Videokanál poslanca

Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť kolegom z finančného výboru, že rokujeme buď o 19.00 h dnes, alebo teda ak by náhodou rokovanie skončilo skôr, tak ihneď po rokovaní. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Začnem od kolegu Lukáša Kyselicu. No, financovanie samospráv. Samosprávam sa medzi rokmi 2019 – 2023 zvýšia ich príjmy a plus-mínus aj výdavky, keďže sa nemôžu zadlžovať veľmi, o približne 20 %. S týmto nárastom robia všetky veci, ktoré musia, všetky svoje povinnosti. Štátu sa medzi rokmi 2019 a ´23 zvýšia výdavky o 100 %, z 18 mld. na 35. To hovorí veľa.
A pôjdeme k Richardovi Vašečkovi. No, rýchlo a dvakrát. No tak zákon je na Ústavnom súde, krúžkovné je odsunuté na rok 2025 a zákon sa zúfalo opravuje v ix ďalších zákonoch. No, dobre. Zopakujem len to, že bol vyrobený problém, ktorý neexistoval. A to, že Richard povedal, že teda máme exemplárny zákon, ktorý je unikátny v celej Európe. No, ja sa ale práve tohto bojím, presne týchto unikátnych riešení, ktoré sú len na Slovensku. Väčšinou to skôr znamená problém.
Marek Šefčík, no, dobre si, Marek, povedal. Aplikáciu malo robiť ministerstvo financií, hej? Tie reči, že školstvo niečo blokovalo, viackrát vyvrátil minister, minister školstva. No, problém v kilečku, zo 127 bodov 1, takisto ixkrát vyvrátený Richardom Sulíkom, ale to asi v 30 sekundách nestihnem vysvetliť.
No a čo sa týka, kolega Jožko Pročko, no, nevetovali. Treba si pozrieť, je verejné vyhlásenie Igora Matoviča, je to nahraté, je to verejné, že veto nebude rešpektované. No tak ako... (Reakcia z pléna.)
K ostatným veciam sa už asi radšej nebudem vyjadrovať, o hlasovaniach a tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov ku predmetnému návrhu zákona.
Ako začať? No, možno tou základnou správou je, že teda krúžkovné sa odsúva na rok 2025. Čo to znamená? Znamená to to, že ak si pamätáme, že teda zákon, ten celý prorodinný balíček, ktorý obsahoval aj krúžkovné, bol pretlačený bagrom, bol pretlačený proti vôli vtedajšej koaličnej strany SaS, čo sa týkalo pretlačenia veta prezidentky už aj proti vôli ďalšej koaličnej strany ZA ĽUDÍ. Výsledok je teda, že zákon sa podarilo prijať, ale všetko to, čo sme mu vyčítali, že je nerealizovateľný, nevykonateľný, byrokratický, všetko sa vlastne stalo realitou.
Aj tento návrh zákona vlastne opravuje kopu tých chýb, ktoré tam boli. Bohužiaľ, presne takto to je, ale hlavne ten posun na rok ´25 je vlastne priznanie toho, že to fakt nie je vykonateľné, realizovateľné. Čiže po jednej stránke teda okej, zákon sa stáva akoby lepším, lebo sa teda upravujú nejaké veci. Zároveň je to, bohužiaľ, zasa len ukážka, ako tento parlament a táto koalícia vyrába zákony, v akom chaose, v akých skrátených konaniach, s akými chybami, pretože treba vnímať aj to, že toto nie je jediná opravná novela, ktorá sa vlastne na tejto schôdzi prerokováva. Ešte tie ďalšie chyby alebo teda nedokonalosti, alebo už akokoľvek to nazvať, prorodinného balíčka sa opravujú v ďalších zákonoch. Ja si tak, momentálne si viem vybaviť, že asi tri, minimálne tri až štyri, hej? To proste takto by to nemalo byť. Takto proste, bohužiaľ, sa ukazuje, že legislatívny proces sa robí narýchlo, nezmysluplne. My máme problém sa v tom vyznať. Ako to majú zrealizovať občania?
No a nepatrí to sem, ale vetu, vetu tomu venujem. Celý tento zákon o voľnom čase dieťaťa sa teda vláda tvári, že ho financuje. No v prvom rade ho financujú obce. Financujú ho zo svojich rozpočtov a tieto peniaze im budú chýbať. Ďalšia z tých opravných noviel naviazaná na posunutie krúžkovného, a to je to previazanie, prečo o tom teraz hovorím, zvyšuje ten daňový bonus na 140 euro a navyše zvyšuje vek dieťaťa, počas ktorého teda tento, táto suma bude poskytovaná, na 18 rokov. No, kolegyne, kolegovia, to je, taký hrubý odhad, ďalších 400 miliónov, ktoré zaplatia obce. To znamená z toho pôvodného, to bolo tak 450 – 500, teraz 400. Takže 900 miliónov bude chýbať rozpočtom obcí ročne. Podotýkam, ročne. A to, samozrejme, už je v stave, to je asi pätina až štvrtina ich ročných príjmov, obcí, miest a VÚC-iek, aby som bol úplne presný. To sú peniaze, ktoré už sú, samozrejme, nevykryteľné v danej situácii. Proste toto sa jednoducho nedá, to tie obce nevedia, nevedia zvládnuť.
A teraz tá absurdnosť pokračuje ďalej v tom, že ak si pamätáme, možno nepamätáme, ja to zopakujem. Obce, samozrejme, veľmi kritizovali tento prorodinný balíček, teda hlavne to, že ide na úkor ich rozpočtov, a povedali, že áno, daň z príjmu fyzických osôb sa vyvíja veľmi pozitívne. To je dobré, lebo to znamená, že ľuďom sa platy zvyšujú. Tým pádom sa zvyšovali aj ich príjmy a obce chceli garantovať, že ak sa im nebude siahať na rozpočty, tak dokážu zabezpečiť všetko, čo zabezpečiť majú. To znamená, nebudú po štáte chcieť dofinancovanie energií a, ja neviem, prípadne ďalších inflačných výdavkov. Toto bolo na stole a toto keby vláda rešpektovala, akceptovala, prijala túto dohodu, tak sme mohli mať kľud, pokoj a dohodu v celom sektore samospráv. Opakujem, v celom sektore samospráv. Namiesto toho sa takto nezmysluplne zoberie 900 – 950 miliónov ročne z ich rozpočtov. No ale to znamená jediné. Bol takto vyrobený problém a, samozrejme, vláda, však už to priznáva, že bude riešiť dofinancovanie samospráv. To proste je vyrobený problém, ktorý nemusel byť. A teraz teda bude minister financií zasa hrdina, lebo dokáže vyšiť problém, že nájde niekde v rozpočte tie peniaze a dofinancuje samosprávy. Akože... a kruh sa uzavrel. Vyrobím problém, nechám rozhádať pol krajiny a potom ho slávnostne vyriešim. Ten problém nemusel vzniknúť.
A čo sa týkalo, samozrejme, podpory detí, to tiež chcem, aby tu zaznelo. Samozrejme, podpora detí je dôležitá, či už priamo, priamo finančná, alebo teda aj vo vzdelávaní a aj SaS to, samozrejme, podporuje, len sme zároveň v situácii, kedy krajina bude mať, aj tohto roku je deficit veľký, aj vlani bol a budúci rok bude historicky veľký. Naplánovaný je 8,3 mld. alebo povedzme že 7,9 mld. pre celý, celú verejnú správu. Každopádne obrovské číslo asi 6,5 % hrubého domáceho produktu tejto krajiny a v danej situácii proste krajina nemá na to, aby sme zásadne zvyšovali vlastne takúto formu dotácií pre úplne všetky deti aj rodičov, ktorí sú teda dobre finančne situovaní. A to je práve to, že ak sa snažíme pomáhať úplne všetkým a ešte veľa, stojí to strašné peniaze, tak ako som spomínal, ale to B je najhoršie, že práve tým, ktorí to najviac potrebujú, tí najchudobnejší, najzraniteľnejší, práve tým pomáhame menej ako tým bohatším. Čiže presný opak toho, čo by bolo treba. Tento systém pomáha viac bohatším rodičom ako chudobnejším, bolo by to presne opačne. Tak asi toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Len oznámim, hlasujeme zajtra 11.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi rýchlo. Čiže pán navrhovateľ chce, aby vlastne odvod z hazardných hier v nejakej jeho existujúcej časti sa stal vlastne príjmom priamo, tak ako ich definoval, teda nejakých konkrétnych či už teda zdravotných, alebo tie linky, aby to teda bol príjem konkrétnej, nechcem povedať že firmy, ale konkrétnej organizácie, ktorá teda zabezpečuje potom nejaké, nejaké ďalšie fungovanie.
No treba to takto povedať, že ja prečítam definíciu dane, respektíve odvodu dane, je povinná zákonom určená platba, ktorú odvádzajú fyzické a právnické osoby v určenej výške a v stanovenej lehote do štátneho alebo miestneho rozpočtu. Je neúčelová, neekvivalentná, pravidelná alebo nepravidelná. Len ide o to, že ono sa to vždy javí tak úplne super, že áno, niektoré odvetvie generuje nejaké príjmy, všeobecne štátneho rozpočtu, tak o tých príjmoch povedzme, že nech sa použijú na toto, na toto, na toto, na toto. Ono to akože sa javí, že jak je to dobre, hej? Len treba vždy sa pozerať na taký ten celkový obrázok.
Pretože sú odvetvia, také školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, ktoré generujú ale že výrazne menej príjmov, ako sú ich teda potreby finančné, a ak my budeme každým zákonom robiť presne toto, že dané príjmy priradíme niekde, no tak sa nám bude stávať to, že tie odvetvia potom nebudú mať dostatok financií, alebo teda možno moja otázka teda na pána predkladateľa je to, že keď sa to takto priradí priamo, povedzme že teda na nejaké tie lekárske služby riešenia závislosti, že teda či teda to znamená, že vlastne keďže dnes je to platené priamo zo štátneho rozpočtu, vlastne z rezortu zdravotníctva, či teda tam vlastne sa to poníži, ale potom že aký to má význam, hej? Čiže toto si len tu chcem povedať ten celkový pohľad, i keď sa to javí, že super, presne to priraďme, budú tie peniaze akoby k dispozícii a bude to dobré. Nie. V tom veľkom obrázku to nefunguje, pretože potom hovorím, školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby zasa nebudú mať z čoho financovať svoje zdroje.
Ďakujem pekne. Len toľko som chcel.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Najprv tak ideovo. Ono aj reálne peniaze sa používajú aj na trestnú činnosť a v miliardách. Čiže, bohužiaľ, tento segment, či už prania špinavých peňazí, ale teda akejkoľvek trestnej činnosti, nie je symptomaticky len ku kryptomenám. To funguje aj na každú fiat menu. Proste to sa deje, proti tomu štáty bojujú, teda jednak reguláciou a jednak represiou, samozrejme.
A tá druhá otázka alebo teda ten druhý pohľad je ten slovenský. No, ak vidíme nejakú kryptokomunitu a vidíme nulové príjmy na strane štátu, tak svojim spôsobom asi aj dnes štát nejaké úniky má, keďže vlastne je to buď teda v tom lepšom prípade zdaňujú, ak sa to, samozrejme, dá, daňová rezidencia, všetky tieto veci niekde inde, alebo sa to jednoducho proste nezdaňuje. Čiže už len vytvorením týchto jednoduchých alebo vylepšením tohto zákona nášho sa dostaneme k tomu, že niekto, kto doteraz nezdaňoval, povie, že, a mne už to nestojí za tú štandardnú daň, aby som ja bol v riziku, že raz mi zaklope finančná správa, takže už len toto pomôže a vlastne to, to množstvo tých únikov, alebo ako to nazvať, proste zníži.
No a potom, čo sa týka európskej legislatívy, to, samozrejme, si v tomto momente netrúfam odpovedať, že ako to bude tá legislatíva, ktorá vlastne dnes ešte neexistuje, že ako presne to bude regulovať. To je si myslím na, na dlhú debatu a je to teda úplne ďalšia téma. Ale určite to, samozrejme, treba, to sa zhodneme, a teda, ako som už povedal, Európska únia na tom pracuje a jedného dňa, samozrejme, bude nejaký produkt známy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí naši návštevníci, veľmi aj ja oceňujem, že teda krypto nadšenci, krypto komunita alebo už akokoľvek to dobre nazvať, že nás prišli pozrieť. A je, a ja poviem tiež tu na úvode, na úvod môjho vystúpenia, že to, čo hovoril aj Peťo, tam sedia tí, ktorí tomu rozumejú, skutočne rozumejú a ktorí vnímajú, čo všetko to vie priniesť, či už teda samotné kryptomeny, alebo vôbec celá tá technológia blockchain a všetko, čo na ňu vie byť naviazané.
No a my tu dole, my zákonodarci, by sme mali urobiť všetko preto, aby sme tie múdre hlavy, ktoré v našej krajine stále ešte nejaké sú, ešte všetci neodišli do zahraničia, aby sme urobili všetko preto, aby sme im pripravili aspoň porovnateľné podmienky s inými krajinami, aby vedeli už podnikať alebo teda vôbec akokoľvek to nazvať, aby vedeli pracovať s týmto odvetvím u nás doma. A ja som tu tak nejak za verejné financie, čiže ja sa na to budem pozerať aj z toho opačného pohľadu. A tak, aby z ich schopností, z ich šikovnosti aj štát vlastne mal nejaké verejné zdroje, ktoré, samozrejme, bude potom vedieť použiť všade, kde treba. Napríklad na vzdelávanie, aby aj oni mali svojich nástupcov.
Asi by som sa možno na začiatku vystúpenia odpichol od slov pána kolegu Beluského, ktorý hovoril, že zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet. No, teoreticky áno, ale prakticky v podstate nie. Pretože dnes štát viac-menej z kryptomien, ale vôbec aj z minimálneho kapitálového trhu, ktorý vôbec tu na Slovensku máme a je fakt maličký oproti, oproti iným krajinám, ale teda úplne to platí pre kryptomeny, nezískava dnes absolútne nič. Pretože tie podmienky, aké štát ponúka, tie daňové podmienky, to sa volá že absolútna smrť. Jednoducho kryptomeny na Slovensku takmer nikto nezdaňuje. Myslím, že to Peťo povedal, pán poslanec Cmorej povedal, že v podstate štát ani nevie vyčísliť, že koľko má vlastne zo zdaňovania kryptomien. Ja si to dovolím povedať, má jednu veľkú nulu.
Takže máme to čarovnú, máme tu čarovnú situáciu, kedy my tu ako poslanci, ako zákonodarci máme možnosť znížiť daňové zaťaženie a tá podmienka, ktorá to vždy brzdí, že teda uff, ako nahradíme tie vypadnuté príjmy štátneho rozpočtu. No tak tu tento problém nemáme. Pretože tie príjmy sú takmer nulové a presne sa stane to, čo sa stane v iných krajinách. Ak my nastavíme zmysluplné daňové podmienky, tak sa stane práve to, že tie kryptomeny sa začnú vlastne priznávať, zdaňovať a štát namiesto nuly dostane nejaké, nejaké prostriedky.
Škoda, že nemám tu štatistiku, ale myslím si, že keby sme sa pozreli na českú finančnú správu, tá by určite pri ich 15 % zdanení vedela vyčísliť, koľko štát vlastne zo zdaňovania kryptomien má. Dnes, myslím, že tu úplne nepadli presne tie čísla, zdaňujeme, teda používa sa tam aj ten zdravotný odvod, to je 14%. Zároveň samotná daň z príjmu, teda buď sadzba 19 alebo 25 podľa výšky príjmu daňovníka. Takže spolu je to zaťaženie 33 až 39 %. No, nečudujme sa, že má štát z toho nulu. Pri takto nastavených podmienkach to proste nebude zdaňovať nikto.
No a teda v podstate k čomu, čo teda ideme zmeniť alebo o čo sa uchádzame, aby sme našli dostatočnú podporu u či už kolegov v koalícií bývalých, alebo kolegov v opozícií, aby sme teda aspoň posunuli v tomto, v tomto kole tento zákon do druhého čítania a, samozrejme, potom ho prípadne vyladili, odladili všetky detaily a prípadne ešte nejak vylepšili. Takže jednoznačne je 14 % zdravotné odvody. No to sa tam dostalo práve tým, že štát proste vôbec, vôbec akoby nechápe a nestíha vlastne vôbec tejto, tejto legislatíve. Štát jednoducho použil, použil takéto možnože z jednej, z jedného pohľadu pochopiteľné, že no ak sa niečoho bojím, tak aby, nedajbože, o niečo neprišiel štát, tak to poriadne zaťaží a bude mať pocit, že je to dobré. No nie je to, nie je to tak. Takže 14 % z nuly je zasa nula, takže štát vlastne ani tuná o nič nepríde a okamžite by sa tie podmienky stali, stali zaujímavejšie.
Takisto, už to myslím kolegovia obaja spomínali, pri výmene jednej kryptomeny za druhú nedáva žiadny zmysel to zdaňovať. Presne tak, myslím, že pán Beluský to spomínal. Ak meníte dolár za euro a akokoľvek ďalej, tak proste toto sa nezdaňuje.
Časový test takisto po jednom roku, po jednom roku teda tých 7 %, aby, aby tam teda tiež bolo nejaké, nejaké zdanenie. Áno, pohrávali sme sa aj, aj s nulou, ale myslím si, že zasa zmysluplné je tých, tých 7 % by bolo zmysluplné. Definícia, ako kolega spomínal, to je, to je teda úplne v poriadku. No, či už teraz momentálne kryptomeny klesajú alebo teda, keď sme sa možno pozerali pred rokom, kedy tie čísla boli veľmi veľké, sú tu a myslím si, že štáty prestávajú proti nim bojovať. Stále tá akceptácia je vyššia, a to je možno tá dobrá správa, že Európska únia teda dlhodobo pracuje na legislatíve, ktorá by zjednotila trh s kryptomenami v rámci celej EÚ. A teda tú zásadnú zmenu by malo priniesť uznanie kryptomien za finančné nástroje.
Takže toto je možno taká tá dobrá správa, že z takého nieže nepodpory, ale pomaly skôr zo zakazovania sa vlastne to dostáva do režimu, že áno, aj tento nový a rýchlorastúci trh alebo segment, alebo ako to povedať, proste bude nejak regulovaný. Čiže myslím si, že taká tá vízia niekoľko rokov dopredu je, že aj to Slovensko sa vlastne bude zregulované a budú tie pravidlá teda porovnateľné s Európskou úniou a malo by to, samozrejme, byť nejaké zmysluplné. Ale to je beh na dlhé trate, preto aj táto naša novela, ktorá, a myslím, že aj to kolega povedal, že, samozrejme, nevyrieši všetky problémy, nespraví z nás nové Silicon Valley alebo niečo na ten spôsob, nejakú novú krajinu, kde teda všetci z celého sveta začnú, začnú svoje black, blockchainové projekty robiť na Slovensku. Ale možno je to ten povestné, také to kopnutie do toho prvého kamienka, ktorý proste možno rozhýbe ďalšie kamene a, a posunie, posunie túto situáciu smerom k lepším, lepším riešeniam.
Ja si myslím, že za mňa všetko. Kolegynky, kolegovia, prosím, pouvažujte. Je to veľmi zmysluplný nápad. Som veľmi rád, že môžem ešte raz zopakovať, že ten dosah, i keď my sami píšeme v tom zákone, že je negatívny, no je, ak znižujete zaťaženie, tak tam musíte napísať, že je to rozpočtovo negatívne. Ale reálne sú to minimálne nulové sumy, takže my práve opačne znížením daní môžeme zvýšiť príjmy štátu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No, my sa rozprávame, len trošku mám pocit, že sa akoby nechceme pochopiť. Ešte raz. Akákoľvek regulácia proste nefunguje, ten odchod do toho onlinu je nevyhnutný a ten online bude, bohužiaľ, čierny. Čiže aj keby hneď sa zakázali všetky kamenné prevádzky úplne všade, nijak to neznamená, že ľudia prestanú hrať. Proste prejdú, prejdú do toho online priestoru. To, toto je fakt, to si len treba pozrieť, ako to je v prípade iných krajín, treba sa pozrieť do Česka, treba sa pozrieť do Poľska. V Poľsku je inak asi 20-tisíc, 20-tisíc nelegálnych stávkovacích portálov, mimo akejkoľvek schopnosti štátu ich regulovať. Štát áno, aj slovenský štát má šancu niečo vypnúť, ale do dňa to vznikne nanovo, proste internetová adresa má o jedno písmenko alebo číslo viac a ide sa ďalej. Cesta je rozumná regulácia, nie zákazy.
Ďakujem pekne.