Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy, vážení páni, ono k tejto otázke ja sa skutočne môžem vyjadriť, preto som, pretože som dlhoročný bývalý vyšetrovateľ Policajného zboru. Ja sa na túto vec úplne ináč pozerám ako napríklad pán Baránik. A ja sa tuto skutočne pýtam, v akej spoločnosti to vlastne žijeme. My ľudí zatvárame na základe výpovedí jednotlivých kajúcnikov.
Pán Susko, skutočne ďakujem vám za váš perfektný prejav, ktorý ste tu predviedli pred pár minútami. Však, dámy a páni, konečne si musíme uvedomiť, že v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že prokuratúra chráni práva fyzických i právnických osôb i celého štátu. Koná v tomto duchu pán generálny prokurátor? Ja si dovolím povedať, že určite áno. A tu sa nájde jeden taxita... taxikár z Toronta, z Kanady, ktorý navrhuje odvolanie tohoto čestného a svedomitého človeka - prokurátora generálneho. Tak zato sa pýtam, v akej spoločnosti to vlastne žijeme, vážené dámy, vážení páni!
Takže, dámy a páni, ja si dovolím povedať, že ten § 363 nie je namieste, žeby sme to rušili. Súhlasím s pánom predsedom Národnej rady Slovenskej v republiky, že v žiadnom prípade nesúhlasí s rušením tohto paragrafu, pretože to je jediná moc, kde generálny prokurátor môže zasiahnuť a povedať, áno, ruším uznesenie či vyšetrovateľa, policajta, alebo teda u prokuratúry podriadenej.
Však, preboha, to je normálna vec v každej demokrat... v každom demokratickom štáte a my tu navrhujeme zrušiť, ba dokonca, keď urobí krok, keď zistí, že tá väzba, kolúzna väzba bola protizákonná, tak my ideme dávať návrh na odvolanie generálneho prokurátora. Dámy a páni, je to choré, čo zase pripravujete. Pán Baránik, zamyslite sa nad sebou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, dovoľte aj mne povedať zopár slov. I ja som skutočne rád, že na čele Generálnej prokuratúry stojí jeden čestný a spravodlivý človek. Nie je to len môj názor. Je to názor nás všetkých primátorov a starostov v rámci Slovenskej republiky, čo naznačuje aj potlesk, ktorý ste získali práve na zasadnutí ZMOS-u.
A, pán generálny prokurátor, vám skutočne gratulujem k tej dôvere, ktorú požívate v rámci jednotlivých prokurátorov v rámci celej Slovenskej republiky. Vy ste naznačili vo svojom príhovore ohľadne, teda sympózium - stretnutie prokurátorov, generálnych prokurátorov a ja som skutočne rád, že sa nebojíte stretnúť aj s prokurátorom, generálnym prokurátorom Ruskej federácie. To si skutočne vás akože všetci vysoko vážime. Ja som presvedčený a som toho názoru, že vy ako generálny prokurátor musíte spolupracovať so všetkými prokurátormi, či smerom na východ, alebo na západ. A k tomu patria aj špeciálny prokurátor, teda prokurátor Ruskej federácie.
Pán generálny prokurátor, vy ste naznačili aj komunikáciu, ako som naznačil s týmito generálnymi prokurátormi, ale aj naznačili ste otázku aj marginalizovaného obyvateľstva v rámci celej Slovenskej republiky. Ja ako primátor okresného mesta Rimavská Sobota, ja si dovolím povedať, že my v rámci okresu Rimavská Sobota máme dosť vysoké percento marginalizovaných ľudí. Sú to väčšinou Rómovia. Len v samotnom meste Rimavská Sobota máme viac ako 20 % občanov žijúcich, alebo teda Rómov, ktorí potrebujú pomoc. A jednoznačne bez pomoci vlády Slovenskej republiky a nás poslancov parlamentu my to nedokážeme. Takže vážim si vaše slová a držím vám palce v tom neľahkom boji, na ktorom teda pracujete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani kolegyňa Halgašová, v podstate ja s vami súhlasím, čo ste povedali. Jasné, že v niektorých veciach pán Mazurek má iný názor ako vy, to je v poriadku, ale ja chcem poukázať na jednu vec. My všetci poslanci Národnej rady vieme o tom, že skrátka za posledných 30 rokov my ničíme naše lesníctvo v rámci celej Slovenskej republiky. Však miliónov kubíkov dreva na pni sme vyvážali za hranice Slovenskej republiky. My sme napríklad v Rimavskej Sobote v spolupráci s ministerstvom hospodárstva s pánom Sulíkom a s pánom Kollárom skrátka zriadili v Rimavskej Sobote vďaka vláde Slovenskej republiky štátny priemyselný park.
Pani Halgašová, mňa to v podstate zarazilo, keď som počul, že uzatvorila sa tu dohoda s nemeckým podnikateľom, ktorý ročne bude vyvážať zo Slovenska milión kubíkov drevín. To je strašné. My, ktorí máme chrániť naše lesy, my budeme vyvážať. Aký je rozdiel, vývoz guľatiny alebo vývoz hranolov? Žiadny. Keby sme tu vyrábali, keď nemecký podnikateľ príde do Rimavskej Soboty, kde je obrovsky vysoká miera nezamestnanosti a povie áno, budem tu, ja neviem, vyrábať nábytky z dreva, v poriadku, súhlasím, ale nie, nareže to na guľatinu a milión kubíkov ročne vyvezie z územia Slovenskej republiky. Ja si neviem toto predstaviť.
Verím tomu, že nakoniec ministerstvo hospodárstva cúvne a tohto podnikateľa nevpustí na územie Slovenskej republiky, pretože to nepomôže ani okresu, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, ale dovolím si povedať, že nepomôže ani celej Slovenskej republike. Takže prosím vás pekne, tlmočte tieto vety aj pánovi ministrovi a som presvedčený, že aj on na to dôjde, že toto neni riešenie, nie je to pomoc pre okres s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som začal svoje vystúpenie v tom duchu, že použijem citát: "Kam kráčaš, slovenské poľnohospodárstvo?" My si každý tu uvedomujeme, tak ako pán Karahuta perfektne povedal vo svojom príspevku, že áno, je tu kritický problém na úseku poľnohospodárstva v rámci celej Slovenskej republiky.
Vážení priatelia, keď sa zamyslíme nad tou vecou, že denne na územie Slovenskej republiky dovážame osemsto až tisíc kamiónov, tak to je strašné. Osemsto až tisíc kamiónov potravín dovážame zo západu a my, naši ľudia, naši občania v podstate nevedia, kde pracovať a pritom slovenská zem je neobrobená. Toto je holá skutočnosť.
Pán Karahuta, vy ste boli aj v okrese Rimavská Sobota, videli ste, ako to vypadá. Ak zoberieme niektoré dediny v okrese Rimavská Sobota, či to je Sútor, Belín, Pavlovce, Bottovo, tam sme mali tisíce a tisíce dobytku, kozy, ovce, svine, všetko bolo, ošípané. A my teraz, v podstate je to všetko zničené a naši obyvatelia nevedia, kde pracovať.
Priatelia, len v obci Sútor žije 600 ľudí, je tam 350 až 400 ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nevieme ich kde zamestnávať, štát platí sociálne dávky mesačne na nich, to sú desaťtisíce, státisíce eur, čo dávame a pritom by sme im mohli vytvoriť pracovné príležitosti, ale my to nerobíme. To znamená, my sme si, vážení priatelia, za 30 rokov totál zničili slovenské poľnohospodárstvo, našej krásnej malej Slovenskej republiky.
Takže treba sa nad tým skutočne zamyslieť, ako pán Karahuta jednoznačne povedal, chýba tu zdravý sedliacky rozum a naviesť skutočne celú Slovenskú republiku na sebestačnosť, na potravinovú sebestačnosť a zastavme to, aby sme skrátka nedovážali denne 800 až 1 000 kamiónov potravín na územie Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja som si podrobne vypočul pána kolegu Svrčeka. Pán Svrček, absolútne s vami súhlasím a vážim si vaše slová, pretože ste to vyriekli vy ako koaličný poslanec a o to je to cennejšie.
Dámy a páni, pod rúškom verejného zdravia ideme diskriminovať ľudí. Áno, ľudí na Slovensku. Som za dobrovoľné očkovanie, za dobrovoľné rozhodnutie občana, akú vakcínu si nechá pichnúť do svojho tela. Musíme si však uvedomiť, že Rada Európy 27. januára 2021 odsúhlasila, že je zakázané prijímať rozhodnutia o povinnom očkovaní. Znamená to, že očkovanie nie je povinné a na nikoho nesmie byť vyvíjaný politický, áno, politický nátlak, aby sa dal zaočkovať.
A teraz niečo, dámy a páni, zo života. Obracajú sa na mňa majitelia jednotlivých reštaurácií, cukrární, ale aj bufetov a pýtajú sa, čo majú robiť, keď nepôjdu na očkovanie, či im nezatvoria ich prevádzky? Ono toto sa skutočne deje. Kto bude kontrolovať, nie náhodou ich čašníci alebo teda ich personál? Na nikoho nesmie byť, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vyvíjaný tzv. politický nátlak, aby sa dal zaočkovať. Ale ak prijmeme tento zákon, áno, tento zákon, bude to nepríjemný nátlak alebo nepriamy nátlak na našich občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. A ak budeme deliť ľudí na zaočkovaných alebo nezaočkovaných, čo týmto zákonom zabezpečíme? Bude to totálna diskriminácia občanov Slovenskej republiky.
Včera, kolegyne, kolegovia, boli tu pred parlamentom, bolo tu asi osemsto až tisíc ľudí, ktorí protestovali a ktorí chcú spravodlivosť. Prosím vás pekne, pridajme sa k nim a tento zákon nepodporme, pretože ani ja to nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. No nedá mi, aby som sa tiež k tomuto vystúpeniu pána Kazdu nevenoval.
Samozrejme, pán Kazda, ja vás nebudem urážať, ja som iný typ človeka, ale ja vám navrhnem jednu vec, choďte von pred parlament a tým osemsto až tisíc ľuďom povedzte (smiech v sále), povedzte, čo ste povedali tu v Národnej rade Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.) Ja si dovolím otvorene povedať, že to sa neopovážite urobiť, vážený pán kolega.
Dámy a páni, 27. januára 2021 Rada Európy odhlasovala, že je zakázané prijímať rozhodnutia o povinnom očkovaní. Je to fakt. My týmto zákonom to nepriamo občanom, áno, nepriamo to našim občanom nariaďujeme. Podľa Rady Európy na nikoho nesmie byť vyvíjaný politický tlak, aby sa dal zaočkovať.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vy si uvedomujete, že ak sa tento zákon prijme, bude to totálna diskriminácia občanov Slovenskej republiky? Ja viem, podľa vás konáte pod rúškom verejného zdravia. Áno, som za dobrovoľné očkovanie, to je v poriadku. Ak sa niekto rozhodne, nech sa ide očkovať, to je v poriadku. Ale za možnosť rozhodnúť sa občanom, akú vakcínu si nechá pichnúť, to je tiež osobná vec toho-ktorého občana.
Ja považujem prijatie tohto zákona za obmedzovanie osobnej slobody občanov Slovenskej republiky, veď ľudí budeme obmedzovať napríklad na vstup verejných, na verejné priestranstvá, ja neviem, do kaderníctva, do holičstva, do reštaurácií. A pýtam sa, ako to budú kontrolovať? Ako sa tento zákon bude kontrolovať?
A vážim si stanovisko poslancov za SME RODINA, ktorí v podstate nepodporili presun tohoto zákona do prvého čítania, no bohužiaľ, práve to bola opozícia, ktorá tu nebola prítomná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, pani kolegynka, pani poslankyňa, ja som si vás pozorne vypočul a mám taký pocit, že vy nežijete v realite. Vôbec si uvedomujete, že tá situácia na území Slovenskej republiky je kritická? Vy zrejme nežijete, nežijete na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, kde tá situácia je skutočne kritická. Vy si vôbec neuvedomujete, že 90 % občanov Slovenskej republiky nedôveruje Igorovi Matovičovi. Nedôveruje.
Áno, samozrejmá vec, ja som nikdy nepovedal, že, že, skrátka, vláda Roberta Fica neurobila chyby za tých 12 rokov, jasné, ja som bol ten, ktorý veľakrát ho aj kritizoval. Ale dovolím si povedať, že to sa nedá porovnať (ruch v sále, zaznenie gongu) v podstate s vládou Igora Matoviča, ktorý bol v podstate ešte vtedy predsedom vlády.
Vážená pani kolegyňa, však deficit Slovenskej republiky bol, ako to bolo už naznačené, 1,2 %, dnes, dnes sa to vyšplhalo na 9,9 %. Však to je katastrofálna situácia, zadlžuje sa, sa občania Slovenskej republiky. Však si uvedomme všetci, kolegyne, kolegovia, že od nástupu tejto vlády Igora Matoviča každý občan od narodenia od nuly až po, ja neviem, úmrtie má na krku 1 800 eur dlžoby.
Áno, ja som zažil isté útoky zo strany súčasného ministra vnútra Slovenskej republiky, viete, za čo? Podal na mňa trestné oznámenie len zato, že som verejne vyhlásil ako primátor Rimavskej Soboty, nebudeme ukladať pokuty pre ľudí, ktorí navštívia miestny cintorín v Rimavskej Sobote. Áno, som to dodržal, podal na mňa trestné oznámenie, samozrejmá vec, som sa nedopustil ničoho, takže zrejme pán minister asi nevie, čo to je paragraf zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Takže mám taký pocit, že, pani kolegynka, vy hodnotíte len z uhla pohľadu zo svojej strany situáciu na území Slovenskej republiky, ktorá je, áno, ktorá je kritická.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už to tu odznelo a môj názor je taký istý, že naším cieľom je sfunkčnenie inštitútu referenda. Odznelo už aj to, že v podstate referendum bolo snáď jeden, jedno jediné úspešné od roku 1989, a to je, to je v podstate vstup do Európskej únie. Ostatné v podstate referendá neboli úspešné, lebo nebola päťdesiatpercentná účasť. A práve za to my predkladáme tento zákon, že skrátka znížiť kvórum z tých 350-tisíc na 100-tisíc.
Pán Mizík tu spomínal, že susedné krajiny, či je to napríklad Poľsko, je o sedemkrát väčšia krajina ako Slovensko a potrebujú oveľa menej podpisov ako v podstate Slovenská republika. V Maďarsku je to, myslím, 200-tisíc, ako si to naznačil. To znamená, je to obrovské, vysoké číslo. No ja si nekladiem, nerobím si nádeje v tom, že vládna garnitúra odsúhlasí alebo teda pustí do druhého čítania tento návrh náš zákona, pretože ako aj pán Kotleba naznačil, zrejme tu budú iné názory, ako sú naše.
Ale, dámy a páni, my predkladáme tento zákon práve v prospech občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Ako aj naznačili niektorí moji predrečníci, že, dámy a páni, však napríklad voľba primátora, voľba starostu, ak sa zúčastnia, ako aj pán Mizík povedal, čo len jeden alebo dvaja občania z obce, automaticky je zvolený za starostu obce. Ak sám za seba dá svoj hlas, je zvolený za starostu obce. A tu mi tu potrebujeme 50-percentnú účasť.
No ja som teda strašne zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd, i keď ja očakávam, že pravdepodobne povie, že áno, je to občianske právo, je to v zmysle ústavy. Skrátka pani prezidentka zrejme myslela, že sa temer vyhlási referendum o predčasných voľbách, ale či sa zúčastní 50 %, to je už druhá otázka.
Takže zato práve my predkladáme tento návrh ústavného zákona, aby tí občania aj v menšom počte mohli rozhodnúť o osude našej krásnej krajiny. Takže len toľko, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim, prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. S cieľom upevňovania demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia.
Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov.
Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov.
Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvoril ideálny, zdôrazňujem, ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a, samozrejme, aj hnutie. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky.
Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, našou úlohou ako Národnej rady Slovenskej republiky je jednoznačne znižovanie regionálnych rozdielov v rámci celej Slovenskej republiky. Tak ako ja to zvyknem hovoriť, od Nitry smerom na východ, dámy a páni, ako keby zdochol pes. To nehovorím ja, to hovoria občania, ktorí žijú smerom od Nitry na východ. A či to je, či to je juh Banskobystrického samosprávneho kraja, alebo sever Prešovského kraja, situácia je kritická.
Ja už som sa neraz poďakoval, a teraz opäť to zopakujem. Ďakujem jednak pánovi Sulíkovi, pánovi Kollárovi, ako aj celej vláde Slovenskej republiky, že teda ten priemyselný park, štátny priemyselný park nasmerovali práve do Rimavskej Soboty. Dámy a páni, tá situácia u nás je kritická. Vieme, aká je miera nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Rimavská Sobota má skoro 21 % mieru nezamestnanosti ako okres. Ale neni situácia lepšia ani v Revúcej, ani v Lučenci oveľa viac, ale ani v Poltári. To znamená, že teda ten štátny priemyselný park je tam potrebný. Dobre, zabereme tam, ako pán minister naznačil, 84,6 hektárov pozemku, ale ak tam zamestnáme tisíc, dvetisíc ľudí v budúcnosti, tak to bude prínosom pre náš región.
Dámy a páni, treba sa s tým skutočne zaoberať. Treba sa tým zaoberať. Asi sa pamätáte, ešte v roku 2016 bolo na Slovensku dvanásť menej rozvinutých okresov. Dneska hovoríme o dvadsiatich menej rozvinutých okresoch. To znamená celkove jedna štvrtina okresov v rámci celej Slovenskej republiky je menej rozvinutých. Práve preto, pán minister, ja ďakujem a tento zákon určite podporím.
Ďakujem pekne.