Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.6.2020 o 15:27 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2020 15:27 - 15:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, vy tak, v takom zaujímavom mixe miešate pravdy, polopravdy s úplnými klamstvami. Ja si tak len z každého jedno vyberiem.
Áno, povedali ste a tu súhlasím, vyššia transparentnosť, efektívnosť, a teda menej kradnutia musí priniesť úspory, a aj prinesie, to, to som presvedčený.
Potom ste hovorili, že EÚ teda bude tlačiť, tlačiť peniaze. No, Únia si tie peniaze požičia a bude ich treba vrátiť, hej? Takže takto.
A potom, že veľa autorov ten, ten dokument robilo. No áno, veď práve z rozličných pohľadov vznikajú najlepšie riešenia. Nikto nemá patent na rozum, takže áno, veľa autorov je, je dobré, že bolo, a práve o to je ten dokument lepší a kvalitnejší.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2020 15:03 - 15:05 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem asi od konca.
Pán kolega Valášek, veľmi pekne ďakujem za tvoje slová. Áno, je jasné, slovenská ekonomika bude musieť diverzifikovať, tá závislosť, silná závislosť na priemyselnej produkcii a špeciálne tej automobilovej sa ukazuje ako veľká slabina, takže úplný súhlas. A každá kríza je teda, tak ako si povedal, nielen hrozba, ale aj príležitosť. Zároveň presne tie, teda pomoc, ktorá vie prísť z EÚ, bude viazaná na reformy. Takže v podstate tá príležitosť je, že Slovensko má možno historickú šancu diverzifikovať našu ekonomiku a posunúť sa skutočne dopredu.
Kolegyňa, kolegynka Zitka Pleštinská, ďakujem pekne za slová. Aj ja som, bol som rád, že som teda bol na rokovaní aj európskeho výboru včera a myslím si, že takto nejak by to malo byť, tak sme aj s kolegom Valáškom dohodnutí, že to sú témy, ktoré sa veľmi prelínajú a je dobré spolupracovať na nich z oboch pohľadov – aj z toho európskeho, aj z toho finančného. A ja ešte stále dodávam, že aj ekonomického, samozrejme.
Pán poslanec Mazurek, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, samozrejme, ešte raz to chcem, aby to jasne zaznelo. Dlh na každého jedného Slováka je 9-tisíc euro. Pardon, ak som povedal miliónov, bol to omyl a ospravedlňujem sa. No áno, samozrejme, súhlasím aj s tým a hovoril som to aj v prejave, musíme otvárať ekonomiku, my sa musíme pridať ku ostatným krajinám, ktoré už štartujú, my sa nemôžme stať ostrovom nejakého, nejakej izolácie, ale myslím, že sa to deje a musí sa to diať ešte aj rýchlejšie. Takže áno, v tomto súhlas.
Pán poslanec Ferenčák, no, máme nejakú históriu, my máme nejaké, na základe niečoho proste sme začali pracovať a fakt je ten a možno som na začiatku plakal, ale áno, tých 10 mld. eur za posledných osem rokov vlády SMER-u, to bolo to zvýšenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.6.2020 14:55 - 14:57 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predložený Program stability Slovenska na roky 2020 až 2023 je po programovom vyhlásení vlády prvý rozsiahly a komplexný dokument, ktorý prezentuje rozpočtovú stratégiu. Je to dokument s množstvom grafov a tabuliek, ktorý Slovensko nepredkladá občanom, ale Rade Európskej únie a Európskej komisii. Na Európskej únii budeme v najbližších troch rokoch veľmi závislí, nakoľko masívna podpora na zachovanie pracovných miest, na stabilizáciu krajiny, ekonomiky v nej a aj na rozvoj príde práve z Európskej únie. Aj preto, a preto potrebuje darca finančných prostriedkov, podotýkam v miliardách eur ročne, vedieť, ako si predstavujeme hospodárenie v našom štáte.
Európska únia nechce od nás vyhlásenia, zámery a plány. Európska únia od nás požaduje pekne v tabuľkách zosumarizované, čo sme schopní vyprodukovať, koľko si sami na seba zarobíme, koľko z toho minieme a na čo to minieme a ak minieme peniaze naviac oproti tomu, čo sme schopní si zarobiť, teda koľko to bude. Európska únia má stanovené limity, ktoré nesmieme prekročiť. Tvrdé limity, aj keď dnes sú vďaka pandémii COVID-u uvoľnené. Slovensko v materiáli prezentuje, že verejné financie budeme mať pod kontrolou a naša pozícia bude udržateľná.
Rovnaký dokument bol prijímaný aj minulý rok a bol plný prianí, neváham si, neváham povedať, že snov. Vládnuca koalícia už neplánovala do budúcnosti žiadne deficity, len nuly, prebytky a veľkú pohodu. Opierala sa o silný rast ekonomiky, menovite hneď v prvom odstavci o novú automobilovú výrobu, o silný trh práce, vysoké a rastúce daňové príjmy. Čistý dlh bol na konci roku 2018 na 43 % HDP a program bol plný slov o ozdravení, konsolidácii a pohode. Okrem úrovne čistého dlhu na začiatku obdobia dnes už nič neplatí.
Vizitka stavu krajiny, o ktorý sa opiera dnes predložený materiál, nie je dobrá. Slovensko bude potrebovať veľa. Veľa peňazí budeme musieť rozumne použiť na sanovanie dezolátneho stavu sektorov, ktoré mali byť po ôsmich rokoch hojnosti, silných výberov daní, rastu výdavkov a míňania, ako keby sme peniaze tlačili, vo výbornom stave.
Krajina sa za posledných osem rokov výrazne zadlžila. Verejný dlh narástol o 10 mld. eur a na každého obyvateľa pripadá 9 mil. eur dlhu, ktorý raz bude potrebné, samozrejme, vrátiť. Prezentácia dlhu v percentách oproti HDP je skresľujúca hlavne v dobrých časoch. 50 miliárd dlhu je 50 % HDP v roku 2019, ale ak nám HDP klesne o 10 %, zrazu výška dlhu ako percento HDP výrazne stúpne, napriek tomu, že to bude tých istých 50 miliárd.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo na dosiahnutie výborného stavu v zdravotníctve s novými nemocnicami. Naopak, aj tie staré sú zadlžené a neplatia ani odvody.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na dosiahnutie výborného stavu železníc a ciest. Naopak, diaľnice sú nedostavané, železničné stanice ošarpané, trate častokrát v stave, že vlaky po nich môžu ísť len krokom, samotné lokomotívy aj vlaky zastarané.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu domovov dôchodcov a zariadení sociálnych služieb, ani na postavenie nových základných, stredných či vysokých škôl a internátov. Naopak, budovy chátrajú, teplá voda v školách je výnimkou, slušné, čisté a útulné prostredie pre našich seniorov je len snom.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na modernizáciu ozbrojených síl či vybavenia polície. Naopak, sme pred sanovaním havarijného stavu mnohých budov, techniky a základného vybavenia.
Tých 10 miliárd sa nepoužilo ani na vybudovanie modernej IT infraštruktúry, na jednoduché vybavovanie služieb pre občanov. Naopak, sme prebyrokratizovaná krajina, procesy sú náročné na manuálne spracovanie, občan sa nabehá po úradoch, v mnohých prípadoch po rozpadnutých budovách, poštách či iných inštitúciách.
Tých 10 miliárd nepocítili ani samosprávy, obce, mestá a župy, ktorým chýbajú prostriedky na boj so záťažami životného prostredia, so skládkami, s cestami v dezolátnom stave, nedostatkom miest v škôlkach, ktoré nie sú postavené, s personálom, ktorý nie je kvalitne zaplatený.
Krajina mala osem programov stability. Programov plných snov, úspechov, konsolidácií a miliárd. Minuli sa. Je po nich, zostal dlh a treba ho splácať. A prišiel vírus. Napadol našu ekonomiku, ide nám zobrať pracovné miesta, ľuďom príjem, rodinám peniaze na splátky spotrebných úverov. Všetkým pribudnú vrásky. Na stole máme program stability, ktorý používa slová ekonomické dopady, pokles, riziká, zvýšenie dlhu, deficit, nízke dane. Ale používa aj slová stabilizácia, podpora, opatrenia, investície, udržateľnosť, disciplína a obnova.
Dovoľte mi komentár k základným, zásadným číslam. Nevieme presne ani, čo bude o mesiac, preto sa sústredím na rok 2020 a roky 2021 až ´23 ponechám len s jedným komentárom.
Program stability predpokladá stabilizáciu dlhu Slovenska na úrovni 62 % HDP s čistým dlhom, ktorý je po zarátaní disponibilných finančných prostriedkov len 57 % HDP. Nominálne môže ísť o nárast až o 12 mld. eur. Už dnes, ku koncu mája 2020, je deficit vlády na úrovni 3 mld. eur. A to sme len na začiatku boja s krízou. Naša vláda preberala štátnu kasu 20. marca s deficitom 2 mld. eur. Najdôležitejšie je vysvetliť, čo nás tento rok dovezie do cieľa s hodnotou takmer 8 mld. deficitu. Tento dôležitý prehľad je na strane 15 predmetného materiálu.
Pôvodný absolútne nereálny odhad deficitu pol miliardy eur narastie o 3 mld. v dôsledku nižších príjmov rozpočtu. Okrem odkladu a odpustenia pár miliónov na daniach nič nebudeme robiť, ale prídeme o 3 mld. eur. Je to kombinácia nižších daní od obyvateľov, ich nižších príjmov, od SZČO z ich daní, od firiem a nakoniec aj od menšej DPH vďaka utlmenej spotrebe. Finančná pomoc rozpočtu na podporu zachovania pracovných miest a sanáciu ekonomiky bude stáť asi 1,5 mld. Z vlastných zdrojov teda žiadna veľmi masívna pomoc, len 1,5 mld. A to už sme na deficite 5 mld. eur.
Ďalšie dve-tri miliardy sú konečne, je konečne správne spočítaný vplyv už predpokladaných výdavkov štátu vrátane 13. dôchodkov, podhodnotenia výdavkov na ministerstvách a zreálnenia príjmov samospráv, Sociálnej poisťovne, envirofondu, nižšie príjmy z e-kasy a pár drobných iných položiek. Aj bez COVID-u by sme boli namiesto na pol miliarde deficitu na troch-štyroch miliardách, dostaneme sa ale na osem. Opakujem, že pri preberaní vlády po osemdesiatich dňoch roka sme už boli na mínus dvoch miliardách, teda 2 mld. deficitu.
Financovanie nárastu dlhu je založené na troch parametroch, ktoré Slovensko má nie vďaka, ale napriek trom vládam strany SMER. Po prvé, Slovensko je v eurozóne so stabilnou menou, nízkymi úrokovými mierami a s kreditom veľmi podobným Nemecku, Holandsku, Rakúsku. Euro je garantom prístupu na finančné trhy a posledné emisie dlhopisov v apríli tohto roku nám ukázali, aký je náklad na dlh. Aj pri dlhých pôžičkách ide o približne 0,5 % ročne. Je potrebné povedať, že dnes sú zadlžené všetky krajiny, aj eurozóny, a všetky budú do tej svojej pomyselnej špajze nakupovať služby a tovary aj na sekeru, na dlh.
Po druhé. Slovensko má síce infraštruktúru v nelichotivom stave a nová vláda neprevzala modernú krajinu, ale výška dlhu voči schopnosti produkovať hodnotu voči hrubému domácemu produktu je nižšia ako v prípade Grécka alebo Talianska. Dokonca aj nižšia ako v prípade Nemecka. Máme v rukách veľmi dobrú kreditku a program stability hovorí o tom, že veci máme vo vlastných rukách, máme plán, koľko a kde minúť a limity na tej kreditke neprekročíme.
A po tretie, Slovensko je síce výrazne závislé v tvorbe hrubého domáceho produktu na priemyselnej výrobe, máme 26 % oproti priemeru Európy 20 %, ale našťastie sme závislí a napojení na ekonomiky silných krajín, ako je Nemecko, Rakúsko, Česko. Zotavenie sa týchto krajín bude mať zásadne pozitívny vplyv aj na našu ekonomiku, a preto ich úspech bude aj naším úspechom. Platí však, samozrejme, aj to, že pokles u nich sa nutne prejaví poklesom aj u nás.
Parametre zamestnanosti, priemernej mzdy, inflácie a spotreby sú v programe stability modelované v niekoľkých scenároch. Je pravda, že napriek nízkemu priamemu zásahu pandémiou sú posledné čísla rastu nezamestnanosti, poklesu HDP, deficitu verejných financií a spotreby dramatické a už teraz, v tomto momente horšie ako v základnom scenári. Na to, aby sme sa vyhli horšiemu scenáru s dlhšou karanténou, je potrebné okamžite pochopiť, že zmienené fundamentálne dáta majú negatívny trend vývoja, že dosahujú alarmujúce hodnoty a dlhšie a rozsiahlejšie, a preto pretrvávajúca karanténa tieto parametre ešte zhorší. To sa týka všetkých oblastí života krajiny, ale špeciálne sektora služieb. Ak nechceme byť závislí v počte zmien v štyroch automobilkách, tak sa musí otvoriť a výrazne povzbudiť sektor služieb, hlavne vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna oblasť, voľnočasové, športové a kultúrne aktivity. Takisto sektor dopravy a distribúcie, ale aj umenia, rekreácie a zábavy. To sú sektory, ktoré sú už veľa týždňov silno utlmené, ale k tvorbe HDP prispievajú zásadným spôsobom. Poľnohospodárstvo a stavebníctvo nie sú na Slovensku tak zásadne krízou postihnuté, ale tiež je potrebné ich podporiť.
Základný scenár ráta s použitím verejných prostriedkov v sume 1,5 mld. eur na opatrenia podpory záchrany pracovných miest a podporu likvidity v ekonomike. Zatiaľ je použitých pár desiatok miliónov eur z našich rozpočtových zdrojov, pretože program prvej pomoci je totiž spolu, z 85 % spolufinancovaný z prostriedkov EÚ. Čerpanie sa síce rozbieha, ale stále je nedostatočné. Tu si musíme dnes sypať popol na hlavu a je jednoznačne potrebné pomoc razantne zvýšiť a zrýchliť. Po predložení programu stability Rade EÚ budeme totiž veľmi skoro skladať účty. A určite chceme dostať dobrú známku s komentárom, že Slovensko je úspešný príbeh v boji s dopadmi krízy.
Slovensko potrebuje zachovať každé jedno pracovné miesto, zachrániť každú jednu existujúcu životaschopnú prevádzku a firmu a potrebujeme plne obnoviť ekonomický život. Potrebujeme riadiť verejné financie a ich použitie tak, aby z každého eura mal osoh každý občan našej krajiny. Pracujúci ľudia, ale aj tí, ktorí sú odkázaní na pomoc, pretože ide o spojené nádoby.
Naše pôžičky majú strop, limit a Európska únia a eurozóna má jasné pravidlá správania sa. Predkladaný materiál je o schopnosti Slovenska ich dodržať, a preto vás prosím o jeho podporu. Zároveň by som chcel tiež poďakovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Inštitútu finančnej politiky za kvalitne spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.6.2020 14:39 - 14:41 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 (tlač 113). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím uznesením č. 106 z 26. mája 2020 pridelil program stability na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a tiež Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom III v tejto spoločnej správe odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 37 zo dňa 3. júna 2020. Výbor ma poveril za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.6.2020 14:34 - 14:35 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor NR SR pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor NR SR. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.6.2020 13:41 - 13:42 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 112 z 28. mája 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách a o doplnení niektorých zákonov (tlač 119) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 14. schôdzi dňa 3. júna 2020 a prijal uznesenie č. 35, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o... vládneho návrhu, o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách a doplnení niektorých zákonov (tlač 120) v skrátenom legislatívnom konaní na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2020 9:54 - 9:58 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, ctené kolegyne, kolegovia.
Pán guvernér, ďakujem pekne za prednesenie správy. Mám, mám v podstate tri otázky. Čo sa týka správy, chcel by som sa spýtať, ako pokračuje vaša snaha o zefektívnenie Národnej banky Slovenska. Správa hovorí o znížení stavu zamestnancov v minulom roku o jedna. V čom vidíte problém, že sa nejak nedarí viacej znížiť počet, počet zamestnancov, tak ako sa zefektívňuje aj vôbec teda komerčný finančný sektor?
Chcem však na druhej strane pozitívne vyzdvihnúť, že od svojho založenia Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sídli v budove národnej rady Slovenska (pozn. red.: správne malo byť "Národnej banky Slovenska") a takto dochádza aspoň k nepriamemu šetreniu nákladov, keď postupne sa znižujúca úloha Národnej banky Slovenska pre našu spoločnosť z dôvodu spoločnej menovej politiky a spoločného dohľadu je nahradzovaná, naopak, postupne sa zvyšujúcou úlohou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre našu spoločnosť. Je veľmi, veľmi pozitívne vidieť takéto synergie, a teda verím, že to bude pokračovať aj, aj v budúcnosti.
Čo sa týka aktuálnej situácie, všetci sme si prečítali vaše odhady o dramatickom poklese ekonomiky. Myslím, že všetky relevantné inštitúcie, či už Európska únia, alebo aj Inštitút finančnej politiky, alebo teda aj Národná banka vidia situáciu s ekonomikou veľmi podobne a veľmi dramaticky. Čaká nás, myslím, bezprecedentný pokles ekonomiky, ktorý, na ktorý sa teda musíme pripraviť a na ktorý budeme musieť všetci spoločne reagovať.
Čo sa týka; dobre. Čiže keďže nemáme na Slovensku k dispozícii menovú politiku, stále máme k dispozícii tzv. makroprudenciálnu politiku. Táto sa snaží cez zvyšovanie a znižovanie kapitálových požiadaviek a cez sprísňovanie a uvoľňovanie úverových štandardov vplývať na trh úverov. Zatiaľ čo v minulosti sa ekonomika prehrievala a bolo správne brzdiť úverovanie, situácia v súčasnosti, ako som už spomínal, je dramaticky iná. Štát sa snaží úverovanie ekonomiky zachrániť aj pomocou garancií a, čo je však veľmi prekvapivé, Národná banka tomuto zatiaľ vôbec nepomáha. Máme najvyšší tzv. proticyklický vankúš v eurozóne na úrovni 1,5 %, ktorý vyslovene zdražuje úverovanie, pričom iné banky v eurozóne, ktoré tento vankúš mali, sa ho okamžite rozhodli dramaticky a razantne znížiť na nulu. Aby som bol úplne presný, tak jedine Luxembursko toto drží na úrovni 0,5 %.
Treba povedať, že teda Národná banka mala naplánované ešte pred krízou teda jeho zvýšenie z 1,5 % na 2 %, čo sa teda neurobilo. Ale stále si myslím, že toto 1,5 % je proste veľmi, veľmi vysoké, a ťažko sa mi chápe, že teda NBS-ka je v tejto oblasti takto byrokraticky pasívna.
Podobne čo sa týka úverových štandardov, tu takisto nedošlo k žiadnej zmene, pričom pozrime sa napríklad do Českej republiky, kde je úverový trh veľmi podobný ako slovenský vrátane úverových štandardov. Česká národní banka okamžite znížila proticyklický vankúš na nulu a, ako som už spomínal, a uvoľnila úverové štandardy. Táto pasivita NBS-ky nevyzerá dobre, preto sa pána guvernéra pýtam, kedy Národná banka Slovenska pomôže našej ekonomike aj týmto spôsobom a zníži proticyklický vankúš na nulu, ako aj odstráni sprísnené úverové štandardy z minulosti, čo bude vlastne v súlade teda aj so snahou vlády, aby sme teda pomáhali aj úvermi ťažko skúšanej ekonomike.
Pán guvernér, verím, že aj naďalej, že banka bude pod vaším vedením nezávislá a odborne orientovaná a bude sa snažiť byť maximálnou oporou pre našu ekonomiku. Ešte raz ďakujem za vypracovanie správy.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.5.2020 18:13 - 18:13 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem. Zvolám zasadnutie výboru pre financie a rozpočet zajtra 9.00 hod., miestnosť č. 31. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.5.2020 15:35 - 15:35 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže ako už bolo spomenuté, zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, miestnosť č. 31 o 15.45 hod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.4.2020 15:34 - 15:34 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem za slovo.
Pán minister, ďakujem za vaše slová, ďakujem za nás všetkých, čo žijeme na vidieku obklopený zelenými púšťami, za nás všetkých, ktorí fakt na poliach pravidelne vidíme hlavne veľké postrekovacie stroje a prázdne včelie úle. Aj nám ste práve zapli svetlo na konci tunela. Ďakujem, ďakujem.
Skryt prepis