Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia, no ja než začnem, tak poviem, že o slobodu sa najľahšie prichádza nezáujmom. Dnes tu malo sedieť ďaleko viacej poslancov, nie dva, štyri, šiesti sme tu? Siedmi? No, Tomáš Garrigue Masaryk kedysi povedal: "Demokrace, toť diskuze." Diskusia znamená verejný stret rôznych, často protichodných záujmov a názorov. Bez tejto spoločenskej konfrontácie odlišných názorov sa demokracia...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctení kolegovia, no ja než začnem, tak poviem, že o slobodu sa najľahšie prichádza nezáujmom. Dnes tu malo sedieť ďaleko viacej poslancov, nie dva, štyri, šiesti sme tu? Siedmi? No, Tomáš Garrigue Masaryk kedysi povedal: "Demokrace, toť diskuze." Diskusia znamená verejný stret rôznych, často protichodných záujmov a názorov. Bez tejto spoločenskej konfrontácie odlišných názorov sa demokracia vytráca. Jednoznačne dodávam, že sloboda slova nie je zárukou ideálneho spoločenského systému, pretože nežijeme v ideálnom svete. Áno, temnejšou stránkou je, že sa slobodne šíria aj názory, ktoré sa nám javia ako nesprávne, odporné, či neprijateľné. Ale to je cena, ktorú platíme za slobodu. Je to akceptovateľná cena, pretože slobodná výmena názorov ešte nikomu neublížila. Ale obmedzovanie slobody už priviedlo do nešťastia mnohých. Nie len individuálne, obmedzovanie slobody slova prinies, priviedlo do nešťastia aj celé národy a celé spoločnosti.
V totalitných a autoritárskych spoločnostiach štát rozhoduje o tom, čo je správny alebo škodlivý názor. Dnes si bežný štyridsiatnik už nepamätá, že napríklad aj v Československu vtedajšom do roku 1990 existoval Úrad pre tlač a informácie, na Slovensku to bol Slovenský úrad pre tlač a informácie, centrálne kontroloval informácie, ktoré zverejňovali médiá. No a centrálna kontrola verejne šírených informácii dnes existuje v štátoch, ako sú Čína, Irán alebo Rusko. Ale centrálna kontrola šírenia informácií je len eufemizmus, jej pravým menom je cenzúra. V kontraste s tým bola v demokraciách centrálna kontrola informácií (rečník si odkašlal), pardon, donedávna takmer tabu.
Samozrejme, šírenie informácií nebolo bez obmedzení, no tieto obmedzenia nevytváral predovšetkým štát, ale najmä jednotliví aktéri verejného diskurzu, či už médiá, sociálne siete alebo samotní občania. Sami vidíme, ako to funguje a vieme, že veľa názorov je po zásluhe ostrakizovaných a odsudzovaných a niektoré prejavy nejaké, niektoré formy prejavu sankcionuje štát príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, čo je takisto v poriadku, najmä ak ide o nabádanie k násiliu. Žiaľ, pandémia, vojna na Ukrajine a presadzovanie neomarxistickej ideológie a z nej vyplývajúce agendy však tabu centrálnej kontroly informácií podstatne oslabuje. Naopak, sposilňuje alebo zásadne posilňuje úlohu štátu v jednej z najcitlivejších sfér verejného sektora, ale aj ľudského života.
Štáty sa snažia pod rôznymi zámienkami, často sa, samozrejme, maskujúc tými najlepšími úmyslami, obmedzovať verejné šírenie informácií a dokonca v niektorých prípadoch hrozia trestami. Nežiaducimi sa stávajú aj úplne legitímne kritické názory napríklad na aktuálne geopolitické dianie, štát sa nárokuje namiesto občana rozhodovať o tom, aká propaganda je škodlivá a aká je prijateľná. Takýmto spôsobom sa pomaly stierajú rozdiely medzi demokratickými štátmi a autoritárskymi štátmi. Vznikajú tiež ďalšie zásadné otázky. Prečo chceme podobne ako autoritárske štáty centrálne kontrolovať informácie a zavádzať cenzúru nežiadúcich informácií a názorov. Sú naše argumenty tak slabé, že neznesú tvrdú oponentúru? Nie sme si istý našou pravdou do takej miery, že musíme zabrániť diskusii? Považujeme občanov za neschopných samostatne rozmýšľať a rozhodnúť sa, k akému z konkurujúcich názorov sa priklonia? Prečo by sme mali súhlasiť s tým, že štát má monopol na pravdu?
Myslím si, že pán predkladateľ novely by mal poctivo a čestne zodpovedať na všetky tieto otázky. Totižto história nám ukazuje, že ak sa sloboda začne obmedzovať, tak takýto proces sa obvykle nedá zvrátiť. Príkladom je dianie u nás aj po roku 1945, ale aj po roku 1968. O existencii tejto hrozby svedčia (rečník si odkašlal), pardon. O existencii tejto hrozby svedčia viaceré priveľmi pružné formulácie predkladaného zákona maskujúce sa pojmom škodlivý obsah. Nie je vôbec jasné, čo sa rozumie pod pojmom škodlivý obsah. Škodlivý pre koho? Alebo škodlivý pre aký oprávnený verejný záujem? Dôvodová správa uvádza príklady, ako sú cielená politická destabilizácia alebo radikalizovanie politickej diskusie vo verejnom priestore. Ide o veľmi vágne definované situácie, ktoré sa nedajú adekvátne ani objektívne vyhodnotiť a môžu v prípade nutnosti slúžiť ako zámienky na zásadné obmedzenie slobody slova. Musíme si uvedomiť, že v blízkej budúcnosti by sme mohli naozaj čeliť veľmi reálnej hrozbe obmedzenia alebo úplného potlačenia slobody slova. Rozhodnutia a opatrenia mnohých európskych vlád a orgánov Európskej únie, únie sa dnes neriadia predvolebnými sľubmi a programami, ale sú ovplyvňované najmä nátlakom hlučných skupín aktivistov a zákulisnými hrami lobistov prezentujúcimi často veľmi sporné a neprehľadné záujmy. Strety medzi štátnou autoritou a slobodnými prejavmi občanov by tak mohli vzniknúť napríklad pri tvrdom presadzovaní, presadzovaní agendy the Green Dealu alebo pri iných opatreniach, ktoré sa bude usilovať politická špička presadiť napriek silnému odporu väčšiny verejnosti. Myslím si, že veľa príkladov by sme našli aj v napríklad v covidových časoch. To by tiež malo byť určitým mementom pre nás a mali by sme to vnímať.
Treba si tiež uvedomiť, že niektoré tzv. falošné správy sa nakoniec ukázali ako pravdivé. A naopak, niektoré informácie, ktoré šírili oficiálne miesta a oficiálne médiá, sa ukázali zasa ako nepravdivé. Preto je otvorená a v maximálnej možnej miere neregulovaná spoločenská diskusia nie len veľmi potrebná, ale aj politicky a intelektuálne ozdravná a osviežujúca. V histórii nikdy neviedli žiadne zákazy v oblasti poznania a myslenia k ničomu dobrému. Viedli iba k tragédiám a k intelektuálnemu úpadku celej spoločnosti. A čím sú predstavitelia akéhokoľvek režimu hlúpejší, tým viac chcú verejnosť akože chrániť pred škodlivým obsahom, no v skutočnosti chránia len svoje obmedzené často tmárske videnie sveta. Nechcime sa zaradiť medzi také krajiny.
Niekto by mohol namietať, že spoločnosť sa musí brániť proti extrémis... extrémizmu, hlásaniu nenávisti a vyzývaniu na páchanie násilia. S tým, samozrejme súhlasím, no podotýkam, že na ochranu proti týmto excesom máme v trestnom zákone už dávno, že túto ochranu máme v trestnom zákone už dávno napríklad v ustanoveniach paragrafov, skúsim pár prečítať:
§ 360 nebezpečné vyhrážanie; 360a nebezpečné prenasledovanie; 360b nebezpečné elektronické obťažovanie; 361 šírenie poplašnej správy; § 419 teroristický útok; 419b niektoré formy účasti na terorizme; § 421 založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422 prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd; § 422a výroba extrémistického materiálu; § 422b rozširovanie extrémistického materiálu; § 422c prechovávanie extrémistického materiálu; § 422d popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti; § 423 hanobenie národa, rasy a presvedčenia; 424 podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Som presvedčený, že máme dostatočne široký a dostatočne silný právny aparát na to, aby sme dokázali postihovať všetky takéto škodlivé a nezákonné formy. Nepotrebujeme prijímať nič nové. Prijatie predloženého návrhu bez akýchkoľvek pochybností ukrojí ďalšie slobody občanom a súčasne priblížiť Slovensko autokratickému či totalitnému spôsobu vlády, kde štát určuje občanom, čo je pravda a čo môžu verejne hovoriť. Dôsledky takejto zmeny môžu byť pre našu krajinu veľmi-veľmi negatívne až tragické.
Vážené kolegyne tu stále nemáme, takže, vážení kolegovia, prosím, veľmi sa zamyslite všetci nad tým, než sa rozhodnete, ako budete hlasovať. Toto nie je len jeden z vyše sto zákonov, ktoré máme na aktuálnej schôdzi. Toto je úplne principiálny zákon, pretože o slobodu sa veľmi ľahko prichádza, ale len veľmi ťažko sa získava naspäť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis