Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Tu sa už týždeň šermuje rôznymi citátmi, viac či menej pravdivými, viac či menej vytrhnutými z kontextu, upravenými alebo aj úplnými, tak mi dovoľte, aby som prispel aj ja do tejto diskusie dvoma citátmi.
Obidva pochádzajú od Bernarda Slobodníka, a to sú doslovné citáty, keď na otázku, že o čom bolo sledovanie opozície v roku 2016, povedal: „To bol štátny terorizmus, lebo v prípade chaty sa všetko riešilo legálne. Štátnym terorizmom bolo aj odpočúvanie novinárov, lebo je to pilier demokracie.“
A na... a na otázku, na otázku toho, že prečo to takto robili, ako si to mohli dovoliť, odpovedá: „Bola to arogancia moci, beztrestnosti a možnosti dosiahnutia všetkého, aby sa oligarcha alebo politik cítil tak bezpečne, musí mať obrovské krytie, aby si toto mohol dovoliť.“
Toto hovorí Bernard Slobodník, vysoko postavený policajt, vysoko postavený policajt, ktorý plnil tieto úlohy (ruch v sále), ktorý plnil tieto úlohy na pokyn najvyšších politických miest v bývalej vláde.
A teraz predstavitelia tejto bývalej vlády tu majú odvahu hovoriť čokoľvek o manipulovaní vyšetrení, vyšetrovaní, o manipulovaní svedkov a o riadení polície politicky, to znamená ministrom vnútra. Už len preto by som nikdy nemohol hlasovať proti odvolaniu ministra vnútra Mikulca a držím ti palce.

Výborne. Ďakujem za slovo. Chcel by som ešte predtým pochváliť poslancov z SaS, už som to pani Zemanovej povedal, sú fanúšikovia Dunajskej Stredy, tak to ma tak hreje pri srdci. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.)
Čiže, vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Na základe dohody troch poslaneckých klubov, OĽANO, SAS a SME RODINA, navrhujem presunúť body 35 a 70 schválenej schôdze, sú to parlamentné tlače 734 a 776, na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 26. 4. 2022.

Pán podpredseda Blanár, ja som nikdy nepovedal, že Maďari sú na Slovensku ohrození. Ohrození boli občania Žilinského samosprávneho kraja, keď si mu vládol a keď ste tam kradli ako straky. A vášne nerozdúchavam ja, vášne si rozdúchal ty, keď ste ukradli ešte aj cétečko. Toto sme si, myslím, že vysvetlili dostatočne jasne.
Ivan Korčok, veľmi dobre vedel o návšteve ministra zahraničných vecí Szijjártóa, pretože deň pred tým mu zrušil stretnutie, čiže bol informovaný, že kde bude, kedy bude a s kým sa tam stretne. Všetko ostatné je len podlé, hnusné, svinské klamstvo, také, aké si z tvojich úst sme si naňho to zvykli, pretože nič iné z nich nevychádza.
Ja keď tvrdím to, že tieto, že tento zákon v tejto podobe, tak ako je predložený, otvára nožnice medzi tými, ktorí si to občianstvo budú môcť vziať, a medzi tými, ktorí nie, tak áno, je to vytváranie druhej kategórie, či sa ti to páči, pán podpredseda, alebo sa ti to nepáči. Je to jednoducho fakt. A to, že na to ja upozorním, nie je rozdúchavanie vášní, je to vecná diskusia a pomenovanie problému a zároveň aj pomenovanie všetkých alebo vyvrátenie všetkých tých hoaxov, ktoré tento zákon od začiatku, to znamená, že od roku 2010 sprevádzajú, a tie si nevyvrátil ani ty vo svojom plamennom prejave, v ktorom si tu vyzýval na neviem na čo, takže, pán predseda, dúfam, že sme si toto vyjasnili raz a navždy.
Ďakujem pekne.

Faktom je, že tento zákon, tak ako je predložený a ako bude schválený, otvára tie nožnice medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a všetkými ostatnými občanmi ešte viac.
Totižto každému, kto si zobral štátne občianstvo z iných dôvodov ako historických, etnických, jazykových, citových, vráti to slovenské štátne občianstvo, ale Maďarom žijúcim na Slovensku ešte stále zamedzí si z týchto dôvodov štátne občianstvo vziať. Faktom je, že tento zákon bol prijatý voči alebo proti Maďarom ako reakcia na krajanský zákon, ktorým sa zjednodušilo udeľovanie štátneho občianstva Maďarska. Všetky dôvody, ktoré som alebo ktoré viedli k prijatiu tohto zákona, a všetky tie obavy, ktoré boli v rámci diskusií o štátnom občianstve povedané, som vyvrátil v rozprave, tieto dôvody jednoducho neexistujú a nedávna desaťročná história mi dáva za pravdu. Aké ešte iné obavy môže mať ktokoľvek na Slovensku, ak by sme povolili štátne občianstvo si vziať aj z tých dôvodov, ktoré som povedal, tak aby nestratil to slovenské? Aké ešte iné? Lebo žiadne iné existovať nemôžu. A toto nesúvisí s tým, že tu ktokoľvek chce sa búriť alebo brojiť, my chceme len spravodlivosť, nič iné, len spravodlivosť. Chceme byť rovnoprávni s tými alebo rovnocenní s tými, ktorí si môžu vziať štátne občianstvo a nestratiť to slovenské. O nič iné mne ani mne podobným nejde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neexistuje v slovenskom právnom poriadku zákon, ktorý by ešte viac zvýrazňoval to, že Maďari žijúci na Slovensku sú druhoradými občanmi tejto krajiny. Neexistuje právny predpis v slovenskom právnom poriadku, ktorý by ešte viac umocňoval strach väčšinového národa pred Maďarmi, konkrétne pred tými, ktorí by si chceli vziať štátne občianstvo inej krajiny bez toho, aby prišli o to slovenské, a tie dôvody, pre ktoré by si to občianstvo chceli vziať, by boli čisto len etnické, historické, jazykové, ale s tým, že by tam ten občan nemusel žiť.
Ešte nikdy nikto asi na Slovensku nepochopil, že kým etnické hranice Slovenskej republiky sú zároveň aj hranicami Slovenskej republiky, tak pri nás Maďaroch to takto nie je. Prevláda tu fáma, že tí občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti alebo sú Maďarmi žijúcimi na Slovensku, chcú tento toto štátne občianstvo Maďarska si prijať preto, lebo majú vzťah k samotnému Maďarsku, a to je tiež falošná idea, pretože oni majú vzťah k maďarskému národu ako takému.
Prevláda tu obava z toho, že čo by sa stalo, ak by tu bolo 15-20-tisíc občanov, pretože nepredpokladám, že by ich bolo viac, ktorí by si zobrali toto občianstvo, akým spôsobom by oni vedeli zasahovať do volieb v Maďarsku. Poviem vám to na dvoch príkladoch, že nijak, pretože v roku 2016 hlasovalo 112-tisíc zahraničných Maďarov a 96 % z nich dalo svoj hlas Fideszu, čo prinieslo Fideszu jeden mandát. V posledných parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia 212-tisíc zahraničných Maďarov a prinieslo to Fideszu nula mandátov.
Takisto je klamstvom to, že by tu ktokoľvek robil z Maďarska kampaň, pretože ju môže robiť aj teraz bez akýchkoľvek problémov, pretože žijeme v Európskej únii, a dokonca v eurovoľbách môžte kandidovať za akúkoľvek stranu, keď ste, keď ste občanom Európskej únie. Dámy a páni, okrem tohto strachu a okrem zvýrazňovania toho, že sme druhoradými občanmi tejto krajiny, neexistuje žiaden dôvod na to, aby nemohlo, nemohli si títo občania vziať štátne občianstvo inej krajiny len z dôvodu etnických, jazykových, historických alebo iných väzieb. Debata o štátnom občianstve vždy vyplaví na povrch tie najnižšie pudy a prirovnávania nás Maďarov žijúcich na Slovensku k vojnovým zónam, ako je to napríklad na Donbase, alebo strašením ukrajinsko-ruským konfliktom, že k niečomu takému by mohlo dôjsť.
A nie je to len doména vás poslancov alebo strán zastupujúcich nacionalistickej, nacionalistických a neonacistických voličov, ale je to doména napríklad aj liberálnych médií, čo sme boli svedkami pred dvoma týždňami, keď sa za jeden týždeň objavili až tri články v liberálnych médiách, konkrétne v SME a konkrétne v Aktualitách a liberálny autor Karel Hirman napísal jeden blog aj v Postoji, čo som veľmi nešťastný z toho, všetky tri mali ten istý názov a predpovedali to isté, predstavte si, že Maďarsko napadne Slovensko, a popisovali tam spôsob, akým to urobili Rusi na Donbase a v Luhansku. Odmietam takéto reči, odmietam strašenie obyvateľov Slovenskej republiky a odmietam to, aby sme my Maďari žijúci na Slovensku boli predstavovaní ako akési riziko pre túto krajinu.
Podotýkam, že tento zákon, tak ako je teraz schválený, a aj táto novela, aká bu... ako bude schválená, tak je v mojich očiach absolútne protiústavná, pretože nikomu nemožno vziať jeho občianstvo proti jeho vôli.
Občan, ktorý si zoberie štátne občianstvo inej krajiny, prejaví vôľu prevziať to občianstvo, ale nie stratiť to slovenské. Chce prejaviť len svoju spolupatričnosť k národu, ku ktorému patrí, a vy všetci mu túto možnosť beriete z mne neznámych príčin alebo z tých príčin, ktoré som, ktoré som teraz povedal, ktoré nemajú absolútne žiaden reálny základ. Na dôvažok, nič by sa nestalo, ak by takýto zákon bol schválený, to znamená, ak by sa vrátil stav spred rok 2010, pretože konkrétne to Maďarsko, voči... proti ktorému sa tu tak brojí a od ktorého sa tak strašne tu všetci bojíte, nevydáva zoznamy tých občanov, ktorí si, ktorí si to štátne občianstvo zoberú. Čiže ak by dnes na Slovensku bolo 100-tisíc ľudí, ktorí majú maďarské štátne občianstvo, slovenské štátne orgány nemajú ako zistiť, o koho ide a či vôbec takíto občania existujú.
Čiže povedzte mi, prosím vás, ďalší dôvod, prečo by sme toto nemohli zlegalizovať a prečo by sme nemohli navrátiť stav spred rok 2010, aby sme žili ako v normálnej demokratickej krajine, v slobodnej krajine, kde si každý robí to, čo uzná za vhodné, a ak sa to neprieči zákonom a ak to nejde proti záujmom Slovenskej republiky.
Neexistuje ani taký argument, ktorým sa tu oháňajú, a to je to, že vraj tento zákon alebo táto novela bude plne v súlade s nejakými európskymi štandardmi. Žiadne európske štandardy neexistujú. Každé, každá jedna krajina má svoje pravidlá, každá jedna krajina má svoj systém udeľovania štátneho občianstva a žiaden systém na to neexistuje. Je to hoax, ktorý pochádza z liberálneho prostredia, ktoré bojuje proti Orbánovi ohňom aj mečom.
Dámy a páni, neobstojí ani ďalší argument, ktorý sa tu tak často pretraktáva alebo ktorý je vo verejnej diskusii, a to je to, že takíto občania strácajú kontakt so svojou krajinou, prejavujú jej neúctu a prejavujú ochotu byť štátnym občanom inej krajiny. Je to tiež, samozrejme, hlúposť. O dôvodoch som už teraz hovoril a toho dôkazom je aj to, že tí občania, ktorí takýmto štátnym občianstvom disponujú, žijú naďalej na Slovensku bez akýchkoľvek problémov a platia tu naďalej dane, živia svoje rodiny, žijú svoj každodenný bežný život.
Dámy a páni, neexistuje žiaden legálny a legitímny dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky boli pozbavovaní svojho občianstva napriek alebo proti svojej vôli, tých takmer 4 000 občanov, ktorých, ktorí už pozbavení boli od účinnosti a platnosti tohto zákona, vidíte sami, že drvivá väčšina z nich je tých, ktorí si zobrali české štátne občianstvo, a potom nasledujú rakúski, nemeckí, anglickí a podobne, a z tých maďarských je mizivé percento možno 300, možno do 400 občanov.
Toto sú všetko argumenty na to, aby sme boli demokratmi, aby sme povýšili slobodu človeka nad nacionalistické záujmy a aby sme hlúpy Ficov zákon už niekedy zmenili. S najväčšou pravdepodobnosťou alebo s istotou to nebude dnes, ale verím, že sa raz nájde v Slovenskej republike a v slovenskom parlamente dostatok poslancov, ktorí si budú myslieť to isté, čo si myslím aj ja.
Ďakujem pekne.

Áno. Ja by som len veľmi krátko chcel reagovať na kolegu Lehotského. Pokiaľ ide o špecializáciu, tak, a to asi pani ministerka potvrdí, že najmä problém je v obchodnej a v rodinnej agende. Avšak vybavovanie obchodnej agendy je podľa štatistických údajov, ktoré nám boli zverejnené a ktoré nám boli zaslané, je táto agenda na ústupe. To znamená, a, samozrejme, existuje aj tlak na, na spájanie týchto agend, že by sa už spájanie súkromného práva, čím dôjde k tomu, že by sa obchodná a rodinná agenda rozlišovať nebude. Čiže špecializácie. Toto len potvrdzuje ten fakt, že špecializácia skutočne existuje.
A keď som hovoril o tom, že nemáme žiadne štatistické údaje o tom, že koľkých sudcov sa týka to, že riešia viacero agend, tak na tom trvám, pretože takýto údaj skutočne nemáme k dispozícii. Bol len verejne deklarovaný, ale nebol podporený žiadnym faktom a žiadnym štatistickým údajom.
A, pani ministerka, ja sa vám ospravedlňujem, ja musím teraz ísť na poslanecký klub, takže túto, všetky tieto otázky, ktoré som vám položil, si veľmi rád vydiskutujem, kedykoľvek budete môcť.
Ďakujem.

Aha.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, patrím k jedným z kritikov tejto súdnej mapy, ktorú ja osobne, pri všetkej úcte, nenazývam reformou justície alebo reformou súdnictva, ale nazývam ju optimalizáciou, pretože okrem zriadenia správneho súdu, Najvyššieho správneho súdu a správnych súdov dochádza vlastne len k zväčšovaniu obvodov, rušeniu niektorých súdov a presúvanie sídiel, čo ja osobne za reformu nepovažujem, ale považujem ju výlučne len za optimalizáciu siete súdov.
Vadí mi aj spôsob, akým sa táto súdna mapa dostala na rokovanie Národnej rady, pretože v najmä v koalícii existuje mnoho hlasov, ktoré v zásade nesúhlasia s predloženou súdnou mapou alebo touto treťou verziou súdnej mapy a napriek tomu je tento návrh tu, musíme sa s ním vysporiadať a ak prejde v prvom čítaní, máme ďalší mesiac na to, aby sme definitívnu podobu buď schválili, alebo odmietli.
Ja by som bol oveľa radšej, ak by do Národnej rady prichádzali také návrhy zákonov, ktoré sú už "odštrngané" v koalícii, aby sa tam mohli robiť výlučne kozmetické zmeny, pretože túto agóniu, ktorú tu prežívame aj vo vzťahu k občanom, krízu dôvery, ktorú máme aj voči našim voličom, tým to len prehlbujeme a dávame znovu priestor opozícii, aby tieto naše nezhody a nezrovnalosti v názoroch využívali a ich zväčšovali niekedy aj, samozrejme, aj umelo.
Mám veľký problém napríklad aj s tým, ako prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie aj vo vzťahu k tým, ktorých sa táto reforma týka najviac a to sú samotní zamestnanci súdov a samotní sudcovia. Ja neviem, či existuje súd alebo sudca, ktorý by s touto súdnou mapou nemal problém. Ja som nezachytil jedno jediné podporné stanovisko vo vzťahu k tejto súdnej mape, ale zachytil som množstvo pripomienok, na ktoré ministerstvo spravodlivosti buď nereagovalo, alebo ich považovalo za bezpredmetné, pričom si osobne myslím, že by reagovať malo a s týmito ľuďmi diskutovať malo.
Sama ste priznali, pani ministerka, že ste na niektorých súdoch ani neboli, vy ste to zvalili na covid a ja si osobne myslím, že neexistuje taká choroba, ktorá by v tak vážnej veci mala obmedzovať vás alebo vašich kolegov v tom, aby na tie súdy išli. Rozprávali sa najmä s tými, ktorých sa to týka najviac.
Ďalším kritizovaným bodom je opak toho, čo tvrdíte, že justícia bude bližšie k ľuďom a ja si myslím, že nebude, pretože najmä sa to týka alebo malo týkať banskobystrického krajského súdu a ten za ten vás o chvíľku pochválim, kde by sa v tých južných okresoch Lučenec, Rimavská Sobota a Levice tak strašne pretiahli tie alebo natiahla tá vzdialenosť tých občanov za súdmi, ktoré mali byť v Žiline alebo za súdom, ktorý mal byť v Žiline, že by to proste jednoducho ani nestíhali tam dôjsť na ranné pojednávania, ale v tomto vás chcem pochváliť. Včera som sa vám poďakoval za to osobne a dnes to urobím aj verejne v tomto pléne, keď ste pristúpili na to, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ostal sídelným krajským súdom s tým, že jediná agenda, ktorá sa od neho odčlení, bude rodinná agenda, avšak všetky prípady, ktoré sa na prvom stupni budú prejednávať v obvode banskobystrického súdu, tak aj na druhom stupni sa budú prejednávať priamo na súde v Banskej Bystrici. Čiže za toto vám patrí pochvala a moja vďaka.
Ďalším z bodov, ktoré tvrdíte alebo o ktoré opierate celú túto optimalizáciu siete, je vraj nedostatok špecializácie sudcov. Nielen ja, ale aj celá odborná verejnosť tvrdí, že na krajských súdoch táto špecializácia už dávno zabezpečená je, a najviac je špecializácia zabezpečená asi na tých dvoch súdoch, ktoré chcete presunúť, košický do Prešova a bratislavský do Trnavy, kde všetci vieme, že tá špecializácia dávno, dávno existuje a bez akéhokoľvek problému sa títo sudcovia venujú tej svojej agende a rozhodujú.
Zároveň nerozumiem ani celkom dobre ďalšej alebo ďalšiemu pilieru, na ktorom stojí táto vaša reforma, a to je, že vraj to má zrýchliť prácu súdov a že ten občan sa má dostať k spravodlivosti rýchlejšie. Neviem, akým spôsobom sa to alebo na základe akých dát toto tvrdíte, pani ministerka, pretože ešte nikto nevidel žiadne štatistické údaje, že akým spôsobom ten istý sudca v tej istej agende, dajme tomu, aj na tom istom súde rozhodne rýchlejšie, ak tam bude mať ten svoj súdny obvod zväčšený. Ako to, akým spôsobom zrýchli túto jeho prácu? Na to by som, na to by som skutočne chcel, chcel odpoveď.
Ďalej nerozumiem tomu, že keď ten istý súd, teraz si zoberme príklad prešovského a košického súdu, ak sa tento obvod zväčší do jedného a ostane tam rovnaký počet sudcov, rovnaký nápad prípadov, akým spôsobom sa to zrýchli? Pretože špecializácia zabezpečená dnes je a tie súdy trvajú tak dlho, ako trvajú. Čiže to by bola ďalšia moja otázka, na ktorú by som vás poprosil, aby ste mi odpovedali.
Ďalej, v medzirezortnom pripomienkovom konaní už v súčasnosti je predložený návrh civilného sporového poriadku, a to konkrétne sa jedná o § 385 a §388, na základe ktorých, na základe týchto dvoch paragrafov bude musieť krajský súd už na druhom pojednávaní rozhodnúť. To vyvoláva, samozrejme, tlak na to, aby krajský súd nariaďoval pojednávania, aby to bremeno rozhodovania už bolo na ňom a nie na prvostupňovom súde. Čiže takýto krajský súd bude musieť vykonávať dôkazy, bude musieť pojednávať a bude musieť, bude musieť vlastne rozhodovať v daný moment, a to sa nebude môcť, nebude môcť urobiť bez účasti zúčastnených strán. Čiže nie je pravda ani to, že ľudia nechodia na tie súdy, na krajské súdy. Oni budú musieť, budú tam musieť chodiť čoraz častejšie.
Ja by som vám to chcel ilustrovať aj na príklade, to som si dal vytiahnuť štatistické údaje z košického krajského súdu, kde v roku 2019 bolo 3 590 verejných pojednávaní, to znamená, že 3 590-krát tam niekto musel prísť, v roku 2020 3 420 a v covidovom období 2021 2 723 vecí. Čiže mimo, mimo covidového obdobia je to v priemere desať verejných pojednávaní na deň. A toto už skutočne nie je a bude to argument, ktorý vyvracia to, že na krajské súdy sa nechodí, na krajských súdoch sa rozhoduje od stola.
To, že táto optimalizácia nemá ani ekonomický efekt, o tom sme sa už bavili, a to je, to je v súvislosti s tým, že tá vaša prvá, ten váš prvý návrh počíta aj so zrušením určitých súdov, kde by mohlo dôjsť k úspore, podľa vašich prepočtov 30 mil. euro, takže tento, takže tento argument vynechávam. Ale nemôžem, nemôžem vynechať ďalší, ktorý hovorí o tom, a to je ten ďalší pilier, na ktorom stojí táto reforma, a to je to náhodné prideľovanie veci. Veď to funguje aj dnes. Neexistuje súd, kde jeden, teda ten istý sudca rieši len tú agendu. Veď náhodné prideľovanie už funguje vtedy, ak sú na súde dvaja sudcovia, takže neviete, ktorému z týchto dvoch tento prípad napadne. Čiže ja môžem tento argument nazvať nie, nie náhodným prideľovaním, nie náhodilosťou, ale len zväčšovaním alebo zmenšovaním pravdepodobnosti, ktorý konkrétny sudca danú vec dostane.
Zároveň mám problém aj s tým, aby tie pracoviská, ktoré vy navrhujete zriadiť, a na základe ktorých tvrdíte, že žiaden, žiaden súd nepríde o svojich zamestnancov, akú majú právnu istotu, že tieto súdy alebo tieto pracoviská aj naďalej ostanú po dvoch rokoch alebo po roku naďalej pracoviskami, či sa to náhodou neprehodnotí a tie pracoviská budú zrušené. Čiže nejaké legislatívne zakotvenie toho, že to pracovisko jednoducho tam bude a je v zákone, by sme tam, samozrejme, chceli mať, pokiaľ sa rozhodneme tento zákon prijať.
A ďalej mám obavu aj zo sporov o príslušnosť, ktoré, s ktorými máme historickú skúsenosť, pretože vždy, keď sa nejaký súd zriadil, rušil alebo rozdelil, tak sudcovia rok-dva neriešili absolútne nič, len, len rozdeľovanie tých spisov, miestnu príslušnosť, vecnú príslušnosť, čoho sa obávam tiež, že môže, môže mať tiež následky na to, aby to bolo v príkrom rozpore s tým, čo tvrdíte, že sa zrýchli, zrýchli súdne pojednávanie a občan dospeje k svoju, k spravodlivému rozsudku čím skôr.
Na záver, pani ministerka, by som vás chcel poprosiť, aby ste nelámali vec cez koleno, aby ste vec neznásilňovali, ale vás vyzývam na bona fide diskusiu o týchto veciach, pretože je dosť možné, že aj táto optimalizácia alebo reforma, ako ju vy nazývate, môže dopadnúť tak, ako hlasovanie o národných parkoch, kde bude rozhodovať aj hlas toho jedného jediného poslanca, ktorý môže byť rozhodujúci.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pripomínam členom výboru pre financie a rozpočet rokovanie výboru dnes o 13.30 v miestnosti č. 30. Ďakujem.