Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon o neprimeraných obchodných podmienkach nie je zákon vytrhnutý z kontextu, ktorý rieši iba nejakú jednu pomyselnú oblasť, ako keď si v geometrii nakreslíme nejaký, nejaký tvar, geometrický tvar a ideme ho vnútri riešiť. Tento sa dotýka takmer všetkých oblastí, ktoré priamo vplývajú na podnikanie v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Áno, my sme sa zaviazali k zvýšenej potravinovej sebestačnosti a ja si vážim dohody nielen úst... nielen písomné, ale aj ústne a plus, keď som niečo podpísal, som pravák (rečník zdvihol pravú ruku), čiže touto rukou toto programové vyhlásenie vlády ako člen koalície, tak ja urobím všetko preto, aby sa toto vyhlásenie splnilo.
Na druhej strane musíme začať viac používať aj zdravý sedliacky rozum, a tak ako sme sa bavili viackrát na, na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, keď sme hlasovali, keď som hovoril, že nemáme koaličné a opozičné rohlíky, máme iba jeden rohlík. Na tom rohlíku nie je napísané koalícia a opozícia. Ani hlad nie je koaličný a opozičný. Je iba, je iba jeden a to je hlad.
Paradoxne, možno budete prekvapený, ale ja som za to, aby sa tento zákon prejednával. Nesúhlasím s niektorými ustanoveniami a budem robiť všetko preto, aby sa prijali pozmeňovacie návrhy. Všetko pre to urobím, to je jeden z tých mojich zásad. Ja som potravinár od 15 rokov, mám strednú priemyselnú školu potravinársku, mám vysokú školu veterinársku, odbor hygiena a spracovanie potravín, a mám trošku tak možno iný vzťah ako technicky orientovaní ľudia, avšak musíme ten zákon upraviť.
Ak chceme, ak chceme takto prijať zákon, ako sme ho prijali, resp. ak ho chceme zrušiť, ako sme ho zrušili, no musíme si uvedomiť, že ten zákon sa dotýka nielen producentov potravín, zákon nemá upravovať iba nadvládu reťazcov. Zákon upravuje aj z... alebo mal by zrovnoprávniť postavenie všetkých systémov v potravinovom reťazci, čiže dotýka sa priamo aj výrobcov. Nesmieme dovoliť, aby bol veľký a malý obchod, aby bol veľký a malý producent, aby veľký dominoval nad malým a naopak. Malo by to byť o férovej obchodnej súťaži. A ten, ktorý má rozhodovať o tom, čo sa bude predávať, má byť spotrebiteľ. Lenže ak chceme, aby ten spotrebiteľ mal to právo, tak ten výrobok musíme mať na pulte a presne toho sa dotýka celý tento zákon.
Moje, ja rozdeľujem tie, tento, tú novelu zákona do dvoch častí. Sú tie, ktoré ktoré potrebujeme upraviť, sú nezmyselné a sú pre mňa jednoducho červeným súknom, ktoré nemôžem vnútorne akceptovať. To, čo nemôžem akceptovať, a poviem to úplne otvorene, s viacerými som sa bavil, je predaj pod nákupné ceny. Neviem to akceptovať, proste nedáva mi to logiku. No logiku mi to dáva, ale nedáva mi to zmysel. Len pre... a hlavne preto, lebo som podpísal sa pri vzniku tejto koalície a súhlasil som s programovým vyhlásením vlády a v tejto miestnosti som zaňho zahlasoval.
Súčasne si musíme uvedomiť, že predaj pod cenu nie je len otázka etická. Je to otázka nekalej praktiky z hľadiska likvidácie konkurencie, či už u výrobcov, alebo aj u obchodníkov, pretože dnes k vzhľadom chudobe alebo možno je to tvrdé slovo, ale k zlému ekonomickému postaveniu vysoké, vysokej časti, veľkej časti obyvateľstva je rozhodujúcim kritériom pre výber obchodu chlieb, mlieko, maslo a rohlíky. Pritom keď si zrátame, koľko nám tvoria z celkového budžetu, ktoré dáme na potraviny, možno tvoria pár eur do mesiaca alebo pár percent a, bohužiaľ, ten rohlík, to maslo, to mlieko rozhoduje o tom a navádza toho spotrebiteľa, do ktorého obchodného systému alebo do ktorého obchodu má vstúpiť, preto predaj pod cenu je pre mňa jednoznačne nekalá obchodná praktika.
Budem otvorený, rokoval som o tom nie raz aj s obchodnými reťazcami. Nie je to pre nich nejaká, nejaká taká požiadavka, resp. boli by ste prekvapení, ale obchodné systémy ani nemali túto, ak nemali požiadavku, aby toto bolo vypustené z toho zákona o nekalých praktikách. To nebola aktivita obchodných systémov, oni s tým problém nemajú. Súčasne si musíme uvedomiť, že predaj pod cenu neznamená hľadiská etické alebo obchodné, ale je to aj DPH. Keď kúpim za euro, tak mám 20 % DPH. Čiže to je 20 centov. Keď predám za 50 centov, mám 10 centov. To znamená, že ja namiesto toho, aby som štátu zaplatil daň z pridanej hodnoty, tak ja si od štátu vypýtam vratku, čo je ďalšie nemorálne a neetické.
Po ďalšie. Ak chceme tento zákon prijať v tomto znení, to znamená nechať cenu pod cenu, tak poprosím pani Kolíkovú, aby zmenila Obchodný zákonník, kde sa jasne píše, že podnikanie je s cieľom dosiahnutia zisku. Nie s cieľom vyrábania straty. Tak musíme zmeniť Obchodný zákonník. To znamená, že to má strašne veľa náväzností aj na inú legislatívu.
Čiže to je moje stanovisko k tomu, čo sa týka predaja pod cenu. Ozaj zlikvidujeme malú konkurenciu. Nehovorím, že to je vedome. Je to stále o ľuďoch. Ja si pamätám roky, ako spomínala kolegyňa Halgašová, keď sa zakladali reťazce. Tam bola najväčšia chyba, že sme ich pustili absolútne nekontrolovane na ce... na celý, na celý trh, ale môže sa stať a to môže, musíme brať do úvahy, pretože keď si kupujete auto, tiež ho nepoisťujete, nepoisťujete kvôli tomu, že idem ho rozbiť. Ale čo, keď náhodou rozbijem? Potom nepoisťujme autá, nepoisťujme domy, keď chceme predchádzať rizikám – aj to je naša ústavná zodpovednosť –, tak toto riziko je tu veľké. Druhá vec je, čo považujem za, za, za - a súhlasím s tým, aby bolo odstránené v tomto legislatívnom prostredí - je nákup pod cenu. Totiž prečo, prečo... V čom je problém? Ak chceme schváliť, ak chceme zaviesť späť nákup pod cenu, tak potom musíme upraviť kopu ďalších legislatívnych opatrení, pretože dnes obchodník nemá právo získať informáciu, čo je oprávnená, oprávnený náklad. On nemá právo. On nemá tú možnosť. Dokonca, keď sa bude pýtať, tak môže byť ešte aj trestne stíhaný. Opravme, dajme tú možnosť obchodníkovi sa pýtať a ja si myslím, že obchodník to bude rešpektovať. Čiže tu je ten, tu je tá disproporcia, tu je ten boj s povinnosťou, čiže nekupuj pod cenu a na druhej strane nemožnosťou získať informáciu, čo je oprávnený náklad. A ja som robil pol života vo výrobe a bol som pri cenotvorbách a viete dobre, že cenotvorba je, okrem priamych nákladov sú fixné náklady a to je tá hra s číslami. Ja keď si nastavím pri rohlíkoch pšenicu, dnes je povedzme 220 eur, alebo dám si 150 eur, tak to je podstatný rozdiel, že koľko mám oprávnené náklady, takže to je otázka, ktorú treba veľmi citlivo, citlivo prerokovať, a podľa mňa, podľa mňa, z môjho pohľadu, hovorím úprimne, je neopodstatnená, pretože ne... Dokonca keby sa stalo to, že ten obchodník kúpi od toho dodávateľa pod cenu, že sa dohodnú, tak ten dodávateľ ho napadne a on má problém, takže opravme potom možnosť, dajme možnosť obchodníkovi získať informáciu o cene.
Ďalšia vec je, ďalšia vec, s ktorou mám problém, je otázka poskytnutia zliav. Všetci, ktorí sme v živote niekedy obchodovali, tak sme obchodovali s jednoduchým pravidlom, keď mi predáš jeden kus, kúpim ho za 10, keď mi predáš 100 bude za 9, keď bude 1 000, bude za 5. Túto možnosť im nedávame, tým pádom my bezprostredne nedáme možnosť výrobcom a hlavne malým výrobcom uplatniť si rozloženie tých fixných nákladov na väčšiu časť produkcie a tým, tým pádom zvyšovať výrobu a dosiahnuť kladný pozitívny hospodársky výsledok cestou zvýšeného predaja. Čiže toto, toto, ja, ja s tým mám problém.
Ďalšia vec, ďalšia vec a toto je priamo útok na malých, to je útok na malých a to sú logistické služby. Sám som spolupracoval s niekoľkými obchodnými systémami, boli to tvrdé podmienky, ozaj je to veľmi nepríjemné a dokonca z jedného sme museli vystúpiť, pretože to bola totálna likvidácia. Ale na druhej strane, obchodný systém, ktorý nemá centrálny sklad, tak, tak jednoducho, jednoducho vám poviem, zavezte mi to na miesto. A bez možnosti logistického, poskytnutia logistických služieb nemáte šancu to zaviesť a tým pádom malý výrobca bude navždy malý, lokálny bude navždy lokálny, aj keď má dobré výrobky, nedostane sa na celé územia Slovenska.
A zásadná vec, mám iba 50 sekúnd, s ktorou treba niečo robiť, je úhrada za dodaný tovar. Totiž nesúhlasím s tým, ako sa vyjadril pri jedom rokovaní, kde sme boli spolu s pánom ministrom, jeden pán riaditeľ z ministerstva, kedy povedal, že môžu obchodníci platiť na dodacie listy. No nemôžu. Čiže keď má platiť obchodník za niečo, tak buďme féroví, musí mať k tomu faktúru. Takže nastavme pravidlá férovo, takisto ako 50 % slovenských výrobkov v letákoch, však, veď to bola, to bola doslova hanba, keď sa objavili tie maličké, maličké obrázky, a moja mama si brala lupu ku tomu, aby vedela, o čo sa jedná, čiže nastavme ich férovo. Ale buďme féroví aj voči obchodníkom, aj voči výrobcom, aj voči dodávateľom, aby sme ozaj tú potravinovú sebestačnosť zvýšili.
Ďakujem pekne.
