Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike ako pamätný deň každoročne pripomínalo parlamentné schválenie okupačnej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, to je schválenie tzv. Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, a to ako Deň parlamentnej zrady Slovenska.
Dňa 9. februára 2022 Národná rada Slovenskej republiky schválila hlasmi 79 poslancov z poslaneckých klubov Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sloboda a Solidarita a SME RODINA a tiež z radov nezaradených poslancov tzv. Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.
Táto dohoda obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, ohrozuje základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky a robí zo slovenských občanov v porovnaní s americkými vojakmi, občanov druhej kategórie. Umožňuje ozbrojeným silám cudzieho štátu, t. j. ozbrojeným silám Spojených štátov amerických prevádzkovať na našom území svoje vojenské základne, voľne prekračovať hranice Slovenskej republiky a voľne sa po našom území pohybovať. Dohoda taktiež umožňuje ozbrojeným silám Spojených štátov amerických dovážať na Slovensko zbrane hromadného ničenia, t. j. jadrové, chemické a biologické zbrane. Tieto fakty samé osebe predstavujú hrozbu pre mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej obyvateľov a v externom prípade môže byť Slovensko vplyvom tejto dohody zatiahnuté až do vojny.
Uvedené skutočnosti potvrdil okrem mnohých odborníkov aj sám generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesol voči tejto dohode 35 zásadných pripomienok, označil túto dohodu za protiústavný a... protiústavnú a odporučil ju v Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť. Jeho rozsiahla odborná právna analýza, ktorú chcel predniesť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, no nebolo mu to zo strany vládnej koalície umožnené, táto správa je zverejnená na webovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené je oprávnené považovať a označovať tzv. Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických za okupačnú zmluvu a deň jej schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky za deň parlamentnej zrady Slovenska, preto navrhujeme, aby bol medzi pamätné dni Slovenskej republiky zaradený nový pamätný deň, ktorý sa bude každoročne pripomínať 9. februára pod názvom deň parlamentnej zrady Slovenska schválením okupačnej zmluvy so Spojenými štáta... štátmi americkými.
Chcem ešte podotknúť, že v podstate aplikujeme asociáciu alebo porovnanie s pamätným dňom, ktorý sa minulý rok schválil, a išlo o pamätný deň okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Tak teraz ide o podobnú situáciu, možno ešte horšiu, pretože ako vieme, vtedy nebolo možné, aby vojská Varšavskej zmluvy mali nadpráva alebo mali väčšie práva ako občania Československa. Toto nebolo. Samozrejme, bola tiež dodatočne podpísaná zmluva. Teraz je ešte horšia situácia, a preto si myslíme, že došlo druhýkrát k dobrovoľnému odovzdaniu územia, časti územia Slovenskej republiky, porušenia suverenity Slovenskej republiky, a preto navrhujeme takýto pamätný deň.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, a síce Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Magdaléna Sulanová, Stanislav Mizík.
Bližšie k obsahu zákona by som uviedla v rozprave, ku... do ktorej sa ako prvá hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tí, ktorí, každý z nás, ktorý sa stretol s uzatváraním zmluvy alebo bol autorom nejakej zmluvy dvojstrannej, každý vieme, že základom a základnou teda podmienkou každej zmluvy by mala byť vyváženosť zmluvy, to znamená výhodná pre obidve strany, rovnaké podmienky, rovnaké sankcie a tak ďalej.
A táto zmluva je aj preto neprijateľnou, pretože túto podmienku absolútne porušuje. Už v zmluve je dané, že jednoducho, keď spácha trestný čin americký občan, tak nebude potrestaný tak ako slovenský občan. Je to naša republika, naša zem, my sme tu doma, a títo cudzinci tu budú môcť kľudne beztrestne páchať trestné činy alebo budú môcť šikanovať občanov. Máme zlé skúsenosti z Poľska. Tam keď prišli zhruba pred rokom americké vojská, urobili sa tam základne, tak boli tam veľké nepokoje a veľké násilia, čo sa týka občanov s americkými vojakmi.
Samozrejme, že tá zmluva je nadprácou, je nepotrebná, pretože obrana by bola zabezpečená s členstvom v NATO, a aj toto poukazuje na to, že autori a tí, ktorí schválili túto zmluvu a hlasovali zaň, jednoducho ich môžme nazvať len užitočných idiotov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na základe skúseností, ktoré máme pri kontaktoch s občanmi – a nielen s našimi voličmi, ale všeobecne s občanmi – treba konštatovať, že posledný nárast platov poslancov a iných politických a vládnych činiteľov dosť kole oči občanom a je to, pôsobí to ako červené súkno na býka. To je jednoducho fakt a to je naša skúsenosť. To je na jednej strane.
Na druhej strane je zase prirodzené, že každý chce zarábať čo najviac a, samozrejme, poslancom lichotilo, hlavným tým novým, ktorí v predchádzajúcom volebnom období neboli poslancami, že tá výška platu je taká, aká je. Je pomerne vysoká. A je každému prirodzené, že na dobré sa ľahko zvyká a ťažko, ťažšie odvyká a každý je rád tomu. A preto si myslím, že keby sme urobili takéto gesto aj vzhľadom na to všetko, čo tu bolo povedané, aj vzhľadom na tú situáciu, ktorá momentálne v republike je, si myslím, že by to bolo úžasné gesto voči občanom a ukázali by sme, že nie sme takí pažraví, ako sa o nás hovorí, a vieme sa aj v prospech občanov aj vzhľadom na situáciu vzdať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Keď sa našim koaličným partnerom nepáči, že my chceme odstrániť diskrimináciu, aby ani slovenskí občania nemuseli platiť daň z minerálnych olejov a z nafty a tak ďalej, tak potom je tu ďalšie riešenie, aby sme si boli rovní, aby neboli naši občania diskriminovaní, tak nech aj americké okupačné vojská platia takú istú daň ako slovenskí občania. Sú dve možnosti. Buď nebude platiť nikto, alebo nech platia všetci. To je absolútne jednoduché a logické.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ja síce keby sme teda odťažili od toho, aký je predmet, tak chápem, ja ako 30-ročná bývalá podnikateľka viem chápať, že treba, samozrejme, a tak ďalej. Viem to pochopiť, ale s ohľadom na predmet činnosti týchto podnikateľov, ktorý je podľa mňa nielenže nemorálny, ale ktorý má ďalekosiahle negatívne následky na zdravie a možno aj na celé rodiny, ktoré sú v dôsledku toho zbedačené, ja si myslím, že nie je namieste urobiť im takéto úľavy. My by sme sa mali, štát Slovenská republika by sa mal snažiť eliminovať takúto formu podnikania, respektíve s takýmto predmetom činnosti, pretože to má aj negatívne dôsledky pre štátny rozpočet. Liečiť týchto ľudí a rôzne súdne procesy a tak ďalej. Takže ja si myslím, že aj keď nejde o priamu finančnú podporu, ale takéto úľavy sú v tomto prípade nie namieste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som k tomuto vystúpeniu, ktoré si vlastne, pán poslanec Kotleba, Marian Kotleba, jasne zdôvodnil, že umiestnenie vojsk členských štátov NATO na našich východných hraniciach alebo vôbec na našom území zdôvodňovať akože si plníme si záväzky alebo že to je v našom záujme, je absolútne gébeso... goebbelsovská propaganda, takže to bolo úplne jasne vyvrátené.
Chcela by som k tomu poznamenať jednu vec. Spojené štáty americké od skončenia ich občianskej vojny pred vyše 200 rokmi nezažili na svojom území vojnu. Nikdy, nikdy na ich území neprebiehal vojenský konflikt, neboli napadnutí. Naopak, za to, za posledných sto rokov sa stali vyše desať alebo pätnásťkrát agresorom a oni napádajú cudzie územie, vyvolávajú na cudzích územiach konflikty. Z toho vyplýva, že naše územie potrebujú na to, aby ho mali k dispozícii pre ďalšiu budúcu agresiu. Je to absolútne neospravedlniteľné. Preto nemôžeme za tento návrh hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím teraz prečítať zopár myšlienok, ktoré som si vypočula z videa, z vystúpenia pána Georgea Friedmana 4. februára 2015. roku, ktorý sa dotýka práve Ukrajiny a situácie, ktorá teraz vznikla. (Zaznievanie gongu.) Ja budem teraz citovať to, čo on hovoril, nie sú to moje myšlienky, je to zaujímavé a myslím si, že to veľmi súvisí sú súčasnou situáciou. Nebudem to komentovať a záver nech si urobí každý sám.
Citujem: "Prvotný záujem USA, pre ktorý sme viedli vojny – prvú, druhú, ale i studenú – je vzťah medzi Ruskom a Nemeckom. Pretože ich jednota je pre nás jedinou hrozbou, preto sa musíme uistiť, že k takému spojeniu nedôjde. Trik je v tom, že USA sú pripravené vybudovať sanitárny koridor okolo Ruska. Rusko si je toho vedomé a verí, že USA chce rozbiť Ruskú federáciu. Rusko si myslí, že ako povedal Peter Lawrie, citujem: ,Nechceme vás zabiť, my vás chceme len tak trošku poškodiť.´ Koniec citátu pána Petra Lawrieho. Citujem ďalej pána Friedmana: V Európe nie je žiadna jednota, každopádne, keby som bol Ukrajincom, urobil by som presne to, čo robí, vtiahol by som do deja USA. USA má zásadný záujem mať pod kontrolou všetky oceány sveta, to zatiaľ nikto nedokázal. Vďaka tomu môžeme napádať ľudí, zatiaľ čo oni nás napádať nemôžu. Je to úžasná vec udržať si kontrolu. Udržať si kontrolu nad oceánmi a vesmírom je základom našej moci. Najlepší spôsob, ako poraziť nepriateľskú flotilu, je zabrániť jej výstavbe. Je to cynické, určite nie morálne, ale funguje to. Máme možnosť, ale aj schopnosti v prvom rade podporovať viacero súperiacich síl tak, aby koncentrovali politickú podporu na seba. Podporu hospodársku, vojenskú, poradcov, čo sa teraz posledných minimálne päť-šesť rokov dialo aj na Ukrajine. A je jasné, že z USA nemôžu trvale zasahovať naprieč celej Euroázii, musíme zasahovať selektívne."
Tak toto sú plány, ktoré boli pred šiestimi rokmi a je to, je to dlhé video, nemohla som všetky myšlienky. Samozrejme, dotýkal sa aj iných politických akcií, to, čo urobili v Afganistane, v Iraku, všetky tieto vojny, tak ale ja som vybrala len pasáže, ktoré sa či už priamo, alebo nepriamo, okrajovo týkali Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja by, ak dovolíte, ja by som sa vyjadrila ku všetkým štyrom materiálom, ktoré predkladá pani ministerka en bloc, pretože predstavujú návrhy jedného problému, a to reformy súdnictva.
Chcem konštatovať, že tieto reformy v podstate sú reformami nie kvality fungovania súdov, ale len počtu a sídla súdov. Čiže prakticky mení, chceme meniť len obal nejakého problému, ale nemeníme vnútro. To vnútro, ktoré je nevyhovujúce, možno prehnité. Toho sa táto reforma netýka.
Predložený, predložené návrhy reformy súdnictva predstavujú koncepčne nevyvážený bez hlbšej analýzy dôvodnosti tejto reformy metodicky v mnohých prípadoch rozporuplný a v časovom merítku nerealizovateľný materiál. Neexistujú relevantné dôvody na uskutočnenie reformy už v tomto časovom období, keďže štruktúra súdov v prvostupňovom a odvolacom konaní je ustálená ako po stránke personálnej, tak aj po stránke materiálnej a súdy vo svojich sídlach predstavujú dôležitý prvok v živote občanov.
Zarážajúcim faktom je, že milá pani ministerka spravodlivosti po svojom nástupe doteraz nerealizovala vytýčenie základných úloh pri riadení a správe všeobecných súdov. Nemôže zasahovať do konkrétnej rozhodovacej činnosti, v poriadku, ale musí naformulovať víziu, priority, prognózy a vymenovať aplikačné, čiže vnútorné problémy všeobecného súdnictva. Má dohľadové a sledovacie opatrenia, ktoré by mali byť zamerané na znižovanie reštančných vecí starších ako jeden rok a na zabezpečenie priebežného a plynulého vybavovania trestnej občianskoprávnej a obchodnej agendy. Takýto rozbor pani ministerka doteraz nepredložila verejnosti a čo je prekvapujúce, doteraz správa o úlohách všeobecného súdnictva nebola predložená na prerokovanie vládnemu kabinetu. Ide predovšetkým o problémy nezávislosti súdov, sudcov, indikátori kvality, rozhodovania a faktory determinujúce dôveryhodnosť všeobecného súdnictva.
Predložená reforma chybne predpokladá, že jej realizáciou sa zlepší pohľad občanov na činnosť súdov. V tomto smere dôveryhodnosť závisí iba od kvality rozhodovacej činnosti sudcov, od ich morálnej, od jej morálky, samozrejme, pričom prešľapom proti záveru je zlé a nespravodlivé, so zákonom nezlučiteľné rozhodnutie konkrétneho sudcu. Toto trápi občanov. Občania chcú, aby sa súdne konania skrátili, aby čo najrýchlejšie sa dočkali spravodlivého rozsudku, aby tí sudcovia neboli závislí, resp. neboli demoralizovaní, a aby sa odstránil lobizmus a aj korupcia zo súdov.
No a tretím faktorom, samozrejme, je, pre občana je veľmi dôležité, aby ten súd bol čo najbližšie k jeho bydlisku. To je preňho veľmi dôležité, čo, samozrejme, týmito reformami bude dosť značne nabúrané.
Pani ministerka dôkladne nepomenovala základné problémy súdov, resp. sudcov, od ktorých sa môže odraziť pri tvorbe revízie súdnej mapy. Ide najmä o tieto problémy, ako sú zbytočné prieťahy v súdnych agendách, subjektívne prieťahy vo väzobných súdnych veciach, predlžovanie súdneho konania z dôvodu arbitrárnosti, svojvôli sudcu v súdnom postupe a pri rozhodovaní oneskorený výkon súdnych rozhodnutí. Ešte nerešpektovanie právneho názoru vyšších súdov, nevyvodzovanie zodpovednosti za hrubé porušovanie zákona sudcov riadiacimi pracovníkmi všeobecných súdov.
Na riešenie týchto náročných úloh slúži súdny dohľad ministerstva prostredníctvom riadiacich pracovníkov súdov, čo však má ďaleko od efektívnosti.
Predkladaný materiál, resp. materiály súdnej reformy pani ministerky je iba jej slohová úloha v zmysle straníckej úlohy s prenosom do programového vyhlásenia vlády. Negatívne sa proti nemu stavajú najmä bratislavskí a košickí sudcovia. Aj Združenie sudcov Slovenska poukazuje na to, že reforma nevychádza zo skutočných podmienok výkonu súdnictva na súdoch a má zreteľné znaky politickej motivovanej účelovosti a nie požadovanej účelnosti zmeny sídla súdov. Plénum sudcov Krajského súdu v Bratislave konštatovalo, že jeho sudcami, že s jeho sudcami návrh nebol diskutovaný, sudcovia krajského súdu neboli prizvaní do pracovnej skupiny pri jeho tvorbe napriek tomu, že návrh reformy počíta so zrušením bratislavského krajského súdu ako súdu odvolacieho s prenosom kompetencií do Trnavy a s vytvorením jedného mestského súdu ako prvostupňovej inštancie.
Sudcovia vo svojej analýze konštatujú, že majú vytvorené priaznivejšie materiálno-technické podmienky ako Krajský súd v Trnave, pričom absentuje analýza týkajúca sa finančného dosahu na sudcov obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. Historické i súčasné hľadisko v okolitých európskych štátoch poukazuje na to, že organizácia súdov v hlavnom meste je vlajková loď súdov a má svoje osobitné špecifiká. Je nemysliteľné, aby hlavné mesto republiky malo odvolaciu agendu v inom, menšom krajskom meste a okresné súdy boli zlúčené do mestského súdu ako súdu prvostupňového.
Autori návrhu reformy pozabudli, že päť okresných súdov nie sú súdy malé s desiatkou sudcov, ale ide v slovenskom pohľade o veľké, riadne veľké mestá. Okres Bratislava I má okolo 41 800 obyvateľov, okres Bratislava II okolo 116 200 obyvateľov, okres Bratislava III má okolo 69 400 obyvateľov a okres Bratislava IV. má 97 700 obyvateľov. Nehovoriac o okrese Bratislava V - Petržalka s 110 300 obyvateľmi. Ktoré iné mestá na Slovensku ešte sú tak veľké? Okrem Košíc. Takže sú to v podstate, Bratislava je zložená z veľkých miest. A keď Košice môžu mať, tak prečo nemôže súd aj Bratislava V, ktoré je porovnaním tak veľké? Nechápem to.
Každé z týchto okresov má viacej obyvateľov ako mesto Trnava. Nie je potrebné širšie rozoberať, aké ústredné a hospodárske organizácie sídlia v Bratislave. Je nezmyslom tejto, tieto okresy zrušiť a vytvoriť jeden zmätočný celok, pričom sa poruší zásada vykonávacieho konania sankcií v mieste bydliska. Neplatí teda podmienka revízie súdov, tzv. rozdrobený malý súd a už vôbec neplatí podmienka špecifikácie súdu, sudcov, keďže odvolávací súd okresné súdy v Bratislave majú najväčšiu mieru špecializácie na území Slovenskej republiky a to ideme rušiť.
Z predchádzajúcich bodov je zrejmé, že návrh reformy treba odložiť a dopracovať ho potom, ako ministerka predloží do vlády koncepčný materiál o aktuálnej úrovni všeobecného súdnictva Slovenskej republiky a o možnostiach optimalizácie súdnej sústavy a o opatreniach na riešenie aktuálnych aplikačných súdnych problémov. Až po takýchto krokoch možno materiál prepracovať za účasti sudcov, prokurátorov a samosprávnych orgánov. Už teraz však treba potvrdiť organizačnú štruktúru súdov v hlavnom meste Bratislava tak, že odvolacím súdom bude súd, ktorý má sídlo v Bratislave, a prvostupňovými súdmi budú súdy podľa okresov Bratislava I až V.
Chcela by som na záver zdôrazniť, že existuje reforma, ktorou myslíme pozitívne zmeny a existuje aj deforma alebo deformácie, ktorými sú negatívne zmeny. Čiže zmena, akákoľvek zmena nemusí byť vždy pozitívnou zmenou. Môže byť negatívnou zmenou. Preto treba sa zamerať na to, aby takáto, ak ideme robiť reformu, aby bola efektívna, aby slúžila ľuďom, občanom, keďže adresátom týchto reforiem alebo tejto, týchto predkladaných materiálov má byť verejnosť, občan, tak má sa prihliadať na to, čo ten občan si želá a čo to preňho prinesie. A nerobiť nejakú samoúčelnú politickú slohovú prácu pre to, aby sa splnilo programové vyhlásenie vlády. Treba skutočne pozerať na občana.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že efektívnosť tohoto zákona je nesporná. Myslím, že nikto nemôže ho spochybniť. V súčasnej dobe, keď sa diskutuje o odpadoch, máme už aj nové zákony a hlavne v súvislosti hromadenia a úplne zahltenia zemegule práve plastovým odpadom, tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý. Mali by sme každý začať od seba. Nielen v domácnostiach separovať, ale aj tie cintoríny. Skutočne vidíme to všetci, chodíme na cintoríny. Sú tam veľkokapacitné obrovské kontajnery, kde sa hádže všetko. A je to presne tak, ako to povedal náš kolega. Samozrejme, keby sa to, minimálne keby sa len plasty oddeľovali, keby dali cintoríny, správa cintorínov dala k dispozícii aspoň dva kontajnery vedľa seba, tak určite spočiatku menej a postupne, jak si ľudia zvyknú, bolo by to veľmi užitočné pre naše životné prostredie. Preto si myslím a prosím o podporu tohoto zákona.
Ďakujem.