Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ďakujem za vaše vystúpenie aj za... o to, že ste trošku rozobrali detailnejšie tie položky toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý padol na výbore pre financie a rozpočet, pretože v podstate budeme dnes o ňom hlasovať a nie je dostatok času s ním detailne oboznámiť. A ja začínam mať trošku strach.
Odkladať rokovanie o tomto návrhu zákona, lebo pred dvomi týždňami sme boli na 3,4 mld., kde, uznávam, že boli položky, o ktorých sa dalo vecne diskutovať, ale po dvoch týždňoch už ideme na 3,8 mld. a bojím sa, že o ďalšie dva týždne by sme boli na 4,2 mld. eur, o ďalšie dva týždne na 4,6 mld. a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho ja neviem, kedy konečne pochopíte, že ten štát má určité limity, tí ľudia, tá ekonomika, proste nemôžeme sa zadlžovať do nekonečna.
Tu vidíme, že niektoré sumy znižujete, čiže boli nadhodnotené, niekde zase pridávate. Ale takto si určite odbornú diskusiu nepredstavujeme, pretože nemôžeme prijať takýto pozmeňujúci návrh v priebehu pár hodín. A, samozrejme, návrh na dofinancovanie Matice slovenskej jednoznačne podporíme. Nie je predsa možné, aby takáto národná ustanovizeň bola podfinancovaná. A tá iniciatíva ministerky kultúry jednoducho musí byť zrušená, na zničenie tejto Matice.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za potlesk. Pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Pán poslanec Viskupič, vy ste vo svojom príhovore hovorili, že pri rovnakej sadzbe dane vieme vyberať aj vyššie dane, to je, samozrejme, pravda. Vy ste to teda okomentovali tým, že tie kolotoče tých daňových podvodov sa teraz za posledné mesiace trošku znížili a že jednoducho cez tie vratky DPH sa menej rozkráda. Avšak ja vás chcem ako koaličného poslanca a zároveň predsedu výboru pre financie a rozpočet, ja sa vás chcem spýtať, že či vláda alebo vy ako koaličná strana plánujete aj nejaké aktívnejšie nástroje využiť v tejto veci, pretože máte v programovom vyhlásení vlády napísané, že zanalyzujete možnosť zavedenia river charge, avšak neviem o tom, že by sa za posledný rok v tejto oblasti niečo spravilo, že by sme aspoň rozšírili niektoré komodity alebo suroviny, na ktoré by sme túto metódu presunu daňovej povinnosti urobili, alebo či sa neuvažuje o nejakých iných nástrojoch alebo akým spôsobom zlepšiť tie súčasné, aby sme naozaj ten, zlepšili tie, tú príjmovú časť rozpočtu tým, že zlepšíme výber daní bez toho, aby sme zvyšovali sadzbu. Teda ľudia to nejakým spôsobom nepocítia na svojich peňaženkách a, práve naopak, tí, ktorí doteraz tie dane využívali na ekonomické sa obohacovanie, tak jednoducho im v tom štát aktívnym spôsobom môže zabrániť.
Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Kotleba, Marian, ďakujem ti za tvoj príhovor a dovolím si zdôrazniť jednu vec, ktorú si vo svojom príhovore povedal, a to je tá oprávnená požiadavka, oprávnená otázka pýtať sa, prečo keď teraz zvyšujeme tento rozpočet kvôli COVID-u, kvôli druhej vlne, kvôli tomu, že tu bude ešte možno tretia vlna a tak ďalej, tu máme aj jednu miliardu eur vyhradenú na tzv. necovidové opatrenia, či naozaj tieto výdavky potrebujeme teraz minúť, či to nepočká ešte na ďalšie rozpočtové obdobie. To je naozaj otázka, ktorá je veľmi oprávnená, pretože potom človek nemá záruku v tom, že naozaj tie rezervy sú nastavené tak, že budú sa míňať naozaj efektívne a ekonomicky.
A ty si spomínal, že ten deficit sa bude robiť prostredníctvom zvyšovania daní. Ono, samozrejme, to je pre vlády najjednoduchšie riešenie, pretože nemusia potom konsolidovať a upravovať svoje vlastné výdavky. Ale ja verím, naozaj stále verím, že aj ten hlas v tej koalícii toho rozumu je stále dostatočné silný na to, že ten deficit sa začne postupne upravovať vďaka konsolidácii a že postupne to štrukturálne saldo začneme reálne znižovať, pretože máme kde šetriť. Jednoducho štát má kde šetriť. Zbytočne sa napríklad míňajú vysoké výdavky na obranu. Teraz sa išli nakupovať, ste spomínali, radary a podobne. A vieme nájsť dostatočne veľa priestoru a rezerv na to, aby sme okresali výdavky jednotlivých štátnych úradov a ministerstiev a nemuseli zbytočne zvyšovať dane a jednoducho začať postupne vyrovnávať to saldo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. A, pán poslanec Šimko, ďakujem za vystúpenie. Mám dve faktické poznámky.
Prvá vec, ktorú si spomínal, bola, že minulý rok mala vláda k dispozícii pomerne veľký balík peňazí, pretože tiež bola spravená zmena rozpočtu, boli tam navýšené výdavky a tento balík nebol vyčerpaný v plnej výške. Myslím, že nejaké tri miliardy eur sa nakoniec neminuli a práve teraz tie tri miliardy eur znovu do toho rozpočtu chceme naliať a možno to je tá škoda v tom zmysle, že kto skoro dáva, prvý dáva alebo kto skôr dáva, dvakrát dáva, pretože tie peniaze možno keby prišli oveľa skôr, tak by nás možno ten konečný efekt stál oveľa menej peňazí.
A druhá vec, ktorú si spomínal, na ktorú chcem reagovať, je, sú tie regionálne rozdiely. Ty v Rimavskej Sobote to poznáš veľmi dobre, keďže to je okres Rimavská Sobota, ktorý je asi najhoršie na tom z viacerých ukazovateľov. A práve to ma až zamrazilo, keď som čítal, že ministerka informatizácie, investícií a regionálneho rozvoja pani Remišová sa chystá presunúť z eurofondov jednu miliardu eur zo všetkých krajov a to chce dať do Bratislavského kraja. Lebo podľa nej asi už sú tie regionálne rozdiely vyrovnané, už je to všetko v poriadku, už nepotrebujeme dávať peniaze na rozvoj ostatných okresov, ostatných krajov, proste dáme to do Bratislavského kraja a vybavené. Jedna miliarda eur, asi to podľa nej nebude nikomu chýbať a všetci sme šťastní, spokojní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, niekedy mám pocit, že vaše prejavy by mali byť tiež v stupni vyhradené, aby verejnosť to proste nepočula. Ja by som sa ako opozičný politik možno mal tešiť, že vy sa navzájom ako koalícia zožierate, ale myslím si, že určité veci by mali ostať za zatvorenými dverami. Nie je dobré určité informácie vynášať von a nenaš... potom to naštrbuje tú nedôveru ľudí v štát a potom všetci politici a všetci ľudia na tom vlastne trpia.
Tie 3,4 mld. eur, to musíte uznať, že to je naozaj obrovské číslo, že nebavíme sa tu proste o nejakých malých štrkoch, a tá kritika a snaha o nejakú podrobnejšiu analýzu je určite oprávnená. Lebo viete, my keď sa dostaneme do pozície toho človeka kritika, ktorý sa dostane do pozície, že komu vlastne má zobrať, lebo o tom to je, lebo vy chcete dať a my teda ako opoziční poslanci alebo teda tí kritici sa snažia nájsť, akým spôsobom tie peniaze možno ušetriť, my sa dostávame do pozície, že jednoducho sme ako keby tí zlí. A to naozaj je veľmi ťažká pozícia potom.
Ja vnímam každú snahu o prehodnotenie určite za správnu, hlavne keď sa jedná o rezervy, ktoré môžu, ale nemusia byť minuté, a určite by sa mal nájsť nejaký nástroj, ktorý zabráni ministerstvu financií alebo tým ostatným rezortom, ktoré budú mať tie financie potom k dispozícii, minúť akúkoľvek výšku tej rezervy, aby sa nestalo to, že keď tam bude 3,4 mld., tak sa minie 3,4, keď tam bude päť miliárd, minie sa päť, keď tam bude desať miliárd, tak sa minie desať miliárd. Jednoducho musí tam byť nejaký nástroj efektivity, ktorý zabráni tomu, aby sme neminuli všetky peniaze jednoducho len preto, že ich máme k dispozícii.
My musíme čakať aj to, že tie jednotlivé schémy a tie nástroje tej pomoci budú a sú zneužívané tými ľuďmi. Ľudia sú špekulanti, chcú sa dostať jednoducho k peniazom, tak proste požiadajú si tie peniaze neoprávnene a my musíme nájsť alebo vy ako vláda a ministerstvá musíte nájsť cestu, ako ochrániť tieto peniaze a aby sa tie peniaze nasmerovali len tým ľuďom, ktorí to proste potrebujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Len si dovolím oznámiť členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že dnes o 13.30 budeme mať v našej zasadačke výbor. To platí aj pre vás, pán podpredseda, keďže ste členom, tak vás prosím, aby ste prišli. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán minister, asi dobre, že ste nevystúpili vo faktickej poznámke, ale v rozprave, pretože by ste sa do tých dvoch minút asi veľmi ťažko zmestili, a asi je dobré, keď budete reagovať v rozprave, aby sme my zase opätovne mohli tiež na vás reagovať tými faktickými poznámkami.
Čo sa týka toho testovania, tam ste hovorili, že dúfate, že nieže sa ukončia prevádzky tých MOM-iek, že sa nebude plytvať, že teda 800 eur bol zhruba ten prepočet na jedného pozitívneho, teraz v niektorých regiónoch boli zverejnené čísla, neviem, či sú pravdivé, tam sa hovorí až o 70-tisícoch, čiže už to naozaj rastie veľmi vysoko. Čiže tá efektivita naozaj klesá veľmi dramaticky a nemyslím si, že je úplne správne, keď poviete, že vy chcete, aby ministerstvo zdravotníctva začalo v tejto oblasti privierať ten kohútik, ale možno vy by ste mali viacej zo svojej pozície zabezpečiť, aby teda sa už tie MOM-ky úplne zatvorili, aby sa testovanie úplne skončilo a keď teda hovoríte, že chcete sa viacej orientovať na to očkovanie.
Gastrosektor. Určite si nemyslím, že by bolo dobré znižovať tú rezervu. Samozrejme, vy máte svoje analýzy, ja mám, ja mám teda tiež nejaký svoj odhad, ale veď máte tam tú rezervu, tých ďalších 300 mil. eur, čiže prípadne, myslím si, že bude potrebné v budúcnosti tento sektor dofinancovať väčšími zdrojmi, ale na to tam tá rezerva prípadná je, takže nemyslím si, že v tejto oblasti by boli potrebné nejaké zmeny v rozpočte.
Tam ste potom spomínali to zachovanie tých pracovných miest, kde som hlavne myslel okrem tých záruk aj ten kurzarbeit. Tam jednoducho čísla nepustia a proste tie analýzy to ukazujú úplne jasne a treba to podľa mňa otvorene a objektívne povedať.
Železnice. Som rád teda, že to znenie toho memoranda bude tak, ako ste to načrtli. My máme interné informácie, o aké konkrétne plytvania sa tam vlastne jedná, sú to naozaj milióny eur. Veľmi radi vám tie informácie, prípadne ministrovi dopravy poskytneme.
A viacej už nestihnem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, zvolili ste vo svojom úvodnom slove taký viac vecný ako nejaký osobný politický tón. Hovorili ste konkrétne čísla, tak pokúsim sa aj ja byť trošku konkrétny, vecný, odborný, aby sme v tejto debate pokračovali a spolu sa dopracovali k čo najlepšiemu výsledku.
Na úvod by som chcel spomenúť dve také veci, také formálno-procesné.
Prvá vec - skrátené konanie. Zistili sme, že nie je skrátené konanie ako skrátené konanie, pretože schváliť nejaký zákon alebo zmenu rozpočtu v priebehu jedného alebo dvoch dní je naozaj veľmi nevhodné, hlavne keď sa jedná o takéto zásadné zmeny. Práve teraz sme zistili, že kľudne aj vieme počkať jeden-dva týždne, otvoriť priestor na odbornú debatu, vedieť si sadnúť, pozrieť si tie čísla aj s koaličnými partnermi, aj s opozíciou. Malo by nám to dať do budúcnosti taký signál alebo by sme sa mali z toho určite poučiť, aby sme vždy, keď bude skrátené konanie, hľadali aj tak maximálny možný priestor na debatu, nech to bude debata o čomkoľvek, pretože schvaľovať zákony z jedného dňa na druhý alebo z jednej hodiny na druhú je naozaj veľmi nevhodné a keď vieme počkať jeden-dva dni alebo jeden-dva týždne treba ten priestor určite využiť. Takže som rád, že tento priestor bol využitý, že aj na nátlak koaličnej strany SaS sa rokovanie o tomto zákone posunulo a mali sme čas si tie veci naštudovať trošku detailnejšie.
Druhá vec, ktorú chcem formálne spomenúť, je prítomnosť samotného ministra financií pri prerokovávaní takéhoto závažného návrhu. Pri rokovaní o tom, či bude tento zákon prerokovaný v skrátenom konaní, bol prítomný minister životného prostredia. Samozrejme, môžte mi povedať, že to bolo len rokovanie o skrátenom konaní, ale v ten deň bolo naplánované, že bude hneď aj prvé čítanie. Na druhý deň malo byť druhé čítanie bez prítomnosti ministra financií. Som rád, že sa to nakoniec neuskutočnilo, pretože aj vy, pán minister, vy to uznáte, že vás tu potrebujeme, aby sme s vami mohli komunikovať a diskutovať, a pán minister životného prostredia bez ohľadu na to, do akej miery sa vyzná do financií, by nám jednoducho nevedel na všetky otázky odpovedať.
Minulý rok sme schvaľovali návrh rozpočtu na rok 2021 s výhľadom na ďalšie dva rozpočtové roky, v ktorom ste si naplánovali rezervu na vyššie výdavky spojené s COVID-19 vo výške 1,041 mld. eur a v popise bolo vysvetlené, že tá rezerva má slúžiť najmä na ďalšie neočakávané výdavky spojené so šírením pandémie. Vo svojom odôvodnení k tomuto návrhu zákona píšete, že v dôsledku nepriaznivého vývoja situácie na Slovensku súvisiaceho s pandémiou sú však prostriedky tejto rezervy na COVID-19 v tej výške 1,041 mld. eur vyčerpané.
Účelom návrhu zákona je preto zabezpečiť dofinancovanie opatrení zameraných na zmiernenie negatívnych následkov pandémie v roku 2021, ako aj ďalších výdavkov štátneho rozpočtu. Keď si pozrieme prehľad, akým spôsobom táto rezerva bola vyčerpaná, tak tam nájdete výdavky, ktoré súviseli s očkovaním vo výške 53 mil. eur, výdavky súvisiace s liečbou ochorenia COVID-19 na nákup určitého lieku. Mimoriadny príplatok pre COVID oddelenia, slovenská mobilizácia a najmä testovanie, ktoré nás z tejto rezervy vyšlo na takmer 300 mil. eur. Keď tieto výdavky spočítame a nebudem teda počítať výdavky, ktoré boli spojené so schémou pomoci na zmiernenie negatívneho vplyvu COVID-19, ktoré súhlasím, že tie výdavky na práve tieto účely mali byť minuté, tak tam stále vidím viac ako jednu tretinu, to znamená 376 mil. eur, ktoré sme podľa môjho názoru mali v návrhu rozpočtu na rok 2021 určite počítať.
Vy ste, pán minister, spomínali, že vy nemáte vešteckú guľu, že vy neviete presne odhadnúť, aké budú príjmy, neviete presne, čo nás čaká, aké výdavky, ale určite sme mali a mohli vedieť, že budete pokračovať v testovaní, určite ste mali a mohli vedieť, že budeme očkovať, a práve tieto výdavky podľa môjho názoru nemali byť v rezerve, ale mali už byť zahrnuté v návrhu rozpočtu a o tieto výdavky sme mohli tú rezervu ušetriť a minúť to potom práve na tie schémy pomoci na zmiernenie negatívneho vplyvu.
V minulosti ste smeráckym vládam vyčítali, že návrh rozpočtu neodráža skutočnosť, že sú tam nadhodnotené príjmy alebo sú tam skryté výdavky. Ale práve toto isté ste podľa môjho názoru urobili vy, resp. váš predchodca minister financií Heger.
A chcel by som sa tiež vyjadriť k výsledku hospodárenia, ktorý bol zverejnený za posledný rok. Saldo za rok 2020 bolo mínus 6,2 % HDP, z toho vplyv pandémie bol mínus 3,9 % HDP. To je nižší vplyv, ako sa prvotne predpokladalo. A dokonca oveľa lepšia situácia by bola, keby už máme zavedené spomínané výdavkové stropy a predošlé vlády by nerobili politiku v dobrých časoch rozdávame, ale keby predošlé vlády robili politiky v dobrých časoch šetríme, situácia na Slovensku by bola určite výrazne lepšia. Čiže dopad opatrení má na svojej hlave aj predošlá vlaha, predošlá vláda. A to presne ukazuje aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pretože k najväčšiemu zhoršeniu tohto ukazovateľa v tom čase, tesne pod hranicu vysokého rizika, došlo v roku 2019 paradoxne v čase, kedy vrcholili priaznivé časy v ekonomike a nezamestnanosť bola na historických minimách.
K tejto zmene, v tomto návrhu zákona na zmenu rozpočtu píšete, že rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa zvyšuje o 2,4 mld. eur. Zároveň sa rozpočtujú výdavky na zabezpečenie ďalších opatrení v celkovej sume takmer 1 mld. eur. Uvedené zvýšenie celkových výdavkov sa alokuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa z dôvodov, že nie je definitívna detailná štruktúra a použitie výdavkov v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu. A podľa vášho názoru sa týmto spôsobom zabezpečí hospodárenie a efektívne využitie výdavkov štátneho rozpočtu. Avšak v osobitnej časti dôvodovej správy, ako aj v materiáli, ktorý nám bol poskytnutý na finančnom výbore, detailnejšiu štruktúru máte navrhnutú, preto ja nevidím dôvod rozpočtovať tieto výdavky do konkrétnych kapitol, ale to je skôr taká formálna pripomienka. Obsahovo to, samozrejme, význam nemení.
Teraz poďme k samotným výdavkom, ktoré priamo súvisia s pandémiou COVID-19, v sume 2,4 mld. eur. Ako opozičný politik by som asi mal kritizovať, koľko peňazí chcete minúť a o koľko sa chcete zadlžiť Slovensko. Ale ja budem vo svojich vyjadreniach stabilný, pretože pri tomto rečníckom pulte som viackrát, pri viacerých bodoch kritizoval, že pomoc zo strany štátu nie je dostatočná, že by mala byť určite väčšia. A stimuly boli oproti ostatným krajinám výrazne nižšie, najmä podpora zamestnanosti a domácností. Aj keď stimuly ešte na Slovensku nedosiahli vrchol, keďže niektoré schémy meškajú a zároveň sú brzdené aktuálnou politickou situáciou, aktuálne odhady smerujú k 3 % HDP a vrchol čerpania stimulov sa očakáva až v mesiacoch máj až jún, priemer Európskej únie je však na úrovni 7 % HDP. To znamená, že adresné stimuly by mohli navyše zabrániť nechcenému znižovaniu potenciálov v ekonomike, ak by zamedzili bankrotom v postihnutých sektoroch. Slovenská ekonomika teraz v tomto roku určite potrebuje zvýšený jednorazový stimul a to hlavne pre postihnuté sektory, podľa odborných odhadov na úrovni približne 2 % HDP, čo aj odráža tento návrh novely zákona o štátnom rozpočte.
Čiže zámer ministra financií na zvýšenie podpory nehodnotím negatívne, avšak, a to chcem naozaj zdôrazniť, od budúcich rokov musíme začať s konsolidáciou verejných financií. Tá musí začať minimálne na úrovni 0,5 % HDP a postupne sa zvyšovať, preto mám na vás, pán minister, otázku, že aké sú vaše plány a plány rezortu v tejto oblasti, či máte podobnú víziu. Rád by som bol, keby ste nás s tým oboznámili.
Teraz konkrétne k číslam. Na dodatočné potreby kapitoly ministerstva práce sa predpokladá zabezpečenie zvýšenia výdavkov o 629 mil. eur v súvislosti s opatreniami na tzv. schému prvej pomoci, humanitárnu pomoc, SOS dotáciami a pandemickým rodičovským príspevkom.
V oblasti zdravotníctva predstavuje sumu 451 mil. eur, a to najmä v súvislosti s jednorazovým odškodnením pozostalých v prípade úmrtia zdravotníckeho pracovníka, príčiny v súvislosti s ochorením COVID-19, s nákupom vakcín, liekmi a tak ďalej. Tu mám otázku, či plánujete v tejto, v tejto časti, kde teda predpokladáte vplyvy na oblasť zdravotníctva, aj naďalej s nákupom nejakých testov. Ak áno, tak v akej výške.
Vplyv na kapitolu ministerstva dopravy v sume 179 mil. eur sa predpokladá najmä z dôvodu vytvorenia schémy na zníženie strát a výpadkov tržieb pre prevádzkovateľov medzinárodnej autobusovej dopravy, autoškôl, stredísk vzdelávania vodičov, ako aj na pomoc podnikov v odvetví cestovného ruchu a gastrosektora. Tu ma zaujíma najmä tá pomoc pre cestovný ruch a gastrosektor. V tom sa, samozrejme, obrátim detailnejšie na ministra dopravy, ktorý to má v gescii, pretože mám pocit, že zvolená suma nebude podľa môjho názoru dostatočná. Ak mi to viete aj vy, pán minister, bližšie predstaviť, budem veľmi rád, ale predpokladám, že aj tá plánovaná rezerva 300 mil. eur bude možno súvisieť s tým, aby sme prípadne aj tento sektor vedeli potom dôsledne dofinancovať.
V dôsledku vplyvu pandémie dochádza k výpadku príjmov Sociálnej poisťovne a zároveň na výdavkovej strane je potrebné financovať opatrenia, v dôsledku ktorých má Sociálna poisťovňa zvýšené výdavky na ošetrovné a nemocenské. Rovnako sa zvyšujú výdavky na poistenie v nezamestnanosti. Ďalšie vplyvy predstavujú zvýšené výdavky v súvislosti so zvýšením pandemického nemocenského a pandemického ošetrovného na úroveň čistej mzdy a predĺženia obdobia poberania nemocenského. Celková suma zabezpečenia uvedených opatrení predstavuje zhruba 143 mil. eur.
V kapitole ministerstva vnútra sa vplyv pandémie prejavil na zvýšenom výkone príslušníkov Policajného zboru, Hasičského záchranného zboru a štátnych zamestnancov, ktorí sa zúčastňovali skríningového testovania, a na preplatenie výdavkov spojených so skenovaním, testovaním oprávneného subjektu. Tu som naschvál zdôrazňoval to sloveso prejavil, zúčastňovali, pretože sú v minulom čase, na rozdiel od ostatných častí, kde teda opisujete, kde plánujete tie peniaze minúť. Preto mám otázku, či to je teda dofinancovanie, alebo sa plánuje zvýšenie týchto výdavkov na tieto, na tieto veci. Nie je mi to úplne jasné.
Vplyv na kapitolu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti s testovaním na školách kloktaním predstavuje 12 mil. eur. To je moja otázka, či sa teda pokračuje s testovaním, alebo je to tiež iba dofinancovanie nejakých výdavkov, ktoré súviseli s testovaním v minulosti.
Dopĺňajú sa zdroje štátnych finančných aktív z výdavkov štátneho rozpočtu zo sumy 500 mil. eur na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre poskytovateľov finančnej pomoci na udržanie zamestnanosti. Tu chcem naozaj, pán minister, pochváliť tento nástroj, vy ste to tiež spomínali vo svojom úvodnom slove, pretože podľa prepočtov sme vďaka tomuto nástroju uchránili až 60-tisíc pracovných miest. A určite musíme v tomto nástroji pokračovať a treba naozaj aj dobré veci pochváliť.
Keby som chcel iba kritizovať výšku týchto čísel, povedal by som, že vy by ste mi pravdepodobne povedal, že sú to teda len rezervy, ktoré sa nemusia v konečnom dôsledku minúť, ak sa tá situácia bude zlepšovať. Ale ja sa na to skôr pozriem opačne, že čo vás ako ministra financií aj ostatných rezortov bude motivovať k tomu, aby ste tieto rezervy míňali efektívne a rozumne a aby ste naozaj iba nemávli rukou nad tým, že tie peniaze už tam schválené máme, tak ich proste poďme vyčerpať. A naozaj by som chcel počuť nejakú záruku, že budete sa snažiť tie peniaze uchrániť maximálne možným spôsobom a minúť ich naozaj len tam, kde to bude potrebné, aby sme na konci mohli vystaviť záverečný účet a povedať si, že tie rezervy neboli minuté na 100 % a že sme pomohli tam, kde sme mali pomôcť, a tam, kde sme pomoc nepotrebovali, že sme tie peniaze aj dokázali ušetriť.
V súvislosti s výdavkami na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov, to je tá druhá časť, vo výške takmer 1 mld. eur, tam píšete, že v súvislosti s predložením plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky Európskej komisii sa vytvára priestor na postupné čerpanie týchto prostriedkov v sume 148 mil. eur. Tu chcem povedať, že je potrebné čo najskôr začať čerpať tento fond obnovy a čo najskôr ho aj vyčerpať, pretože, ako sa hovorí, kto včas dáva, dvakrát dáva. A nedostatočné stimule sú dokonca viac nákladné, ako sme si doteraz mysleli, pretože môžu znižovať aj potenciál ekonomiky do budúcnosti, napríklad sú vidieť prvé nárasty dlhodobej nezamestnanosti v Európskej únii aj v Slovenskej republike.
Myslím si, že by sme mali všetci spoločne zabezpečiť to, aby peniaze, ktoré už máme k dispozícii z Európskej únie, aby sme zabezpečili to, že budú čo najrýchlejším spôsobom naliate do našej ekonomiky, aby tie peniaze začali konečne pomáhať zotavovať našu ekonomiku, náš priemysel. A keby tie peniaze zbytočne administratívnymi, byrokratickými procesmi budeme zdržiavať, tak nás to bude stáť oveľa viacej peňazí, ako len to, čo sme nevyčerpali.
Vzhľadom na aktuálny vývoj hospodárenia železničných spoločností si novelou zákona o štátnom rozpočte vytvárate priestor na jej dodatočné dofinancovanie, ako aj na úhradu straty za rok 2019 - 2020 v celkovej sume 353 mil. eur. V tejto súvislosti sa očakáva prijatie akéhosi memoranda medzi ministerstvom financií a ministerstvom dopravy a uvedenými spoločnosťami, ktorého cieľom bude stanoviť podmienky, za akých dôjde k realizácii dofinancovania. Mňa by zaujímalo nejaké konkrétnosti ohľadne toho memoranda. Či už máte nejaký nástrel, akým spôsobom sa ide zabezpečiť, aby sa takéto hospodárenie v železničných spoločnostiach neopakovalo, aby sme to nemuseli dofinancovávať opakovane. Jednoducho, čo presne bude obsahom toho memoranda.
A dovoľte mi teraz zopakovať moju otázku. Ak prijmete tento návrh novely zákona o štátnom rozpočte a zvýšime stimuly pre postihnuté sektory, chcem vedieť, či začneme od budúceho roka s konsolidáciou verejných financií.
A mám tiež otázku k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý tu leží od septembra minulého roka a znovu sme ho prerokovali, lebo sme prerokovanie tohto zákona odsunuli na ďalšiu schôdzu, chcem vedieť, kedy pristúpime k prerokovaniu tohto zákona v druhom čítaní a konečne schválime účinný a efektívny zákon spolu s výdavkovými stropmi, s výdavkovými limitmi, aby sme zabezpečili, že sa v dobrých časoch nebudú opakovať situácie ako za minulých volebných období a budeme sa vedieť lepšie pripraviť na takéto krízové situácie.
Ak predpokladáte, že účinnosť tohto zákona, a teraz myslím ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti, sa má nastaviť od 1. januára budúceho roka, to znamená, že máme ešte viac ako pol roka času, kým by mala byť účinnosť tohto zákona účinná, ja vám chcem, pán minister, navrhnúť vzhľadom na pripravený rozsiahly pozmeňujúci návrh, aby sme tento návrh zákona úplne stiahli z rokovania. Pripraviť konsolidované znenie a prejsť znovu do medzirezortného pripomienkového konania, aby sme znovu zapojili odbornú verejnosť do tohto procesu, pretože neviem, či má odborná verejnosť k dispozícii ten pozmeňujúci návrh, resp. konsolidované znenie. A vzhľadom na dostatok časového priestoru k účinnosti tohto zákona by možno bolo korektné, keby sme ten proces začali odznovu, pretože to znenie, ktoré bolo pripravené do pôvodného konania, je úplne dnes v inom režime, v inom znení, ako to bolo predtým.
A posledná otázka sa týka postupného vyvažovania medzi stranou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Po roku vášho vládnutia by bolo potrebné začať pripravovať reformu, pomocou ktorej začneme na jednej strane znižovať výdavky štátneho rozpočtu, ale hlavne na druhej strane zlepšovať výber daní, najmä daní z pridanej hodnoty. Tiež ma zaujíma, či plánujete zvyšovať príjmy prostredníctvom zvyšovania daní alebo odvádzania nových daní, pretože boli zverejnené rôzne medializované informácie, ale nemáme teda nejakú jasnú, ucelenú informáciu. A možno by bolo dobré, keby práve pri tomto bode ste, pán minister, sa k tomuto vedeli jasne vyjadriť.
Ďakujem pekne za odpovede. To je všetko, čo som chcel povedať. A budem veľmi rád za každú odpoveď.

Ďakujem, pán podpredseda. Len vám chcem oznámiť, že klub Ľudová strana Naše Slovensko súhlasí s týmto návrhom, a teda tiež ak potrebujete ďalší klub, tak kľudne môžte s nami počítať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme síce štyri minúty do obednej prestávky, ja to skúsim zhrnúť čo najrýchlejšie vzhľadom na to, že aj pán podpredseda potrebuje potom odísť. Keby som potreboval trošku dlhšie hovoriť, tak by som vás poprosil, že by ste mi dovolili aj pár minút po prestávke, aby sme tu zbytočne nenaťahovali, aby sme mohli pokračovať každý vo svojom programe.
Na úvod k tomuto návrhu zákona chcem povedať to, čo som aj povedal vo faktickej poznámke. Bol som trošku znepokojený, keď sme minulú schôdzu odložili návrh tohto zákona o jeden mesiac ďalej, pretože som presvedčený o tom, že sme kľudne mohli prerokovať tento návrh zákona v prvom čítaní (reakcie z pléna, ruch v sále.), nestratili by sme zbytočne jeden mesiac. (Zaznievanie gongu.) Pričom by sme kľudne mali dostatočnú časovú rezervu na prípadné rokovania o vylepšovaní tohto návrhu zákona, ale to len k formálnym procesom schvaľovania tohto zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste nevyrušovali pána poslanca Beluského. Ďakujem.

Beluský, Martin, poslanec NR SR
Všetci páni poslanci aj panie poslankyne ešte minulú schôdzu dostali do mailovej schránky list od organizácie Slovensko.digital a Zastavme korupciu, v ktorom nás žiadajú, aby sme tento návrh zákona stiahli z rokovania, pretože tam vidia zásadné nevyriešené riziká.
Oni vlastne napádajú tri navrhované mechanizmy. Jeden sa týka toho, že NBÚ môže z vlastného podnetu alebo na návrh kohokoľvek zvonku uložiť povinnosť blokovať určitý softvér alebo komunikáciu. Druhá vec sa týka automatizovaného poskytovania informácií a tretie sa týka toho, že NBÚ môže z vlastného podnetu zakázať používať určitý hardvérový alebo softvérový produkt, proces alebo službu.
Po tom, čo som si prečítal podrobne tento list, aj som si tam vypočul niektoré pripomienky niektorých konkrétnych koaličných poslancov, tak mal som skôr pocit, že sa rozprávajú, aj tento list pripomienkuje návrh zákona, ktorý bol ešte vo verzii, ktorá bola predložená do pripomienkového, medzirezortného pripomienkového konania, pretože tá verzia toho zákona, ktorá vyšla von z neho, mala už všetky tieto nezrovnalosti vyriešené. A ja som takisto mal viacero závažných pripomienok. Rokovali sme aj o tomto návrhu zákona aj na našom výbore na kontrolu činnosti NBÚ a som presvedčený o tom, že výsledok toho zákona, ako je predložený teraz v prvom čítaní, ako ho predkladá pán podpredseda vlády, je v stave, aby sme ho mohli bez problémov prerokovať aj v druhom čítaní.
Ako som hovoril, prešiel tento zákon riadnym pripomienkovým konaním, bez prieťahov boli pri ňom vedené rozporové konania a všetkým zainteresovaným subjektom boli zaslané vyhodnotenia ich pripomienok spolu s vysvetleniami aktuálnymi, pracovnými verziami návrhu zákona. Bolo tam 381 pripomienok, z toho zásadné pripomienky od povinne pripomienkujúcich subjektov bolo 122. NBÚ akceptoval približne polovicu z nich, čiastočne akceptoval 15 a rozpor odstránil obe strany v 19 prípadoch a predkladateľ nevyhovoval 31 pripomienkam, pričom takmer polovica z nich bola od jediného subjektu. Keď sa novela zákona dostala na vládu, riešil sa už len jeden jediný rozpor a ten bol nakoniec tiež vyriešený. Všetky relevantné aj povinné subjekty mali svoju možnosť pripomienkovať návrhy novely a NBÚ sa venovala každej jednej výhrade, nápadu alebo úprave.
Dovoľte mi, aby som sa teraz trošku podrobnejšie vyjadril k pripomienkam, ktoré teda boli vznesené. Prvá pripomienka sa týka zavedenie inštitútu tzv. blokovania, ktorá v pôvodnom návrhu zákona nemala alebo teda chýbalo tam to, že by boli konkrétnym spôsobom zadefinované hlavne, čo je to škodlivý obsah a čo je to škodlivá aktivita, aby naozaj NBÚ nemohol svojvoľne nejakým spôsobom rozhodovať o tom, že sa zablokujú určité webstránky, domény alebo aplikácie. V súčasnom návrhu zákona máme už jasne zadefinované, že na účely blokovania sa škodlivým obsahom rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, a škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, ako podvodná činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov.
K tomuto návrhu zákona je predložená aj vyhláška Národného bezpečnostného úradu, v ktorej sa ustanovujú pravidlá blokovania. Doporučujem si ju podrobne prečítať, pretože je tam veľmi podrobným spôsobom vysvetlené, čo sa môže blokovať. V krátkosti uvediem, sú to napríklad adresy sieťového protokolu, ktorý sa nachádza napríklad phishingova stránka alebo server, škodlivý kód alebo škodlivá aktivita, riadiaci server pre riadenie bodnetovej siete, útok typu distributed denial of servis tzv. DDoS útok, skenovanie, brute-force útoky alebo pokusy, pokusy o prieniky. Čo je dôležité povedať, že každému blokovaniu predchádza informovanie Národnej jednotky CSIRT teda Computer Security Incident Response Team, ktorý o zistení škodlivého obsahu na dotknutej doméne najprv bude vlastne informovať a umožní držiteľovi alebo prevádzkovateľovi domény odstránenie škodlivého obsahu z dotknutej domény v určenej lehote. Táto vyhláška konkrétnym spôsobom upravuje všetky tieto definície a keď si ju každý z vás prečíta, stratí akýkoľvek dojem alebo akékoľvek dojem z toho, že by tam mohol byť tento, toto blokovanie nejakým spôsobom zneužívané.
Druhá pripomienka sa týkala tzv. automatizovaného poskytovania informácií. V pôvodnom návrhu, ktorý bol ešte pred pripomienkovým konaním, bolo zadefinované, že na hlásenie kybernetických bezpečnostných incidentov alebo na zaistenie kybernetickej bezpečnosti je prevádzkovateľ základnej služby určený rozhodnutím úradu povinný zasielať automatizovaným spôsobom a v rozsahu ustanovenom v štandarde úradu určenej systémovej informácie zo sietí a informačných systémov.
To boli vznesené určité pripomienky, ktoré hlavne napádali to, že NBÚ môže získavať nejaké osobné údaje, utajované informácie a podobne. Dnešná novela zákona má veľmi dobre zadefinované toto automatizované poskytovanie informácií. V prvom rade NBÚ uloží prevádzkovateľovi, aby si sám vyhodnocoval výskyt komunikácie voči technickým identifikátorom a úrad bude len automatizovaným spôsobom o takomto výskyte oboznamovať. Pokiaľ to tento poskytovateľ základnej služby neurobí, tak potom mu môže úrad v primeranej lehote uložiť rozhodnutím, automatickým spôsobom zasielať informácie prevádzkovateľovi základnej služby.
Povinnosť podľa týchto odsekov 1 a 2 nie je možné uložiť, ak ide o siete a informačné systémy, ktoré sa týkajú zabezpečenia obrany alebo bezpečnosti Slovenskej republiky, to je veľmi dôležité a obsah komunikácie prepravovaných správ a tajom... a tajomstvá plnení povinností podľa odseku 1 a 2 nie je dotknuté. To znamená, že Národný bezpečnostný úrad vo svojich úlohách o oprávneniach o používaní informačno-technických prostriedkov nemôže byť spravodajskou činnosťou, nemôže spravodajskou činnosťou získavať informácie ako napríklad Slovenská informačná služba, nemôže v tomto kontexte zbierať žiadne osobné ani citlivé údaje a už vonkoncom nemôže niekoho odpočúvať. Explicitne to uvádza ten paragraf, ktorý som prečítal. NBÚ nemôže priamo zasahovať do žiadneho softvéru ani do komunikácie v sieti a budú môcť pracovať iba na úrovni technických identifikátorov a oprávnenia na zber obsahu komunikácie. Preto nevidím žiadny dôvod, aby sme nejakým spôsobom takto upravené novelizované, novelizovaný obsah nejakým spôsobom menili.
A posledná tretia pripomienka sa týkala možnosti obmedzenia používania produktu alebo služby. V pôvodnom znení návrhu zákona pred konaním bolo napísané iba, že rozhodnutím môže úrad zakázať alebo obmedziť prevádzkovateľovi základnej služby používať konkrétny produkt, proces alebo službu. Ak je to potrebné na zaistenie kybernetickej bezpečnosti alebo z dôvodov bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. S takto navrhnutým znením sme mali aj my problém, avšak novela zákona, ktorú teraz prerokúvame, má jasne zadefinované, že úradu neumožňuje alebo zásadným spôsobom, že takéto používanie, úrad môže rozhodnutím zakázať alebo obmedziť používanie konkrétneho produktu. Keď sa zistí, že takéto používanie neumožňuje alebo zásadným spôsobom sťažuje udržanie kybernetickej bezpečnosti, ohrozuje bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, ale hlavne úrad na konanie, vykoná vo vzťahu k produktu, procesu alebo služby analýzu rizika a požiada o vyjadrenie Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky, to je veľmi dôležité, pričom môže predkladať Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky odôvodnené návrhy. Od vyjadrenia bezpečnostnej rady sa úrad môže odchýliť len v prípadoch osobitného zreteľa a ďalej rozhodnutie úradu sa vyhlási zverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, to znamená, je preskúmateľné a napadnuteľné súdom.
V druhom čítaní, mám teda informáciu, že budú aj tak predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, že teda niektoré z týchto vecí, ktoré som tu vysvetľoval, aj tak odstránia. Napríklad to blokovanie, považujem za úplne zbytočné to odtiaľ vyhadzovať. Verím, že sa ešte za ten mesiac spraví nejaká odborná diskusia, aby sme naozaj tieto veci tak veľmi potrebné v tomto zákone nechali. Naozaj nevidím žiadny dôvod na to, aby sme tento návrh zákona nepresunuli do druhého čítania, a teda ako opozičný poslanec vás žiadam, aby ste tento vládny návrh zákona podporili.
Ďakujem pekne.