Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.2.2023 o 12:43 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 18:26 - 18:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Tak ja budem reagovať tak, ako som v podstate aj úvodom môjho vystúpenia povedal. Dlhodobo som upozorňoval vlastne na tento problém, že z dôvodu mimoriadnej situácie je pozastavená platnosť obmedzenia, teda hotovosť, platieb v hotovosti. No, ono to malo vlastne stále rovnakú príčinu, ktorá nás vo finále doviedla k tomu, že teda všetci teraz hovoríme, že poverená, hej, poverený premiér, poverený minister. No jednoducho, proste s Igorom Matovičom sa nedalo veľmi komunikovať, nedalo sa s ním nájsť tú dohodu. Ja skutočne som to viackrát – či už na rokovaní výborov, alebo teda priamo proste s rôznymi jeho kolegami na ministerstve, alebo aj priamo v pléne – upozorňoval.
Samozrejme, to, čo riešime dnes, sme s prehľadom určite mali stihnúť do 365. dňa mimoriadnej situácie covid, už vtedy bolo, samozrejme, naprosto jasné, že tá väzba situácie na nejaký problém platiť, alebo teda dostupnosti bankového sektoru alebo teda nejakých platobných služieb že neexistuje. Pretože to je vlastne ten princíp, že teda áno, môže byť mimoriadna situácia, kedy nie je občan, firma, ktokoľvek schopný vlastne využiť služby bankového systému, a teda vlastne potom zostáva tá hotovosť ako možnosť. No toto bolo veľmi rýchlo jasné, že takýto problém nie je. Samozrejme, malo to byť dávno vyriešené. Aj teraz teda takisto aj, to mám tiež informácie z finančnej správy, tiež na to dlhodobejšie tlačili, tak teraz sú veľmi radi, že konečne je to na rade. No a, samozrejme, má to ten dôvod, a to je to, že jednoducho je to zneužívané, spôsobuje to potenciálne riziká, potenciálne problémy. Takže som veľmi rád, ak to teda na budúcej schôdzi finálne odhlasujeme a bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2023 18:22 - 18:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ešte raz, vážený pán poverený premiér, kolegynky, kolegovia, som veľmi rád, že konečne riešime problém, na ktorý som dlhodobo upozorňoval, posledne tu v pléne pri rokovaní o rozpočte, keď som sa pána Matoviča, vtedy ešte ministra financií, pýtal, kedy skončí jeho vlastná doba kešu. V mimoriadnej situácii je totiž nastavená, zas pozastavená platnosť zákona o obmedzení platieb v hotovosti, a teda je možné zaplatiť akúkoľvek sumu v hotovosti. No, a teda mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom tu máme v platnosti už vyše tisíc dní. Tisíc dní v kuse.
Pre úplnosť, samozrejme, musím povedať, že od 26. 2. 2022 máme vyhlásenú aj ďalšiu mimoriadnu situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V tejto oblasti nemám úplné informácie, ale pocitovo som presvedčený, že po jedenástich mesiacoch by sa už mimoriadna situácia mala, mohla preklopiť do štandardného módu fungovania a tiež by mohla byť teda ukončená. Princípom mimoriadnych situácií by totiž malo byť zvládnutie nejakej novej hrozby, nastavenie systému fungovania štátu a všetkých procesov a následne čo najskoršie zrušenie mimoriadnej situácie a návrat k normálnej situácii v krajine.
Čo sa týka covidu, tam som tiež presvedčený, že mala byť alebo malo byť už dávno rozhodnuté o jej ukončení, čo by teda znamenalo v tomto prípade, že situáciu, ktorú riešime týmto návrhom zákona, vlastne by zanikla. Pretože tá, vlastne zanikol by ten dôvod, zanikla by mimoriadna situácia a obnovil by sa vlastne, obnovila by sa platnosť zákona o obmedzení hotovosti.
Ale teda dobre, ak máme obidve mimoriadne situácie stále v platnosti, tak si myslím, že, rovnako ako pán premiér, že tu všetci v rokovacej sále, ale aj všetci občania vnímajú, že nie je opodstatnenie, aby mimoriadna situácia zakladala opodstatnenie hotovostných platieb v neobmedzenom rozsahu. Toto totiž jednoznačne treba povedať, že zásadne uľahčuje situáciu podvodníkom alebo podsvetiu. Preto samotnému návrhu zákona, ktorý preruší túto väzbu, vlastne zákona o obmedzení platieb v hotovosti na mimoriadnu situáciu, nie je čo vytýkať okrem teda toho, že neprišiel podstatne skôr. Toto považujem za chybu vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča.
Už len taký exkurz do minulosti. Toto zlyhanie alebo chybu chcel nahradiť na konci minulého roka pokusom o skrátené legislatívne konanie, čo by bol, samozrejme, ďalší a zasa opačný a zbytočný extrém. Takže následne prevládol zdravý rozum, vláda žiadosť o skrátené legislatívne konanie stiahla, takže dnes rokujeme v štandardnom režime.
Ako aj uviedol už pán premiér, návrh zákona v čl. II rieši aj ďalšiu potrebnú zmenu, posun uvedenia centrálneho registra účtov do prevádzky o pol roka neskôr.
Záverom, zákon má teda našu podporu, ako som povedal, nie je mu čo vyčítať a budeme hlasovať za jeho posun do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2023 18:22 - 18:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poverený premiér, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a rovnako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 15:10 - 15:12 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže sme v záverečnom slove. Ja len pár vetami skutočne.
Súhlasím s pánom predsedom rozpočtovej rady, že tá téma daňovej brzdy v roku 2011 pri prijímaní pôvodného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebola, nebola témou, ale svet sa vyvíja a nebudem sa už ani vracať do roku 2011, stačí, keď sa pozrieme na rok 2019, keď boli výdavky štátneho rozpočtu cca 17 miliárd. No a ak sa pozrieme na tohtoročný rozpočet, tak sú výdavky 35 miliárd. Čiže i napriek, samozrejme, nejakej inflácii medzi týmito rokmi je rast verejného sektora proste bezprecedentný a jednoducho nie je, nie je cesta, aby štát vlastne tento obrovský nárast verejného sektora sanoval stále väčšími daňami a teda vlastne nechával to zaplatiť ľudí. Preto aj téma daňovej brzdy ako ďalšieho inštrumentu na ochranu verejných financií je zásadná.
No prečo? Zvyšovanie daní, samozrejme, má následne negatívny dosah na život občanov, na konkurencieschopnosť ekonomiky a, samozrejme, následne naspäť aj na verejné financie. Takže to úplne záverečné slovo je, že áno, výdavkové limity je treba prijať. Je to veľmi dôležitý operatívny nástroj, ale tá cesta vlastne k ochrane a k tomu zdraviu dlhodobých verejných financií, samozrejme, má ešte ďalšie zastávky a ďalšie méty, ku ktorým sa musíme dostať a ktoré teda bude treba postupne poprijímať.
Ďakujem pekne za pozornosť. A hlasujeme dnes o 17.00 h.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 12:52 - 12:52 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem, ďakujem pekne ešte. Pán minister, vitajte u nás. Ja viem, že vy máte veľa práce. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Určite sa niečo dozviete zaujímavé, nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, strácate tu s nami čas, ale tu sa fakt bavíme o štátnom rozpočte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 12:43 - 12:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, aby som reagoval, že prísť s daňovou brzdou ako samostatne. No viete, sú veci, ktoré majú ten potenciál, že teda ľuďom rozdávajú peniaze a proste poslanci ich radi, radi prijímajú. No toto je trošku, trošku zákon, ktorý, samozrejme, ľudia by mali že veľmi radi, ale zároveň je to veľké obmedzenie pre politikov, hej? Akože kto si vlastne sám odhlasuje, že teda nebude môcť zvyšovať dane, tým pádom nebude mať dostatok zdrojov na rôzne populistické riešenia. Čiže tá odpoveď je jasná, hej, ako ste ju nadniesli. Takéto niečo si skutočne ani v predvolebnom čase nenájde akože tú väčšinu. A práve preto vlastne aj my sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa to dalo ako celý balík, hej? Aby sa proste urobili aj tie iné zmeny, lebo zasa treba povedať, že ak sa tu bavíme o teda urobení vlastne tých ďalších zmien, ktoré sú potrebné, ony ale všetky v takom tom úplnom zjednodušení, hej, keď to tak poviem, ony sú uvoľňujúce z pohľadu vlády. Zjednodušia situáciu vlády, znížia tú potrebnú množinu úspor a jednoducho akoby skomfortnia tú pozíciu vlády, hej?
Samozrejme, ja tu teraz nehovorím, že existujúce alebo rozumné riešenie, alebo vôbec prijateľné riešenie je vyrovnaný rozpočet pre budúci rok, to, samozrejme, je nemožné, to sa tu zhodneme všetci, ako tu sedíme. Ale zároveň treba povedať a to je možno trošku aj odpoveď pánovi Habánkovi, je, že nová vláda, nech bude akákoľvek, zase aj podľa existujúceho platného znenia má dva roky výnimku z uplatňovania proste tých najvyšších sankcií. Takže, samozrejme, nová vláda nebude zaviazaná, ani keď sa nič nestane, vyrovnaným rozpočtom, hej? Takže ono to sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 12:36 - 12:38 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, skúsim postupne, koľko stihnem.
Pán kolega Beluský, áno, v podstate veď hovoríme obaja to isté, samozrejme, keď som myslel, že posledný krok, posledný krok v zmysle teda ich prijatia, zapracovania. Samozrejme, že, veď celý čas som hovoril o tom, že tá veľká novela sa nepodarila, tak to hovorím vlastne, že samozrejme, tam sú všetky tie ďalšie problémy, či už prechodná na čistý dlh úprava, úprava sankcií, čiže to, čo vlastne sa nepodarilo, čiže vlastne hovoríme obaja to isté, že áno, nepodarilo sa to a treba to vlastne ďalej, ďalej sa snažiť riešiť. Takže takto, takto som myslel, keď som hovoril, že posledný krok.
Čo sa týka, áno, hovorili ste o dlhovej brzde, myslím, že ste mysleli daňovú, to je vlastne, to je to, a tým budem reagovať aj na kolegu Janka Oravca. Samozrejme, tých nástrojov je viacej, či už teda samotná dlhová brzda, výdavkové limity, ale presne to, a to tu zopakujem, je dôležitá aj tá daňová brzda, pretože tá konsolidácia sa dá riešiť aj prenosom len na ľudí a firmy, to znamená zvýšením daní, odvodov. Ale to, samozrejme, proste za prvé nie je skutočné riešenie pre štát a za druhé to robí veľký problém v ekonomike, v jej konkurencieschopnosti. Takže áno, áno, aj my proste sme toto, samozrejme, dávali a stále je to našou akoby podmienkou, požiadavkou, a teda chceme a sme ochotní o tom diskutovať, ale považujeme presne túto daňovú brzdu za rovnako dôležitý nástroj ako, samozrejme, tie ostatné nástroje. To celé vie fungovať, áno, ako orchester, keď sa to celé správne zapojí a zosúladí. Aj pán predseda hovoril, aj teda pán Beluský, aj ja vnímam, samozrejme, že po tejto malej novele nie všetko je za prvé vyriešené a za druhé ani úplne zosúladené. Takže, samozrejme, čakajú tam ďalšie kroky.
No, čo sa týka, aspoň chvíľku... poviem potom. (Rečníkovi uplynul časový limit.)
Skryt prepis
 

1.2.2023 12:15 - 12:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem pánovi Tóthovi poďakovať za precízne uvedenie výdavkových limitov, za vysvetlenie a teda vôbec za jeho vystúpenie. Ja skúsim sa pozrieť takým pohľadom naspäť vlastne, čo všetko predchádzalo práve tomuto momentu, keď rokujeme, a pevne verím, že na hlasovaní dnes o 17.00 h aj schválime výdavkové limity a tak konečne finálne splníme aj míľnik plánu obnovy a odolnosti.
Cesta výdavkových limitov až po tento bod teda fakt vôbec nebola jednoduchá. Začala ešte v roku 2011, keď sa veľkou väčšinou v Národnej rade prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V skratke, tento ústavný zákon zaviedol to, čo všetci dnes poznáme pod pojmom dlhová brzda. Definoval hranice hrubého dlhu, definoval sankcie za ich prekročenie a ako to pri zákonoch býva, definoval aj tzv. únikové klauzuly, teda súbor parametrov, kedy sú sankcie vypnuté a teda sa neuplatňujú.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako už aj pán predseda spomínal, predpokladal, že budú v krátkom čase zavedené aj výdavkové limity. Vôľa na ich zavedenie sa však nástupom strany SMER nenašla na dlhých osem rokov. Treba povedať, že práve v dobrých časoch, ktoré v tom období boli, by výdavkové limity dokázali zabrániť prejedaniu nadpríjmov a pomohli by v rokoch 2013 až 2020 znížiť zadlženie Slovenska.
O výdavkových limitoch sa v tom politickom prostredí opäť začalo hovoriť až pred voľbami 2020. Strana SaS sme ich mali v našom volebnom programe, podarilo sa nám ich dostať aj do programového vyhlásenia novej vlády v marci 2020. Na veľkej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prakticky ihneď začalo pracovať, myslím si, že sedia tu pár, aspoň pár kolegov. Kolegovia z výboru pre financie a rozpočet si možno pamätajú aj stretnutia na pôde Národnej banky Slovenska, kde sa pri okrúhlom stole stretli zástupcovia úplne všetkých politických strán a hnutí zastúpených v pléne Národnej rady a teda bol odprezentovaný pripravený návrh. Potiaľto to išlo dobre.
Ministerstvo financií však už vtedy fungovalo v područí Igora Matoviča a plne sa prejavovali všetky problémy, ktoré vo finále viedli aj k pádu vlády, ale konkrétne ministerstvo financií nebolo ochotné akceptovať pripomienky koaličných partnerov a ani pripomienky opozície, napríklad náš návrh, aby súčasťou novely bola aj daňová brzda, bol opakovane zhadzovaný zo stola, čiže namiesto zapracovania vznesených pripomienok sa návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 10. 2020. Už vtedy OĽANO išlo z pozície sily, že si svoju predstavu o zákone pretlačí namiesto hľadania všeobecne akceptovaného riešenia. Zákon v takomto stave prešiel cez prvé čítanie, následne však celú situáciu najlepšie vystihuje legendárny výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina: "Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to tak ako vždy."
V žiadnom prípade, a to chcem zdôrazniť, nemôžem vytknúť snahu štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Ľubošovi Jančíkovi, ktorý neúnavne zvolával stretnutia, hľadal kompromisy, hľadal prieniky, za účasti skutočne všetkých, ktorých sa tento zákon týka, ale akýkoľvek taký ten reálny alebo finálny posun blokoval premiér a neskôr už aj priamo minister financií Igor Matovič.
V skratke, ak sa pozrieme na web Národnej rady Slovenskej republiky, nájdeme tam, ak som ich dobre zrátal, 11 listov predkladateľa so žiadosťou o posun na niektorú z nasledujúcich schôdzí, lebo teda nie je dohoda. Takto sa najbližšie tento zákon, ktorý spomínal aj pán predseda, alebo teda tú veľkú novelu, najbližšie objaví na marcovej schôdzi.
Medzitým si Európa aj svet prešli covidovým šialenstvom, vlády takmer všetkých krajín reagovali obrovským navýšením verejných výdavkov, centrálne banky obrovským kvantitatívnym uvoľňovaním, covid sa postupne však stal súčasťou nášho života, jednou zo stoviek iných chorôb, zo zabudnutia sa však vrátila iná choroba, choroba zvaná inflácia. Nič paradoxy tejto doby neukazuje explicitnejšie než to, že Európska únia reagovala podporným balíkom plánu obnovy a odolnosti v obrovskej hodnote cca 750 mld. eur. Tento balík, to mal byť balík pomoci v súvislosti s covidom, ale akoby na to si už ani nikto nespomenieme, pretože čerpanie v celej Európskej únii sa doteraz rozbehlo minimálne.
Samozrejme, tento program má plusy, môže pomôcť a verím, že pomôže krajinám v motivácii zavádzať reformy, to sa týka, samozrejme, aj Slovenska, ale ten základný cieľ – vlastne pomôcť riešiť covid krízu – sa jednoducho absolútne minul účinku, proste sa nestihol. Tá kríza sa našťastie akoby vyriešila skôr a sama. Len teda ukazuje toto celé starú pravdu, že často najlepšie riešenie je, keď si štát sedí na rukách a odoláva alebo odolá nutkaniu nezmyselne rozdávať verejné zdroje, ergo peniaze občanov. Ale toto by bolo na samostatnú tému.
Plán obnovy spomínam z iného dôvodu. Ako jeden z míľnikov si Slovensko stanovilo práve zavedenie výdavkových limitov. No a keďže, ako som spomínal, tá veľká novela bola a je dlhodobo stále zablokovaná, koalícia sa dohodla na malej novele, iba na samotnom zavedení výdavkových limitov, a toto sa podarilo novelou zákona o rozpočtových pravidlách v marci 2022. V schválenom znení sa jasne píše, že výdavkové limity sa prvýkrát zapracujú do štátneho rozpočtu na rok 2023 v procese jeho tvorby v roku 2022. No a v tomto momente sa cestička výdavkových limitov opäť začala nebezpečne kľukatiť, hoci samotné výdavkové limity boli schválené, už ako som spomínal, v marci 2022.
Súčasťou schváleného znenia bola i metodika ich výpočtu, v zákone sa o nej píše, že na jej znení sa má dohodnúť ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. No a Igor Matovič mal tak ďalšiu možnosť, ako ukázať schopnosť nenájsť dohodu, aj keď ju v podstate všetci chcú a očakávajú, treba však povedať, že zdatnú podporu v nenachádzaní riešenia mu v tomto prípade poskytoval aj pán minister Krajniak. Vychádzam z vlastných slov pána ministra. Slovo dalo slovo a rozpočet 2023 bol 15. 10. 2022 vládou schválený bez toho, aby obsahoval výdavkové limity.
Následne sme už aj my ako strana SaS jasne deklarovali, že nepodporíme rozpočet, ktorý neobsahuje výdavkové limity a tým jasne porušuje platný zákon i naše medzinárodné záväzky, k ktorým sme sa v pláne obnovy zaviazali. V tomto momente už bil na poplach aj útvar plánu obnovy a veľmi jasné, by som povedal, až viac než bežne, jasnejšie signály vysielala aj Európska komisia. Nezapracovanie výdavkových limitov bolo totiž priamym a jasným podvodom na Európskej únii, je to proste zvrátenie míľnika, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, deklarovalo jeho splnenie a zároveň za ktorý už dokonca aj dostalo platbu. Hrozili zrejmé sankcie, pozastavenie platieb plánu obnovy, alebo možno celého plánu obnovy, plus, samozrejme, medzinárodná hanba a strata kredibility Slovenska v očiach európskych partnerov.
No a toto je už, myslím, že relatívne čerstvá história, ktorú si už všetci pamätáme. Na základe nášho tlaku, keďže bez hlasov strany SaS rozpočet nemal šancu prejsť, ministerstvo financií konečne 22. 12., ako aj pán predseda spomínal, schválilo metodiku, a teda zapracovalo následne výdavkové limity do rozpočtu. V pozmeňujúcom návrhu sa ten výdavkový limit dostal priamo do rozpočtu, do štátneho rozpočtu na rok 2023, a teda aj po ďalších zmenách a veľkej dohode bol rozpočet schválený. Vláda už rovnako doplnila výdavkové limity aj do rozpočtu verejnej správy.
No a dnes nás čaká posledný krok, prerokovať a prijať výdavkové limity na viacročné obdobie. No a práve takto schválené výdavkové limity sa stanú takým tým základným smerným číslom pre budúce rozpočty.
Treba však zároveň povedať ešte ďalšie dva fakty. Slovensko je, bohužiaľ, majster v okorčuľovaní vecí, takže zároveň už máme prijatú aj výnimku, únikovú klauzulu, ktorá teda hovorí, že ak má konsolidáciu vypnutú aj Európska únia, tak ani Slovensko nie je povinné svoje výdavkové limity pre rok 2023 uplatňovať. Takže tá realita vo finále je, že teda tá výnimka je, pretože Európa v tomto momente má vypnutú konsolidáciu, takže vlastne sa aj tak v tomto roku nebudú uplatňovať. O to dôležitejšie je, samozrejme, tie limity mať prijaté a aby boli funkčné dlhodobo. Pretože tým skutočným nástrojom a tým, čo pomôže verejným financiám, tak ako pán predseda hovoril, je práve to, že teda budú zapracované a budú dlhodobo disciplinovať všetky aj nasledujúce vlády.
Ten druhý fakt, ktorý chcem spomenúť, je, že ani výdavkové limity nie sú samospasiteľné, sú veľmi-veľmi potrebné, samozrejme, verím, že i napriek výnimkám pomôžu a budú disciplinovať verejné financie. Nesmieme však zabudnúť na fakt, že z pohľadu výdavkových limitov je aj konsolidácia, teda šetrenie, to, že sa, teda je, to šetrenie je i to, že sa zvyšujú príjmy, hej? Teda napríklad, že sa zvyšujú dane alebo odvody ľudí a firiem. Čiže formou úniku, to poviem tak v úvodzovkách, je aj zvyšovanie daní, čo teda zase máme reálny príklad aj z tohto volebného obdobia, o čo sa minister financií stále snažil a myslím si, že v tomto budú, tak ako to aj v minulosti ukázali, veľmi dobrí aj sociálni demokrati, zasa dobrí v úvodzovkách. Z tohto dôvodu strana SaS presadzujeme aj dlhovú brzdu, ktorá by zabránila politikom v takom tom bezuzdnom zvyšovaní daní. Takto by vlastne každá vláda musela šetriť aj práve tam, kde šetrí každá bežná rodina, a teda to je to, že ak príjmy nestačia, musia sa znižovať výdavky.
Áno, bolí to, áno, toto vlády nechcú robiť, avšak prispôsobovať veľkosť štátu dostupnej výške príjmov musí byť základnou voľbou každej vlády. Prečo? Lebo Slovensko, napríklad v tomto roku budeme musieť prefinancovať cca 12 mld. svojho dlhu, teda na finančných trhoch si budeme musieť túto sumu požičať. No, nulové úroky, tak ako to bolo ešte nedávno, sú minulosťou, dnes sa štát financuje v rozmedzí približne troj- až štvorpercentného úroku. Tu, samozrejme, štát je teda povinný platiť aj úroky z celého existujúceho dlhu. No a tá realita zasa je, že dlhová služba bude stáť Slovensko tento rok 1,4, 1,5 mld. eur. To sú fakt už veľké, veľké, veľké financie.
No a samozrejme, základná sadzba Európskej centrálnej banky rastie, je pravdepodobné, že aj tento týždeň sa možno dozvieme o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, ako sa vlastne Európska centrálna banka rozhodne, čo, samozrejme, situácii nepomáha, pretože to financovanie bude zasa o niečo drahšie.
Ctené kolegyne, kolegovia, na záver si vás dovolím požiadať o podporu predmetného materiálu, teda o podporu uznesenia, ktorým sa schvaľujú, alebo schvaľuje limit verejných výdavkov na roky 2023 – 2025. Je to dobrá vec, dobré riešenie a pomôže to slovenským verejným financiám.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 12:13 - 12:14 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 (tlač 1342).
Návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1404 zo dňa 11. januára 2023 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 30. januára 2023.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výsledok rokovania vo výbore: Výbor prerokoval návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 a prijal k nemu uznesenie č. 426 zo dňa 30. januára 2023. Uvedený výbor s predloženým návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schváliť.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 428 zo dňa 30. januára 2023 a určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma teda poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

21.12.2022 18:10 - 18:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Dobrý deň, pán minister, aj, vážení kolegovia, poslednýkrát už odo mňa dneska. S pani poslankyňou Cigánikovou som predložil pozmeňovací návrh k tlači 1217, ktorý predniesla pani poslankyňa Cigániková, Bittó Cigániková. Vzhľadom k tomu, že nebol prednesený celý, dovoľte mi, prosím, aby som ho znovu prečítal. To je celý dôvod vlastne tohto, čo sme teraz museli urobiť, takže znenie:
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Bittó Cigánikovej a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach , dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. V čl. 1 sa za 12. bod vkladá nový bod, nový 13. bod, ktorý znie:
"13. V § 6a ods. 3 písm. i) sa slová "správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému" nahrádzajú slovami "činnosť národného centra zdravotníckych informácií" (ďalej len národné centrum). Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 12 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne do čl. IX o účinnosti zákona.
2. V čl. I 13. bod znie:
"13. Za § 6a sa vkladá § 6aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§6aa
Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom
(2) Primeraný výsledok hospodárenia je súčet
a) sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len "kritériá kvality") podľa § 6ab takto určená suma nemôže byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.
(3) Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril podľa auditovanej účtovnej závierky.
(4) Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu (§ 15 ods. 5) (ďalej len "upravený výsledok hospodárenia") vyšší, ako je primeraný výsledok hospodárenia podľa ods. 2, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.
5. Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným výsledkom hospodárenia a primeraným výsledkom hospodárenia bol vytvorený na úhradu
a) liekov podľa osobitného predpisu,18ja)
b) populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej tvorby podľa osobitného predpisu,18jb)
c)nákladov spojených s realizáciou činnosti pri preventívnych programoch, alebo programoch zdravia.
1. Vykonávaných podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu,18jc), ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov.
2. Zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo
d) zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas,18jd)
(6) ak v ktoromkoľvek z predchádzajúcich účtovných období nebol dosiahnutý primeraný výsledok hospodárenia, zdravotná poisťovňa môže v účtovnom období, kedy primeraný výsledok hospodárenia dosiahnutý bol, znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia najviac do výšky 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre doplnenie fondu kvality zdravia opakovane.
Poznámky pod čiarou k odkazom 18jaaž 18jdznejú:
18ja § 88 ods. 7 a 8 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18jb § 2 ods. 7 písm. f) a g) zákona č. 576/2004 Z. z.
18jc §10 a 14 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 306/2012 Z. z.
18jd § 42 ods. 5 a 6 zákona č. 577/2004 Z. z.
3. K čl. I v bode 14 sa slová § 6a nahrádzajú slovami § 6aa a slová § 6aa sa nahrádzajú slovami § 6ab.
4. V čl. I v 14. bode § 6aa ods. 1 písm. b) a h) a ods. 2 písm. f (3x) sa za slovo "ambulantnej" vkladá slovo "zdravotnej".
5. V čl. I v 14. bode (§ 6aa) sa odkaz "18i)" nahrádza odkazom "18je)", odkaz "18j)" sa nahrádza odkazom "18jf)" a odkaz "18ja)" sa nahrádza odkazom "18jg)".
Poznámky pod čiarou k odkazom
18je, 18jf a 18jg znejú:
18je § 5 ods. 5 a 6, § 5a, § 5b ods. 3, § 5d zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18jf § 38 zákona č. 540/2021 Z. Z.
18jg Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti v znení neskorších predpisov.
6. V čl. I 25. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie bodu sa premietne do čl. IX o účinnosti zákona.

7. V čl. I v 26. bode § 15 ods. 1 písm. a) n) sa slová "§ 6aa" nahrádzajú slovami "§ 6ab".
8. V čl. I bod 38 znie:
"38. § 18 ods. 1 sa za písm. x) vkladá nové písm. y), ktoré znie:
"y) rozhoduje o splnenie kritérií kvality (§ 6ab)."

Doterajšie písmeno y) sa označuje ako písmeno z).
9. V čl. I v 45. bode § 20b sa slová "(§ 6aa)" nahrádzajú slovami "(§ 6ab)".
10. V čl. I v 96. bode v § 86zm ods. 5 sa slová "§ 6a" nahrádzajú slovami "§ 6aa".
11. V čl. I 97. bod sa vypúšťa.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis