Videokanál poslanca

určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky zadefinované prechodné ustanovenie, ktoré ale nie je prechodné, ale práve, že sa javí trvalé. Ďakujem pekne, toto moje výhrady a poprosím pána ministra financií, ak by vedel sa teda vyjadriť a povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov ku teda zákonu o Štátnej pokladnici. Čo sa týka samotného zákona, tak ako bolo povedané, jedná sa o úpravu, ktorú si vyžiadal čas, proste spresnenie, spresnenie určitých parametrov či už týkajúcich sa samotnej štátnej pokladnice alebo tiež ustanovení ARDAL, teda Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Toto všetko áno, malo svoj riadny legislatívny proces, všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili, prebehli teda všetky rokovania, ktoré mali a ten samotný zákon je v podstate v poriadku. Ja sa budem trošku venovať tým samotným pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli práve podané a čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda ďalej upresňuje, respektíve zadáva nové úlohy ARDAL-u, treba povedať, že toto je veľmi komplikovaný pozmeňujúci návrh, ktorý ale teda už neprešiel, neprešiel riadnym legislatívnym konaním, upravuje veľmi dôležité veci a neupravuje ich úplne, úplne dobre, čiže ja teda pár pripomienok poviem, ale tak ako ten samotný zákon je v poriadku a jeho prijatím vlastne veci zlepšíme, tak prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa vlastne veci zhoršia, nie sú odladené a fakt ten pozmeňujúci návrh takto by nemal upravovať veci.
Ale poďme, poďme konkrétne. Tak samotný pozmeňujúci návrh, ten prvý, ktorý predniesol pán predseda hospodárskeho výboru Kremský rozširuje povinnosť subjektov verejnej správy vrátane ARDAL-u poskytovať údaje z účtovných výkazov a údaje potrebné na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy ministerstvu financií namiesto alebo popri Štátnej pokladnici. V tejto súvislosti sa otvára viacero právnych ako aj prakticko-technických problémov, keďže návrh nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli poskytnuté subjektmi verejnej správy na strane ministerstva. Z hľadiska povahy činnosti Štátnej pokladnice, ktorú je v širšom kontexte potrebné vnímať ako platobnú inštitúciu s adekvátnou mierou bezpečnosti svojich systémov informácii, ktoré prijíma, sa presunom tejto kompetencie na ministerstvo financií kvalitatívne mení povaha subjektu, ktorý informácie prijíma a uchováva a mení sa aj otázka bezpečnosti teda jeho systémov. A tá nie je ďalej v zákone riešená.
Čo sa týka zvedenia všeobecného monitoringu platobných operácií s informovaním o ich rizikovosti, následne špecifický monitoring vybraných platobných operácií, z predloženého pozmeňujúceho návrhu nie je zrejmé ako sa monitoring platobných operácií vzťahuje na ARDAL, keď sa z monitoringu ďalej vylučujú operácie klienta, štátny dlh, keďže spôsob monitorovania rizikovosti platobných operácií, jeho vyhodnocovania, kritériá vyhodnocovania má ešte len ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií, úprava je teda v tomto ohľade neúplná, nakoľko sa stanovuje proces, ktorého obsah ale dnes nie je známy.
Ďalšia pripomienka. Vymedzenie vybraných platobných operácií je neurčité, definícia odkazuje na § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda Daňový poriadok, ktorý v predmetnom ustanovení upravuje daňové preplatky a úrok, aký je kontext, respektíve čo je potom vybraná platobná operácia subjektu verejnej správy, ktorá sa má monitorovať. Ďalšou pripomienkou, či podliehajú monitoringu vybrané platobné operácie, ktoré sú zároveň vyňaté zo všeobecného monitoringu podľa § 10d, napríklad teda klient, štátny dlh a potom to samotné definovanie teda v čom je všeobecný monitoring odlišný od špecifického, čo je vlastne alebo kde je vymedzený rozdiel medzi týmito dvoma pojmami. Návrh predpokladá ďalej, že informácia, doklady, napríklad aj o obchodoch týkajúcich sa klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa poskytujú ministerstvu financií bez ohľadu na to, že podliehajú osobitnej ochrane, návrh potom otvára ďalšie právne ako aj prakticko-technické problémy, keďže znovu už nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli takto poskytnuté ministerstvu.
No takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu a ešte vlastne, ešte toto dodám, čiže vo všeobecnosti keď sa teda pozrieme na niektoré ustanovenia, aj keď teda ich zámer môžeme vyhodnotiť pozitívne, z navrhovanej úpravy nie je zrejmé aký majú teda reálny dopad na subjekty verejnej správy respektíve ako sa to prejaví pri ich činnosti, tak isto chýba vyhodnotenie personálnych, finančných, technických požiadaviek návrhu na subjekty verejnej správy, pokiaľ im má v súvislosti s návrhom vznikať dodatočná agenda. Ten samotný pozmeňujúci návrh, v tom návrhu chýba taká tá základná pridaná hodnota, respektíve vysvetlenie praktickej aplikácie na subjekty verejnej správy ako aj rozdielu oproti súčasnému stavu poskytovania informácií a podkladov a samotného vykazovania na úrovni týchto subjektov. Čiže čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, áno, prináša nejaké povinnosti, bude stáť nejaké dodatočné finančné zdroje, čo v danej situácii by bolo skôr lepšie ich ušetriť a neprináša nijakú, alebo nijakú zásadnú pridanú hodnotu, čiže môj návrh je skôr tento pozmeňujúci návrh nepodporiť, nijak nepoškodí tomu samotnému návrhu zákona, ktorý prerokovávame a ktorý je v poriadku.
Tak a teraz k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je len, ten je veľmi krátky, prečítam, aby sme vedeli o čom sa bavíme. Vkladá sa vlastne nové ustanovenie, ktoré sa nazýva prechodné v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a teda bod 1 je, že na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom. Ak teda, právnická osoba, no druhý bod, ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom, sa to uplatní rovnako.
Čiže ľudskými slovami sa týmto pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť nejakej právnickej osobe, nejakej firme, aby darovala v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine nejaké finančné prostriedky teda štátu, presnejšie teda ministerstvu financií, ktoré ich vloží do Všeobecnej pokladničnej správy a zasa to, čo tu veľmi často hovoríme, zasa bude o tom rozhodovať priamo, v podstate výhradne minister financií. Ja by som tu povedal taký ten test Ficom. Predstavme si, že takýto návrh zákona pripraví, proste bol pripravený v minulosti a taká napríklad firma Bonul nezištne daruje štátu nejaké financie. Bodka. Viacej o tom nevieme, toto sa stalo a čo sa s nimi stalo, na čo boli použité, čo za ne chceli, toto si treba uvedomiť, že ja nejdem rozporovať že zámer, možno ten zámer bol dobrý, možno fakt je na Slovensku jedna, možno viac ako jedna firma, ktorá chce akože v súvislosti teda s ozbrojeným konfliktom darovať peniaze krajine bez toho, aby za to niečo chcela. Možno áno, hej? Ale zákony musíme predkladať aj vytvárať hlavne do zlých časov, aby jednoducho proste takéto niečo nemohlo slúžiť na, kľudne to nazvime korupciu, v zákone áno, prišli peniaze štátu, asi je to smiešne, ale nevadí veď pán minister hádam povie bližšie, prišli peniaze štátu od firmy Bonul a všetko je v poriadku. Nič za to nechcú, nič za to nerobia, proste mali ich navyše, mohli ich zdaniť ako zisk a dostali by sa štátu, nie, oni ich darovali. Hej? No dobre. To je taký ten fakt a plus teda pár pripomienok tomu, pretože je to veľmi neurčité a veľmi, no, môže sa to proste zle použiť.
Takže čo s týka z legislatívno - technického hľadiska toto navrhnuté ustanovenie postráda znaky tzv. prechodného ustanovenia, i keď je vôbec nazvané, že je prechodné, hej? Ale postráda tie znaky v zmysle čl. 6 ods. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, nakoľko nerieši vplyv navrhovaného zákona na doterajšie právne vzťahy a zároveň v ňom absentuje a to je akoby jasné pochopiť presné vymedzenie časovo obmedzenej platnosti, čiže keď si pozrieme ten text, tak niekto môže za 15 rokov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine darovať štátu nejaké peniaze. Čiže už keď, no tak by to malo vyť vymedzené aspoň nejakou, že teda je nejaká mimoriadna situácia v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorá a pevne verím, všetci, že sa top raz vyrieši a raz to skončí, hej, tak proste by aj to prechodné ustanovenie malo niekedy končiť, lebo ak poviete, že v súvislosti s ozbrojeným konfliktom, ktorý bol pred x rokmi, tak proste takto to byť nemôže. Ďalšia vec. Z návrhu nijak nevyplýva, či právnická osoba, podnikateľ, poskytne finančné prostriedky štátu odplatne alebo bezodplatne. Či teda to je peňažný dar a teda akú formu bude mať alebo má mať zmluva medzi podnikateľom a štátom a aké budú jej náležitosti. To nevie fungovať, že niekto teraz pošle štátu milión euro, to má takéto nejaké náležitosti. Čo to bude? Bude to dar? Bude to bezodplatné plnenie, bude to niekde v nejakej tajnej zmluve napísané čo za to tá firma chce. keď už sa takéto niečo robí, malo by to byť dotiahnuté do tých detailov. Áno, takáto forma, takáto zmluva a napríklad zverejnená.
Ďalšia vec. Podľa fakultatívnej formulácie, že sa teda v pozmeňujúcom návrhu hovorí môže prijať, je štát, ergo ministerstvo financií oprávnené tieto finančné prostriedky aj odmietnuť. Ako to bude robiť, čo bude pri tom zvažovať? Napríklad, že teda tá už spomínaná firma má nejakú komplikovanú minulosť, tak tú odmietne a nejakú inú firmu prijme? Na základe čoho? Kto má mať tú právomoc? To tak isto nie je nijak vysvetlené, nijak definované, hej, keď teda má to celé byť v súlade s pravidlami a v súlade s čistotou úmyslov. Uvedené finančné prostriedky budú posudzované ako tzv. účelovo určené príjmy nad rámec limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorú spravuje ministerstvo financií a tak ako som povedal teda, o použití takýchto finančných prostriedkov bude rozhodovať výhradne tento rezort. Tak nechávam bez ďalšieho komentára. Rovnako aj vecné určenie dôvodu prijatia prostriedkov, ktoré v tom návrhu, podpora hospodárenia Slovenskej republiky, je svojím obsahom vágne a vzťahuje sa vlastne ale len na dôvod prijatia prostriedkov , ale už na ich ďalšie využitie alebo použitie z tej kapitoly, čiže ešte raz, takáto firma, podnikateľ, keď to spraví, tak sa jednoducho jedná o bianko šek štátu. Môže byť ten úmysel najčistejší, najlepší, nepopieram, neobviňujem, ale takto to nemôže byť. Proste vždy ten, ten test možnej korupčnosti znamená, že prečo niekto dáva štátu peniaze bez toho, aby mohol rozhodovať o ich nejakom ďalšom použití, aby mal na to nejaký vplyv. Čo za to bude chcieť? Hej? To budem rád, ak sa pán minister teda vyjadrí, budem veľmi rád. A teraz ďalšia vec je teda, hm, tak, to ustanovenie je len pre právnické osoby. No čo tak fyzická osoba, podnikateľ? Tak tá teda nemá mať možnosť takýto dobrý úmysel a darovať štátu peniaze? Takže to je tiež také, možno to má svoj dôvod, možno dostaneme odpovede.
A potom ešte je ďalšia vec, lebo takáto možnosť existuje. Ministerstvo financií ako rozpočtová organizácia je už v súčasnosti oprávnená prijímať peňažné dary na osobitný účet, ktorý sa teda volá peňažné dary a použijú sa v súlade s ich určeným účelom. Určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Tak keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky...
=====

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja len pár slovami k tomuto návrhu. Áno, potvrdzujem, vláda akceptovala všetky naše pripomienky. Vláda stiahla pôvodný návrh zákona z rokovania pléna ten, kde sme mali zásadné výhrady voči použitiu, voči tomu, ako by tieto peniaze boli využité. A teda doručila návrh zákona, ktorý spĺňa to čo sme hovorili a tak ako to momentálne avizoval pán minister sociálnych vecí.
Ku samotnej podstate. Od konca mája tohto roku SaS sme boli prvá a v tom čase jediná strana, ktorá jednoznačne hovorila, že áno, aj vďaka fungujúcej ekonomike, ale hlavne vďaka silnej inflácii sú a budú dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, hlavne teda z daní, z DPH-čky, z dane z príjmu právnických osôb a že je potrebné, aby v týchto ťažkých inflačných časoch sa ľudia k týmto peniazom dostali. To znamená, aby boli tieto peniaze spätne ešte v tomto roku použité na pomoc tým, ktorí to potrebujú. Takže, áno, potvrdzujem príjmová stránka je v poriadku. Tá bola koniec-koncov v poriadku už aj v tom pôvodnom návrhu. A takisto chcem jasne povedať, že či náš bývalý minister hospodárstva Richard Sulík alebo náš minister školstva Branislav Gröhling mesiace hovorili o tom, že potrebujú do svojich rezortov dodatočné peniaze, aby mohli čeliť energetickej kríze, aby vedeli zaplatiť zvyšujúce sa ceny energií, aby vedeli pomôcť firmám, ktoré čelia jasnému a silnému nárastu cien elektrickej energie.
Takže, áno, tento návrh momentálne, presne to po čom sme mesiace volali, teda konečne urobil a v tomto momente teda je to správne. Tie peniaze bude možné použiť ešte v tomto roku a chcem teda povedať, že keďže všetky tieto naše výhrady boli akceptované a ten návrh je v poriadku, strana SaS ho podporí. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k prvému čítaniu zmeny rozpočtu. V prom rade chcem poďakovať pánovi ministrovi sociálnych vecí. Včerajšia debata mala svoj význam. V podstate len akoby skúsim zrekapitulovať, áno, na príjmovej stránke sa teda zvyšujú príjmy asi o jeden a pol miliardy, čo sme aj ako strana SaS dlhodobo hovorili a teda sme radi, že sa to deje, pretože to vlastne ten rozpočet zreálňuje. Áno, vďaka relatívne fungujúcej ekonomike, ale teda hlavne vďaka inflačnému vývoju, ktorý teda prináša zvýšené príjmy, tak je realita, že tie príjmy sú o tú miliardu a pol vyššie a keďže sa zapoja do rozpočtu, tak to vlastne zreálňuje tú situáciu a je to teda správne rozhodnutie. Tá príjmová stránka pekne rozlišuje aj teda, že najväčšie dodatočné príjmy sú s DPH, všetci to vnímame, veď všetko zdražieva, samozrejme aj tá 20 percentná porcia z vyššej sumy je vyššia suma. Tak isto sa s vyššími daňami z príjmu právnických osôb, plus ešte ďalšie úpravy. Bola použitá aktuálna daňová prognóza, čiže aj toto je fajn, pretože boli fakt použité reálne, najaktuálnejšie dáta aké má tento štát k dispozícii. Čiže to je v poriadku.
Zopakujem aj tie naše výhrady, ktoré sme mali, respektíve ktoré máme a to je to že výdavková stránka už to nijak nerozpisovala, to znamená, že celá jeden a pol miliardy sa stáva príjmom Všeobecnej pokladničnej správy. Tu máme zmenu, tak ako avizoval pán minister, áno dostali sme, aj ja tú tabuľku mám pred sebou, vlastne ju nemôžem ukázať, lebo je to pomôcka. Pardon. Takže každopádne som rád, že naše slová teda padli na úrodnú pôdu, že ministerstvo financií dalo nejaký základný rozpis, viac-menej tak ako to pán minister povedal, nemusím to opakovať, takže toto, toto kvitujeme, určite je to pre nás všetkých, ktorí tu sedíme ďaleko lepšie, pretože tu nerozlíšenú jeden a pol miliardy by teda malo už neposlať do všeobecnej pokladničnej správy, ale teda poslať tak ako je rozpísané. Čiže pre verejnú správu áno, tých 200 miliónov to by teda malo ísť do Všeobecnej pokladničnej správy, ale potom 900 miliónov na ministerstvo hospodárstva a teda zvyšné v podstate na ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny. Takže takéto niečo, budeme samozrejme čakať na pozmeňujúci návrh, aby sa teda tá tabuľka preniesla, preniesla do reálneho pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda by mal byť podaný či už na výbore alebo v druhom čítaní a samozrejme ak toto uvidíme, tak samozrejme podľa toho prispôsobíme aj náš postoj ku zmene rozpočtu, pretože zopakujem, samozrejme, že to, že treba pomáhať, to, že treba kompenzovať, je myslím si, že na tom je celospoločenská zhoda a tá situácia či už inflačná alebo energetická, veď ono to výrazne spolu súvis, je kritická a či už teda zraniteľní ľudia alebo samozrejme dnes už musíme jednoznačne hovoriť aj o zraniteľných firmách, túto pomoc potrebujú a samozrejme aj my budeme radi ak sa táto pomoc presne dostane tam, kde je potrená a tak, aby čo najviac pomohla. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegynka Andrejuvová, jasné v podstate toto sme si povedali obaja, dnes je to dobrovoľné ale možno, možné iné poviem, že tá paralela s tou, s tou lotériou je tá, že aj teraz sa bude diať vlastne to, že niekto kto si na to povie, že wow môžem získať peniaze a tá motivácia bude ešte väčšia než, že môžem vyhrať je to, že fakt tá pokladníčka proste všetky bloky, ktoré si zamestnanec nezoberie no ta si bude ťukať a bude to tam, bude to tam dávať. Že ono tak dobre tej to pomôže, no otázka či, že to je taká tá správna pomoc my sme, my sme Slovensko, že toto sa bude využívať, zneužívať zas je to také, že ten cieľ, že aby to pomohlo tam kde to najviac treba podľa mňa to nevie, nevie, nevie zachytiť hej. Ale, ale to takéto gro to len poviem je, že strašne veľa to bude na tej strane štátu stáť oveľa viac než to prinesie prínosu, to je asi v dnešnej dobe kľúčové Pretože, keď ordinujeme aj šetrenie občanom keď aj musíme míňať verejné zdroje od občanov to treba vždy vnímať, že každý balíček od niekoho pochádza, niekto sa ho musel vzdať tak by sme mali ordinovať aj šetrenie štátu. A keď teda nechceme akoby to škrtať, že to čo už existujúce aj to by bolo dobre samozrejme to čo nezmysluplné, ale aspoň nevyrábajme nové byrokratické systémy, aspoň to aspoň nevyrábajme pre štát nové výdavky, nemáme veľmi ani na zaplatenie tých existujúcich. Ďakujem pekne.

bod je to rovnaký či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej riziko zostáva, furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenia. Takže, a takýmto plošným zavedením sa, sa práve tá daňová medzera výrazne, výrazne zníži. Áno tu musím povedať, že ten prvý krok a tie prepočty hovoria o tom, že, že to bude samozrejme mať negatívny dosah na verejné financie ale samozrejme žiadna z tých analýz nedokáže predikovať to zníženie množstva daňových podvodov čo zasa vie vo finále spôsobiť to, že paradoxne, že či už ten výpadok bude nižší alebo teda možnože, možnože paradoxne aj žiadny. Takže ak, ak chceme skutočne pomáhať a toto teda asi, asi je cieľom aj tohto zákona, aby sa pomáhalo ľuďom tak robme to kolegovia tak, aby to dávalo zmysel to je prvá vec a aby to nestálo dodatočné peniaze, pretože toto celé a tým už skončím, toto celé vlastne vo finále štátu viac zoberie na celej tej administratíve personálnych nákladoch, nákladoch na aplikáciu, nákladoch na kontrolnú činnosť a aj tam budú vznikať podvody. Ako, ako štátu dá to znamená, že dokáže znížiť množstvo, množstvo čiernych alebo nevydaných blkov. Na to máme kolegovia systémy, ktoré veľmi dobre fungujú a tu treba ešte raz pochvalu šéfovi finančnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.

...spôsobilo boom. Strašne veľa tých bločkov tam bolo, ale potom po čase to vlastne úplne kleslo a v podstate sa zistilo, sú k tomu také zaujímavé štatistiky, že to jednoducho nepomáha. Za prvé to teda bolo stratové. Proste náklady na prevádzku celej tej bločkovej lotérie vysoko prevyšovali vlastne nejaké tie možné zisky vlastne z toho zistenia možno nejakých teda čierny bločkov a jednoducho, jednoducho nefungovalo to. Ja len k tomu možno poviem, že už keď teda toto bolo, to sú údaje z roku 2016. Takže zoberte si, že 40 slovom štyridsať najaktívnejšej hráčov v tej bločkovej lotérii si vlastne zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov a potom mali samozrejme asi 10 % všetkých výhier, ale však okej. Ale jednoducho celá tá bločková lotéria proste nemala, ale že žiadny vplyv na zlepšovanie a na znižovanie daňovej medzery. Hej ten základ, čo to malo robiť. Pár ľudí si na tom akoby pomohlo, pár ľudí sa tomu venovalo. Niektorí ľudia kľudne v robote si ťukali bločky, napríklad také predavačky, ktoré kto si nezobral bloček, tak ho ťukali do systému, hej a tam boli potom také frajeri, že za najrýchlejší hráč dokázal za 10 sekúnd ten bloček zaregistrovať si v tej lotérii. Takže krát 8 hodín pracovná doba. Normálne, že boli ľudia, ktorí sa tomuto venovali a fakt tých 40, 40 ľudí najaktívnejších zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. Tak nebudem už tomu venovať ďalší čas. Každopádne ukázalo sa, že tá bločková lotéria nemala význam. Podotýkam, že jej základ bol ten, že mala znižovať daňovú medzeru DPH. Nemala význam a naša ešte vtedy spoločná vláda, to ešte keď bol Edo Heger minister financií, sme to jednoducho zrušili. Dobre sa stalo. Ušetrilo to nejaké peniaze na prevádzke, prestalo to teda vyrábať stratu a proste zrušilo sa to. Dobré rozhodnutie, správne rozhodnutie, učme sa z dobrých rozhodnutí z minulosti, ktoré koniec koncov sme v tomto prípade aj urobili my. Takže to je akoby ten ďalší pohľad na vec, že toto nie veľmi pomôže a zároveň potom je ešte, že taký ten pohľad, že tak nerobme nič. Nie, nie, že nerobme nič. Dnes máme e-kasu a máme teda tie e-bločky a štát presne vie koľko, kde a ako tých bločkov sa vydáva. To všetko samozrejme je dneska zachytené a ja tu niekde mám aj slová proste pána Jiřího Žežulku, proste šéfa finančnej správy, ktorý teda niekde povedal: "finančná správa vie vďaka online evidencie tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva alebo nevydáva pokladničné bloky. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný môže finančnú správu informovať cez aplikáciu "over doklad". " Čiže my dneska nie sme v bode nula. V prvom rade teda máme elektronickú evidenciu, kde teda na nejaké veľké percento by sme presne mali vedieť, hej a tam aj z nejakých štatistík a zo všetkého, teda či tá pokladňa funguje, či vydáva alebo nevydáva. To je jedna vec. Zároveň samozrejme je k dispozícii aj aplikácia ktorou finančná správa dáva možnosť každému jednému občanovi, aby si preveril, či bloček, ktorý dostal, či teda je pravý alebo falošný a toto celé funguje. Zároveň finančná správa samozrejme zamestnáva i z kontrolórov, ktorí teda ich úlohou vlastne je to celé kontrolovať, prichádzať na tie chyby, takže aj tento systém do nejakej miery funguje a tu zasa pochválim funguje v posledných rokoch dobre, pretože tá daňová medzera špeciálne aj pri DPH sa výrazne znížila. Takže finančná správa si konečne a to zasa to je výsledok práce proste tejto vládnej koalície si robí tú svoju robotu dobre. Proste to, čo tam predvádzal pán Makó a všetky hentie mafie, čo tam boli predtým, to je minulosťou a je to vidieť na výsledkoch. Takže v poriadku. Len prosím nechajme ich pracovať. Ono sa akýkoľvek funkčný systém a to myslím poznáte všetci, kto sme niečo niekde robili sa dá veľmi efektívne znefunkčniť práve zadaním množstva ďalších úloh a povinností. To znamená celý tento veľký zver, ktorý cieľ má správny, ale robí to nesprávnym spôsobom, vie, vie zasa tak zahltiť vlastne finančnú správu s tak malou pridanou hodnotou, že sa môže stať to, že tam, kde tá pridaná hodnota bola väčšia, že to tá finančná správa nebude stíhať. Takže toto je ďalšia vec kolegynky, kolegovia, kde vyslovene zvažujme, či presne tento spôsob je, je akoby vhodný na to, čo sa chce dosiahnuť. No a poďme sa zasa posunúť.
Včera som tu pri skrátenom legislatívnom konaní rozprával o tom, že nám samozrejme vadí, že a zasa začnem pochvalou. Správne je to, že sa tá príjmová stránka zvýšila v rozpočte, že sa pekne presne rozpísalo odkiaľ tie financie od našich občanov a ja im zasa poďakujem, ďakujem občania za to, že platíte dane a teda pekne sa to rozpísalo na tej príjmovej stránke rozpočtu, ale na tej výdavkovej tam je to proste jedna čierna diera, jeden bianko šek, jedna všeobecná pokladničná správa, jedno rozhodnutie ministra financií. Takto byť nemôže a to nám vadí. No a ten zákon zasa vlastne zavádza tuná niečo podobné. Toto je čisto rámcový zákon, o ktorom ale keď sa sa spýtate, že okrem teda nejakých nákladov na vývoj aplikácie, na údržbu aplikácie, dajú sa samozrejme prípadne zrátať aj nejaké personálne náklady, ale ten finančný dopad tohto zákona nevieme. Ale nevieme ho koniec koncov ani, že koľko ľudí bude potrebovať. Vysvetlím prečo, ale ani hlavne nevieme koľko to ten štát bude stáť, lebo tým zmyslom je to, že teda štát má vracať ľuďom nejaké peniaze na základe toho, že si teda kúpili nejaký tovar. Ale ten zákon kolegyne, kolegovia, je len rámcový. Tentokrát ho odcitujem. On totiž vlastne len vytvára teda tú možnosť ako samotné, na čo sa to bude aplikovať proste bude určovať až vláda. Čiže vláda nariadením ustanoví tovary a služby za úhradu, ktorých sa bude poskytovať príspevok,
po b) spôsob jednoznačného označenia tovarov a služieb na tom pokladničnom bloku, výšku príspevku, obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov na základe, ktorých si možno uplatniť nárok na príspevok a potom aj samotné obdobie. Zasa ono sa to môže javiť, že okej, ale skúsme použiť test Ficom. Toto inými slovami hovorí, že vláda môže povedať, že a mne sa páči sektor nábytkárstva a ja teda určím, že občan, ktorý si v tomto pól roku kúpi nábytok, tak jednoducho to bude tá oblasť, ktorá a teraz sa určí minule minister financií hovoril aj o 20 %, že sa vráti celá DPH, ja budem budem skromnejší povedzme, že sa vráti 10 % hej. Čiže takto vie vláda zasa len pokriviť akoby to trhové prostredie, lebo pomôže nejakému konkrétnemu sektoru, bodaj by sa rozhodla správne, ale veď test Ficom je, že sa aj nemusí správne rozhodnúť a bude vlastne takto niečo podporovať a niečo nie. Čiže kolegyne, kolegovia my dnes, keď aj tento zákon by sa schválil, tak sme zasa raz urobili len to, že sme nikomu nepomohli. Z toho zákona nie je nijak povedané, že ja neviem povedzme, či už sektor gastra, o ktorom sa tu snažíme mu pomáhať alebo sektor energetiky, aj tam by sa dala znížiť DPH alebo sektor proste plynu alebo čohokoľvek, hej. Proste to nevieme. Ešte zasa by to bolo možno iné, keby sme si fakt tu povedali to, čo my stále razíme. Odtiaľto peniaze a sem ich dať. Ľuďom, pomôcť ľuďom tým, čo potrebujú. Keby tu bolo napísané, že áno v mimoriadnej situácii takéto niečo zavádzame a výsledkom bude, že všetci občania, ktorí teda majú energiu elektrickú, plyn alebo ja neviem vykurovanie, no čokoľvek, čo je vlastne teraz ten najväčší nárast, že im takto štát vráti povedzme nejakú časť DPH, okej. Dá sa povedať zákon, ktorý pomáha tým, ktorým treba pomôcť treba a v ideálnom prípade vždy pri takýchto veciach každá mimoriadna situácia má nejaké trvania. Treba povedať, že dokedy. Nerobme veci, ktoré nemajú, nemajú ten západ, že nemajú dôvod, kedy končia, lebo čas, kedy končia.
Takže toto, toto zasa je úplne nesprávne. Takto by sa to robiť nemalo. Zasa myslím si, že za tých 2,5 roka máme x skúseností, kedy a zasa začnem v dobrom. Minister financií áno je šetrný a niekde skutočne ušetrí, ale peniaze sa využívajú efektívne, ale potom príde nejaká jadrová bomba, zasa nejaké plošné testovanie, zasa nejaké nákupy, kde sa proste potom strašne veľa peňazí minie. No a toto je presne tá príprava na zasa nejakú jadrovú zbraň, kde si potom vláda večer zasadne a určia, že toto hej, tento sektor, na takéto obdobie, v takomto množstve a kolegynky, kolegovia, nikto z nás, kto tu sedí nebude mať na to, ale že žiadny dosah, žiadny dosah, že toto nie je dobré. Takto by sa to robiť nemalo.
Vidím, keď tu mám koniec zákona. Potom ďalšia vec, no tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2022. Zasa, čo to je za dátum. Ja chápem, že teda áno dá sa to vysvetliť. Nech to platí čím skôr, aby sa čím skôr začalo robiť obstarávanie na tú aplikáciu mobilnú a ja neviem, čo všetko. Ale ako ja si myslím, že robme veci aspoň ako tak dobre. Takéto zákony by normálne mali mať platnosť od 1. januára už keď, hej. Nech to má nejakú aspoň základnú štábnu kultúru. No a už keď som znovu spomenul tú mobilnú aplikáciu. Pamätáme si zopár mobilných aplikácií, ktoré vo finále nefungovali ani počas COVID-u. Pamätáme si aplikáciu, keď ja som tu rozprával, keď sa mala robiť COVID pomoc, tie poukazy, niečo ala stravné poukážky to malo byť na ten, na COVID, kde sa zasa k tomu mala vyrobiť mobilná aplikácia. Sám navrhovateľ to potom samozrejme sa to zrušilo, lebo to bol zasa ďalší zver nevyrobiteľný v nejakom krátkodobom horizonte a toto je rovnako. Proste tú aplikáciu nevyrobíte ani za mesiac. Za pól roka ju ani neodsúťažíte, nie ešte, že by sa mala vyrobiť. Takže zas je to niečo, keby aj sme zobrali, že to pomáha ľuďom. Ono im to ale začne pomáhať možno vtedy, keď už, bodaj by to tak bolo, našťastie už bude po možno aj inflačnej kríze alebo po energetickej kríze. Proste toto je niečo, čo je proste je to, je to zver, ktorý sa má vyrobiť a bude stáť peniaze a nebude pomáhať. Ďalšia taká mobilná aplikácia mala byť pri voľnočasových poukazoch. Tak isto sa kolegyne, kolegovia už prišlo k tomu hej, už sa to posunulo. No okrem iného aj preto, že to proste nie je tak v krátkom čase zrealizovateľné, aby tá aplikácia fungovala, aby dokázala robiť to, čo sa po nej žiada. No a tu je to presne rovnaký príklad. Tá mobilná aplikácia bude drahá, jej vývoj, najprv odsúťaženie, potom jej vývoj bude trvať ďalej, čiže takto to, takto to fakt asi by nemalo byť. No a samozrejme, či už tú mobilnú aplikáciu alebo to všetko okolo toho, tú kontrolu a to fakt sa stojí za to začítať sa do toho zákona. To je také množstvo úloh pre finančnú správu za ale v podstate veľmi limitovaný akože možný nejaký ten, ten dosah na tom, že to prinesie nejaké zníženie daňových únikov, že to je absolútne, absolútne neefektívne. Ja by som tu povedal zasa možno ten prípad gastra, to je taký ten vypuklý prípad, ktorý tu hovoríme často, ale hlavne, že to my hovoríme. To samotné gastro hovorí, že je na kolenách a je jedno a oni samy tiež čelia tomu, že v gastre sú najvyššie úniky čo sa týka DPH, ale aj tam sa tí podnikatelia delia na tých nepoctivých a na tých poctivých a tým poctivým obrovsky vadí a sú na hrane toho, či budú vedieť ďalej fungovať pretože tá výhoda toho, kto má tú chuť a odvahu podvádzať je tých 20 % to je fakt, že obrovská výhoda a štát po jednej stránke prichádza o príjmy a príde skôr, či neskôr o tých poctivých, lebo jednoducho to položia proste. Aj s energetickou krízou, veď to sme už viackrát na tejto schôdzi hovorili nebudú schopní fungovať. Ak chceme pomáhať zasa znížme tú DPH nie ako nejakú platbu naspäť. Proste znížme tomu sektoru alebo aj iným sektorom, tak ako som tu spomínal, možno ten plyn môže mať nižšiu DPH. Proste znížme to priamo, nevyrobí to žiadnu ďalšiu byrokraciu, žiadnu ďalšiu byrokraciu, zníži to automaticky množstvo podvodov. Pretože, keď sa zasa vrátim k tomu gastru ak je 10 % DPH, tak tá motivácia podvádzať je jednoducho výrazne nižšia, pretože ten benefit, ktorý tým podvodom získate sa výrazne znížil, ale to riziko samozrejme zostalo, lebo podvod je to rovnaký, či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej. Riziko zostáva. Furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenie, takže a takýmto plošným zavedením sa práve tá daňová medzera, výrazne, výrazne zníži. Áno tu musím povedať, že ten prvý krok...
=====,

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, kolegynky, kolegovia, no, zámer zákona na zníženie daňovej medzery vo výbere DPH, toto je v poriadku. Samozrejme namiesto zvyšovania sadzieb je vždy treba urobiť maximum preto, aby sme znižovali daňové medzery, takže toto je úplne v poriadku, toto rešpektujem a hlásim, že áno, jedna z najlepších ciest ako naplniť štátnu kasu je urobiť všetko preto, aby sa znižovali daňové úniky, aby jednoducho neprofitovali podvodníci na tom, čo my všetci, v tomto prípade DPH-čku zaplatíme. Čiže toto je úplne v poriadku, toto kvitujem a ja budem sa odvolávať ku Ministerstvu financií, lebo jasne proste ten návrh zákona je od nich a proste však tak to má byť, hej. No, ale celý spôsob a postup a vôbec tá myšlienka toho zákona je jednoducho zlá a ja teda budem sa snažiť v mojom vystúpení vysvetliť vlastne kde sú tie problémy toho celého zákona a teda čo by sa s tým možno dalo spraviť. Ja skúsim teda povedať, aby ľudia pochopili vlastne, že o čo ide. Čiže zákon navrhuje, aby občan mohol získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb po zaregistrovaní sa v mobilnej aplikácii, ktorú bude prevádzkovať finančná správa a ktorá teda následne pošle nejaký keš-bag takto to poznáme z toho bežného života na účet občana. Najlepšie si to ešte ľudia vedia predstaviť ako Tesco kartu. To pozná asi každý. Proste máte kartu, kde si pípnete čo ste si kúpili v tom Tescu a to Tesco vám potom pošle proste nejaké peniažky naspäť. No, tak ako toto patrí do súkromného sektora a je v poriadku, ak sa občan proste toto rozhodne urobiť, tak si myslím, že presne tento spôsob, aby to robil štát i keď na báze dobrovoľnosti, lebo aj tu je to také, že človek sa do toho môže a nemusí prihlásiť, tak toto, toto nepatrí vlastne do toho čo by štát mal podľa mňa robiť. A možno začnem tým, že prečo. A začnem znova tým Tescom. Sú ľudia, ktorí teda okey, stojí to za to, že teda tú Tesco kartu majú, ale ono to má aj ale. To Tesco presne vie čo ste si kúpili, poznajú presne vaše spotrebiteľské správanie, vedia kedy ste si kúpili aký tovar, ale dobre, je to Tesco. Ale ak toto sa pustíme do toho, že toto by mal robiť štát i keď dnes na báze dobrovoľnosti, ale to je potom ako jeden, jedno ustanovenie v zákone, a bolo to aj v pôvodnej e-kase a bolo to aj na Ústavnom súde kde teda štát chcel personalizovane zberať tie údaje vlastne o tom čo si človek kupuje a toto ten zákon robí, že vy vlastne, štát bude vedieť o občanovi, ktorý sa do tohto prihlási čo kúpil, kde kúpil, ako to kúpil. Jednoducho odovzdá človek štátu strašné množstvo informácií, vrátane samozrejme a asi nebudem to úplne citovať. Samozrejme zákon určuje potom čo všetko, hej, meno, priezvisko, všetky tieto údaje, samozrejme číslo účtu, aby vám to vedeli poslať. Čiže jedna rovina tohto celého je tá, že toto vytvára ten presne ten veľký štát, ktorý vie o občanovi stále viac a viac, pozná jeho spotrebiteľské návyky, pozná jeho, jeho za čo míňa peniaze. Čiže toto je jedna vec. To je tá, ten pohľad slobody. Ale dobre, to je rozhodnutie každého človeka. Dnes je to dobrovoľné. Buď sa do toho zapojí alebo sa do toho nezapojí. To má ale aj druhú stranu a to by sme mali práve v časoch ako teraz, keď sme v inflačnej kríze a už sa dostávame do stavu, že nie že nám rastú inflačné príjmy, to je to pozitívne, že môžme do rozpočtu pridať jeden a pol miliardy, ale už sa dostávame aj do stavu, keď nám začínajú a rastú tie inflačné výdavky. A to už vidíme teda na tých všetkých pomociach, ktoré treba robiť, tak tento systém, tento veľký štát tento zber údajov samozrejme vytvára a ja to zasa porovnám také to ministerstvo krúžkov pri tých voľnočasových poukazoch, tak tuto na finančnej správe to vytvára celú novú agendu. To sú proste, to sú servre, to sú ľudia, to je mobilná aplikácia, ktorú zákon zavádza, to sú ľudia za tým, to sú kontrolóri, ktorí budú kontrolovať či to niekto nezneužíva. To samozrejme všetko ten zákon píše, tam sú dve strany o tom ako to celé kontrolovať, aby to niekto nezneužíval. Toto proste vyrobí extrémne množstvo nákladov na strane štátu, ktoré jednoducho dnes si nemôžme dovoliť, fakt nie. Nedefinuje, nedefinuje tieto náklady zákon, ale to proste, to skutočne budú veľké čísla. Čo je tam definované a ja to tu poviem je samozrejme nejaký ten vývoj mobilnej aplikácie. Mne sa tak páči, keď sa tu rozpráva, že tej e-kase sa za 28 tisíc urobilo. Áno, nejaká záplata sa tam urobila za 28 tisíc namiesto nejakej veľkej sumy, ktorú by chcel dodávateľ, hej, ale napríklad tuná tá mobilná aplikácia v zákonu proste svojich finančných dopadov hovorí, že bude stáť jej vývoj okolo 760 tisíc euro a plus teda každý rok samozrejme nejaká správa. Myslím, že je tam 300 tisíc, ak si správne pamätám plus, mínus. Takže toto sú ďalšie a ďalšie náklady, ktoré sú s týmto spojené. A jednoducho my, ja to poviem ešte zasa ešte inak. Aj na tejto schôdzi sme vlastne prekladali nejaké povinnosti, to bol myslím ten index daňovej spoľahlivosti, ktorý bude vlastne finančná správa posielať každému, každému podnikateľovi alebo teda každej, každej či už fyzickej alebo právnickej osobe, podnikateľom a kde teda bude určovať ako sú spoľahliví daňoví poplatníci a samozrejme budú na tom nejaké výhody, tak celý tento systém sa jednoducho musel odložiť, pretože finančná správa nestíha. A toto je vlastne ďalší veľký zver, ktorý znovu a znovu pridá vlastne tej finančnej správe ďalšiu a ďalšiu prácu a je teraz otázka, že ako to veľmi pomôže. A teraz samozrejme nie sme na úplne zelenej lúke, pretože my sme tu mali kedysi volalo sa to, že bločková lotéria a začalo to v nejakom sa mi zdá 2013-tom. Chvíľku to spôsobilo boom, strašne veľa tých bločkov tam bolo, ale potom po čase to vlastne úplne kleslo a v podstate sa zistilo, sú k tomu také zaujímavé štatistiky, že, že to jednoducho nepomáha. Za prvé to teda bolo stratové. Proste náklady na prevádzku ...
=====

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Kolega Ondro Dostál no, veď na toto sme presne apelovali, veď tu sú vedľa seba dva procesy, že skutočne bez problémov prijaté dôchodky a teda neprijatá zmena rozpočtu. Je tak mimoriadna situácia, že keby vláda prišla, že trikrát so zmenou rozpočtu, ktorá keby táto pokrývala tých 207 miliónov, ktoré sú teda takto tak bez problémov si myslím to by zasa dostalo, dostalo tých 130 hlasov plus. Čiže o toto samozrejme to sme tu aj ja osobne som to v predchádzajúcej rozprave hovoril, že ak by sa výdavková strana spresnila alebo teda riešilo len to čo sa v danom momente riešiť dá, tak tá situácia by tu bola som predpokladám, že iná, pretože všetci cítime áno je tu energetická kríza, je tu inflačná kríza, ekonomiku máme jednu bez ohľadu nato či sme opozícia alebo koalícia a proste treba pomôcť aj firmám. Čiže tuto s týmto len potvrdzujem to čo Ondro, nie je, nie je tento rozpor, tu je rozpor v tom, že 1,3 miliardy je v tomto momente bianco šek tak ako to teraz spomenul aj pán Beluský takže toto je ten problém. No a tak zasa sa raz ide tak nejak hlavou proti múru, ono tá, tá právnická vec ako sa to urobilo je návrh totožný len k nemu prišlo vlastne na novo vládou schválené skrátené legislatívne konanie, ale iste samozrejme bola možnosť, aby vláda stiahla pôvodný návrh a súčasťou skráteného bol nový návrh, ktorý by teda reflektoval veci, ktoré tu zazneli v predchádzajúcej rozprave. To hlavou proti múru. Pán minister Matovič to tak nejak ide spolu, že to takto poviem. Ďakujem pekne.