Videokanál poslanca

Ďakujem, kolegynka Andrejuvová, jasné v podstate toto sme si povedali obaja, dnes je to dobrovoľné, ale možno, možno iné poviem, že tá paralela s tou, s tou lotériou je tá, že aj teraz sa bude diať vlastne to, že niekto, kto si na to povie, že wow, môžem získať peniaze a tá motivácia bude ešte väčšia, než že môžem vyhrať, je to, že fakt tá pokladníčka proste všetky bloky, ktoré si zamestnanec nezoberie, no ta si bude ťukať a bude to tam, bude to tam dávať. Že ono tak dobre, tej to pomôže, no otázka či, že to je taká tá správna pomoc. My sme, my sme Slovensko, že toto sa bude využívať, zneužívať. Zas je to také, že ten cieľ, že aby to pomohlo tam, kde to najviac treba. Podľa mňa to nevie, nevie, nevie zachytiť hej.
Ale, ale to takéto gro, to len poviem, je, že strašne veľa to bude na tej strane štátu stáť. Oveľa viac, než to prinesie prínosu, to je asi v dnešnej dobe kľúčové. Pretože, keď ordinujeme aj šetrenie občanom, keď aj musíme míňať verejné zdroje od občanov, to treba vždy vnímať, že každý balíček od niekoho pochádza, niekto sa ho musel vzdať, tak by sme mali ordinovať aj šetrenie štátu. A keď teda nechceme akoby to škrtať, že to čo už existujúce, aj to by bolo dobre, samozrejme, to, čo nezmysluplné, ale aspoň nevyrábajme nové byrokratické systémy, aspoň to, aspoň nevyrábajme pre štát nové výdavky, nemáme veľmi ani na zaplatenie tých existujúcich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, kolegynky, kolegovia, no, zámer zákona na zníženie daňovej medzery vo výbere DPH, toto je v poriadku. Samozrejme, namiesto zvyšovania sadzieb je vždy treba urobiť maximum preto, aby sme znižovali daňové medzery, takže toto je úplne v poriadku, toto rešpektujem a hlásim, že áno, jedna z najlepších ciest, ako naplniť štátnu kasu, je urobiť všetko pre to, aby sa znižovali daňové úniky, aby jednoducho neprofitovali podvodníci na tom, čo my všetci, v tomto prípade dépeháčku, zaplatíme. Čiže toto je úplne v poriadku, toto kvitujem a ja budem sa odvolávať ku ministerstvu financií, lebo jasne, proste ten návrh zákona je od nich a proste však tak to má byť, hej.
No, ale celý spôsob a postup a vôbec tá myšlienka toho zákona je jednoducho zlá. Ja teda budem sa snažiť v mojom vystúpení vysvetliť vlastne, kde sú tie problémy toho celého zákona, a teda čo by sa s tým možno dalo spraviť. Ja skúsim teda povedať, aby ľudia pochopili vlastne, že o čo ide. Čiže zákon navrhuje, aby občan mohol získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb po zaregistrovaní sa v mobilnej aplikácii, ktorú bude prevádzkovať finančná správa, ktorá teda následne pošle nejaký cashback, takto to poznáme z toho bežného života, na účet občana. Najlepšie si to ešte ľudia vedia predstaviť ako Tesco kartu. To pozná asi každý. Proste máte kartu, kde si pípnete, čo ste si kúpili v tom Tescu, a to Tesco vám potom pošle proste nejaké peniažky naspäť.
No, tak ako toto patrí do súkromného sektora a je v poriadku, ak sa občan proste toto rozhodne urobiť, tak si myslím, že presne tento spôsob, aby to robil štát i keď na báze dobrovoľnosti, lebo aj tu je to také, že človek sa do toho môže a nemusí prihlásiť, tak toto, toto nepatrí vlastne do toho, čo by štát mal podľa mňa robiť. A možno začnem tým, že prečo. A začnem znova tým Tescom.
Sú ľudia, ktorí teda okej, stojí to za to, že teda tú Tesco kartu majú, ale ono to má aj ale. To Tesco presne vie, čo ste si kúpili, poznajú presne vaše spotrebiteľské správanie, vedia, kedy ste si kúpili aký tovar, ale dobre, je to Tesco. Ale ak sa pustíme do toho, že toto by mal robiť štát, i keď dnes na báze dobrovoľnosti, ale to je potom ako jeden, jedno ustanovenie v zákone, a bolo to aj v pôvodnej e-kase a bolo to aj na Ústavnom súde, kde teda štát chcel personalizovane zberať tie údaje vlastne o tom, čo si človek kupuje a toto ten zákon robí, že vy vlastne, štát bude vedieť o občanovi, ktorý sa do tohto prihlási, čo kúpil, kde kúpil, ako to kúpil. Jednoducho odovzdá človek štátu strašné množstvo informácií vrátane, samozrejme, asi nebudem to úplne citovať. Samozrejme, zákon určuje potom čo všetko, hej, meno, priezvisko, všetky tieto údaje, samozrejme, číslo účtu, aby vám to vedeli poslať. Čiže jedna rovina tohto celého je tá, že toto vytvára ten presne ten veľký štát, ktorý vie o občanovi stále viac a viac, pozná jeho spotrebiteľské návyky, pozná jeho, jeho, za čo míňa peniaze. Čiže toto je jedna vec. To je tá, ten pohľad slobody. Ale dobre, to je rozhodnutie každého človeka. Dnes je to dobrovoľné. Buď sa do toho zapojí, alebo sa do toho nezapojí.
To má ale aj druhú stranu, a to by sme mali práve v časoch ako teraz, keď sme v inflačnej kríze a už sa dostávame do stavu, že nie že nám rastú inflačné príjmy, to je to pozitívne, že môžme do rozpočtu pridať jeden a pol miliardy, ale už sa dostávame aj do stavu, keď nám začínajú a rastú tie inflačné výdavky. A to už vidíme teda na tých všetkých pomociach, ktoré treba robiť, tak tento systém, tento veľký štát tento zber údajov, samozrejme, vytvára a ja to zasa porovnám také to ministerstvo krúžkov pri tých voľnočasových poukazoch, tak tuto na finančnej správe to vytvára celú novú agendu. To sú proste, to sú servre, to sú ľudia, to je mobilná aplikácia, ktorú zákon zavádza, to sú ľudia za tým, to sú kontrolóri, ktorí budú kontrolovať, či to niekto nezneužíva. To, samozrejme, všetko ten zákon píše, tam sú dve strany o tom, ako to celé kontrolovať, aby to niekto nezneužíval. Toto proste vyrobí extrémne množstvo nákladov na strane štátu, ktoré jednoducho dnes si nemôžme dovoliť, fakt nie. Nedefinuje, nedefinuje tieto náklady zákon, ale to proste, to skutočne budú veľké čísla.
Čo je tam definované, ja to tu poviem, je, samozrejme, nejaký ten vývoj mobilnej aplikácie. Mne sa tak páči, keď sa tu rozpráva, že tej e-kase sa za 28-tisíc urobilo. Áno, nejaká záplata sa tam urobila za 28-tisíc namiesto nejakej veľkej sumy, ktorú by chcel dodávateľ, hej, ale napríklad tuná tá mobilná aplikácia v zákonu proste svojich finančných dopadov hovorí, že bude stáť jej vývoj okolo 760-tisíc euro a plus teda každý rok, samozrejme, nejaká správa. Myslím, že je tam 300-tisíc, ak si správne pamätám, plus-mínus. Takže toto sú ďalšie a ďalšie náklady, ktoré sú s týmto spojené. A jednoducho my, ja to poviem ešte zasa ešte inak. Aj na tejto schôdzi sme vlastne prekladali nejaké povinnosti, to bol myslím ten index daňovej spoľahlivosti, ktorý bude vlastne finančná správa posielať každému, každému podnikateľovi alebo teda každej, každej či už fyzickej, alebo právnickej osobe, podnikateľom a kde teda bude určovať, ako sú spoľahliví daňoví poplatníci a, samozrejme, budú na tom nejaké výhody, tak celý tento systém sa jednoducho musel odložiť, pretože finančná správa nestíha. A toto je vlastne ďalší veľký zver, ktorý znovu a znovu pridá vlastne tej finančnej správe ďalšiu a ďalšiu prácu a je teraz otázka, že ako to veľmi pomôže. A teraz, samozrejme, nie sme na úplne zelenej lúke, pretože my sme tu mali kedysi, volalo sa to bločková lotéria, začalo to v nejakom, sa mi zdá, 2013-tom. Chvíľku to spôsobilo boom, strašne veľa tých bločkov tam bolo, ale potom po čase to vlastne úplne kleslo a v podstate sa zistilo, sú k tomu také zaujímavé štatistiky, že to jednoducho nepomáha.
Za prvé to teda bolo stratové. Proste náklady na prevádzku celej tej bločkovej lotérie vysoko prevyšovali vlastne nejaké tie možné zisky vlastne z toho zistenia možno nejakých teda čierny bločkov a jednoducho, jednoducho nefungovalo to. Ja len k tomu možno poviem, že už keď teda toto bolo, to sú údaje z roku 2016. Takže zoberte si, že 40, slovom štyridsať, najaktívnejšej hráčov v tej bločkovej lotérii si vlastne zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov a potom mali, samozrejme, asi 10 % všetkých výhier, ale však okej. Ale jednoducho celá tá bločková lotéria proste nemala aleže žiadny vplyv na zlepšovanie a na znižovanie daňovej medzery. Hej ten základ, čo to malo robiť. Pár ľudí si na tom akoby pomohlo, pár ľudí sa tomu venovalo. Niektorí ľudia kľudne v robote si ťukali bločky, napríklad také predavačky, ktoré, kto si nezobral bloček, tak ho ťukali do systému, hej a tam boli potom takí frajeri, že najrýchlejší hráč dokázal za 10 sekúnd ten bloček zaregistrovať si v tej lotérii. Takže krát 8 hodín pracovná doba. Normálne, že boli ľudia, ktorí sa tomuto venovali a fakt tých 40, 40 ľudí najaktívnejších zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. Tak nebudem už tomu venovať ďalší čas. Každopádne ukázalo sa, že tá bločková lotéria nemala význam. Podotýkam, že jej základ bol ten, že mala znižovať daňovú medzeru DPH. Nemala význam a naša ešte vtedy spoločná vláda, to ešte keď bol Edo Heger minister financií, sme to jednoducho zrušili. Dobre sa stalo. Ušetrilo to nejaké peniaze na prevádzke, prestalo to teda vyrábať stratu a proste zrušilo sa to. Dobré rozhodnutie, správne rozhodnutie, učme sa z dobrých rozhodnutí minulosti, ktoré koniec-koncov sme v tomto prípade aj urobili my. Takže to je akoby ten ďalší pohľad na vec, že toto nie veľmi pomôže.
A zároveň potom je ešte že taký ten pohľad, že tak nerobme nič. Nie, nieže nerobme nič. Dnes máme e-kasu a máme teda tie e-bločky a štát presne vie, koľko, kde a ako tých bločkov sa vydáva. To všetko, samozrejme, je dneska zachytené a ja tu niekde mám aj slová proste pána Jiřího Žežulku, proste šéfa finančnej správy, ktorý teda niekde povedal: "Finančná správa vie vďaka online evidencie tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva, alebo nevydáva pokladničné bloky. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný, môže finančnú správu informovať cez aplikáciu "Over doklad"."
Čiže my dneska nie sme v bode nula. V prvom rade teda máme elektronickú evidenciu, kde teda na nejaké veľké percento by sme presne mali vedieť, hej a tam aj z nejakých štatistík a zo všetkého, teda či tá pokladňa funguje, či vydáva, alebo nevydáva, to je jedna vec. Zároveň, samozrejme, je k dispozícii aj aplikácia, ktorou finančná správa dáva možnosť každému jednému občanovi, aby si preveril, či bloček, ktorý dostal, či teda je pravý, alebo falošný a toto celé funguje. Zároveň finančná správa, samozrejme, zamestnáva ix kontrolórov, ktorí teda, ich úlohou vlastne je to celé kontrolovať, prichádzať na tie chyby, takže aj tento systém do nejakej miery funguje. A tu zasa pochválim, funguje v posledných rokoch dobre, pretože tá daňová medzera špeciálne aj pri dépeháčke sa výrazne znížila. Takže finančná správa si konečne, a to zasa to je výsledok práce proste tejto vládnej koalície, si robí tú svoju robotu dobre. Proste to, čo tam predvádzal pán Makó a všetky hentie mafie, čo tam boli predtým, to je minulosťou a je to vidieť na výsledkoch. Takže v poriadku.
Len prosím, nechajme ich pracovať. Ono sa akýkoľvek funkčný systém, a to myslím poznáte všetci, kto sme niečo niekde robili, sa dá veľmi efektívne znefunkčniť práve zadaním množstva ďalších úloh a povinností. To znamená, celý tento veľký zver, ktorý cieľ má správny, ale robí to nesprávnym spôsobom, vie, vie zasa tak zahltiť vlastne finančnú správu s tak malou pridanou hodnotou, že sa môže stať to, že tam, kde tá pridaná hodnota bola väčšia, že to tá finančná správa nebude stíhať. Takže toto je ďalšia vec, kolegynky, kolegovia, kde vyslovene zvažujme, či presne tento spôsob je, je akoby vhodný na to, čo sa chce dosiahnuť. No a poďme sa zasa posunúť.
Včera som tu pri skrátenom legislatívnom konaní rozprával o tom, že nám, samozrejme, vadí, že a zasa začnem pochvalou. Správne je to, že sa tá príjmová stránka zvýšila v rozpočte, že sa pekne presne rozpísalo odkiaľ tie financie od našich občanov, a ja im zasa poďakujem, ďakujem občania za to, že platíte dane, a teda pekne sa to rozpísalo na tej príjmovej stránke rozpočtu, ale na tej výdavkovej tam je to proste jedna čierna diera, jeden bianko šek, jedna Všeobecná pokladničná správa, jedno rozhodnutie ministra financií. Takto byť nemôže a to nám vadí. No a ten zákon zasa vlastne zavádza tuná niečo podobné. Toto je čisto rámcový zákon, o ktorom ale keď sa sa spýtate, že okrem teda nejakých nákladov na vývoj aplikácie, na údržbu aplikácie, dajú sa, samozrejme, prípadne zrátať aj nejaké personálne náklady, ale ten finančný dopad tohto zákona nevieme. Ale nevieme ho koniec-koncov ani, že koľko ľudí bude potrebovať. Vysvetlím prečo, ale ani hlavne nevieme, koľko to ten štát bude stáť, lebo tým zmyslom je to, že teda štát má vracať ľuďom nejaké peniaze na základe toho, že si teda kúpili nejaký tovar. Ale ten zákon, kolegyne, kolegovia, je len rámcový. Tentokrát ho odcitujem. On totiž vlastne len vytvára teda tú možnosť a to samotné, že na čo sa to bude aplikovať, proste bude určovať až vláda. Čiže vláda nariadením ustanoví tovary a služby, za úhradu ktorých sa bude poskytovať príspevok,
po b) spôsob jednoznačného označenia tovarov a služieb na tom pokladničnom bloku, výšku príspevku, obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov, na základe ktorých si možno uplatniť nárok na príspevok a potom aj samotné obdobie.
Zasa, ono sa to môže javiť, že okej, ale skúsme použiť test Ficom. Toto inými slovami hovorí, že vláda môže povedať, že a mne sa páči sektor nábytkárstva a ja teda určím, že občan, ktorý si v tomto pol roku kúpi nábytok, tak jednoducho to bude tá oblasť, ktorá, a teraz sa určí, minule minister financií hovoril aj o 20 %, že sa vráti celá DPH, ja budem budem skromnejší, povedzme, že sa vráti 10 %, hej. Čiže takto vie vláda zasa len pokriviť akoby to trhové prostredie, lebo pomôže nejakému konkrétnemu sektoru, bodaj by sa rozhodla správne, ale veď hovorím, test Ficom je, že sa aj nemusí správne rozhodnúť a bude vlastne takto niečo podporovať a niečo nie.
Čiže, kolegyne, kolegovia, my dnes, keď aj tento zákon by sa schválil, tak sme zasa raz urobili len to, že sme nikomu nepomohli. Z toho zákona nie je nijak povedané, že ja neviem povedzme, či už sektor gastra, o ktorom sa tu snažíme mu pomáhať, alebo sektor energetiky, aj tam by sa dala znížiť dépeháčka, alebo sektor proste plynu, alebo čohokoľvek, hej. Proste to nevieme. Ešte zasa by to bolo možno iné, keby sme si fakt tu povedali to, čo my stále razíme. Odtiaľto peniaze a sem ich dať ľuďom, pomôcť ľuďom tým, čo potrebujú. Keby tu bolo napísané, že áno, v mimoriadnej situácii takéto niečo zavádzame a výsledkom bude, že všetci občania, ktorí teda majú energiu elektrickú, plyn alebo, ja neviem, vykurovanie, no čokoľvek, čo je vlastne teraz ten najväčší nárast, že im takto štát vráti povedzme nejakú časť DPH, okej. Dá sa povedať, zákon, ktorý pomáha tým, ktorým treba pomôcť treba, a v ideálnom prípade vždy pri takýchto veciach každá mimoriadna situácia má nejaké trvania. Treba povedať, že dokedy. Nerobme veci, ktoré nemajú, nemajú ten západ, že nemajú dôvod, kedy končia, lebo čas, kedy končia.
Takže toto, toto zasa je úplne nesprávne. Takto by sa to robiť nemalo. Zasa myslím si, že za tých dva a pol roka máme ix skúseností, kedy, zasa začnem v dobrom. Minister financií, áno, je šetrný a niekde skutočne ušetrí, ale peniaze sa využívajú efektívne, ale potom príde nejaká jadrová bomba, zasa nejaké plošné testovanie, zasa nejaké nákupy, kde sa proste potom strašne veľa peňazí minie. No a toto je presne tá príprava na zasa nejakú jadrovú zbraň, kde si potom vláda večer zasadne a určia, že toto hej, tento sektor, na takéto obdobie, v takomto množstve a, kolegynky, kolegovia, nikto z nás, kto tu sedí, nebude mať na to, ale že žiadny dosah, žiadny dosah, takže toto nie je dobré. Takto by sa to robiť nemalo.
Vidím, keď tu mám koniec zákona. Potom ďalšia vec, no tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2022. Zasa, čo to je za dátum? Ja chápem, že teda áno, dá sa to vysvetliť. Nech to platí čím skôr, aby sa čím skôr začalo robiť obstarávanie na tú aplikáciu mobilnú a ja neviem čo všetko. Ale ako ja si myslím, že robme veci aspoň ako tak dobre. Takéto zákony by normálne mali mať platnosť od 1. januára už keď, hej. Nech to má nejakú aspoň základnú štábnu kultúru. No a už keď som znovu spomenul tú mobilnú aplikáciu. Pamätáme si zopár mobilných aplikácií, ktoré vo finále nefungovali ani počas covidu. Pamätáme si aplikáciu, keď ja som tu rozprával, keď sa mala robiť covid pomoc, tie poukazy, niečo alá stravné poukážky to malo byť na ten, na covid, kde sa zasa k tomu mala vyrobiť mobilná aplikácia. Sám navrhovateľ to potom, samozrejme, sa to zrušilo, lebo to bol zasa ďalší zver nevyrobiteľný v nejakom krátkodobom horizonte a toto je rovnako. Proste tú aplikáciu nevyrobíte ani za mesiac. Za pol roka ju ani neodsúťažíte, nie ešte že by sa mala vyrobiť. Takže zas je to niečo, keby aj sme zobrali, že to pomáha ľuďom. Ono im to ale začne pomáhať možno vtedy, keď už, bodaj by to tak bolo, našťastie, už bude po možno aj inflačnej kríze alebo po energetickej kríze. Proste toto je niečo, čo je proste, je to, je to zver, ktorý sa má vyrobiť a bude stáť peniaze a nebude pomáhať.
Ďalšia taká mobilná aplikácia mala byť pri voľnočasových poukazoch. Takisto sa, kolegyne, kolegovia, už prišlo k tomu hej, už sa to posunulo. No okrem iného aj preto, že to proste nie je tak v krátkom čase zrealizovateľné, aby tá aplikácia fungovala, aby dokázala robiť to, čo sa po nej žiada. No a tu je to presne rovnaký príklad. Tá mobilná aplikácia bude drahá, jej vývoj, najprv odsúťaženie, potom jej vývoj bude trvať ďalej, čiže takto to, takto to fakt asi by nemalo byť.
No a, samozrejme, či už tú mobilnú aplikáciu, alebo to všetko okolo toho, tú kontrolu a to fakt sa stojí za to začítať sa do toho zákona. To je také množstvo úloh pre finančnú správu za ale v podstate veľmi limitovaný akože možný nejaký ten, ten dosah na tom, že to prinesie nejaké zníženie daňových únikov, že to je absolútne, absolútne neefektívne. Ja by som tu povedal zasa možno ten prípad gastra, to je taký ten vypuklý prípad, ktorý tu hovoríme často, ale hlavne, že to my hovoríme. To samotné gastro hovorí, že je na kolenách a je jedno a oni sami tiež čelia tomu, že v gastre sú najvyššie úniky, čo sa týka dépeháčky, ale aj tam sa tí podnikatelia delia na tých nepoctivých a na tých poctivých, a tým poctivým obrovsky vadí a sú na hrane toho, či budú vedieť ďalej fungovať, pretože tá výhoda toho, kto má tú chuť a odvahu podvádzať, je tých 20 %, to je fakt že obrovská výhoda a štát po jednej stránke prichádza o príjmy a príde skôr či neskôr o tých poctivých, lebo jednoducho to položia proste. Aj s energetickou krízou, veď to sme už viackrát na tejto schôdzi hovorili, nebudú schopní fungovať. Ak chceme pomáhať, zasa, znížme tú dépeháčku nie ako nejakú platbu naspäť. Proste znížme tomu sektoru alebo aj iným sektorom, tak ako som tu spomínal, možno ten plyn môže mať nižšiu dépeháčku. Proste znížme to priamo, nevyrobí to žiadnu ďalšiu byrokraciu, žiadnu ďalšiu byrokraciu, zníži to automaticky množstvo podvodov. Pretože keď sa zasa vrátim k tomu gastru, ak je 10 % DPH, tak tá motivácia podvádzať je jednoducho výrazne nižšia, pretože ten benefit, ktorý tým podvodom získate, sa výrazne znížil, ale to riziko, samozrejme, zostalo, lebo podvod je to rovnaký, či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej. Riziko zostáva, furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenia. Takže takýmto plošným zavedením sa práve tá daňová medzera výrazne, výrazne zníži. Áno, tu musím povedať, že ten prvý krok a tie prepočty hovoria o tom, že, že to bude, samozrejme, mať negatívny dosah na verejné financie, ale, samozrejme, žiadna z tých analýz nedokáže predikovať to zníženie množstva daňových podvodov, čo zasa vie vo finále spôsobiť to, že paradoxne, že či už ten výpadok bude nižší, alebo teda možnože, možnože paradoxne aj žiadny.
Takže ak chceme skutočne pomáhať a toto teda asi, asi je cieľom aj tohto zákona, aby sa pomáhalo ľuďom, tak robme to, kolegovia, tak, aby to dávalo zmysel, to je prvá vec, a aby to nestálo dodatočné peniaze, pretože toto celé, a tým už skončím, toto celé vlastne vo finále štátu viac zoberie na celej tej administratíve personálnych nákladoch, nákladoch na aplikáciu, nákladoch na kontrolnú činnosť a aj tam budú vznikať podvody. Ako, ako štátu dá, to znamená, že dokáže znížiť množstvo, množstvo čiernych alebo nevydaných blokov. Na to máme, kolegovia, systémy, ktoré veľmi dobre fungujú, a tu treba ešte raz pochvalu šéfovi finančnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Ondro Dostál, no veď na toto sme presne apelovali, veď tu sú vedľa seba dva procesy, že skutočne bez problémov prijaté dôchodky, a teda neprijatá zmena rozpočtu. Je tak mimoriadna situácia, že keby vláda prišla, že trikrát so zmenou rozpočtu, ktorá keby táto pokrývala tých 207 mil., ktoré sú teda takto, tak bez problémov, si myslím, to by zasa dostalo, dostalo tých 130 hlasov plus. Čiže o toto, samozrejme, to sme tu aj ja osobne som to v predchádzajúcej rozprave hovoril, že ak by sa výdavková strana spresnila alebo teda riešilo len to, čo sa v danom momente riešiť dá, tak tá situácia by tu bola, som, predpokladám, že iná, pretože všetci cítime, áno, je tu energetická kríza, je tu inflačná kríza, ekonomiku máme jednu bez ohľadu na to, či sme opozícia, alebo koalícia a proste treba pomôcť aj firmám. Čiže tuto, s týmto len potvrdzujem to čo Ondro, nie je, nie je tento rozpor, tu je rozpor v tom, že 1,3 mld. je v tomto momente bianco šek, tak ako to teraz spomenul aj pán Beluský, takže toto je ten problém. No a tak zasa sa raz ide tak nejak hlavou proti múru, ono tá, tá právnická vec, ako sa to urobilo, je, že návrh totožný, len k nemu prišlo vlastne na novo vládou schválené skrátené legislatívne konanie, ale iste, samozrejme, bola možnosť, aby vláda stiahla pôvodný návrh a súčasťou skráteného bol nový návrh, ktorý by teda reflektoval veci, ktoré tu zazneli v predchádzajúcej rozprave. To hlavou proti múru. Pán minister Matovič to tak nejak ide spolu, že to takto poviem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no ako začať? Máme tu znova skrátené legislatívne konanie k návrhu zmeny rozpočtu na tento rok, ktoré sme takto včera či predvčerom, včera neschválili. Okej. Vláda expresne znovu schválila a doručila nám naspäť toto skrátené legislatívne konanie, no ja by som povedal, že deje sa to celé v takom chaose, že tentokrát prerokovanie, zaradenie a prerokovanie prekvapilo dokonca ešte aj organizačný odbor, ktorý teda zvláda iné veci, a prihlásiť do rozpravy som sa musel na čistý papier, pretože ešte ani nestihlo sa vôbec pripraviť to tlačivo. Presne takto by asi veci nemali vyzerať a zrovna vtedy, keď riešime vec za jeden a pol miliardy eur - navýšenie príjmov, ale aj výdavkov rozpočtu. Čiže máme tu niečo, o čom sme rozhodli včera okej, máme znova, znova skrátené, môže to tak byť, tak sme tu naspäť.
Druhá vec, čo chcem povedať, je, takto dnes ráno tu mal sedieť minister Matovič a predkladal, mal predkladať zákon o Štátnej pokladnici. Nesedel, nepredkladal, je 13.15 h, mal sedieť, či už k tomuto skrátenému, ale aj ku dani z ruskej ropy na výbore pre financie a rozpočet, nesedel, nepredkladal. 14.00 h bolo termínované, termínovaný zákon o ruskej ropy, o ruskej rope, ktorý mal, samozrejme, predkladať v pléne minister Matovič, nesedel, nepredkladal. A dnes, keď sme teda takto expresne rýchlo zaradili toto skrátené, tak tu mal sedieť pán minister Matovič, tu mal vysvetľovať, prečo je to tak urgentné a tu mal sedieť. A nie tu poslať ministra sociálnych vecí, ktorý zasa si tu bude musieť vypočuť kritiku úplne, ktorá mu vôbec nepatrí, proste ja sa pýtam, čo má také na práci pán minister financií, či skutočne teda je toto, čo tu preberáme, tak dôležité, keď si pán minister nenájde čas na to, aby sa tu posadil a povedal nám za prvé, prečo je to dôležité a za druhé, aby nám povedal, kde chce tú 1,3 mld. eur minúť, komu chce pomôcť, áno, pomôcť treba, ktorým zraniteľným skupinám obyvateľov, ktorým firmám, ktorým ďalším skupinám, ktorým pomôcť treba.
Vidíme, že skrátené je možné poslať expresne rýchlo, tak ja sa pýtam, keď to je možné urobiť v priebehu týždňa dvakrát, prečo teda si vláda nevie sadnúť, počkať aj na nejaké výsledky európskych rokovaní a jednoducho napísať do toho návrhu ako a komu tie peniaze budú pomáhať. Ak by to tam napísali, tak by to dopadlo presne tak, ako pred chvíľkou hovoril minister sociálnych vecí, kde teda zákon o štrnástom dôchodku prešiel 130 hlasmi, myslím. Čiže ja si myslím, že táto Národná rada si zaslúži vedieť pri takýchto sumách, to je 1,3 mld., je to 1,5, ale teda rátam týchto 200 mil., že tie sú nejak určené. Národná rada si zaslúži pri takomto hlasovaní vedieť viac, než len to, že tie peniaze pôjdu do všeobecnej pokladničnej správy a netušiť, čo sa s nimi ďalej stane. To sú peniaze pre tento rok, to sú peniaze, ktoré musia byť použité do konca roka. A včera aj pán premiér povedal, že nevie povedať, ako ich použiť. No dobre, keď nevie, tak proste to o tom nemôžme v tomto momente hlasovať, tak počkajme týždeň, za chvíľku nám začína riadna októbrová schôdze, nie táto septembrová, ktorá sa pretiahla do októbra, a to skrátené sa sem dalo posunúť proste nanovo.
Takže takto je situácia. Možno sa zdá, že je normálne, že teda nedá sa, nevie sa, ako by sa tie peniaze minuli. Ako je určitá neistota, ale na strane príjmov, aby som teda aj pochválil, sa stalo to, čo sme nejaké mesiace už hovorili, že tie príjmy navyše budú, že teda či už našťastie zatiaľ aj dobrým vývojom ekonomiky ale, samozrejme, z veľkej časti inflačným vývojom tie príjmy budú väčšie, budú vyššie, budú skutočne vyššie minimálne o tú 1,2 až 2 mld. Tu treba jednoznačne povedať, že ľudia, firmy, občania tohto štátu ďakujeme, to sú peniaze, ktorých vy ste sa museli vzdať, či už dépeháčkou, alebo rôznymi inými formami daní, odvodov a všetkého a zároveň, kolegyne, kolegovia, a to vás chcem veľmi upozorniť, to sú neni naše peniaze, my ich len nejakou formou spravujeme. Proste, my nemôžme tie peniaze, ktorých sa ľudia vzdali, len tak bez, schváliť toto navýšenie, schváliť nové výdavky, ktoré ale nevieme, aké budú. To takto nejde. Na strane príjmov sa to podarilo tomu ministerstvu financií, jasne, pekne tú tabuľku, to je myslím príloha 1, napísali, že daň z príjmu sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov, že daň z príjmu právnických osôb, že daň z pridanej hodnoty sa zvýši o toľkoto toľkoto miliónov. Pomenili všetky kolonky, ktoré bolo pomeniť treba, dokonca niektorú aj znížili, keďže prognóza ukázala, že príjmy, tam boli nejaké colné alebo takéto niečo, sa proste znížili. Čiže toto všetko išlo, tak to má byť. Na strane druhej, je jediná zmena 1,5 mld. ide do všeobecnej pokladničnej správy.
Trebalo rozpísať, ako tie peniaze budú použité, komu budú pomáhať. Bez toho proste strana SaS za takýto nevie zahlasovať, ani za skrátené, ani za samostatný návrh. A ešte k jednej veci sa vyjadrím. Pretože sa to dezinterpretuje, schválené dôchodky štrnáste vo výške 207 mil. eur nie sú nijako spojené s nutnosťou prijať zmenu rozpočtu. Ministerstvo financií je schopné alebo štát je schopný toto vyplatiť aj bez zmeny. Samozrejme, že ak sa zmena vykoná, že sa tie príjmy navýšia a navýšia sa aj výdavky, je to úradnícky jednoduchšie, samozrejme. Ale to nie je zákonne spojené, ak niekto hovorí, že ak tu neprijmeme zmenu rozpočtu a ešte, že ju neprijmeme dnes alebo zajtra, tak nebudú môcť byť vyplatené tie dôchodky, ktoré už sme schválili, to nie je pravda. Tie dôchodky sa dajú vyplatiť, nie je žiadny zákonný problém, aby ktorý by v tom bránil. A nie je žiadne spojenie tohto zákona s tým zákonom, ktorý je schválený, proste nie je. Takže, prosím, aj toto majte na pamäti, keď budete uvažovať o tom, či teda schválime toto skrátené legislatívne konanie alebo teda ak ho schválime, či teda ďalej schválime celý proces zákona a samotnú, samotnú zmenu rozpočtu. Čiže na záver chcem ešte raz povedať, že strana SaS nepodporíme ani návrh na skrátené legislatívne konanie, ani na samotnú, samotnú teda zmenu rozpočtu v takomto vyjadrení. Nevieme si predstaviť, že 1,3 mld. sa vyrobia nové výdavky bez toho, aby sme tušili, aké výdavky to budú.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobrý deň, kolegovcov z finančného výboru požiadam, 13.15 h máme výbor ku dani z ruskej ropy. Ďakujem pekne.

Len oznámim termín hlasovania, hlasujeme dnes o jedenástej.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslancov na vydanie zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1506 z 15. júna 2022 pridelila návrh poslancov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a tiež výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko:
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: ústavnoprávny výbor, takisto výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A tiež odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet svojim uznesením č. 363 zo dňa 12. septembra 2022.
Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy číslo 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 364 z 12. septembra 2022.
Týmto uznesením výbor mňa zároveň výbor poveril, aby som ako spoločný spravodajca na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Dovolím si pripomenúť kolegom z finančného výboru, že zasadáme dnes 19.15 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k práve prerokovanému, prerokovávanému návrhu zákona. Začnem skutočne tým, to, čo som povedal aj pred chvíľkou vo faktickej poznámke, áno, aj SaS podporujeme tento návrh zákona. Budeme zaňho hlasovať. Jednoznačne v danej inflačnej situácii dôchodcovia a špeciálne tí s najnižšími príjmami potrebujú vyplatenie tohto 14. dôchodku. Jednoducho je to objektívny fakt. O tom netreba ani diskutovať.
Ja sa skúsim pozrieť na tú stránku, takú tú príjmovú. Nech tu zaznie pár čísel, ako na tom sme. A teda budem sa, samozrejme, zameriavať na štátny rozpočet a Sociálnu poisťovňu. Takže aktuálne, keď si aj pozrieme zrovna, myslím, včerajšiu tlačovú správu z ministerstva financií, tak k 31. 9. 2021, a porovnávajme teda k 30. 9. 2022, vlani išlo 600 miliónov na dofinancovanie Sociálnej poisťovne. V tomto roku zatiaľ 103 miliónov. Čiže ten vývoj je z tohto pohľadu akoby o 500 miliónov lepší. Nebolo treba zatiaľ dofinancovávať. A zoberme si rozpočtové čísla za celý rok. Za rok 2021 bolo to kompletné dofinancovanie Sociálnej poisťovne 840 miliónov eur. Tohto roku je to 400 miliónov. Takže aj toto vlastne z pohľadu štátneho rozpočtu vlastne bude treba vynaložiť menej peňazí. Prečo je to tak, ale to sú dobré správy, to, prosím, hovorím, dobré správy, pretože stále nám rastie, síce teraz už len mierne, ale stále nám rastie zamestnanosť.
To je jedna vec, že do systému pribúdajú noví ľudia, ktorí platia aj sociálnej odvody. Rastú aj platy, čo je tiež dobrá správa, že či už štátny sektor, ale aj súkromné firmy dokážu ľuďom aspoň čiastočne, čiastočne eliminovať dosahy inflácie. To znamená, sú tie platy o niečo vyššie. Tým pádom z toho sú vyššie aj odvody. A, samozrejme, príjmy Sociálnej poisťovne. To sú tie, že pozitívne fakty.
Máme tu aj jeden nepríjemný fakt, ktorý rezultuje v nižšie výdavky Sociálnej poisťovne, a to je to, že nám, či už počas covidu, ale stále nám umiera, teraz tu možno už asi skôr kvôli zanedbanej zdravotnej starostlivosti, umiera nám veľa starších ľudí. To je smutný fakt.
No a tieto fakty, keď sa takto spoja, rezultujú v aktuálne dobrú alebo relatívne veľmi dobrú situáciu Sociálnej poisťovne, to takisto chválim. To je, to je pochvala za jedno vedeniu a za druhé teda aj tej aktuálnej situácii. A z tohto pohľadu sa chcem pozrieť vlastne, že dnes sme zrovna, plénum neschválilo skrátené legislatívne konanie k zmene rozpočtu. A tu chcem povedať, že smerom k aktuálnej, aktuálnej dobrej spomínanej situácii Sociálnej poisťovne to neznamená žiadny problém. Vie byť 14. dôchodok tak, ako je navrhnutý, vie byť vyplatený aj bez zmeny rozpočtu. To je zasa dobrá správa. A chcem toto akoby na rovinu povedať, aby sa toto prípadne nestalo nejakým predmetom „vydierania", že treba za každú cenu schváliť zmenu rozpočtu, v ktorej nie je jasné, ako budú tie výdavky vynaložené. Takže aby sa to nestalo proste predmetom takýchto, takýchto debát.
A chcem teda na záver jasne povedať a odkázať dôchodcom, že Sociálna poisťovňa vie vyplatiť tohto roku 14. dôchodok, vie vyplatiť v intenciách, v akých o ňom práve rokujeme. Toľko za mňa.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Richter, dovolím si pár len poznámok ku vášmu vystúpeniu. V prvom rade chcem povedať, že teda podporujeme návrh ministra sociálnych vecí na vyplatenie 14. dôchodku. Jednoznačne v aktuálnej inflačnej situácií dôchodcovia, špeciálne tí s najnižšími príjmami, jednoznačne a nevyhnutne potrebujú vlastne túto, tento dodatočný, volajme ho, 14. dôchodok. Treba povedať, že je to nesystémové dočasné riešenie. Ale je veľmi potrebné.
Skúsim taký povzdych, ako ste hovoril, že ste museli riešiť tie deflačné časy. Pamätám si to, no, bodaj, bodaj by to tak bolo, teraz musíme riešiť, a jasne to poviem, že vďaka veľmi zlej politike Európskej centrálnej banky, nezodpovednej menovej politike vlastne nielen Slovensko, ale celá Európska únia riešime presne opačné problémy nie s defláciou, ale s veľmi, veľmi vysokou infláciou.
No a spomínali ste teda, že ste spomenuli SAS-ku, že teda trh zlyhal a teraz musí byť veľký štát. No takto, ja by som to povedal, že nie je to tak, že trh zlyhal a už vôbec nie je správne riešenie, že, že treba obrovský štát a, samozrejme, s tým súvisiace veľké zadlženie. Nalejme si čistého vína, realita toho, že teda trh svojim aktuálnym zlyhaním dal vizitku vláde a vládam celej Európy za ich minulé zlyhania. Toto ja by som videl a toto majme na pamäti, že nie, tou cestou nie je urobiť obrovský štát, ktorý bude rozhodovať za občana, ktorý bude všetko riešiť, všetko balíčkami. Ono to má aj tú druhú stranu, proste ten obrovský štát stojí obrovské peniaze a zdrojom akýchkoľvek peňazí štátu sú vždy len a len občania. Tak aby to tu vždy padalo, že akonáhle niečo rozdávame, odniekiaľ tie peniaze musia sa brať a berú sa tiež od ľudí. Takže toto som len chcel akoby trošku zdôrazniť.
Ďakujem pekne.