Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja by, ak dovolíte, ja by som sa vyjadrila ku všetkým štyrom materiálom, ktoré predkladá pani ministerka en bloc, pretože predstavujú návrhy jedného problému, a to reformy súdnictva.
Chcem konštatovať, že tieto reformy v podstate sú reformami nie kvality fungovania súdov, ale len počtu a sídla súdov. Čiže prakticky mení, chceme meniť len obal nejakého problému, ale nemeníme vnútro. To vnútro, ktoré je nevyhovujúce, možno prehnité. Toho sa táto reforma netýka.
Predložený, predložené návrhy reformy súdnictva predstavujú koncepčne nevyvážený bez hlbšej analýzy dôvodnosti tejto reformy metodicky v mnohých prípadoch rozporuplný a v časovom merítku nerealizovateľný materiál. Neexistujú relevantné dôvody na uskutočnenie reformy už v tomto časovom období, keďže štruktúra súdov v prvostupňovom a odvolacom konaní je ustálená ako po stránke personálnej, tak aj po stránke materiálnej a súdy vo svojich sídlach predstavujú dôležitý prvok v živote občanov.
Zarážajúcim faktom je, že milá pani ministerka spravodlivosti po svojom nástupe doteraz nerealizovala vytýčenie základných úloh pri riadení a správe všeobecných súdov. Nemôže zasahovať do konkrétnej rozhodovacej činnosti, v poriadku, ale musí naformulovať víziu, priority, prognózy a vymenovať aplikačné, čiže vnútorné problémy všeobecného súdnictva. Má dohľadové a sledovacie opatrenia, ktoré by mali byť zamerané na znižovanie reštančných vecí starších ako jeden rok a na zabezpečenie priebežného a plynulého vybavovania trestnej občianskoprávnej a obchodnej agendy. Takýto rozbor pani ministerka doteraz nepredložila verejnosti a čo je prekvapujúce, doteraz správa o úlohách všeobecného súdnictva nebola predložená na prerokovanie vládnemu kabinetu. Ide predovšetkým o problémy nezávislosti súdov, sudcov, indikátori kvality, rozhodovania a faktory determinujúce dôveryhodnosť všeobecného súdnictva.
Predložená reforma chybne predpokladá, že jej realizáciou sa zlepší pohľad občanov na činnosť súdov. V tomto smere dôveryhodnosť závisí iba od kvality rozhodovacej činnosti sudcov, od ich morálnej, od jej morálky, samozrejme, pričom prešľapom proti záveru je zlé a nespravodlivé, so zákonom nezlučiteľné rozhodnutie konkrétneho sudcu. Toto trápi občanov. Občania chcú, aby sa súdne konania skrátili, aby čo najrýchlejšie sa dočkali spravodlivého rozsudku, aby tí sudcovia neboli závislí, resp. neboli demoralizovaní, a aby sa odstránil lobizmus a aj korupcia zo súdov.
No a tretím faktorom, samozrejme, je, pre občana je veľmi dôležité, aby ten súd bol čo najbližšie k jeho bydlisku. To je preňho veľmi dôležité, čo, samozrejme, týmito reformami bude dosť značne nabúrané.
Pani ministerka dôkladne nepomenovala základné problémy súdov, resp. sudcov, od ktorých sa môže odraziť pri tvorbe revízie súdnej mapy. Ide najmä o tieto problémy, ako sú zbytočné prieťahy v súdnych agendách, subjektívne prieťahy vo väzobných súdnych veciach, predlžovanie súdneho konania z dôvodu arbitrárnosti, svojvôli sudcu v súdnom postupe a pri rozhodovaní oneskorený výkon súdnych rozhodnutí. Ešte nerešpektovanie právneho názoru vyšších súdov, nevyvodzovanie zodpovednosti za hrubé porušovanie zákona sudcov riadiacimi pracovníkmi všeobecných súdov.
Na riešenie týchto náročných úloh slúži súdny dohľad ministerstva prostredníctvom riadiacich pracovníkov súdov, čo však má ďaleko od efektívnosti.
Predkladaný materiál, resp. materiály súdnej reformy pani ministerky je iba jej slohová úloha v zmysle straníckej úlohy s prenosom do programového vyhlásenia vlády. Negatívne sa proti nemu stavajú najmä bratislavskí a košickí sudcovia. Aj Združenie sudcov Slovenska poukazuje na to, že reforma nevychádza zo skutočných podmienok výkonu súdnictva na súdoch a má zreteľné znaky politickej motivovanej účelovosti a nie požadovanej účelnosti zmeny sídla súdov. Plénum sudcov Krajského súdu v Bratislave konštatovalo, že jeho sudcami, že s jeho sudcami návrh nebol diskutovaný, sudcovia krajského súdu neboli prizvaní do pracovnej skupiny pri jeho tvorbe napriek tomu, že návrh reformy počíta so zrušením bratislavského krajského súdu ako súdu odvolacieho s prenosom kompetencií do Trnavy a s vytvorením jedného mestského súdu ako prvostupňovej inštancie.
Sudcovia vo svojej analýze konštatujú, že majú vytvorené priaznivejšie materiálno-technické podmienky ako Krajský súd v Trnave, pričom absentuje analýza týkajúca sa finančného dosahu na sudcov obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. Historické i súčasné hľadisko v okolitých európskych štátoch poukazuje na to, že organizácia súdov v hlavnom meste je vlajková loď súdov a má svoje osobitné špecifiká. Je nemysliteľné, aby hlavné mesto republiky malo odvolaciu agendu v inom, menšom krajskom meste a okresné súdy boli zlúčené do mestského súdu ako súdu prvostupňového.
Autori návrhu reformy pozabudli, že päť okresných súdov nie sú súdy malé s desiatkou sudcov, ale ide v slovenskom pohľade o veľké, riadne veľké mestá. Okres Bratislava I má okolo 41 800 obyvateľov, okres Bratislava II okolo 116 200 obyvateľov, okres Bratislava III má okolo 69 400 obyvateľov a okres Bratislava IV. má 97 700 obyvateľov. Nehovoriac o okrese Bratislava V - Petržalka s 110 300 obyvateľmi. Ktoré iné mestá na Slovensku ešte sú tak veľké? Okrem Košíc. Takže sú to v podstate, Bratislava je zložená z veľkých miest. A keď Košice môžu mať, tak prečo nemôže súd aj Bratislava V, ktoré je porovnaním tak veľké? Nechápem to.
Každé z týchto okresov má viacej obyvateľov ako mesto Trnava. Nie je potrebné širšie rozoberať, aké ústredné a hospodárske organizácie sídlia v Bratislave. Je nezmyslom tejto, tieto okresy zrušiť a vytvoriť jeden zmätočný celok, pričom sa poruší zásada vykonávacieho konania sankcií v mieste bydliska. Neplatí teda podmienka revízie súdov, tzv. rozdrobený malý súd a už vôbec neplatí podmienka špecifikácie súdu, sudcov, keďže odvolávací súd okresné súdy v Bratislave majú najväčšiu mieru špecializácie na území Slovenskej republiky a to ideme rušiť.
Z predchádzajúcich bodov je zrejmé, že návrh reformy treba odložiť a dopracovať ho potom, ako ministerka predloží do vlády koncepčný materiál o aktuálnej úrovni všeobecného súdnictva Slovenskej republiky a o možnostiach optimalizácie súdnej sústavy a o opatreniach na riešenie aktuálnych aplikačných súdnych problémov. Až po takýchto krokoch možno materiál prepracovať za účasti sudcov, prokurátorov a samosprávnych orgánov. Už teraz však treba potvrdiť organizačnú štruktúru súdov v hlavnom meste Bratislava tak, že odvolacím súdom bude súd, ktorý má sídlo v Bratislave, a prvostupňovými súdmi budú súdy podľa okresov Bratislava I až V.
Chcela by som na záver zdôrazniť, že existuje reforma, ktorou myslíme pozitívne zmeny a existuje aj deforma alebo deformácie, ktorými sú negatívne zmeny. Čiže zmena, akákoľvek zmena nemusí byť vždy pozitívnou zmenou. Môže byť negatívnou zmenou. Preto treba sa zamerať na to, aby takáto, ak ideme robiť reformu, aby bola efektívna, aby slúžila ľuďom, občanom, keďže adresátom týchto reforiem alebo tejto, týchto predkladaných materiálov má byť verejnosť, občan, tak má sa prihliadať na to, čo ten občan si želá a čo to preňho prinesie. A nerobiť nejakú samoúčelnú politickú slohovú prácu pre to, aby sa splnilo programové vyhlásenie vlády. Treba skutočne pozerať na občana.
Ďakujem za pozornosť.
