrazným zdrojom a potenciálnym ohrozením pre svoje okolie, dokonca aj v prípade smrekových lesov, ktoré, ako som povedal už na začiatku svojho príspevku, sú veľmi, veľmi nestabilné. A nie sú tie smrekové porasty nestabilné samé od seba. Tie porasty niekto do takéhoto stavu vypestoval. To nie sú prírodné lesy, to sú pestované lesy.
Bezzásahové chránené územia preto možno jednoznačne zbaviť zodpovednosti či viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú a zvládateľnú situáciu s odumieraním smrečín, ktoré je spojené najmä s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu.
Ďakujem, pán predseda. Ja budem pokračovať v ďalšom príspevku. Vypočujem si rád faktické poznámky kolegov a budem na nich, samozrejme, reagovať.
Jaromír Šíbl
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to...
Zobrazit prepis
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to...
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
(Prestávka.)
Skryt prepis
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
(Prestávka.)
Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 10:15 - 10:30 hod.
Jaromír Šíbl
... že výhradne... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
Zobrazit prepis
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
... že výhradne... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú, alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v Programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež, a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave. Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 %, prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo Štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky, či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí, a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú rangeri, v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom, alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na prácnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať, kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody... organizácie ochrany prírody, to znamená, správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov. Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov.
Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od II. po IV. stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj, aj ďalšie druhy, diviak, samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch, a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000.
Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky, vyskytujú, a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame, alebo, alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo, alebo z iných zdrojov, vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A takisto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov, preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť, či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť, zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, resp. došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov, prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov, čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo Štátne lesy Tatranského národného parku.
Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov, čiže maximalizovať, maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia, čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby, aby dosahovali zisk, a nie na to, aby chránili prírodu, pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti.
No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím, že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov, sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela v pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojko... dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkoch, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by, samozrejme, následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch, a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať, naozaj že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita, ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, takisto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku, ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov, či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili, vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 mil. ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 mil. ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764-tisíc ha a výmera národných parkov 317-tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162-tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali, či už v rozprave, alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru, opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka, v národných parkoch je 162-tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9-tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %.
V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným, principiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou, opeľovaním, v neposlednom rade, samozrejme, zachytávania, zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom, samozrejme, tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko-ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem: „Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite.“
Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia, opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 - 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia.
Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky, a to lesné aj nelesné, a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom, najmä už spomenutých hospodárskych organizácií.
Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov, tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem:
„Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa chce dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku alebo vážneho poškodenia niektorých druhov hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetového ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.“
Vzorovým príkladom, ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosti, netreba chodiť ďalek... netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napríklad, môžu byť napr. národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technickým vybavením našich národných parkov v súčasnosti. Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú 80 výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí vrátane lesníkov.
Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o im... o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o, najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov. Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu a... vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry.
V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem, zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad, napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s Národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem - aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied, mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc, nejaký zlý štát zhora. Nie, oni si ho vydobyli.
Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti, tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase, pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) V tom istom čase, kedy po našich lužných lesoch, mimochodom, v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5-tisíc hektárov, pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozére, buldozéry, nákladné autá. (Pred rečníka sa postavil poslanec s ručne napísaným transparentom: „Zakladateľ ekoteroristickej mimovládky“, potlesk.)
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam, ako hodnotne.... (Poslanec s transparentom sa obrátil k rečníkovi.) Ďakujem za toto ocenenie od vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.
Skryt prepis
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú, alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v Programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež, a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave. Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 %, prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo Štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky, či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí, a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú rangeri, v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom, alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na prácnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať, kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody... organizácie ochrany prírody, to znamená, správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov. Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov.
Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od II. po IV. stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj, aj ďalšie druhy, diviak, samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch, a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000.
Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky, vyskytujú, a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame, alebo, alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo, alebo z iných zdrojov, vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A takisto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov, preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť, či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť, zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, resp. došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov, prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov, čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo Štátne lesy Tatranského národného parku.
Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov, čiže maximalizovať, maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia, čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby, aby dosahovali zisk, a nie na to, aby chránili prírodu, pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti.
No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím, že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov, sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela v pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojko... dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkoch, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by, samozrejme, následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch, a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať, naozaj že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita, ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, takisto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku, ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov, či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili, vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 mil. ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 mil. ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764-tisíc ha a výmera národných parkov 317-tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162-tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali, či už v rozprave, alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru, opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka, v národných parkoch je 162-tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9-tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %.
V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným, principiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou, opeľovaním, v neposlednom rade, samozrejme, zachytávania, zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom, samozrejme, tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko-ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem: „Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite.“
Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia, opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 - 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia.
Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky, a to lesné aj nelesné, a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom, najmä už spomenutých hospodárskych organizácií.
Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov, tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem:
„Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa chce dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku alebo vážneho poškodenia niektorých druhov hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetového ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.“
Vzorovým príkladom, ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosti, netreba chodiť ďalek... netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napríklad, môžu byť napr. národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technickým vybavením našich národných parkov v súčasnosti. Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú 80 výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí vrátane lesníkov.
Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o im... o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o, najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov. Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu a... vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry.
V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem, zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad, napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s Národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem - aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied, mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc, nejaký zlý štát zhora. Nie, oni si ho vydobyli.
Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti, tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase, pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) V tom istom čase, kedy po našich lužných lesoch, mimochodom, v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5-tisíc hektárov, pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozére, buldozéry, nákladné autá. (Pred rečníka sa postavil poslanec s ručne napísaným transparentom: „Zakladateľ ekoteroristickej mimovládky“, potlesk.)
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam, ako hodnotne.... (Poslanec s transparentom sa obrátil k rečníkovi.) Ďakujem za toto ocenenie od vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.
Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.
Jaromír Šíbl
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána...
Zobrazit prepis
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Skryt prepis
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 16:21 - 16:21 hod.
Jaromír Šíbl
Ďakujem všetkým kolegom aj koalície, aj z opozície za slová uznania. Naozaj jediným mojím zámerom bolo vyhnúť sa prípadným problémom pri hlasovaní o tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu, pretože verím, že toto sa podarilo a ešte raz sa všetkým ospravedlňujem za to časové zdržanie. Verím, že to bude poučením aj pre ostatných, aby pri takýchto pozmeňovacích návrhoch, ktoré pútajú zaslúženú pozornosť, prednášali tieto dôsledne. Ďakujem.
Ďakujem všetkým kolegom aj koalície, aj z opozície za slová uznania. Naozaj jediným mojím zámerom bolo vyhnúť sa prípadným problémom pri hlasovaní o tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu, pretože verím, že toto sa podarilo a ešte raz sa všetkým ospravedlňujem za to časové zdržanie. Verím, že to bude poučením aj pre ostatných, aby pri takýchto pozmeňovacích návrhoch, ktoré pútajú zaslúženú pozornosť, prednášali tieto dôsledne. Ďakujem.
Skryt prepis
Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 14:28 - 16:16 hod.
Jaromír Šíbl
Vážení páni poslanci, poslankyne, vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Procedurálny návrh bude až po skončení rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ja som si iniciatívne zobral k srdcu pripomienky kolegov tuto z opozície a naozaj mám osobne úprimný záujem na tom, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že tento...
Zobrazit prepis
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Procedurálny návrh bude až po skončení rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ja som si iniciatívne zobral k srdcu pripomienky kolegov tuto z opozície a naozaj mám osobne úprimný záujem na tom, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že tento...
Vážení páni poslanci, poslankyne, vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Procedurálny návrh bude až po skončení rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ja som si iniciatívne zobral k srdcu pripomienky kolegov tuto z opozície a naozaj mám osobne úprimný záujem na tom, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som včera predniesol, bol prednesený korektne v súlade so všetkými pravidlami, ako nám to určuje rokovací poriadok. Preto sa ospravedlňujem, že teda z vášho hodnotného času odkrojím asi ďalšiu hodinu, ale chcem predísť akýmkoľvek pochybnostiam o korektnosti prednesenia tohoto návrhu, takže ho prednesiem ešte raz. Ešte raz sa ospravedlňujem za to, že vás týmto spôsobom ukrátim o váš (zaznievanie gongu) hodnotný čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 591.
1. Čl. I znie:
"Čl. I
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., 180/213 Z. z. (180/2013 Z. z., pozn. red.), zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 198/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 240/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 310/2018 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 221/2019, zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 74/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 7 sa za slová "podľa § 65 ods. 1 písm. k)" vkladá čiarka a slová "§ 65a a § 65b".
2. V § 65a ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa § 65 ods. 3".
3. V § 65a ods. 2 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: "a osobitných predpisov 99)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:
"99) Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 51 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov".
4. V § 65a ods. 2 písmeno t) znie:
"t) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 8 a § 61b, ako aj iné pozemky, ktoré má v nájme alebo výpožičke alebo v správe, ak nie sú predmetom nájmu alebo výpožičky,".
5. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
㤠65b
Správa národného parku
(1) Zriaďujú sa
a) Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
b) Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi,
c) Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne,
d) Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine,
e) Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici,
f) Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
g) Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej,
h) Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne,
i) Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne.
(2) Správa národného parku je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov98b) na území národného parku a jeho ochranného pásma, ako aj v ďalšom území vymedzenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým sa ustanoví územná pôsobnosť správy národného parku. Správa národného parku je príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.
(3) Správa národného parku vo svojej územnej pôsobnosti plní úlohy podľa § 65a ods. 2 písm. a) až c), f) až ze) a zg). Na činnosti vykonávané alebo obstarávané správou národného parku pri zabezpečení plnenia jej úloh podľa tohto zákona sa ustanovenia § 65a ods. 4 a 5 vzťahujú rovnako.
(4) Pri správe národného parku pôsobí rada národného parku ako konzultačný, odborný a iniciačný orgán pre záležitosti národného parku, ktorého zloženie a pôsobnosť upravuje štatút správy národného parku. Rada národného parku sa zriadi do troch mesiacov odo dňa zriadenia správy národného parku.
(5) Správa národného parku spravuje pozemky vo vlastníctve štátu vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národnom parku, ako aj iné nehnuteľnosti a majetok, ktorého správu nadobudla podľa § 104i, a plní úlohy súvisiace so správou tohto majetku.
(6) Správa národného parku vykonáva podľa osobitných predpisov100aaa) práva vlastníka100aab) k pozemkom, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe100aac) (ďalej len „nezistený vlastník") vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národnom parku, ako aj iným nehnuteľnostiam, ak právo nakladania k nim nadobudla podľa § 104i ods. 9, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo nezistených vlastníkov je sporné."
Poznámky pod čiarkou k odkazom 100aaa až 100aac znejú:
„100aaa) Napríklad zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100aab) § 123 Občianskeho zákonníka.
100aac) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov."
6. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý znie:
"§ 104i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Správy národných parkov podľa § 65b ods. 1 sa zriaďujú 31. marca 2022. Na správy národných parkov prechádza 1. apríla 2022 majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý je potrebný na zabezpečenie plnenia ich úloh podľa tohto zákona, ako aj súvisiace práva a povinnosti; vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, a s tým súvisiace práva a povinnosti vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a správy národných parkov upravia v protokole o prechode správy majetku.
(2) Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku, ak odsek 3 neustanovuje inak. Na Správu Tatranského národného parku prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ak odsek 3 neustanovuje inak. To nepijem, ďakujem. (Rečníkovi ponúkli nápoj.) To nepatrí k tomu. Ak odsek 3 neustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu127) sa na zlúčenie príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku nepoužijú.
(3) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici v Pieninskom národnom parku a jeho ochrannom pásme prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Pieninského národného parku. Na príspevkovú organizáciu Správa Pieninského národného parku prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici súvisiace so správou tohto majetku a plnením úloh podľa tohto zákona vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma.
(4) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v Národnom parku Slovenský raj, ktorý je v správe právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vykonávajú správu majetku štátu podľa osobitného predpisu,128) (ďalej len "správca lesného majetku vo vlastníctve štátu") prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Národného parku Slovenský raj. Na príspevkovú organizáciu Správa Národného parku Slovenský raj prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou tohto majetku vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Národného parku Slovenský raj.
(5) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 4 prechádza 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Na správy národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej a druhej vety.
(6) Ak štvrtá veta neustanovuje inak, pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 5, prechádza 1. januára 2023 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. januára 2023 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch. Na správy národných parkov prechádzajú 1. januára 2023 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej a druhej vety vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu príslušného národného parku. Ak sa do 31. decembra 2022 vyhlásia zóny národného parku, pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu a súvisiace práva a povinnosti uvedené v prvej až tretej vete prechádzajú do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park, prvým dňom po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa zóny národného parku vyhlásia.
(7) Spolu s nehnuteľným majetkom podľa odsekov 4 až 6 prechádza dňom nadobudnutia správy majetku podľa odsekov 4 až 6 zo správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu do správy správ národných parkov aj hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v správe správcu lesného majetku štátu a Slovenského pozemkového fondu a nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa mimo národných parkov v správe správcu lesného majetku štátu, ktorý bezprostredne slúži alebo ktorý je potrebný na zabezpečenie správy nehnuteľného majetku podľa odsekov 4 až 6 a plnenie úloh správ národných parkov podľa tohto zákona, najmä administratívne budovy, hospodárske budovy, pozemky, motorové vozidlá a materiálno-technické vybavenie.
(8) Správy národných parkov vstupujú dňom nadobudnutia správy podľa odsekov 2 až 7 do práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzkových vzťahov, najmä do práv a povinností
a) správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov129), vrátane zastupovania štátu pred súdmi a orgánmi verejnej moci130), a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 7,
b) zástupcu štátu ako vlastníka nehnuteľností v konaniach o obnovenej evidencii pozemkov131) a v konaniach o pozemkových úpravách,132)
c) Slovenského pozemkového fondu k podielom spoločnej nehnuteľnosti a správcu spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo jej podielov podľa osobitného predpisu133) vrátane konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 7 a účasti na valných zhromaždeniach a vo volených orgánoch pozemkových spoločenstiev,
d) správcu zdrojov lesného reprodukčného materiálu,134)
e) vyplývajúcich z nájomných vzťahov a obdobných právnych vzťahov135)
k pozemkom a inému majetku, ktorého správa je predmetom prechodu podľa odsekov 2 až 7,
f) vyplývajúcich z čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie,136)
g) v oblastí múzeí podľa osobitného predpisu,137)
h) povinnej osoby správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov,138)
i) doterajšieho užívateľa podľa osobitných predpisov,139)
j) obhospodarovateľa lesa podľa osobitného predpisu,140)
k) osoby vykonávajúcej činnosti s lesným reprodukčným materiálom,141)
l) vyplývajúcich zo správy majetku štátu, úloh poľovníckej organizácie a užívateľa poľovných pozemkov podľa osobitného predpisu,142)
m) hospodárskeho subjektu alebo prepravcu dreva podľa osobitných predpisov,143)
n) vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov týkajúcich sa pozemkov, ktorých správa je predmetom prechodu správy.
(9) Odseky 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na prechod práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu podľa osobitných predpisov100aaa), vzťahujúcich sa na pozemky nezistených vlastníkov vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach.
(10) Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenský pozemkový fond a správy národných parkov v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky do dátumu prechodu správy pozemkov upravia podrobnosti o prechode správy majetku a s tým súvisiacich práv a povinností podľa odsekov 2 až 9 vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov v protokole o prechode správy majetku, ktorý obsahuje najmä vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, s tým súvisiace práva a povinnosti a spôsob rozdelenia pozemkov vo výlučnom vlastníctve štátu sčasti zasahujúcich na územie národného parku. Ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva spoločne koordinujú a určujú postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenského pozemkového fondu, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a správ národných parkov podľa prvej vety."
Poznámky pod čiarou k odkazom 127 až 143 znejú:
"127) § 21 ods. 11 a 13 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
128) § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 50 a § 50a zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
129) Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130) § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
131) Prvá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
132) Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
133) Zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
134) § 3 písm. a) zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov.
135) Napríklad § 13 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 51b zákona č. 326/2005 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení zákona č. 110/2018 Z. z.
136) Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
137) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
138) Napríklad druhá a tretia časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50
až 50b zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
139) Napríklad tretia a štvrtá časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
140) § 2 písm. p) a § 4 až 4g zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
141) § 2 písm. y) zákona č. 138/2010 Z. z.
142) Zákon č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
143) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12. 11. 2010) v platnom znení.
Zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2019 Z. z."."
2. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 42/1992 Zb., zákona č. 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 64/1997 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 456/2002 Z. z., zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 523/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č, 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 140/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č.158/2019 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 17 ods. 1 písm. a) bode 6 sa za slovami "republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová "Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
2. V § 17 ods. 1 písm. a) sa dopÍňa bodom 7, ktorý znie:
"7. ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny, 16ab)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 16ab znie:
„16ab) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 17 ods. 1 písm. b) sa za slovami "republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová "Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici" a na konci sa pripájajú tieto slová "a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny".
4. V § 18 sa za slovami "pozemkový fond" vkladá čiarka a slová "organizácia ochrany prírody a krajiny" a za slovom "fondu" sa vkladá čiarka a slová "organizácie ochrany prírody a krajiny".
ČI. III... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále!
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z. a zákona č. 151/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 druhej vete sa slová "správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu5a)" nahrádzajú slovami "správcom, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu5a) a organizácia ochrany prírody a krajiny, 5aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5aa) znie:
"5aa) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 34 ods. 3 druhej vete sa slová "lesnými pozemkami, 22c)" nahrádzajú slovami "lesnými pozemkami 22c) a pozemkov, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny,22d)" a na konci sa pripájajú tieto slová "okrem podielov na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny22d)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 22d) znie:
"22d) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 34 ods. 14 sa na konci pripájajú tieto slová "a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitného predpisu23haa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23haa) znie:
"23haa) § 65a ods. 2 písm. s) a § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 219/2000 Z. z., zákona č. 193/2001 Z . z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 218/2005 Z. z., zákona č. 537/2006 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 110/2018 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 sa slová "ak ide o lesný pozemok, aj správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len "správca")" nahrádzajú slovami "ak ide o lesný pozemok alebo pozemok podľa osobitného predpisu7aa), aj správca, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu7ab) a organizácia ochrany prírody a krajiny7ac) (ďalej len "správca")".
Poznámky pod čiarou k odkazom 7aa až 7ac znejú:
"7aa) § 65b ods. 5, 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z.
7ab) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
7ac) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 7 ods. 1 štvrtej vete sa za slová "lesné pozemky" vkladajú slová "alebo pozemky podľa osobitného predpisu7aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a) znie:
„13a) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
3. V § 13 časť vety za bodkočiarkou znie: "obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky alebo pozemky podľa osobitného predpisu13a)".
4. V § 16 ods. 1 písm. c) sa za slová "lesné pozemky" vkladajú slová "a pozemky podľa osobitného predpisu13a)".
5. V § 16 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 3 sa vypúšťa odkaz 30aa vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 30aa."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 360/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z. a zákona č. 355/2019 Z. z., zákona č. 120/2021 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia "§ 65 ods. 1 písm. k) devätnásty bod zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny" nahrádza citáciou "§ 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
2. V § 16 ods. 4 písm. e) sa slová "organizácia ochrany prírody" nahrádzajú slovami "organizácia ochrany prírody a krajiny25a) (ďalej len "organizácia ochrany prírody")".
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
„25a) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
3. V § 16a ods. 2 sa nad slovom "prírody" vypúšťa odkaz 27a vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 27a.
4. V § 28 ods. 4 a 5 sa vypúšťajú slová "a krajiny".
5. V § 50 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová "a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody".
6. V § 50 ods. 7 sa slová "zriadenej Ministerstvom" nahrádzajú slovami "v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva".
7. V § 50 sa za ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie:
"(19) Správca v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvádza na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúceho z národného parku prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva v rozsahu, ktorý upravia zmluvou."
Doterajší odsek 19 sa označuje ako odsek 20."
4. Za čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopÍňa takto:
V § 3 ods. 2 sa za slová "pozemkový fond" vkladá čiarka a slová "organizácia ochrany prírody a krajiny7a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"7a) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Čl. IV
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z. a zákona č. 91/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 písm. b) sa za slová "(ďalej len "fond")", vkladá čiarka a slová "organizácie ochrany prírody a krajiny,1aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
"1aa) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. .../2021 Z. z."
2. § 10 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Na správu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladanie s podielmi spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktoré spravuje a s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny podľa osobitného predpisu22a) sa odseky 1 a 2 nevzťahujú. Na právne postavenie organizácie ochrany prírody a krajiny v pozemkovom spoločenstve sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o fonde."
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
"22a) § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
5. Čl. III znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2022 okrem čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2022."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Procedurálny návrh bude až po skončení rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ja som si iniciatívne zobral k srdcu pripomienky kolegov tuto z opozície a naozaj mám osobne úprimný záujem na tom, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som včera predniesol, bol prednesený korektne v súlade so všetkými pravidlami, ako nám to určuje rokovací poriadok. Preto sa ospravedlňujem, že teda z vášho hodnotného času odkrojím asi ďalšiu hodinu, ale chcem predísť akýmkoľvek pochybnostiam o korektnosti prednesenia tohoto návrhu, takže ho prednesiem ešte raz. Ešte raz sa ospravedlňujem za to, že vás týmto spôsobom ukrátim o váš (zaznievanie gongu) hodnotný čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 591.
1. Čl. I znie:
"Čl. I
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., 180/213 Z. z. (180/2013 Z. z., pozn. red.), zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 198/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 240/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 310/2018 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 221/2019, zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 74/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 7 sa za slová "podľa § 65 ods. 1 písm. k)" vkladá čiarka a slová "§ 65a a § 65b".
2. V § 65a ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa § 65 ods. 3".
3. V § 65a ods. 2 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: "a osobitných predpisov 99)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:
"99) Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 51 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov".
4. V § 65a ods. 2 písmeno t) znie:
"t) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 8 a § 61b, ako aj iné pozemky, ktoré má v nájme alebo výpožičke alebo v správe, ak nie sú predmetom nájmu alebo výpožičky,".
5. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
㤠65b
Správa národného parku
(1) Zriaďujú sa
a) Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
b) Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi,
c) Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne,
d) Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine,
e) Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici,
f) Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
g) Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej,
h) Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne,
i) Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne.
(2) Správa národného parku je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov98b) na území národného parku a jeho ochranného pásma, ako aj v ďalšom území vymedzenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým sa ustanoví územná pôsobnosť správy národného parku. Správa národného parku je príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.
(3) Správa národného parku vo svojej územnej pôsobnosti plní úlohy podľa § 65a ods. 2 písm. a) až c), f) až ze) a zg). Na činnosti vykonávané alebo obstarávané správou národného parku pri zabezpečení plnenia jej úloh podľa tohto zákona sa ustanovenia § 65a ods. 4 a 5 vzťahujú rovnako.
(4) Pri správe národného parku pôsobí rada národného parku ako konzultačný, odborný a iniciačný orgán pre záležitosti národného parku, ktorého zloženie a pôsobnosť upravuje štatút správy národného parku. Rada národného parku sa zriadi do troch mesiacov odo dňa zriadenia správy národného parku.
(5) Správa národného parku spravuje pozemky vo vlastníctve štátu vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národnom parku, ako aj iné nehnuteľnosti a majetok, ktorého správu nadobudla podľa § 104i, a plní úlohy súvisiace so správou tohto majetku.
(6) Správa národného parku vykonáva podľa osobitných predpisov100aaa) práva vlastníka100aab) k pozemkom, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe100aac) (ďalej len „nezistený vlastník") vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa v celosti alebo sčasti nachádzajú v národnom parku, ako aj iným nehnuteľnostiam, ak právo nakladania k nim nadobudla podľa § 104i ods. 9, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo nezistených vlastníkov je sporné."
Poznámky pod čiarkou k odkazom 100aaa až 100aac znejú:
„100aaa) Napríklad zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
100aab) § 123 Občianskeho zákonníka.
100aac) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov."
6. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý znie:
"§ 104i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Správy národných parkov podľa § 65b ods. 1 sa zriaďujú 31. marca 2022. Na správy národných parkov prechádza 1. apríla 2022 majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý je potrebný na zabezpečenie plnenia ich úloh podľa tohto zákona, ako aj súvisiace práva a povinnosti; vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, a s tým súvisiace práva a povinnosti vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a správy národných parkov upravia v protokole o prechode správy majetku.
(2) Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku 1. apríla 2022 zaniká. Majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku, ak odsek 3 neustanovuje inak. Na Správu Tatranského národného parku prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ak odsek 3 neustanovuje inak. To nepijem, ďakujem. (Rečníkovi ponúkli nápoj.) To nepatrí k tomu. Ak odsek 3 neustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu127) sa na zlúčenie príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku nepoužijú.
(3) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici v Pieninskom národnom parku a jeho ochrannom pásme prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Pieninského národného parku. Na príspevkovú organizáciu Správa Pieninského národného parku prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici súvisiace so správou tohto majetku a plnením úloh podľa tohto zákona vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma.
(4) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v Národnom parku Slovenský raj, ktorý je v správe právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vykonávajú správu majetku štátu podľa osobitného predpisu,128) (ďalej len "správca lesného majetku vo vlastníctve štátu") prechádza 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Národného parku Slovenský raj. Na príspevkovú organizáciu Správa Národného parku Slovenský raj prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou tohto majetku vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Národného parku Slovenský raj.
(5) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 4 prechádza 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Na správy národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej a druhej vety.
(6) Ak štvrtá veta neustanovuje inak, pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 2 až 5, prechádza 1. januára 2023 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Do správy správ národných parkov prechádzajú 1. januára 2023 podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch. Na správy národných parkov prechádzajú 1. januára 2023 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej a druhej vety vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu príslušného národného parku. Ak sa do 31. decembra 2022 vyhlásia zóny národného parku, pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu a súvisiace práva a povinnosti uvedené v prvej až tretej vete prechádzajú do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park, prvým dňom po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa zóny národného parku vyhlásia.
(7) Spolu s nehnuteľným majetkom podľa odsekov 4 až 6 prechádza dňom nadobudnutia správy majetku podľa odsekov 4 až 6 zo správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu do správy správ národných parkov aj hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu v správe správcu lesného majetku štátu a Slovenského pozemkového fondu a nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa mimo národných parkov v správe správcu lesného majetku štátu, ktorý bezprostredne slúži alebo ktorý je potrebný na zabezpečenie správy nehnuteľného majetku podľa odsekov 4 až 6 a plnenie úloh správ národných parkov podľa tohto zákona, najmä administratívne budovy, hospodárske budovy, pozemky, motorové vozidlá a materiálno-technické vybavenie.
(8) Správy národných parkov vstupujú dňom nadobudnutia správy podľa odsekov 2 až 7 do práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzkových vzťahov, najmä do práv a povinností
a) správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov129), vrátane zastupovania štátu pred súdmi a orgánmi verejnej moci130), a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 7,
b) zástupcu štátu ako vlastníka nehnuteľností v konaniach o obnovenej evidencii pozemkov131) a v konaniach o pozemkových úpravách,132)
c) Slovenského pozemkového fondu k podielom spoločnej nehnuteľnosti a správcu spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo jej podielov podľa osobitného predpisu133) vrátane konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 7 a účasti na valných zhromaždeniach a vo volených orgánoch pozemkových spoločenstiev,
d) správcu zdrojov lesného reprodukčného materiálu,134)
e) vyplývajúcich z nájomných vzťahov a obdobných právnych vzťahov135)
k pozemkom a inému majetku, ktorého správa je predmetom prechodu podľa odsekov 2 až 7,
f) vyplývajúcich z čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie,136)
g) v oblastí múzeí podľa osobitného predpisu,137)
h) povinnej osoby správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov,138)
i) doterajšieho užívateľa podľa osobitných predpisov,139)
j) obhospodarovateľa lesa podľa osobitného predpisu,140)
k) osoby vykonávajúcej činnosti s lesným reprodukčným materiálom,141)
l) vyplývajúcich zo správy majetku štátu, úloh poľovníckej organizácie a užívateľa poľovných pozemkov podľa osobitného predpisu,142)
m) hospodárskeho subjektu alebo prepravcu dreva podľa osobitných predpisov,143)
n) vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov týkajúcich sa pozemkov, ktorých správa je predmetom prechodu správy.
(9) Odseky 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na prechod práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu podľa osobitných predpisov100aaa), vzťahujúcich sa na pozemky nezistených vlastníkov vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch a spoločných nehnuteľnostiach.
(10) Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenský pozemkový fond a správy národných parkov v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky do dátumu prechodu správy pozemkov upravia podrobnosti o prechode správy majetku a s tým súvisiacich práv a povinností podľa odsekov 2 až 9 vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov v protokole o prechode správy majetku, ktorý obsahuje najmä vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, s tým súvisiace práva a povinnosti a spôsob rozdelenia pozemkov vo výlučnom vlastníctve štátu sčasti zasahujúcich na územie národného parku. Ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva spoločne koordinujú a určujú postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenského pozemkového fondu, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a správ národných parkov podľa prvej vety."
Poznámky pod čiarou k odkazom 127 až 143 znejú:
"127) § 21 ods. 11 a 13 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
128) § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 50 a § 50a zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
129) Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130) § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
131) Prvá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
132) Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
133) Zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
134) § 3 písm. a) zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov.
135) Napríklad § 13 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 51b zákona č. 326/2005 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení zákona č. 110/2018 Z. z.
136) Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
137) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
138) Napríklad druhá a tretia časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50
až 50b zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
139) Napríklad tretia a štvrtá časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
140) § 2 písm. p) a § 4 až 4g zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
141) § 2 písm. y) zákona č. 138/2010 Z. z.
142) Zákon č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
143) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12. 11. 2010) v platnom znení.
Zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2019 Z. z."."
2. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 42/1992 Zb., zákona č. 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 64/1997 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 456/2002 Z. z., zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 523/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č, 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 140/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č.158/2019 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 17 ods. 1 písm. a) bode 6 sa za slovami "republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová "Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
2. V § 17 ods. 1 písm. a) sa dopÍňa bodom 7, ktorý znie:
"7. ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny, 16ab)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 16ab znie:
„16ab) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 17 ods. 1 písm. b) sa za slovami "republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová "Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici" a na konci sa pripájajú tieto slová "a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny".
4. V § 18 sa za slovami "pozemkový fond" vkladá čiarka a slová "organizácia ochrany prírody a krajiny" a za slovom "fondu" sa vkladá čiarka a slová "organizácie ochrany prírody a krajiny".
ČI. III... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále!
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z. a zákona č. 151/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 druhej vete sa slová "správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu5a)" nahrádzajú slovami "správcom, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu5a) a organizácia ochrany prírody a krajiny, 5aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5aa) znie:
"5aa) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 34 ods. 3 druhej vete sa slová "lesnými pozemkami, 22c)" nahrádzajú slovami "lesnými pozemkami 22c) a pozemkov, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny,22d)" a na konci sa pripájajú tieto slová "okrem podielov na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny22d)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 22d) znie:
"22d) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 34 ods. 14 sa na konci pripájajú tieto slová "a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitného predpisu23haa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23haa) znie:
"23haa) § 65a ods. 2 písm. s) a § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 219/2000 Z. z., zákona č. 193/2001 Z . z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 218/2005 Z. z., zákona č. 537/2006 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 110/2018 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 sa slová "ak ide o lesný pozemok, aj správca lesného majetku vo vlastníctve štátu (ďalej len "správca")" nahrádzajú slovami "ak ide o lesný pozemok alebo pozemok podľa osobitného predpisu7aa), aj správca, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu7ab) a organizácia ochrany prírody a krajiny7ac) (ďalej len "správca")".
Poznámky pod čiarou k odkazom 7aa až 7ac znejú:
"7aa) § 65b ods. 5, 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z.
7ab) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
7ac) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 7 ods. 1 štvrtej vete sa za slová "lesné pozemky" vkladajú slová "alebo pozemky podľa osobitného predpisu7aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a) znie:
„13a) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
3. V § 13 časť vety za bodkočiarkou znie: "obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky alebo pozemky podľa osobitného predpisu13a)".
4. V § 16 ods. 1 písm. c) sa za slová "lesné pozemky" vkladajú slová "a pozemky podľa osobitného predpisu13a)".
5. V § 16 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 3 sa vypúšťa odkaz 30aa vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 30aa."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 360/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z. a zákona č. 355/2019 Z. z., zákona č. 120/2021 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia "§ 65 ods. 1 písm. k) devätnásty bod zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny" nahrádza citáciou "§ 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
2. V § 16 ods. 4 písm. e) sa slová "organizácia ochrany prírody" nahrádzajú slovami "organizácia ochrany prírody a krajiny25a) (ďalej len "organizácia ochrany prírody")".
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
„25a) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
3. V § 16a ods. 2 sa nad slovom "prírody" vypúšťa odkaz 27a vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 27a.
4. V § 28 ods. 4 a 5 sa vypúšťajú slová "a krajiny".
5. V § 50 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová "a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody".
6. V § 50 ods. 7 sa slová "zriadenej Ministerstvom" nahrádzajú slovami "v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva".
7. V § 50 sa za ods. 18 vkladá nový ods. 19, ktorý znie:
"(19) Správca v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvádza na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúceho z národného parku prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva v rozsahu, ktorý upravia zmluvou."
Doterajší odsek 19 sa označuje ako odsek 20."
4. Za čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopÍňa takto:
V § 3 ods. 2 sa za slová "pozemkový fond" vkladá čiarka a slová "organizácia ochrany prírody a krajiny7a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"7a) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Čl. IV
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z. a zákona č. 91/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 1 písm. b) sa za slová "(ďalej len "fond")", vkladá čiarka a slová "organizácie ochrany prírody a krajiny,1aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
"1aa) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. .../2021 Z. z."
2. § 10 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Na správu podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladanie s podielmi spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve nezistených vlastníkov, ktoré spravuje a s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny podľa osobitného predpisu22a) sa odseky 1 a 2 nevzťahujú. Na právne postavenie organizácie ochrany prírody a krajiny v pozemkovom spoločenstve sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o fonde."
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
"22a) § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
5. Čl. III znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2022 okrem čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2022."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)