Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.2.2023 o 18:22 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 1.2.2023 18:22 - 18:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poverený premiér, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a rovnako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 15:10 - 15:12 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže sme v záverečnom slove. Ja len pár vetami skutočne.
Súhlasím s pánom predsedom rozpočtovej rady, že tá téma daňovej brzdy v roku 2011 pri prijímaní pôvodného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebola, nebola témou, ale svet sa vyvíja a nebudem sa už ani vracať do roku 2011, stačí, keď sa pozrieme na rok 2019, keď boli výdavky štátneho rozpočtu cca 17 miliárd. No a ak sa pozrieme na tohtoročný rozpočet, tak sú výdavky 35 miliárd. Čiže i napriek, samozrejme, nejakej inflácii medzi týmito rokmi je rast verejného sektora proste bezprecedentný a jednoducho nie je, nie je cesta, aby štát vlastne tento obrovský nárast verejného sektora sanoval stále väčšími daňami a teda vlastne nechával to zaplatiť ľudí. Preto aj téma daňovej brzdy ako ďalšieho inštrumentu na ochranu verejných financií je zásadná.
No prečo? Zvyšovanie daní, samozrejme, má následne negatívny dosah na život občanov, na konkurencieschopnosť ekonomiky a, samozrejme, následne naspäť aj na verejné financie. Takže to úplne záverečné slovo je, že áno, výdavkové limity je treba prijať. Je to veľmi dôležitý operatívny nástroj, ale tá cesta vlastne k ochrane a k tomu zdraviu dlhodobých verejných financií, samozrejme, má ešte ďalšie zastávky a ďalšie méty, ku ktorým sa musíme dostať a ktoré teda bude treba postupne poprijímať.
Ďakujem pekne za pozornosť. A hlasujeme dnes o 17.00 h.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 12:52 - 12:52 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem, ďakujem pekne ešte. Pán minister, vitajte u nás. Ja viem, že vy máte veľa práce. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Určite sa niečo dozviete zaujímavé, nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Áno, strácate tu s nami čas, ale tu sa fakt bavíme o štátnom rozpočte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 12:43 - 12:45 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, aby som reagoval, že prísť s daňovou brzdou ako samostatne. No viete, sú veci, ktoré majú ten potenciál, že teda ľuďom rozdávajú peniaze a proste poslanci ich radi, radi prijímajú. No toto je trošku, trošku zákon, ktorý, samozrejme, ľudia by mali že veľmi radi, ale zároveň je to veľké obmedzenie pre politikov, hej? Akože kto si vlastne sám odhlasuje, že teda nebude môcť zvyšovať dane, tým pádom nebude mať dostatok zdrojov na rôzne populistické riešenia. Čiže tá odpoveď je jasná, hej, ako ste ju nadniesli. Takéto niečo si skutočne ani v predvolebnom čase nenájde akože tú väčšinu. A práve preto vlastne aj my sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa to dalo ako celý balík, hej? Aby sa proste urobili aj tie iné zmeny, lebo zasa treba povedať, že ak sa tu bavíme o teda urobení vlastne tých ďalších zmien, ktoré sú potrebné, ony ale všetky v takom tom úplnom zjednodušení, hej, keď to tak poviem, ony sú uvoľňujúce z pohľadu vlády. Zjednodušia situáciu vlády, znížia tú potrebnú množinu úspor a jednoducho akoby skomfortnia tú pozíciu vlády, hej?
Samozrejme, ja tu teraz nehovorím, že existujúce alebo rozumné riešenie, alebo vôbec prijateľné riešenie je vyrovnaný rozpočet pre budúci rok, to, samozrejme, je nemožné, to sa tu zhodneme všetci, ako tu sedíme. Ale zároveň treba povedať a to je možno trošku aj odpoveď pánovi Habánkovi, je, že nová vláda, nech bude akákoľvek, zase aj podľa existujúceho platného znenia má dva roky výnimku z uplatňovania proste tých najvyšších sankcií. Takže, samozrejme, nová vláda nebude zaviazaná, ani keď sa nič nestane, vyrovnaným rozpočtom, hej? Takže ono to sú tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2023 12:36 - 12:38 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, skúsim postupne, koľko stihnem.
Pán kolega Beluský, áno, v podstate veď hovoríme obaja to isté, samozrejme, keď som myslel, že posledný krok, posledný krok v zmysle teda ich prijatia, zapracovania. Samozrejme, že, veď celý čas som hovoril o tom, že tá veľká novela sa nepodarila, tak to hovorím vlastne, že samozrejme, tam sú všetky tie ďalšie problémy, či už prechodná na čistý dlh úprava, úprava sankcií, čiže to, čo vlastne sa nepodarilo, čiže vlastne hovoríme obaja to isté, že áno, nepodarilo sa to a treba to vlastne ďalej, ďalej sa snažiť riešiť. Takže takto, takto som myslel, keď som hovoril, že posledný krok.
Čo sa týka, áno, hovorili ste o dlhovej brzde, myslím, že ste mysleli daňovú, to je vlastne, to je to, a tým budem reagovať aj na kolegu Janka Oravca. Samozrejme, tých nástrojov je viacej, či už teda samotná dlhová brzda, výdavkové limity, ale presne to, a to tu zopakujem, je dôležitá aj tá daňová brzda, pretože tá konsolidácia sa dá riešiť aj prenosom len na ľudí a firmy, to znamená zvýšením daní, odvodov. Ale to, samozrejme, proste za prvé nie je skutočné riešenie pre štát a za druhé to robí veľký problém v ekonomike, v jej konkurencieschopnosti. Takže áno, áno, aj my proste sme toto, samozrejme, dávali a stále je to našou akoby podmienkou, požiadavkou, a teda chceme a sme ochotní o tom diskutovať, ale považujeme presne túto daňovú brzdu za rovnako dôležitý nástroj ako, samozrejme, tie ostatné nástroje. To celé vie fungovať, áno, ako orchester, keď sa to celé správne zapojí a zosúladí. Aj pán predseda hovoril, aj teda pán Beluský, aj ja vnímam, samozrejme, že po tejto malej novele nie všetko je za prvé vyriešené a za druhé ani úplne zosúladené. Takže, samozrejme, čakajú tam ďalšie kroky.
No, čo sa týka, aspoň chvíľku... poviem potom. (Rečníkovi uplynul časový limit.)
Skryt prepis
 

1.2.2023 12:15 - 12:28 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, na úvod chcem pánovi Tóthovi poďakovať za precízne uvedenie výdavkových limitov, za vysvetlenie a teda vôbec za jeho vystúpenie. Ja skúsim sa pozrieť takým pohľadom naspäť vlastne, čo všetko predchádzalo práve tomuto momentu, keď rokujeme, a pevne verím, že na hlasovaní dnes o 17.00 h aj schválime výdavkové limity a tak konečne finálne splníme aj míľnik plánu obnovy a odolnosti.
Cesta výdavkových limitov až po tento bod teda fakt vôbec nebola jednoduchá. Začala ešte v roku 2011, keď sa veľkou väčšinou v Národnej rade prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V skratke, tento ústavný zákon zaviedol to, čo všetci dnes poznáme pod pojmom dlhová brzda. Definoval hranice hrubého dlhu, definoval sankcie za ich prekročenie a ako to pri zákonoch býva, definoval aj tzv. únikové klauzuly, teda súbor parametrov, kedy sú sankcie vypnuté a teda sa neuplatňujú.
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ako už aj pán predseda spomínal, predpokladal, že budú v krátkom čase zavedené aj výdavkové limity. Vôľa na ich zavedenie sa však nástupom strany SMER nenašla na dlhých osem rokov. Treba povedať, že práve v dobrých časoch, ktoré v tom období boli, by výdavkové limity dokázali zabrániť prejedaniu nadpríjmov a pomohli by v rokoch 2013 až 2020 znížiť zadlženie Slovenska.
O výdavkových limitoch sa v tom politickom prostredí opäť začalo hovoriť až pred voľbami 2020. Strana SaS sme ich mali v našom volebnom programe, podarilo sa nám ich dostať aj do programového vyhlásenia novej vlády v marci 2020. Na veľkej novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prakticky ihneď začalo pracovať, myslím si, že sedia tu pár, aspoň pár kolegov. Kolegovia z výboru pre financie a rozpočet si možno pamätajú aj stretnutia na pôde Národnej banky Slovenska, kde sa pri okrúhlom stole stretli zástupcovia úplne všetkých politických strán a hnutí zastúpených v pléne Národnej rady a teda bol odprezentovaný pripravený návrh. Potiaľto to išlo dobre.
Ministerstvo financií však už vtedy fungovalo v područí Igora Matoviča a plne sa prejavovali všetky problémy, ktoré vo finále viedli aj k pádu vlády, ale konkrétne ministerstvo financií nebolo ochotné akceptovať pripomienky koaličných partnerov a ani pripomienky opozície, napríklad náš návrh, aby súčasťou novely bola aj daňová brzda, bol opakovane zhadzovaný zo stola, čiže namiesto zapracovania vznesených pripomienok sa návrh zákona objavil v Národnej rade Slovenskej republiky 1. 10. 2020. Už vtedy OĽANO išlo z pozície sily, že si svoju predstavu o zákone pretlačí namiesto hľadania všeobecne akceptovaného riešenia. Zákon v takomto stave prešiel cez prvé čítanie, následne však celú situáciu najlepšie vystihuje legendárny výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina: "Mali sme tie najlepšie úmysly, ale dopadlo to tak ako vždy."
V žiadnom prípade, a to chcem zdôrazniť, nemôžem vytknúť snahu štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Ľubošovi Jančíkovi, ktorý neúnavne zvolával stretnutia, hľadal kompromisy, hľadal prieniky, za účasti skutočne všetkých, ktorých sa tento zákon týka, ale akýkoľvek taký ten reálny alebo finálny posun blokoval premiér a neskôr už aj priamo minister financií Igor Matovič.
V skratke, ak sa pozrieme na web Národnej rady Slovenskej republiky, nájdeme tam, ak som ich dobre zrátal, 11 listov predkladateľa so žiadosťou o posun na niektorú z nasledujúcich schôdzí, lebo teda nie je dohoda. Takto sa najbližšie tento zákon, ktorý spomínal aj pán predseda, alebo teda tú veľkú novelu, najbližšie objaví na marcovej schôdzi.
Medzitým si Európa aj svet prešli covidovým šialenstvom, vlády takmer všetkých krajín reagovali obrovským navýšením verejných výdavkov, centrálne banky obrovským kvantitatívnym uvoľňovaním, covid sa postupne však stal súčasťou nášho života, jednou zo stoviek iných chorôb, zo zabudnutia sa však vrátila iná choroba, choroba zvaná inflácia. Nič paradoxy tejto doby neukazuje explicitnejšie než to, že Európska únia reagovala podporným balíkom plánu obnovy a odolnosti v obrovskej hodnote cca 750 mld. eur. Tento balík, to mal byť balík pomoci v súvislosti s covidom, ale akoby na to si už ani nikto nespomenieme, pretože čerpanie v celej Európskej únii sa doteraz rozbehlo minimálne.
Samozrejme, tento program má plusy, môže pomôcť a verím, že pomôže krajinám v motivácii zavádzať reformy, to sa týka, samozrejme, aj Slovenska, ale ten základný cieľ – vlastne pomôcť riešiť covid krízu – sa jednoducho absolútne minul účinku, proste sa nestihol. Tá kríza sa našťastie akoby vyriešila skôr a sama. Len teda ukazuje toto celé starú pravdu, že často najlepšie riešenie je, keď si štát sedí na rukách a odoláva alebo odolá nutkaniu nezmyselne rozdávať verejné zdroje, ergo peniaze občanov. Ale toto by bolo na samostatnú tému.
Plán obnovy spomínam z iného dôvodu. Ako jeden z míľnikov si Slovensko stanovilo práve zavedenie výdavkových limitov. No a keďže, ako som spomínal, tá veľká novela bola a je dlhodobo stále zablokovaná, koalícia sa dohodla na malej novele, iba na samotnom zavedení výdavkových limitov, a toto sa podarilo novelou zákona o rozpočtových pravidlách v marci 2022. V schválenom znení sa jasne píše, že výdavkové limity sa prvýkrát zapracujú do štátneho rozpočtu na rok 2023 v procese jeho tvorby v roku 2022. No a v tomto momente sa cestička výdavkových limitov opäť začala nebezpečne kľukatiť, hoci samotné výdavkové limity boli schválené, už ako som spomínal, v marci 2022.
Súčasťou schváleného znenia bola i metodika ich výpočtu, v zákone sa o nej píše, že na jej znení sa má dohodnúť ministerstvo financií a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. No a Igor Matovič mal tak ďalšiu možnosť, ako ukázať schopnosť nenájsť dohodu, aj keď ju v podstate všetci chcú a očakávajú, treba však povedať, že zdatnú podporu v nenachádzaní riešenia mu v tomto prípade poskytoval aj pán minister Krajniak. Vychádzam z vlastných slov pána ministra. Slovo dalo slovo a rozpočet 2023 bol 15. 10. 2022 vládou schválený bez toho, aby obsahoval výdavkové limity.
Následne sme už aj my ako strana SaS jasne deklarovali, že nepodporíme rozpočet, ktorý neobsahuje výdavkové limity a tým jasne porušuje platný zákon i naše medzinárodné záväzky, k ktorým sme sa v pláne obnovy zaviazali. V tomto momente už bil na poplach aj útvar plánu obnovy a veľmi jasné, by som povedal, až viac než bežne, jasnejšie signály vysielala aj Európska komisia. Nezapracovanie výdavkových limitov bolo totiž priamym a jasným podvodom na Európskej únii, je to proste zvrátenie míľnika, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, deklarovalo jeho splnenie a zároveň za ktorý už dokonca aj dostalo platbu. Hrozili zrejmé sankcie, pozastavenie platieb plánu obnovy, alebo možno celého plánu obnovy, plus, samozrejme, medzinárodná hanba a strata kredibility Slovenska v očiach európskych partnerov.
No a toto je už, myslím, že relatívne čerstvá história, ktorú si už všetci pamätáme. Na základe nášho tlaku, keďže bez hlasov strany SaS rozpočet nemal šancu prejsť, ministerstvo financií konečne 22. 12., ako aj pán predseda spomínal, schválilo metodiku, a teda zapracovalo následne výdavkové limity do rozpočtu. V pozmeňujúcom návrhu sa ten výdavkový limit dostal priamo do rozpočtu, do štátneho rozpočtu na rok 2023, a teda aj po ďalších zmenách a veľkej dohode bol rozpočet schválený. Vláda už rovnako doplnila výdavkové limity aj do rozpočtu verejnej správy.
No a dnes nás čaká posledný krok, prerokovať a prijať výdavkové limity na viacročné obdobie. No a práve takto schválené výdavkové limity sa stanú takým tým základným smerným číslom pre budúce rozpočty.
Treba však zároveň povedať ešte ďalšie dva fakty. Slovensko je, bohužiaľ, majster v okorčuľovaní vecí, takže zároveň už máme prijatú aj výnimku, únikovú klauzulu, ktorá teda hovorí, že ak má konsolidáciu vypnutú aj Európska únia, tak ani Slovensko nie je povinné svoje výdavkové limity pre rok 2023 uplatňovať. Takže tá realita vo finále je, že teda tá výnimka je, pretože Európa v tomto momente má vypnutú konsolidáciu, takže vlastne sa aj tak v tomto roku nebudú uplatňovať. O to dôležitejšie je, samozrejme, tie limity mať prijaté a aby boli funkčné dlhodobo. Pretože tým skutočným nástrojom a tým, čo pomôže verejným financiám, tak ako pán predseda hovoril, je práve to, že teda budú zapracované a budú dlhodobo disciplinovať všetky aj nasledujúce vlády.
Ten druhý fakt, ktorý chcem spomenúť, je, že ani výdavkové limity nie sú samospasiteľné, sú veľmi-veľmi potrebné, samozrejme, verím, že i napriek výnimkám pomôžu a budú disciplinovať verejné financie. Nesmieme však zabudnúť na fakt, že z pohľadu výdavkových limitov je aj konsolidácia, teda šetrenie, to, že sa, teda je, to šetrenie je i to, že sa zvyšujú príjmy, hej? Teda napríklad, že sa zvyšujú dane alebo odvody ľudí a firiem. Čiže formou úniku, to poviem tak v úvodzovkách, je aj zvyšovanie daní, čo teda zase máme reálny príklad aj z tohto volebného obdobia, o čo sa minister financií stále snažil a myslím si, že v tomto budú, tak ako to aj v minulosti ukázali, veľmi dobrí aj sociálni demokrati, zasa dobrí v úvodzovkách. Z tohto dôvodu strana SaS presadzujeme aj dlhovú brzdu, ktorá by zabránila politikom v takom tom bezuzdnom zvyšovaní daní. Takto by vlastne každá vláda musela šetriť aj práve tam, kde šetrí každá bežná rodina, a teda to je to, že ak príjmy nestačia, musia sa znižovať výdavky.
Áno, bolí to, áno, toto vlády nechcú robiť, avšak prispôsobovať veľkosť štátu dostupnej výške príjmov musí byť základnou voľbou každej vlády. Prečo? Lebo Slovensko, napríklad v tomto roku budeme musieť prefinancovať cca 12 mld. svojho dlhu, teda na finančných trhoch si budeme musieť túto sumu požičať. No, nulové úroky, tak ako to bolo ešte nedávno, sú minulosťou, dnes sa štát financuje v rozmedzí približne troj- až štvorpercentného úroku. Tu, samozrejme, štát je teda povinný platiť aj úroky z celého existujúceho dlhu. No a tá realita zasa je, že dlhová služba bude stáť Slovensko tento rok 1,4, 1,5 mld. eur. To sú fakt už veľké, veľké, veľké financie.
No a samozrejme, základná sadzba Európskej centrálnej banky rastie, je pravdepodobné, že aj tento týždeň sa možno dozvieme o ďalšom zvyšovaní, uvidíme, ako sa vlastne Európska centrálna banka rozhodne, čo, samozrejme, situácii nepomáha, pretože to financovanie bude zasa o niečo drahšie.
Ctené kolegyne, kolegovia, na záver si vás dovolím požiadať o podporu predmetného materiálu, teda o podporu uznesenia, ktorým sa schvaľujú, alebo schvaľuje limit verejných výdavkov na roky 2023 – 2025. Je to dobrá vec, dobré riešenie a pomôže to slovenským verejným financiám.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.2.2023 12:13 - 12:14 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 (tlač 1342).
Návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1404 zo dňa 11. januára 2023 na prerokovanie výboru Národnej rady pre financie a rozpočet do 30. januára 2023.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý podal správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výsledok rokovania vo výbore: Výbor prerokoval návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 a prijal k nemu uznesenie č. 426 zo dňa 30. januára 2023. Uvedený výbor s predloženým návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade návrh limitu verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schváliť.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 428 zo dňa 30. januára 2023 a určil ma za spravodajcu výboru a výbor ma teda poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

21.12.2022 18:10 - 18:10 hod.

Marián Viskupič
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 17:25 - 17:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie dve veci, ktoré budem dopĺňať pozmeňujúcim návrhom, a to je, a to je zníženie a zekologizovanie registračnej dane, to znamená dane, ktorú alebo poplatku, ktorý platí, platia ľudia, keď si kupujú motorové vozidlo, a teda dovoľte mi zasa pár, pár slov tak k tomu, ako to teda je a ako bude.
Meníme teda týmto pozmeňujúcim návrhom spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá tým, že do tohto výpočtu poplatku sa zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla. Táto zmena vlastne sleduje zavedenie ekologického aspektu a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda tých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie.
Aktuálny stav teda, ktorý je, bol vlastne, bol zavedený a teda je na základe výkonu vozidla, a teda je tam tabuľka, ktorá definovala vek, vek vozidla, a teda čím bol vek vozidla vyšší, tým bola táto daň nižšia, čo sa na prvý pohľad akoby zdá, že v poriadku, ale na druhej strane to znamená, že teda bola preferencia starších vozidiel, menej ekologických vozidiel a jednoducho proste nebolo, nebolo, nebolo to dobré. No a zároveň to bola akoby určitá forma majetkovej dane, ktorú nemá zavedené v podstate takmer žiadna, žiadna krajina Európskej únie, čiže aj, aj toto je dôvod, prečo od tohto teraz upúšťame a bude ten registračný poplatok zavedený ako určitá vlastnosť výrobku, a to teda kombinácia ekologických parametrov a teda následne výkonu, výkonu vozidla.
Samozrejme, teda táto zmena umožní Slovensku, aby to teda bolo podobne, ako v ostatných členských štátoch, aby teda aj, aj tá, tento registračný poplatok motivoval ku kúpe ekologických vozidiel. Čo sa týka toho, koľko to bude pre občanov znamenať, tie prepočty sú, samozrejme, robené veľmi ťažko, pretože to závisí na skladbe, aké vozidlá budú ľudia kupovať, aká skladba výkonu, aká skladba toho, či to bude elektromobil, hybrid alebo teda štandardné spaľovacie vozidlo, ale teda tie nejaké prepočty ukazujú, že dokopy by mali ľudia zaplatiť asi o 32 mil. menej, takže vlastne je to niečo, čo uvoľní, uvoľní občanom, vlastne zníži ich platby. Teda ten rozpočet, vplyv na rozpočet verejnej správy je teda vo výške cca 32 mil. Toto zavádza, resp. bude tam stále zachované zvýhodnenie či už, či už hybridov, alebo teda aj elektrických vozidiel, ktoré budú platiť v tomto momente stále vlastne ten najnižší poplatok, ako teda formy ekologickej alebo ekologickejšej mobility.
To je vlastne k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu. K druhému bodu pozmeňujúceho návrhu... (K rečníckemu pultu pristúpila pracovníčka Kancelárie NR SR podávajúc rečníkovi inštrukcie k ďalšej časti jeho vystúpenia.) Pardon, chvíľočku prosím. Dobre, ďakujem, ďakujem.
Takže druhým, druhým bodom pozmeňujúceho návrhu je zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a teda ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu zákonom stanovenej výške, ktorý sa, samozrejme, bude ročne zvyšovať o mieru inflácie. Nechcem nejak veľmi, ten čas je už, už teda je veľa hodín, ale toto bola jedna z vecí, kde teda SaS tento, tento návrh sme chceli dlhodobo presadiť. Máme pocit, že je to teda ďaleko efektívnejšie riešenie, ďaleko, ďaleko modernejšie riešenie a zároveň treba povedať aj to, že bude menej byrokracie. Len samotné ročné náklady na výber, ktorý je niekde vo výške, výber koncesionárskych poplatkov, ktorý je niekde vo výške 75 mil. eur ročne, je takmer 2,5 mil., hej? To, to sa nezdá, proste to je len ten samotný výber. Ale to je na strane akoby tej verejnej správy. Ale keď si zoberieme, tak väčšina ľudí, či už to platia ako SIPO alebo akýmkoľvek proste prevodom, to tiež stojí peniaze, čiže ľudia takisto vlastne majú s tým nejaké náklady. Potom sa ešte nebavme, samozrejme, celé oddelenie teda v RTVS, ktoré robí celú túto správu poplatkov, samozrejme, ich, ich evidenciu, ich vymáhanie. To tiež sú náklady, ktoré vlastne neprinesú nič, lebo vám to prinesie len ten príspevok alebo teda ten koncesionársky poplatok, ale stojí vás to ďalšiu energiu, takže toto všetko sa dá, sa dá vlastne týmto zrušiť.
No a potom máme tu ešte ďalší level, a to je, že aj firmy museli platiť vlastne podľa počtu svojich zamestnancov za služby RTVS bez ohľadu na to, či televíziu mali, alebo nemali alebo rozhlas, ale to ešte budiš. Ale tá celá administratíva okolo toho, to ďalšie zasa prinášalo, prináša náklady teda aj v sfére podnikateľskej. Takže aj týmto vlastne sa to celé zjednoduší. Čiže zasa je to riešenie, ktoré milióny vlastne mesačných pravidelných platieb a ich evidencie a úradovania a všetkého nahradí povedzme niekoľkými povedzme dvanásť, dvanástimi platbami do roka, kde, kde teda príde, prídu vlastne priamo zo štátneho rozpočtu.
Takže toľkoto, toľkoto k vysvetleniu. Keď budú nejaké otázky, tak však, samozrejme.
A dovolím si prečítať, prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 433/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z, zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 603, 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112 Z. z., pardon 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č.495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 700, pardon, 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213, 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č., zákona č. 506/2013 Z. z.. Nie v pohode. Zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2019, 2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 352/2021 (správne 532/2021, pozn. red.) Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 (správne 265/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2002 (správne 325/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z. a zákona č. 429/2022 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 sa vzorec "RP = Pkw x RV1-n" nahrádza vzorcom "RP = Pkw x EKV".
2. V prílohe časti Vl. Doprava položke 65 sa slová "RV1-n - koeficient zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúci zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2" nahrádzajú slovami "EKV - ekologický koeficient vozidla".
3. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 tabuľka č. 2 znie:
"Tabuľka č. 2
Emisná norma, Dátum prvej registrácie*, Dátum prvej registrácie*, Ekologický koeficient vozidla
Veterán (viac ako 40 rokov bez rozdielu paliva) - do 31. 12. 1982 - 0,10
Položka OEV č. 18:P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Nafta, Nafta+HEV
Euro 1 - od 1. 1. 1983 do 31. 12. 1996 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2000 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2005 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010 - 0,70
Euro 5 - od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2015 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 9. 2015 do 31. 8. 2019 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1.9.2019 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Benzín, Benzín+HEV, Benzín+LPG, CNG a kombinácia s iným palivom, LPG a kombinácia s iným palivom, LNG a kombinácia s iným palivom
Euro 1 - od 1. 7. 1992 do 31. 12. 1995 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1999 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2004 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2009 - 0,70
Euro 5 - od 1. 9. 2009 do 31. 8. 2014 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 1. 2014 (správne od 1. 9. 2014, pozn. red.) do 31. 8. 2017 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1. 9. 2017 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Elektrina, kombinácia palivo+PHEV (Plug-ln hybrid), H2
Všetky emisné normy - 0,20
Poplatok sa zníži najviac na 33 eur.
* Kritériá časového rozmedzia dátumu prvej registrácie (stĺpec č. 2 a 3) sa použijú len, ak motorové vozidlo nemá pridelenú emisnú normu Euro."
4. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 Poznámkach sa vypúšťa bod 4.
Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 4."."
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V doterajšom čl. II sa slovo "predpisu 90a)" nahrádza slovom "príjmov79g)" a označenie odkazu 90ab a poznámky pod čiarou k odkazu 90ab nahrádza odkazom 90ac a poznámkou pod čiarou k odkazu 90ac.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"ČI. IV
Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona 264/2012 (správne 264/2022, pozn. red.) Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len "nárokovateľný príspevok") určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v sume podľa § 20a ods. 2,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49 sa vypúšťa.
2. § 20 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) sa ich pripísaním na účet Rozhlasu a televízie Slovenska považujú na účely podľa osobitného predpisu53) za vyčerpané na určený účel."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53 znie:
"53) § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 20a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Nárokovateľný príspevok na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa prvej vety sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka."
4. Za § 27a sa vkladá § 27b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 27b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2023 je najmenej 41 500 000 eur.
(3) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2024 je najmenej 83 000 000 eur. Nárokovateľný príspevok sa o mieru inflácie podľa § 20a ods. 2 upravuje prvýkrát v roku 2024."
5. § 28 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. čl. I zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021 Z. z."
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
A to je všetko, kolegovci. Ďakujem pekne za trpezlivosť a takisto podporím, poprosím o podporu či už tohto pozmeňujúceho návrhu, alebo celého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 16:25 - 16:25 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí teda mali faktické poznámky. Skúsim tak všeobecne. Ja sa vždy snažím vlastne o rozumné, zmysluplné a funkčné riešenia a o to viac ma teší, že toto je presne ten návrh zákona, kde sa skutočne spojilo to, že napríklad ten nie úplne dobrý návrh, teda zdaňovanie hazardu, sa po dohode vyriešil tak, že teda nebol len zhodený zo stola, ale našlo sa riešenie vlastne teda, ktoré to zdanenie v zmysluplnej miere prináša.
Takisto aj teda poviem ešte pár slov k tomu liehu. Áno, ten sa dlhé roky nezvyšoval, čiže toto by som ani nevolal zvýšenie dane, ale skôr valorizácia, ale teda tiež je tam nejaký nárast. Ale zasa to pekne dáva zmysel s tým, že keď toto bude vlastne v reštauračných zariadeniach, tak zasa je to vlastne vyvážené tým, že tá dépeháčka sa znižuje, takže aj tuná je vlastne určitá taká zmysluplnosť daná.
Takže ja som veľmi rád, že sa teda vôbec podarilo takéto niečo dohodnúť a posunúť do druhého čítania a mám taký pocit, že čo sa týka aj pléna, tak myslím si, že to bude mať širokú podporu.
Takže veľmi pekne, kolegovia, ďakujem.
Skryt prepis