Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

8.11.2022 o 18:55 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

30.11.2022 11:40 - 11:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takisto chcem členov finančného výboru pripomenúť, že ku platom zdravotníkov rokujeme dnes 13.15 h v našej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

30.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja v podstate asi len pár slov, keďže tu otvoril tému, tému hrubého čistého dlhu pán minister. A ja to spravím. Normálne, že ja pochválim pána ministra, že v časoch, kedy tie úvery boli za nulu, že sme sa skutočne ako krajina dostatočne predzásobili. Áno, je to tak, rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom je v celku hodne výrazný, dnes je to okolo 10 miliárd, a to sú, samozrejme, tie peniaze, ktoré máme v tej kasičke, ako to hovorí pán minister. Prosím, nevnímajme to, že 10 miliárd, ono krajina musí mať aj v tých najhorších časoch, aj keď teda strana SMER na konci predchádzajúceho volebného obdobia teda chcela zísť pod najnižšie pásmo, najnižšie pásmo dlhovej brzdy, tak znížila, znížila rezervy, ale to nikdy nie je na nulu, takže ono sa nedá povedať, že máme 10 miliárd. Krajina vždy potrebuje mať nejakú rezervu, dnes ju máme vyššiu ako štandardnú a, áno, máme rádovo okolo 5 miliárd takto pripravených za skutočne rozumný úrok. Čiže za toto veľmi chválim pána ministra, chválim ministerstvo financií, chválim ARDAL, ktorý má toto na starosti, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity.
No a teraz ale by som bol veľmi rád, keby si pán minister zachoval svoje dobré zvyky a správal sa rovnako zodpovedne aj pre najbližšie obdobie. O chvíľku už budeme mať teda debatu o rozpočte a teda poviem prečo. Pretože tá situácia sa výrazne zmenila. Dnes už si ani taký ten európsky benchmark Nemecko nepožičiava, samozrejme, za nulu a už vôbec nie Slovensko. To znamená, že práve tá situácia sa veľmi zmenila, dnes si Slovensko požičiava tretie najdrahšie v celej Európskej únii. Pred nami je Grécko, pred nami je Taliansko a potom sme my. To je zásadný a veľký problém, stojí to už dnes, to požičiavanie, výrazný úrok. Tú miliardu, čo spomínal pán minister, áno, bolo 4,09 %, to je už vážne veľký úrok.
Takže hovorím, veľmi dúfam a chcem, aby sa minister financií správal zodpovedne aj do budúcna a ten obrovský deficit, ktorý je plánovaný v budúcoročnom rozpočte, bude ale extrémne náročné prefinancovať a hlavne extrémne drahé, preto ten rozpočet mal a mohol vyzerať inak a, samozrejme, treba urobiť všetko preto, aby nakoniec aj vyzeral inak, pretože v rozpočte to, samozrejme, ministerstvo financií priznáva, že dlhová služba, ktorá nás stála ešte vlani okolo, ak si dobre pamätám, 629, 630 miliónov eur, to sú vlastne splátky dlhu, no a v tomto roku sme do konca 10. mesiaca zaplatili okolo 900 miliónov, samozrejme, ešte niečo poplatíme za posledné dva mesiace, čiže možno to bude okolo miliardy. A rozpočet už pre budúci rok rozpočtuje, plánuje sumu vyše 1,3 miliardy len na splátky dlhov. No ale zároveň ten rozpočet nás extrémne a extrémne zadlžuje a toto je ten problém, veď budeme sa o tom baviť bližšie pri samotnom rozpočte, len teda chcel som to tu spomenúť a požiadať, poprosiť pána ministra, aby v zodpovednom hospodárení pokračoval aj v ďalšom roku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 9:55 - 9:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, keby si vedel, budem mať otázku, keby si počúval. Ďakujem pekne.
Tiež si dovolím pár slov k Eximbanke. Je veľmi, samozrejme, ako už aj, aj kolega Janko Oravec povedal, jej kľúčová úloha je podpora výkonnosti slovenskej ekonomiky, slovenských exportérov, špeciálne teda v problematických trhoch, kde, kde si na to akoby netrúfajú sami. Myslím si, že čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, tak pán minister v podstate tie základné, základné fakty povedal. Podľa tohto všetkého vyzerá, že teda Eximbanka tú svoju prácu robí dobre. Plánujú dokonca relatívne nezanedbateľný zisk pred zdanením a opravnými položkami a rezervami v sume asi 16,3 mil. eur. A v podstate tu by som sa chcel spýtať, že my sme to preberali aj na finančnom výbore, nemali sme pani riaditeľku, mali sme jej pána námestníka, a jedna teda položka, no relatívne kľúčová, je teda zvýšenie stavu opravných položiek a rezerv o osem celá, osem miliónov dvadsaťdvatisíc dves..., no 8 miliónov takto, v porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2022, a teda predstavuje to medziročný pokles o 31 %, to znamená, už v tomto roku robí Eximbanka výrazné opravné položky, plánuje v tom pokračovať aj v budúcom roku, čo je, samozrejme, veľmi dôležité. A tu chcem povedať, nie je to ani v rozpočte veľmi uvedené. Tie opravné položky sú teda v indexe 23, ich objem súvisí s tvorbou opravných položiek znehodnoteným pohľadávkam z bankových činností a tiež opravných položiek a škodových technických rezerv určených na krytie hrozieb a oznámených poistných udalostí z poisťovacích činností.
Tak len aby sme ten obraz mali vlastne celistvý, samozrejme, podnikanie je riziko, riziko je aj krytie podnikania, a Eximbanka čelí dvom veľmi problémovým úverom, resp. jeden úver a jedno poistenie úveru, a toto, toto bude zaťažovať, zaťažovať Eximbanku aj v budúcnosti. Samozrejme, riešia to, vidím, robia opravné položky, snažia sa reštrukturalizovať úver, ale budem rád, ak to tu zaznie, neviem, či pán minister teda bude vedieť reagovať, ale ak áno, budem rád. Každopádne týka sa to opráv dvoch elektrární na Kube. Kuba je, samozrejme, veľmi problémový región, všetky tie problémy okolo covidu, okolo aj energetickej krízy, inflácie, no proste celých týchto vecí, čo vo svete aktuálne máme, to len a len urobili zložitejšie, a je tam teda jeden problém s opravou elektrární, kde teda priamo zabezpečovala Eximbanka úver a potom jedna takisto oprava alebo výstavba inej elektrárne, kde teda zabezpečovala poistenie úveru, ktoré jedna komerčná banka poskytovala. Tam, samozrejme, už mali Kubánci splácať, nestalo sa tak. Momentálne teda nesplácajú vôbec. Eximbanka sa snaží, snaží to nejak reštrukturalizovať, dohodnúť sa s nimi. Každopádne sú to dva, dva veľké problémové prípady, ktoré, aj kvôli ktorým, samozrejme, tieto opravné položky majú význam a tak to je, jednoducho vie sa, vie sa stať aj problém. Tak len patrí to aj k tej správe, aj k tomu rozpočtu povedať, že Eximbanka čelí takýmto dvom veľkým problémom a snaží sa teda urobiť maximum.
Ak má pán minister bližšie informácie, budem, samozrejme, rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 9:10 - 9:17 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, dostali sme sa teda už k rozpočtovým bodom. Momentálne teda k Sociálnej poisťovni. Dovoľte mi pár, pár slov možno ani nie tak úplne k rozpočtu, ako skôr k takej tej celej situácii Sociálnej poisťovne.
No začnem tým úplne pozitívnym, čo povedal pán riaditeľ, a to je to, že Sociálna poisťovňa nedostane, ale teda hlavne nepotrebuje transfer zo štátneho rozpočtu pre budúci rok. To je správa veľmi dobrá. Po jednej stránke, samozrejme, svedčí o zodpovednom hospodárení samotnej Sociálnej poisťovne, ale zároveň, a to, prosím, je najdôležitejšie, je to o demografii. O demografii sa veľa hovorí. Všetci o tom počúvame, že, áno, ako to bude v budúcnosti. A bude to veľký problém, pretože bude pracovať stále menej ľudí. Dôchodky bude potrebovať stále viac ľudí. A tento problém nás, samozrejme, počká a teda krajina sa snaží nejak s tým vyrovnať. Dnes je tá situácia však ale opačná. Dnes tá demografia hrá s nami. Veľké percento ľudí pracuje. Navyše máme, pardon (rečník si odkašľal), navyše máme aj relatívne nízku nezamestnanosť na úrovni 6 %. To znamená, aj veľa odvádza odvody. A jednoducho tá situácia je momentálne veľmi dobrá.
Treba však jednoznačne povedať, že toto je dočasný jav. Jav, ktorý sa postupom času bude vytrácať a bude sa tá demografia prejavovať práve v tom, že bude pracovať menej ľudí a dôchodky bude poberať viac ľudí. Preto je kľúčové, aby sme aj my, politici, nepodľahli tomuto klamu, že jednoducho v Sociálnej poisťovni je zdrojov no na rozdávanie. A aby sa nevymýšľali nezmysluplné, nesystémové riešenia, proste aby sme si neprejedali budúcnosť. To je kľúčové, prosím, aby tu zaznelo.
A teraz teda k dôchodcom. Možno budem rád, ak dokáže pán riaditeľ potom zareagovať, aj zato som sa prihlásil. Čo sa týka dôchodcov, máme aktuálne, samozrejme, inflačné časy a máme nastavené, že dôchodcom sa teda dôchodok, dôchodky valorizujú raz ročne. Samozrejme v stabilných časoch, ako boli posledných desať rokov, to nebol žiadny problém, pokiaľ bola inflácia na úrovni jedno, do tých dvoch percent, tak ako je inak bežne cieľ Európskej centrálnej banky. Tak, samozrejme, táto inflácia, ak sa vyrovnáva valorizáciou dôchodkov raz ročne, je to úplne v poriadku. Situácia je, samozrejme, iná, ak čelíme inflácii aktuálne na úrovni 14 %. Bohužiaľ, na budúci rok nás nečaká podľa všetkého menšie číslo. A tu jasne treba povedať, že tá valorizácia raz ročne je nedostatočná.
Za jedno, tá inflácia je tak veľká, že tí dôchodcovia, ktorí teda vlani dostali 1,3 %, čo vlastne spĺňalo vlastne infláciu vtedajšiu, tak jednoducho celý rok čelia výraznej inflácii a tie dôchodky im to dorovná vlastne až, až teraz v januári. Čiže tu by som sa chcel prihovoriť, možno nám kolegom, možno, samozrejme, aj pánovi riaditeľovi, že v takýchto časoch by bolo dobré zmeniť pravidlá, možno niečo ako to má Česko, ktoré funguje systémom, že v momente, kedy inflácia prekročí 5 % kumulatívna, tak sa dôchodky valorizujú. Ak sa to stane trikrát do roka, tak sa proste dôchodcom valorizujú trikrát do roka. Jednoducho, aby čo najrýchlejšie práve dôchodcom, ktorí sú veľmi zraniteľnou časťou obyvateľstva, sa ich vlastne strácajúca sa kúpyschopnosť infláciou dorovnávala. Toto by bolo veľmi dobré, keby sme nad tým pouvažovali a skúsili takto zaviesť. Samozrejme, tento rok už nevyriešime, ale čaká nás inflácia aj v ďalšom roku a bola by to cesta.
Bola by to cesta aj preto, pretože zase ten populizmus by odtiaľto zmizol. Pretože, veď áno, dôchodcovia dostali, dostali teda skôr vyplatený trinásty, dostanú štrnásty, bol očkovací bonus, nebolo to šťastné, ale teda niektorí dôchodcovia aj tam dostali peniaze. Ale stále je to viac alebo menej a skôr viac balíček, ktorý robia politici, ktorí s ním robia kampaň, ktorí vlastne takto akoby ukazujú ten záujem o dôchodcov. Skutočný záujem o dôchodcov by bol vtedy, ak by sme dokázali zmeniť zákon tak, aby tá inflácia sa dôchodcom častejšie valorizovala. Hovorím, napríklad príklad Česka 5 %, valorizácia, ďalších 5 %, valorizácia. Trebalo by nad tým pouvažovať.
Ako je to v tomto roku a aby som aj trošku pochválil. Aktuálne vlastne budeme od januára valorizovať dôchodcom o 11,8 %, čo je teda dôchodcovská inflácia za prvý polrok tohto roka. Ale aj to už dnes vidíme, že nestačí, pretože tá inflácia je tak rýchla, tie doby, veď preto sa aj volá cválajúca, tá doba je proste tak problematická, že už ani toto vlastne nevyrovná proste tieto problémy pre dôchodcov. A zasa budú v aktuálnom stave rok čakať, než sa teda dostane do, do ich dôchodkov ďalšia valorizácia. No, čo sa stalo a zmenil sa zákon teraz, to je fajn, to pochválim, že doteraz sa to robilo za prvých šesť mesiacov roka a teraz vlastne by to malo byť deväť mesiacov. To znamená, malo by to akože bližšie a viacej zahrnúť vlastne tú celoročnú infláciu. Ale nemyslím si, že to je úplne, úplne dobré. Dobré by bolo to riešiť takto viackrát do roka, tak ako som povedal. A ešte raz to poviem. Toto by bolo systémové a férové voči dôchodcom.
No a rodičovský dôchodok. Rodičovský dôchodok je jedna z tých vecí, ktorá má v sebe taký ten populizmus. Má to v sebe niečo, čo teda dôchodcom pridáva a, bohužiaľ, a ja už to teraz poviem, lebo to budem hovoriť aj pri veľkom rozpočte, že takto sa do toho dostáva ten predvolebný populizmus, kupovanie si voličov, kupovanie si hlasov alebo dá sa to volať aj že volebná korupcia. Neviem, že kto z nás vnímame, že ten schválený, áno, prešlo to tu, rodičovský dôchodok nebude vyplatený od januára, tých maximálne 20,80, ak si pamätám, je tá najvyššia hranica pre teda, pre jedného rodiča. To celé sa bude celý rok zberať a neuveríte, bude to vyplatené niekedy v decembri v roku ´23. Asi mesiac pred voľbami, hej? Ako presne takto by sa to nemalo robiť. Proste už to presne vidím, jak tie billboardy budú znieť, hej? Zasa sa bude hrať vlastne tá, tá, tá hra s dôchodcami a bude sa takto uchádzať o ich hlasy, lebo ten rodičovský dôchodok, ktorý sa im teda bude skladať tých 20 euro každý mesiac, bude vyplatený tesne pred voľbami. Fakt takto by to nemalo byť.
A už teda keď hovorím o, o, o rodičovskom dôchodku, no, navyše je aj nespravodlivý, hej? Sú ľudia, ktorí nemali to šťastie mať deti. To vôbec nie je, že ich nechceli mať, no proste nemohli ich mať. A na nich sa nebude mať kto skladať, ale celý život pracovali, odvádzali si do tej Sociálnej poisťovne. Okej, však samozrejme, majú z toho dôchodok podľa, proste podľa tej zásluhovosti. Ale jednoducho nebudú môcť, môcť dostať od svojich detí, keď ich nemajú. Aktuálne to neplatí pre proste rôzne silové zložky, ktoré idú vo svojich systémoch – policajti, vojaci.
No a potom, samozrejme, ešte, ešte ďalšia vec, kde to je možno ešte nespravodlivejšie. Lebo teraz si zoberte, že ste vychovali tri ale veľmi šikovné deti, ktoré sa všetky tri uplatnili v zahraničí. Pracujú, študujú alebo teda pracujú v tomto prípade, ale zasa neprispievajú teda do Sociálnej poisťovne na Slovensku, takže zasa len vlastne tí rodičia nevedia dostať, nevedia dostať od nich ten rodičovský dôchodok. Ten základný faktor toho bol, že sa chcelo riešiť vlastne, že matky s deťmi tým, že, tým, že sa starali o deti, tak tým ten ich dôchodok je nižší. A to je to, že ten problém, samozrejme, existuje, ale mal byť aj lepšie iné a možno určite aj jednoduchšie, ale hlavne spravodlivejšie riešenie. Tu sa chcem možno spýtať pána riaditeľa, že ako by to videl on, že ako by to on riešil. Pretože toto je presne problém, ktorý máme aj s daňovým bonusom. Že tam zasa napríklad aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že ak sme si stanovili, a to tu padalo, že teda chceme znížiť riziko chudoby u detí, a teda riešime ho plošným daňovým bonusom vo veľkej výške pre všetkých, tak to má konzekvenciu, že sme minuli veľmi veľa peňazí a to riziko chudoby sme síce znížili, ale teda nie až tak.
No a pri takýchto parametroch, keby sa nastavilo iné, cielenejšie riešenie, cielenejšie riešenie práve na tých, ktorých sme si stanovili, že chceme pomôcť, koalícia si stanovila tým zraniteľným, tak to vedelo stáť podstatne menej peňazí, kľudne polovicu, a to riziko chudoby by sa výrazne znížilo. Takže proste existovalo jednoducho lepšie riešenie a myslím si, že aj tu by na problém, ktorý bol stanovený, ak to je realita, že chceme pomôcť vlastne tomu, že ženy, matky s deťmi, keďže toľko nepracovali, ten dôchodok majú nižší, tak na to existovalo podstatne lepšie riešenie ako toto, čo bolo prijaté.
Toľko za mňa. Ak by mohol reagovať potom pán riaditeľ, bol by som rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

9.11.2022 17:40 - 17:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zvolávam zasadnutie finančného výboru dnes 30 minút po skončení dnešného rokovania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

9.11.2022 17:40 - 17:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne, za slovo, pán predseda. Pán minister, ja sa chcem len spýtať, že teda tie distribučné podniky, také teda ZSE, že čo bude ich nejak disciplinovať, aby ten cenník, ktorý budú mať, bol čo teda najrozumnejší smerom ku aktuálnym cenám, tam, tam čo ich bude, akože aby tie ceny neboli proste prestrelené niekde na nejakej vyššej úrovni povedzme.
Skryt prepis
 

9.11.2022 10:40 - 10:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne na slovo. Ja začnem pozitívne. Súhlasím s kolegom Milanom Kuriakom, áno, gastro by jednoznačne potrebovalo pomoc akúkoľvek, najlepšie nejakú jednoduchú a zmysluplnú, napríklad také zníženie DPH a taký návrh sme ako SaS-ka aj predložili, bohužiaľ, vládna koalícia sa k nemu postavila tak, že návrh neprešiel, takže toľko k tomu.
No, pán kolega Kuffa, viete, hovoríte, že strana SaS, čo zrušila škôlky. No tak strana SaS vznikla v roku 2009 a škôlky tak nejak v 90. rokoch zanikali, hej, takže strana SaS ťažko s nimi mohla niečo, niečo riešiť, takže to si, prosím, vyprosím takéto zbytočné, zbytočné urážky.
Ale, pán kolega Ferenčák, no obce budú musieť zvýšiť dane, to je jedna možnosť, alebo budú musieť znížiť, zhoršiť rozsah služieb, to je druhá možnosť, alebo urobia oboje, ale každopádne toto sa jednoznačne dotkne všetkých občanov konkrétnej obce, hej. Ale dokonca aj tých, ktorí nijak nebudú profitovať na daňovom bonuse, lebo nemajú deti v závislom postavení, alebo nemajú deti vôbec akokoľvek. Čiže pre týchto konkrétnych ľudí sa táto pomoc nestala pomocou, ale niečím, čo ešte zhorší ich situáciu. To je tzv. taký že neželaný efekt, side efekt.
A ešte stihnem asi poslednú vec, ešte dodatok vlastne k tým domácim dlhopisom, alebo teda k domácim emitentom, ktoré emitujú dlhopisy pre zahraničných investorov. No, už len z toho vypláva, že je to veľmi zlý nápad, pretože je tam jedna vec, netýka sa to štátnych dlhopisov. To znamená, štát si to ošetril, že sa nič nezmení, asi ten stav, ktorý bol doteraz dobrý, ale teda tú jóbovku zasa vymyslel pre súkromný sektor, ktorý teda bude čeliť všetkým tým problém, ktoré som v svojom vystúpení spomínal.
Každopádne ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Skryt prepis
 

9.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi veľmi rýchlo v skratke v tých 10 minútach vlastne zosumarizovať, o čo tu ide a aké zasa mrzuté a zlé veci sa idú prijať. Začnem ešte to, čo tu tá debata už prebieha. Samosprávy, či už obce, mestá a VÚC-ky, sú financované z dane z príjmu fyzických osôb. Našťastie aj napriek inflácii každý zamestnanec sa stará o svoje príjmy, a teda robí všetko pre to, aby jeho výplata bola čím najvyššia, takže aj v týchto časoch daň z príjmu fyzických osôb pekne rastie. Áno, nestíha, proste nerastú reálne mzdy, ale relatívne sa tiež zvyšujú, takže zvyšujú sa aj príjmy pre obce, mestá, VÚC-ky. A tak ako som aj vo faktickej povedal, obce boli pripravené deklarovať, že jednoducho príjmy im rastú, že zvládnu či už energetickú krízu, či už inflačné zvýšenie nákladov, jednoducho deklarovali, že to zvládnu, len aby im zostal tento stabilný, jasný a prediktabilný zdroj príjmov. Takto tu stačilo kývnuť z vlády, popriať samosprávam veľa zdaru a samosprávy si mohli robiť svoju prácu s príjmami, s výdavkami a bol by kľud.
Nie, namiesto toho proste sa rozhodlo, že teda vláda ide robiť prorodinný balíček, áno, samozrejme, že tým deťom niektorým to vie pomôcť. Zabudli ale povedať, že ten balíček platia obce, hej, platia samosprávy. Prvý balík bol asi 550 mil., to je na zvýšenie na 100, teraz to zvýšenie na 140 a navyše ešte z 15 rokov na 18 vyplácanie v tej vysokej výške je ďalších pre budúci rok cca 400 mil., takže samosprávam, prosím pekne, vláda pomáha z peňazí samospráv 950 mil. eur, čo je rádovo, budem radšej pes... taký proste pesimistickejší odhad, asi pätina, pätina príjmov samospráv. Ako ak vám medziročne má odísť 20 % vašich príjmov, to sa, samozrejme, nijakovsky nedá zvládnuť. Toto najprv vláda za ten svet nevedela akceptovať a pochopiť, dobre, teraz to pochopila.
Ale jednoducho rieši sa a sanuje sa problém prílepkami, proste ad hoc riešeniami, ktorý tu nemusel byť. Toto si bolo treba uvedomiť. Vymyslel sa problém, ktorý neexistuje, a teraz hrdinsky pán kolega Kuriak proste hlási, že teda sa časť ide samosprávam akoby teda kompenzovať. Ale ešte raz, aj to tu už padlo. Ale nie celých 950, len tých 400, len to zvýšenie, takže celé zle. Takto to nemalo byť.
Čo sa malo stať, samosprá... samozrejme, vnímame, že rodiny, deti, ale nielen rodiny a deti, ale aj iné zraniteľné skupiny potrebujú, potrebujú nejakú pomoc, nejakú kompenzáciu v inflačnej kríze, veď ale na to existuje sociálny systém. Daňový systém nemá sanovať sociálny systém. Máme systém sociálnych dávok, máme systém životného minima. Na toto sa mohli naviazať všetky opatrenia, zvýšenia tak, aby sa pomáhalo.
No a ešte to má, ešte jeden level to celé má a to je to, že tých 140 euro nedostane každé dieťa každých rodičov a už vôbec nie, ktoré má len matku. To, to sa tu hovorí, že každý dostane 140, nedostane. Ani zďaleka. Čiže tí chudobnejší dostanú menej, tí čo najviac potrebovali, tí to nedostanú, a teda deti dobre situovaných rodičov tí dostanú ešte viac. Čiže ešte viac sa zvýši rozdiel medzi tým, čo ktoré dieťa dostane, ale presne opačne, jak by to malo byť. Chudobným pomáhame málo, bohatým veľa. Takto ste to chceli, pán minister? Dobre. Niektoré vyjadrenia hovoria viac o tom, kto ich hovorí, než o tom, komu sú adresované, ale dobre.
Každopádne takto to byť nemá, čiže prosím, ešte stále sa dá zísť z kratšej cesty. To zvýšenie na 70 euro, ktoré je aktuálne v platnosti, to dáva zmysel. Ešte stále by sa dalo vrátiť, nech to dostane každé dieťa, nech sa to znovu nastaví na polovicu ročnej minimálnej mzdy, tak aby to skutočne dostali tie najchudobnejšie deti, ak to bude rovnaká suma, presne tie dostanú väčšiu časť, čiže chudobnejším sa pomôže viacej, bohatším menej, tak by to dávalo zmysel.
Mám ešte päť minút, skúsim sa venovať ďalšej veci, ktorá tuná zaniká, ale tiež je to veľmi, veľmi zásadná vec a patrí to do tej kategórie, že teda, bohužiaľ, vláda nerobí nič iné, než hľadá, kde by sa dali nejaké dane zvýšiť, kde by sa dalo zasa niekomu proste ešte viacej zobrať, a potom použiť to na nejakú, nejakú atómovku.
No, málokto si to vôbec všimol, na výbore pre hospodárske záležitosti bol teda prijatý pozmeňujúci návrh, kde teda s účinnosťou od 1. 1. 2023 sa budú zdaňovať zrážkovou daňou úroky z dlhopisov, ktoré budú plynúť nerezidentom, ak ich dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, ak teda sú dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, to znamená slovenskými firmami.
Ide teda o situácie, kedy si komerčný sektor v snahe získať prostriedky pre svoje podnikanie emituje dlhopisy na zahraničných trhoch. No ale, samozrejme, ako keď sa robia veci na poslednú chvíľu, navrhovaná právna úprava neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, v praxi to znamená právnu retroaktivitu. Čiže ak investor získal napr. štvorročný dlhopis v emisii pred dvoma rokmi, potom daňové ošetrenie úrokov, ktoré platilo v čase uzavretia zmluvy so slovenským emitentom a mohlo to byť presne ten faktor prispievajúci, že ten investor investoval na Slovensku, sa počas tohto zmluvného vzťahu zásadne zmení. Z tohto... aj, aj z tohto dôvodu sa s tou úpravou proste nedá, nedá súhlasiť, nakoľko vážne zneistí potenciálnych zahraničných investorov, pokiaľ ide o právnu istotu podnikania alebo investovania na Slovensku. Práve, práve tá právna istota je nevyhnutná pre stabilitu nastavených zmluvných podmienok v akomkoľvek zmluvnom vzťahu, a špeciálne zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú financovania.
No teraz si dovolím rýchlo pouvažovať, že čo teda mohlo byť snahou na, na takúto zmenu. No, ak bolo snahou teda navrhovanej novelizácie, ako som avizoval, získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, tak vážne pochybujem, že, že takou... takouto zmenou proste sa to stane, alebo teda ak aj bude, tak to bude veľmi drobný, veľmi drobný nárast a tento nárast proste nijak nevyváži poškodenie reputácie slovenského podnikateľského prostredia v očiach zahraničných investorov.
Ak teda sú dlhopisy emitované rezidentom krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o zavedení dvojitého zdanenia, čo je teda veľká väčšina štandardných krajín, zmluva, zdanenie úrokov buď výrazne zníži, alebo vo väčšej časti prípadov tomu zdaneniu úplne zamedzí. To znamená príjem pre štátny rozpočet bude nula. Je väčší predpoklad alebo je veľký predpoklad, že vlastníci dlhopisov, ktorým je vyplácaný kupón, sú práve tieto krajiny, takže ešte raz, ten predpokladaný pozitívny dopad, fakt bude minimálny.
Zároveň - a teraz ešte raz - pri potenciálne žiadnom alebo nevýznamnom prínose zdanenia sa významne zníži administratívna náročnosť slovenských emitentov dlhopisov pri preukazovaní daňovej rezidencie a plnenia podmienok uplatnenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v prípade veľkého počtu vlastníkov dlhopisov. V krajnom prípade to môže viesť až k preneseniu nákladov na dodatočné zdanenie slovenských emitentov dlhopisov, ktorí sú v zmysle zákona platiteľom zrážkovej dane. V budúcnosti emitované dlhopisy budú menej, menej atraktívne, čo navýši náklady na financovanie, a teda zníži aj základ dane, ale aj odvedenú daň z príjmu do štátneho rozpočtu, takže jednoducho toto v tej daňovej oblasti nepomôže nič, vyrobí to novú administratívu, vyrobí to nové problémy, zníži to reputáciu Slovenska, zníži právnu istotu. No, celé zle.
No, teoreticky mohlo byť ešte snahou novelizácie alebo snahou ministerstva zamedziť neúmernému dlhovému financovaniu slovenského biznisu cestou jeho prísnejšieho daňového ošetrenia, ale takisto tu ide o zbytočne duplicitný krok, pretože na toto je v dispozícii kopa iných nástrojov, a navyše ešte úplne adresne a jednotne na pôde celej Európskej únie sa v blízkej budúcnosti, možno do dvoch rokov zavedú pravidlá na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu, a teda obmedzenie odpočítateľnosti úrokov v zmysle taktiež už existujúceho návrhu smernice EÚ, takže ani toto nie je spôsob, ktorý by dával oprávnenie alebo vysvetlenie, ktoré by dávalo oprávnenie tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Návrh môj je teda, kolegynky, kolegovia, prosím, veľmi dobre sa zamyslite a fakt odmietnime všetky tieto pozmeňujúce návrhy, či už ktoré sú v spoločnej správe, alebo tie, ktoré boli úplne že na poslednú chvíľu tuná podané, proste spôsobí to fakt ďaleko viac škôd ako úžitku. Zároveň ešte chcem teda požiadať pána spravodajcu, aby sme o každom bode zo spoločnej správy hlasovali zvlášť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

9.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Kuriak, kruh sa práve uzavrel týmto pozmeňujúcim návrhom, ale vráťme sa na začiatok. Keď vláda avizovala prorodinný balíček, vtedy ešte v sume teda 100 euro z príjmov samospráv, z dane z príjmu fyzických osôb, vtedy samosprávy povedali, že jednoducho ak sa im nebude šahať na ich príjmy, tak zvládnu či už inflačnú krízu, alebo aj energetickú krízu z tých svojich príjmov, keďže daň z príjmu fyzických osôb sa vyvíjala pozitívne. Čiže tou... táto dohoda bola na stole, keby bola prijatá, mohol byť celý sektor v poriadku a nemusel existovať problém, ktorý sa tu pol roka rieši. No a, samozrejme, ohrozeným skupinám sa mohlo pomôcť štandardným spôsobom sociálnych dávok, napríklad teda životné minimum, a teda viazok naň... dávok na nich naviazaných.
No namiesto tohto rozumného postupu sa minister financií rozhodol bagrom pretlačiť balíček, dnes sa ešte zvyšuje na 140 euro pozmeňujúcimi návrhmi a týmto pozmeňujúcim návrhom sa teda už deje aj to, že sa obciam ide vykrývať z dane z príjmu právnických osôb tento výpadok. Čiže presne ten systém - vyrobil sa problém, ktorý nemusí existovať, najprv sa pol roka nepočúva to, čo tie obce a VÚC-ky hovoria, nakoniec sa teda prizná, že, samozrejme, že keď im zoberiete pätinu príjmov, že to sa nedá ustáť v danej situácii a nakoniec sa zasa príde na poslednú chvíľu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda v nejakej miere proste im to sanuje.
Ako presne toto je prípad, ako sa to nemá robiť, ako sa vyrobí problém, ktorý neexistuje, bagrom sa tu tlačí kadečo a na koniec sa slávnostne 5 minút pred záverečnou zasa nejaký problém čiastočne vyrieši. Nie, takto nie, takto sa to nedá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 18:55 - 18:55 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady svojím uznesením č. 1320 z 3. októbra 2022 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 17. októbra 2022. Predsedovi Národnej rady boli doručené štyri návrhy na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré predložili:
– poslanec Národnej rady Ľudovít Goga, ktorý navrhuje pani Henrietu Crkoňovú,
– poslankyňa Anna Zemanová, ktorá navrhuje pána Ivana Kuhna a
– poslanec Lukáš Kyselica, ktorý navrhuje Máriu Machovú.
Kandidát pán Miroslav Vilkovský, kandidáta navrhol poslanec NR SR Peter Pollák, stiahol listom doručeným dňa 20. októbra 2022 do podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky svoj súhlas s kandidatúrou na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 18. októbra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 387. Výbor preskúmal plnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že predložené návrhy kandidátov obsahujú požadované náležitosti na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na rokovanie výboru boli prizvaní navrhnutí kandidáti na voľbu podpredsedu, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, a poslanci Národnej rady, ktorí ich navrhli. Zároveň výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 388 z 18. októbra 2022 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu podpredsedu NKÚ ako tlač 1260a. Zároveň ma učil za spravodajcu výboru.
Návrh uznesenia je prílohou tohto stanoviska. Zároveň v prípade, ak nebude podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu zvolený, navrhujem, aby sa vykonala opakovaná voľba, ktorá sa uskutoční na 75. schôdzi Národnej rady, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis