Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. No, ja som si vybral ten, ten priemer ako, ako, pán kolega, ste čítali teda, že koľko percent týždenného obratu generujú vlastne jednotlivé oblasti. Áno, pre potraviny, pre nákup potravín je jednoznačne nedeľa najslabším dňom v týždni. No, je to prirodzené, väčšinou v nedeľu tie potraviny jeme, nie kupujeme, hej? Takže pre nich je ten dopad malý, aj preto nevidia v tom nejaký veľký problém. Ale pre elektropredajne napríklad, ale pre predaj nábytku, proste tovar, kde potrebujete viacero hodín na vybratie, vysvetlenie, pre nich je častokrát nedeľa najsilnejším alebo druhým najsilnejším dňom v týždni a generuje im niekedy takmer až 20 % tržieb. Ak to spriemerujeme, vyjde z toho pekný vyhladený priemer, že vlastne nič sa nedeje. Ale nedeľným zákazom niekoho poškodíme málo a niekoho poškodíme výrazne. Potravinári to dobehnú v šiestich dňoch, súhlasím, ja neviem, elektronika alebo proste takéto tie impulzívne nákupy to nedobehnú. Takže toto tiež treba vnímať, že ten svet je pestrý.
Som veľmi rád, ďakujem pekne za vystúpenie pána kolegu Beluského, začal teda, že argumentami proti predaju cez nedeľu, ale som rád, že padli aj argumenty za. Čiže fakt to bolo vyvážené.
A som rád, že ste aj spomenuli to, čo som aj ja spomínal, že podiel víkendovej alebo nedeľnej práce klesá. Takže smerujeme k správnemu akoby výsledku. Stále menej z nás je nútených v nedeľu pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky reakcie. No, ono by to chcelo čísla, chcelo by to čas, v dvoch minútach sa to ani nedá alebo minimálne ja to nedokážem, tak skúsim aspoň reagovať, čo stihnem.
Pán kolega Juraj Gyimesi, no takto, ruka trhu. Ruka trhu sa napríklad úplne správne vysporiadala s nočným predajom v hypermarketoch. Pamätáme si, voľakedy boli hypermarkety otvorené v noci, nebolo treba to zákonom zakázať. Ono to vlastne tým vývojom, ľudia sa rozhodli, že v noci je skutočne lepšie spať alebo venovať sa rodine, a ten záujem prestal, tým pádom vlastne nočný, nočný predaj skončil. Dnes nenájdete, nenájdete otvorený žiadny hypermarket, dokonca ani lekárne už. A takto niečo, to funguje vlastne aj, aj s týmito víkendami, resp. nedeľami. Človek je tvor lenivý, človek pracuje nie preto, že chce, ale z veľkého percenta preto, lebo musí, a ak bude naša životná úroveň stúpať, stále viacej ľudí bude chcieť radšej oddychovať a venovať sa rodine, ako pracovať.
Toto napríklad dokazujú aj štatistiky. Za posledné dva-tri roky podiel víkendovej práce na Slovensku klesol. Stále sme, ešte stále asi 2 % nad európskym premierom, priemerom, ale asi o 2,5 % už klesla víkendová práca, takže my zasa, my máme správne smerovanie. Stále menšie množstvo našich občanov pracuje v nedeľu. Čiže tu si myslím, že tú neviditeľnú ruku trhu nechajme pracovať a nemusíme hľadať zákonné regulácie, ktoré to, ktoré to teda zabezpečia.
Ja si myslím, že práve aj smerom ku kríze my potrebujeme uvoľňovať regulácie, rušiť byrokraciu, zvyšovať konkurencieschopnosť, nie vymýšľať nové, nové kolo regulácií, ktoré vytvoria snahu, ako ich obísť, a potom ďalšie, ďalšie vylepšenia tých regulácií. Takže nechajme tú ruku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nedeľný predaj je aj hodnotová téma, nechcem sa jej však veľmi venovať, jednak v rozprave už teda sa jej bolo venované a myslím si, že ešte, ešte aj hodnotová časť témy dostane ďalší priestor. Hlavne si však myslím, že v aktuálnej ekonomickej kríze je ďaleko podstatnejšie a dôležitejšie ekonomické hľadisko, ktorým je hlavne teda strata pracovných miest.
No ale prečítal som si dôvodovú správu ku predmetnému návrhu pánov poslancov za ĽSNS. Je to také dosť zvláštne čítanie, dovolím si to viac-menej prejsť mlčaním, ale jeden odsek si dovolím prečítať. Citujem: "Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, tzv. shopping parkoch, a je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku a tým aj oslabenia našej spoločnosti." No, po prečítaní tohto vyjadrenia ma napadá jedna paralela s dobou pred novembrom 1989, vtedy bola taká obľúbená formulka vtedajších kádrovákov, že osoba vedie záhaľčivý spôsob života. Presne takýto trošku závan doby cítiť z odôvodnenia tohto návrhu, že čakal by som tam možno viac tých ekonomických, no ale hlavne, toto je sociálne inžinierstvo. Touto dôvodovou správou aj argumentáciou k nej ste sa prihlásili k ideológom, ktorým je jedno, aké reálne dopady bude mať novela zákona o zákaze nedeľného predaja na reálnu ekonomickú situáciu rodín na Slovensku. Nevyplýva z toho, že by vás zaujímalo, že ako prepustení zamestnanci zabezpečia dôstojný a harmonický život svojej rodine. Vyplýva z toho fakt také, že štátnym donútením obmedziť slobodnú voľbu alebo vôľu občanov Slovenska.
Ale áno, je to téma, ktorá je relevantná. V strane SaS sa nevyhýbame kvalifikovanej diskusii o tejto téme a diskutujme, určite áno, a vždy budeme, ale my teda vždy budeme za maximálne množstvo slobody a minimum štátnych regulácií. Takéto riešenia sa budeme snažiť vždy hľadať.
No ale aktuálne Slovensko žije inými problémami. Bezprecedentným poklesom ekonomickej aktivity, ktorá je fakt spojená s výrazným nárastom nezamestnanosti a asi sa všetci zhodneme, že má asi najväčší význam bojovať o zachovanie každého jedného pracovného miesta. Tu si dovolím zacitovať už z viackrát spomínaného prieskumu INESS: "Strata pracovných miest je najväčším a zároveň dátami najlepšie podloženým efektom obmedzenia otváracích hodín v maloobchode." Takto sa to stalo v prípadoch iných krajín a myslím si, že dnes fakt bezprecedentne v ťažkej situácii nemáme priestor na nejaký podobný experiment, či teda v slovenských podmienkach by nedeľný zákaz mal nejaké iné dopady, ako mal všade inde vo svete.
Preto prosím, kolegovia, myslite v prvom rade na ľudí. Na ľudí, ktorí by prijatím nedeľného zákazu predaja stratili prácu a nebudú môcť živiť alebo ťažšie budú živiť svoje rodiny. Prosím, neznižujte ľuďom možnosti, ako si udržať svoj príjem. Ešte hlavne špeciálne to, že tie pracovné miesta predavačov, dokladačov, to sú nie hocijaké pracovné miesta, ale práve také, ktoré sú veľmi málo dostupné pre niektoré skupiny ľudí v niektorých regiónoch. Proste nemajú inú možnosť sa zamestnať.
Dalo by sa argumentovať ešte veľmi dlho, ale vo svojej podstate je v aktuálnej situácii nedeľný zákaz takto jednoduchý. Slovensko a jeho občania si ho teraz fakt nemôžme dovoliť. Najnižší odhad je, že by o prácu prišlo takmer 4-tisíc ľudí z tých trvalých úväzkov, predovšetkým žien, keďže v maloobchode ich pracuje asi 85 %. Ale zároveň v nedeľu ešte pracujú brigádnici, študenti, mamičky, ktoré teda nemôžu v iných časoch, a títo všetci by tiež prišli o možnosť si privyrobiť. Ale ako som spomenul, áno, je to relevantná téma, diskutujme. Ale ak sa nám podarí spoločne zastabilizovať ekonomiku a postupne ju dostať aspoň na predkrízovú úroveň, potom sa vráťme k hodnotovej časti tohto problému a píšem alebo hovorím, že spoločne preto, pretože myslím si, že všetkým, ako sme tuná, všetkým bez výnimky nám záleží na fungujúcej ekonomike. Pretože práve fungujúca ekonomika je základným predpokladom, aby sa mali ľudia dobre – vaši voliči, naši voliči, všetci ľudia. A bohužiaľ, väčšina ekonomických predikcií hovorí o tom, že sa ekonomika nedostane na predkrízovú úroveň skôr ako o tri roky. A ja si tak myslím, že to je tak presne čas, kedy by sme sa mali k tejto téme, téme vrátiť, a dovtedy asi, asi by sme sa mali skôr venovať ekonomike. Čiže fakt, prosím, venujme čas a energiu ekonomike, bez nej nebude dobre fungovať zdravotníctvo ani sociálne veci, ani školstvo.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení členovia finančného výboru, pozývam vás na rokovanie nášho výboru dnes o 13.00 v našej miestnosti č. 31. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Kuffa, tu sa nikto nezastáva v tomto momente hazardu, tu sa všetci zastávame momentálne ľudí. Možno ste si nevšimli, ale máme tu ekonomickú krízu, ktorá nemá, nemá obdobu v histórii Slovenska, v podstate aj v histórii sveta podobná kríza ešte ani nebola. Dvanásťtisíc ľudí, ktorí sú zamestnaní v tejto oblasti, je v dnešnej situácii strašne veľa. To je 12-tisíc ľudí, ktorí majú svoje rodiny, ktorí ich potrebujú živiť. Toto je to hľadisko. Dneska, aj keď svet je pestrý, tak aj v tomto pohľade je to ekonomické hľadisko dôležité a to ekonomické hľadisko sú ľudia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Milé kolegynky, kolegovia, vážený pán minister, vošlo by sa to do faktickej poznámky, ale nebolo by ju k čomu, keďže nikto nie je v rozprave. Skutočne môžme si o odvetví hazardu myslieť čokoľvek, ale je to odvetvie ekonomiky, ktoré tiež bolo postihnuté krízou a tiež potrebuje v tomto momente pomôcť, takže aj z tohto dôvodu vás aj ja poprosím o podporu tohto zákona. To je všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo dňa 4. júna 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné, zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 55 poslancov, proti 63 poslancov a zdržalo sa 8 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený pán poslanec Marian Kotleba.
Zároveň ma poverovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 152 z 3. júna 2020 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko:
1. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor,
2. odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť
s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom - výbor, výbor pre financie a rozpočet.
Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplynul pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený pod bodom 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode čí..., o bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 zo 4. júna 2020. Týmto uznesením výbor zároveň, týmto uznesením výbor poveril, ma poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy tak, v takom zaujímavom mixe miešate pravdy, polopravdy s úplnými klamstvami. Ja si tak len z každého jedno vyberiem.
Áno, povedali ste a tu súhlasím, vyššia transparentnosť, efektívnosť, a teda menej kradnutia musí priniesť úspory, a aj prinesie, to, to som presvedčený.
Potom ste hovorili, že EÚ teda bude tlačiť, tlačiť peniaze. No, Únia si tie peniaze požičia a bude ich treba vrátiť, hej? Takže takto.
A potom, že veľa autorov ten, ten dokument robilo. No áno, veď práve z rozličných pohľadov vznikajú najlepšie riešenia. Nikto nemá patent na rozum, takže áno, veľa autorov je, je dobré, že bolo, a práve o to je ten dokument lepší a kvalitnejší.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem asi od konca.
Pán kolega Valášek, veľmi pekne ďakujem za tvoje slová. Áno, je jasné, slovenská ekonomika bude musieť diverzifikovať, tá závislosť, silná závislosť na priemyselnej produkcii a špeciálne tej automobilovej sa ukazuje ako veľká slabina, takže úplný súhlas. A každá kríza je teda, tak ako si povedal, nielen hrozba, ale aj príležitosť. Zároveň presne tie, teda pomoc, ktorá vie prísť z EÚ, bude viazaná na reformy. Takže v podstate tá príležitosť je, že Slovensko má možno historickú šancu diverzifikovať našu ekonomiku a posunúť sa skutočne dopredu.
Kolegyňa, kolegynka Zitka Pleštinská, ďakujem pekne za slová. Aj ja som, bol som rád, že som teda bol na rokovaní aj európskeho výboru včera a myslím si, že takto nejak by to malo byť, tak sme aj s kolegom Valáškom dohodnutí, že to sú témy, ktoré sa veľmi prelínajú a je dobré spolupracovať na nich z oboch pohľadov – aj z toho európskeho, aj z toho finančného. A ja ešte stále dodávam, že aj ekonomického, samozrejme.
Pán poslanec Mazurek, veľmi pekne ďakujem za upozornenie. Áno, samozrejme, ešte raz to chcem, aby to jasne zaznelo. Dlh na každého jedného Slováka je 9-tisíc euro. Pardon, ak som povedal miliónov, bol to omyl a ospravedlňujem sa. No áno, samozrejme, súhlasím aj s tým a hovoril som to aj v prejave, musíme otvárať ekonomiku, my sa musíme pridať ku ostatným krajinám, ktoré už štartujú, my sa nemôžme stať ostrovom nejakého, nejakej izolácie, ale myslím, že sa to deje a musí sa to diať ešte aj rýchlejšie. Takže áno, v tomto súhlas.
Pán poslanec Ferenčák, no, máme nejakú históriu, my máme nejaké, na základe niečoho proste sme začali pracovať a fakt je ten a možno som na začiatku plakal, ale áno, tých 10 mld. eur za posledných osem rokov vlády SMER-u, to bolo to zvýšenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)