Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Ja potom podrobnejšie ešte v ďalšom vystúpení.
Pán poslanec Kamenický, no ak tu niekto robil z niečo zdrap papiera, tak to ste boli vy z rokovacieho poriadku parlamentu, keď ste zavádzali bankový odvod. Banky v tomto návrhu neboli nikdy nahrnuté. Oni tam jednoducho neboli.
Čiže ak ich chceme teraz zahrnúť, tak kľudne príďte s pozmeňovákom a to som aj povedal na finančnom výboru. Ja som nikdy nepovedal, že ja prinesiem taký pozmeňovák. Vy ste sa nad tým rozhorčovali, tak ho prineste. Keď... (Reakcia z pléna.) Nie, ja som to nehovoril, hovorili to niektorí iní poslanci, možno aj z OĽANO, ale nie ja. Ja nemám prečo predkladať taký pozmeňovák, pretože ja rešpektujem premiéra. Keď vy chcete zaviesť bankový odvod a prinesiete taký pozmeňovák, tak áno, zamyslím sa nad tým, ak to bude podmienka pre prijatie osobitného odvodu.
Pokiaľ ide o pána Viskupiča, no ja nebudem teraz hovoriť o obsahu dohody, ale to, čo si povedal, nedáva žiadny zmysel, pretože zbytočne by sme sa my dohadovali na tom, že presunieme zákon, ktorý tu mal minulý rok dostatok hlasov na, na schválenie, na ďalší rok s tým, aby sme ho potom úplne potopili. Však to sme ho mohli potopiť predsa v decembri, však vy si odporujete jednou... v jednej vete sám sebe. To je nezmysel, čo hovoríte. By... asi by sme nedohadovali sa na tom, že to presunieme. My sme sa dohadovali na tom, že presunieme, aby sme sa dohodli, tak to jedine dáva zmysel.
A, pán poslanec Mazurek, banky v tomto návrhu zaradené neboli. Ja nehovorím, že taký pozmeňovák nepodporím, ale ja ho predkladať nebudem. Čiže kľudne ho prineste vy, keď ste taký bojovník proti bankám, a budeme sa o tom baviť. Skúste napísať aspoň jeden pozmeňujúci návrh a predložte ho, lebo zatiaľ som od vás taký pozmeňujúci návrh nevidel. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa prihlásil ako prvý najmä kvôli tomu, že chcem v rámci tejto rozpravy predniesť aj pozmeňujúci návrh, ktorý pred tým vysvetlím a nakoniec prednesiem. Ja sa potom ešte prihlásim znovu do rozpravy kvôli tomu, aby som jednak mohol reagovať na ďalších vystupujúcich, ale aj kvôli tomu, aby som zosumarizoval už potom spoločne tie rôzne mýty a nepravdy a účelové tvrdenia, ktoré od augusta minulého roka, keď tento návrh zákona bol predložený do Národnej rady, a teda ako jeden z mála zákonov, ktoré tuná niekoľko mesiacov sa mohli diskutovať, bol aj toľko diskutovaný a bol široko diskutovaný, nebol predložený v skrátenom konaní, ale v riadnom legislatívnom procese, tak aby som to nejakým spôsobom zhrnul, pretože naozaj zaznieva veľmi veľa aj nepresných, aj účelových a zavádzajúcich informácií.
Takže na začiatok zhrniem to, čo sa stalo medzi prvým a druhým čítaním. Pokračovali diskusie so všetkými dotknutými subjektami opakovane, či už priamo v parlamente, alebo aj mimo neho s tým, že sme si vysvetľovali postoje, porovnávali sme minulosť, spomínali všetky subjekty, akým spôsobom sa k tejto otázke stavali bývalé vlády, najmä pán Fico a Pellegrini, ako tu na poslednú chvíľu sa prinášali rôzne pozmeňováky, kde napríklad poisťovne, sa s nimi vôbec nič nedohodlo a tuná na poslednú chvíľu sa tam dohodili, aby to bývalej vláde vychádzalo do rozpočtu, bez akéhokoľvek odôvodnenia a tak ďalej.
No a prechádzali sme si aj veci, na ktorých im záležalo a snažili sme sa naozaj citlivo vnímať ich pripomienky, pretože táto vláda nesľubovala, že osobitný odvod zruší, to si povedzme rovno. Volebné programy jednotlivých koaličných strán a bývalých koaličných strán tej štvorkoalície boli rozdielne. Asi jediná strana, ktorá nejakým spôsobom možno aj naozaj chcela zrušiť osobitný odvod, bola strana SaS, ale keď si pozriete programy, volebné programy OĽANO alebo volebné programy SME RODINA, tak oba tieto volebné programy hovoria, že osobitný odvod alebo že tie regulované subjekty majú byť zdanené oveľa vyššou sadzbou, ako boli zdaňované doteraz.
V oboch volebných programoch sa hovorí dokonca o 33 %. My v tomto návrhu, ktorý sme predložili alebo ktorý som predložil do parlamentu, hovoríme o 12 % aj po tom navýšení, čiže my sme oveľa miernejší, ako sme uvádzali vo volebnom programe. To v prvom rade treba povedať, že táto vláda nesľubovala regulovaným subjektom, že zruší osobitný odvod, ale ten, kto to sľuboval, to bol pán Fico a Pellegrini. Tí to naozaj tým subjektom sľúbili. A oni nám to pripomínali pri každej príležitosti, pri ktorej sme sa stretli, že prečo neplním ja Ficove sľuby. Ale, prepáčte, prečo by som ja mal plniť Ficove sľuby? To je aký argument pre mňa, že ja mám splniť Ficov sľub, že Fico sľúbil, že zruší osobitný odvod? No tak ho mal zrušiť, keď to sľúbil. A to nebol jediný sľub, ktorý dal. Aj pán Pellegrini to sľúbil, prečo to nezrušil? Počas dobrých rokov, keď tu nebola ekonomická kríza, tak bývalé vlády Fica a Pellegriniho z osobitného odvodu naozaj že doslova ryžovali. To boli roky, keď to bolo okolo 280 mil. A potom to nikdy, potom sa to pohybovalo niečo medzi 100 až 200 mil, keď tu boli dobré časy.
My týmto návrhom hovoríme, že keď je tu kríza, tak to ešte chvíľu nechajme, aby sme mohli z toho zaplatiť sociálne opatrenia na pomoc ľuďom. A už počas našej vlády sme tú sadzbu odvodu znížili na polovicu v roku ’21. Čiže sme boli oveľa zmierlivejší aj počas krízy, ako boli vlády pána Fica a pána Pellegriniho. Nehovoriac o tom, že táto vláda zrušila bankový odvod, na ktorom ryžovali vlády Fica a Pellegriniho, a najmä Pellegriniho, lebo ten sem prišiel do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť bankový odvod s odôvodnením, že keď nezavedie bankový odvod, tak to poškodí štát, že to ohrozuje, že budú hospodárske škody, čo... (povedané so smiechom), čo to bol za výmysel? Však to bolo čisté zdieranie tých bánk v čase, keď nebola žiadna kríza.
A v zmysle rokovacieho poriadku mal odôvodniť, či sú tam nejaké mimoriadne okolnosti, a to tam vôbec nebolo odôvodnené. Namiesto toho bolo povedané, že no preto ich ideme zdaniť, tie banky, aby v budúcnosti, keď nejaká kríza vznikne, tak aby sa to z toho mohlo financovať. To je absolútne v rozpore s rokovacím poriadkom. To ten rokovací poriadok tu bol v decembri 2019 pri zavádzaní bankového odvodu použitý ako záchodový papier, doslova. To bolo ešte horšie, než tie 13. dôchodky, lebo tie 13. dôchodky mali aspoň nejaký, nejaké smerovanie k ľuďom, aj keď teda to bola naozaj čistá volebná kampaň, ale toto bola tiež a bez toho, aby to pani prezidentka akýmkoľvek spôsobom vetovala alebo sa nad tým zamyslela, tak, tak tri odseky, ktoré nič nehovorili, v súlade s rokovacím poriadku podpísala a nevetovala nič a išlo to riadne do Zbierky zákonov. A potom sa tu niekto ďalej rozčuľuje nad inými návrhmi, keď takéto niečo podpíše a nevetuje.
My sme sa snažili naozaj citlivo vnímať pripomienky subjektov, ktoré zazneli, a viaceré z nich alebo takmer všetky sme zapracovali aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam, a ja teraz vysvetlím, čo je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom rade zavádzame tú tzv. sunset clause, to znamená klauzulu, ktorá ohraničuje platnosť osobitného odvodu. To znamená, že sme to až my, až táto vláda, až títo koaliční poslanci, sme to my, ktorí hovoríme, že ten odvod naozaj skončí. Žiadne sľuby Fica, Pellegriniho, že skončí, a nikdy neskončil ako tie trináste dôchodky na bilbordoch, tiež len sľuby a sľuby a prázdne slová. My sme tí, ktorí hovoríme, že ten odvod skončí. V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam, hovoríme, že skončí v decembri ’24, 2024. Vtedy naozaj skončí. Čiže je to táto vláda, sme to my, ktorí povieme, že ten odvod skončí.
Druhá vec, vraciame sa naspäť do roku 2017 alebo do obdobia od začiatku platnosti zákona od roku 2017, keď sa zisk, alebo keď sa zdaňoval naozaj len nadmerný zisk, lebo nadmerný zisk podľa zákona je niečo, čo, alebo je hospodársky výsledok, ktorý presahuje tri milióny. A do roku 2017 sa naozaj s tým osobitným odvodom de facto zdaňoval len ten nadmerný zisk. Až po roku 2017 tu vláda Fica a Pellegriniho nezačali zdaňovať len nadmerný zisk, ale celý ten hospodársky výsledok, ak presiahol tri milióny. Inými slovami, my sa vraciame naspäť k režimu, že ak povedzme firma zarobí 3,5 mil. a má zisk 3,5 mil., teda to, čo už zostane po odrátaní nákladov, tak sa nebude zdaňovať 3,5 mil. tým osobitným odvodom, ale už len tých 500-tisíc, čo je výrazne, čo je výrazne v prospech tých subjektov, a želali si to najmä tie menšie subjekty, ktoré sme aktuálne zahrnuli do návrhu zákona, to znamená obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a podobne. To je teda druhá zásadná zmena, o ktorej hovoríme.
Tretia zásadná zmena je tá, že budeme uplatňovať samotný odvod nie od najbližšieho kalendárneho mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona, pretože dotknuté subjekty sa naozaj sťažovali, že by sa nemali dostatok času pripraviť na zavedenie odvodu a spôsob... spôsobo... spôsobovalo by to naozaj také pre nich administratívne ťažkosti, aj keď to nie je celkom pravda, lebo povedzme si, že my od augusta minulého roka máme tento zákon v parlamente, čiže všetky tie subjekty mohli predpokladať minimálne a mohli sa pripravovať na to, že takýto odvod bude navýšený. Čiže nie je to úplne pravda, že by sme im išli spôsobiť nejaké enormné administratívne ťažkosti. Oni to vedia už od augusta minulého roka, ale v poriadku, veď hovoríme, že naozaj chceme vychádzať v ústrety aj podnikateľom, lebo nie všetci medzi nimi sú oligarchovia, sú tam, tým, že rozširujeme ten okruh subjektov, tak sú tam aj tie klasické podnikateľské subjekty, ktorým sa niekedy zadarí viacej a prekročia tú trojmiliónovú hranicu, ale hovoríme, teda že sa to bude počítať až od ich nového účtového obdobia. A keďže sme minulý rok na žiadosť strany SaS preložili zákon o osobitnom odvode na február s cieľom, že sa ideme dohodnúť na tom osobitnom odvode, k čomu sa potom aj následne ešte vyjadrím, lebo zatiaľ to veľmi tak nevyzerá, že by strana SaS chcela dodržať svoje slovo, ktoré nám dala v decembri, tak sme už zmeškali účtovné obdobie týchto subjektov alebo väčšiny týchto subjektov a tým pádom, ak naozaj ideme do tohto a ideme do toho, že ideme im to, ideme im to zaviesť od najbližšieho účtovného obdobia, tak pre väčšinu tých subjektov ten samotný odvod navýšený na ten trojnásobok, čo zavádzame týmto zákonom, nastane až, až od januára budúceho roka. S výnimkou tých, ktoré majú účtovné obdobie niekedy v priebehu roka. To sú, ak sa nemýlim, hlavne plynárenské spoločnosti, ktoré ho, myslím, že majú od júla. To znamená, že ten navýšený trojnásobný odvod sa bude týkať asi najmä alebo možnože jedine ich, od júla, ale tých ďalších buď od decembra, alebo od januára v zásade, lebo väčšina z nich má od januára účtovné obdobie. Čiže dá sa povedať de facto tým, že sme prekročili už Nový rok, že ten odvod v podstate počas našej vlády v zásade až s výnimkou tých plynárenských subjektov ten navýšený ani nebude platiť.
Ale treba si aj povedať, že my sme zaviedli viaceré sociálne opatrenia, naposledy obedy zadarmo, a treba, keď sme spôsobili štrukturálny výdavok, aj priniesť nejaký štrukturálny príjem. A toto je jeden z tých štrukturálnych príjmov, ak zavedieme osobitný odvod, lebo ak sa nám nepodarí zaviesť osobitný odvod, tak sa budeme musieť zamyslieť aj nad tými štrukturálnymi výdavkami a minimálne sa nad nimi bude musieť zamýšľať nová vláda, pretože bude ich musieť z niečoho pokryť, ak neschváli osobitný odvod. Čiže treba, treba sa zamyslieť naozaj, aj vy z radov opozície, ktorí, ktorí potenciálne môžete byť v budúcej vláde, že či naozaj nechcete schváliť tento zákon, pretože budete musieť potom pokrývať štrukturálne výdavky.
My sme aj do schválenia obedov zadarmo išli s tým, že tento zákon je na stole a je potrebné ho schváliť, aby sa ním vykryli výdavky, lebo ak sa to nepodarí, tak potom budeme sa musieť zamyslieť aj nad tým, či je udržateľné schvaľovať opätovne, keďže máme tu prezidentkino veto, zrušenie koncesných poplatkov alebo zavedenie tých správnych poplatkov. Ja nehovorím, že to, že automaticky to teraz nejdeme, nejdeme schváliť znova, ale treba sa zamyslieť nad tým, že ak to neschválime, či sme schopní to nejakým spôsobom vykryť, lebo osobitný odvod má slúžiť aj na pokrytie tých výpadkov v rozpočte, ktoré spôsobia alebo ktoré by mali spôsobiť výpadky z dôvodu zrušenia koncesionárskych poplatkov a odpustenia správnych poplatkov pri motorových vozidlách.
Čiže toto sú, toto sú v zásade tri také veľmi dôležité a zásadné zmeny, ktoré idú v prospech regulovaných subjektov, ktoré vychádzajú z diskusie s nimi.
Potom tu máme ešte zmenu, o ktorej sa hovorí dlhšie, a tá súvisí s tým, že z okruhu regulovaných subjektov vypadajú alebo vypadnú médiá, alebo navrhujeme, aby boli vypustené médiá, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene zákona, ktorý už jednu z tých licencií, podľa, teda ktoré možno udeliť podľa tohto zákona, zásadne mení. Ešte v minulosti licencia, ktorá s týka vysielania, bola nastavená tak, že nebola automatická, že bolo treba splniť podmienky, a v zásade sa udeľovala až po splnení tých podmienok. Dneska sú už v zákone, v mediálnom zákone tie podmienky tak nastavené, že licencia sa fakticky udeľuje v zásade vždy, lebo tie podmienky, tak ako sú definované v zákone, nie je, nie je zložité splniť, čiže už to, už to stráca ten charakter, aký to malo v minulosti, toho, toho klasického regulovaného subjektu. A to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý my sme sa rozhodli, že asi nie je najsprávnejšie, aby boli aj médiá regulované práve týmto zákonom.
Ďalšie, ďalší subjekt, ktorý by mal byť vypustený z návrhu zákona, je prevádzkovateľ mýta, a to najmä z dôvodu, že ešte pred tým, než sme predložili tento návrh zákona, o čom sa ja ako predkladateľ nemal vedomosť, ja som sa to dozvedel až následne od ministra dopravy, až asi mesiac po tom, ako bol zákon predložený v Národnej rade, je, že minister dopravy už pred tým, než bol predložený tento zákon, vypísal medzinárodnú súťaž na nového prevádzkovateľa mýta a veľmi vážne sa obáva alebo reálne sa obáva, že aby bol prijatý tento zákon, teda už tak by to ohrozilo vhodný alebo výber vhodného prevádzkovateľa mýta, jednoducho že aj tí uchádzači, ktorí sa mu nahlásili a boli prijatí, až následne tento odvod, teda už po tom, keď bola vypísaná súťaž, takže by to mohlo ohroziť vôbec aj úspešnosť tejto súťaže, a ja mu z tohto pohľadu rozumiem, aj keď teda si myslím, že to mohol signalizovať aj skôr, a vyhli by sme sa tomuto problému, lebo je fakt, že ak už bola vyhlásená súťaž, a teda tie subjekty nepočítali s tým, že bude zavedený takýto odvod a prihlásili sa už pred tým do tej súťaže, tak môže sa stať, že by z tej súťaže, ako sa povie, odskočili a musela by sa vypisovať nová súťaž, alebo by tam zostal len ten doterajší prevádzkovateľ, o ktorom všetci vieme, že ten systém v zásade a tie peniaze zo strany štátu boli tunelované. Takže to je druhý, druhý subjekt, ktorý by mal byť vypustený z toho návrhu zákona.
No a potom tretí subjekt, o ktorom sa dlhodobo hovorí, ale ktorý v mojom pozmeňováku a mojom pozmeňovacom návrhu nebude zahrnutý ako subjekt, ktorý by mal byť regulovaný, sú banky. O bankách sa tu hovorí dlhodobo, nakoniec som spomínal dnes bankový odvod, ktorý bol niečo iné, ako by bol odvod bánk, ak by boli zahrnuté pod... pod predmet alebo do predmetu úpravy tohto zákona, pod reguláciu tohto zákona. Treba v prvom rade povedať, že banky dosahujú takisto nadmerné zisky. A v roku 2022 mali rekordné zisky. To naozaj tiež treba povedať, že presiahli viac ako 800 mil. roko... 800 mil. eur, im sa v roku 2022 napriek ekonomickej kríze naozaj veľmi darilo. A čo tu ja počúvam za posledné týždne od nich, tak to je len čisté zastrašovanie o tom, ako idú zvyšovať poplatky a podobne, lebo viete, dneska nie všetky banky majú kamenné predajne, niektoré naozaj fungujú čisto internetovo a ony sa snažia konkurovať medzi sebou, čiže naozaj som veľmi skeptický k tomu, ako by tuná dochádzalo k nejakým dramatickým nárastom poplatkov, ak by sa takýto odvod zaviedol, pretože ak k nejakému dramatickému nárastu odvodu pre banky došlo, tak to bol práve rok 2019, keď ho zavádzal pán Pellegrini, ten navýšený, aj tuná s pánom bývalým ministrom financií, ktorý sedí v sále. Čiže a nezaregistroval som, že by v roku 2020 potom som platil nejaké enormne zvýšené poplatky za vedenie účtu a ja mám v takej banke účet, ktorá naozaj má kamenné predajne. Čiže to sú také naozaj strašenia zbytočné a zastrašovania obyvateľov, keď zrazu by sme chceli siahnuť na zisky bánk. Čo, dôvod, pre ktorý, a... a ešte dodám k tomu, že v zmysle zákona sú to subjekty, ktoré dosahujú nadmerný zisk a pod regulované subjekty patria aj iné subjekty, ktoré sú licencované Národnou bankou Slovenska, my ideme ten okruh rozšíriť na všetky také subjekty, čiže naozaj a banky formálne patria pod zákon o osobitnom odvode. Oni sa ničím neodlišujú od tých subjektov, ktoré sú tam už zahrnuté. Čiže naozaj je relevantnou otázkou, či banky by mali patriť pod tento zákon.
Len na druhej strane treba aj povedať, lebo keď teda zaznie kritika, tak treba povedať aj naozaj to dobré, že banky podpísali s ministerstvom financií memorandum a to memorandum plnia. To memorandum naozaj plnia, a nielen o tom svedčí ten list, ktorý prišiel od prezidenta bankovej asociácie, ale ja som si to overoval na ministerstve financií a to mi potvrdilo, že, že tie banky v zmysle toho memoranda to memorandum plnia. No tak ja som to, samozrejme, nebol osobne overovať, ale spolieham sa na to, že ak ministerstvo financií to overilo, tak to platí.
Čo je, čo je škoda, si myslím, že zbytočne sa aj v určitom zmysle to memorandum podpisovalo, pretože teraz je to bankami zneužívané, ale tu treba naozaj povedať, že o čom bolo memorandum. Memorandum nebolo o osobitnom odvode z regulovaných subjektov. Memorandum bolo o tom, že, že vláda, a doslovne ministerstvo financií nezavedie bankový odvod. A ten naozaj nezavádzame, ani sme nezaviedli. A tie slová o tom, že by my sme mali rešpektovať memorandum, ktoré, ktoré schválilo ministerstvo financií, je tiež zavádzajúce. Ja nie som ako poslanec Národnej rady viazaný memorandum... memorandom. Možno v nejakej morálno-etickej rovine.
Ale skúsme si to priblížiť aj na samosprávu. Tí, ktorí ste v samospráve, ja to poviem ako príklad, lebo možno niekedy sa na tej celoštátnej úrovni nie dobre chápe. Keď v komunále, komunálnej politike napríklad developer sa snaží postaviť nejakú budovu v danom území, tak veľmi často, aspoň v Bratislave to tak je, sa to snaží poisťovať cez rôzne memorandá, ktoré podpisuje s primátorom alebo starostom. A v tomto memorande sú väčšinou dve veci, že primátor v stavebnom konaní nebude robiť problémy pri vydávaní stavebného povolenia na výstavbu nejakej budovy, ale potom tá druhá podmienka býva taká, že zastupiteľstvo by nemalo robiť problémy pri územnom pláne. Ale tam sa vždy dáva, tak sa to vždy formuluje, že to nikdy ten primátor, samozrejme, nevie sľúbiť, pretože on sa nevie zaviazať k tomu, že poslanci v zastupiteľstve mu zahlasujú za to, že sa... že nastane určitá zmena územného plánu, čiže to je ten, ten istý, tá istá schéma. Tak ako keď primátor podpíše s nejakým developerom alebo starosta zmluvu, že bude stavať budovu, a nejakým spôsobom prejudikuje konanie zastupiteľstva, tak jednoducho tí, tí poslanci zastupiteľstva nie sú viazaní tým, čo podpíše primátor akýmkoľvek memorandom, a tak sa to aj deje.
Tak to bolo aj v Bratislave, my sme nikdy akože nerešpektovali to, že primátor podpísal nejaké memorandum. My sme hlasovali podľa toho, ako sme vyhodnotili tú danú vec. A to isté je aj na celoštátnej úrovni. Ak podpíše ministerstvo financií, ani nie dokonca vláda, ak podpíše ministerstvo financií memorandum, tak poslanci parlamentu ním nie sú viazaní a ani sa k tomu ministerstvo financií nezaviazalo, že my budeme rešpektovať to memorandum. To len na vysvetlenie, že ak ho budeme rešpektovať, tak to nebude z dôvodu, že je podpísané memorandum. Ak budú poslanci rešpektovať to, že nezačlenia banky do osobitného odvodu, kam inak formálne patria, tak to bude z iných dôvodov ako z toho, že je to memorandum. Ale možno niektorí aj z toho, že je tam to memorandum, pretože keď počujú vyhlásenie premiéra, že by sa banky nemali dopĺňať do osobitného odvodu, tak to pre nich niečo hovorí. Čiže áno, nájdu sa určite aj takí poslanci, ktorí v tej morálnej, etickej rovine budú prihliadať na to memorandum. Ale sú ním určite viazaní.
Ja, pokiaľ ide o banky, nebudem predkladať návrh, ktorý sa týka bánk, najmä z dôvodu, že ako som povedal, že ja rešpektujem, že to memorandum bolo podpísané a že sa plní, čiže ja taký návrh nepredložím. Ale ak sa stane, že sem, že tu príde nejaký poslanec a predloží tie banky, a to som deklaroval aj verejne, tak bude to predmetom diskusie. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem povedať, ako zahlasujem, keď sem príde nejaký iný poslanec a predloží tie banky, pretože to bude predmetom diskusie najmä z toho ohľadu, že chceme, aby tento osobitný odvod bol prijatý, pretože chceme, by sme z neho mohli pokryť napríklad obedy zadarmo, lebo nebudeme mať pokryté obedy zadarmo, ak neprejde osobitný odvod, a bude musieť budúca vláda sa zaoberať tým, či ich budúci rok nezruší. To je úplne reálna hrozba. Čiže treba sa zamýšľať aj v tejto súvislosti a budeme sa nad tým musieť zamyslieť, či, či ak sa dostaneme do situácie pred hlasovaním, že osobitný odvod prejde len vtedy, ak tu niekto predloží banky, a príde, že áno, keď schválite aj banky, tak schválime vám my osobitný odvod, no tak sa nad tým budeme zamýšľať. No ale ja taký návrh nepredložím najmä z dôvodu, že ministerstvo financií povedalo a potvrdilo, že to memorandum s bankami sa plní, a nepovažoval by som to za korektné, aby ja som taký návrh prednášal, pretože ja si myslím, že ten osobitný odvod sa dá schváliť aj bez bánk. Ale ak to bude možné iba s bankami, tak sa nad tým určite zamyslíme a budeme o tom na poslaneckom klube hovoriť. Čiže toľko.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ja ešte potom ďalej keď vystúpim v diskusii sa budem venovať tým argumentom, ktoré zaznievali proti tomuto samotnému návrhu a proti jeho prijatiu a tým rôznym všelijakým aj účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam, ale toľko zatiaľ v tomto mojom prvom vystúpení, ktoré smeruje k tomu, aby som nemusel potom, ani sa to nerobí, čítať odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, aby som už mohol prečítať len samotný pozmeňujúci návrh, aby ste vedeli, že prečo taký pozmeňujúci návrh predkladám, aby to vedela aj verejnosť, aby to vedeli dotknuté subjekty a aby v prípade, samozrejme, že sú aj nejaké ďalšie otázky, tak bol priestor ich zodpovedať.
Čiže ja by som teraz aj na záver tohto môjho prvého vystúpenia prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku rozsiahlejší, takže bude to, bude to chvíľu trvať. Mal by už byť aj zverejnený na webovom sídle Národnej rady, pretože som ho podával dnes ráno, takže verím, že tam už je zavesený, ako sa povie, a že máte možnosť a mali ste sa možnosť s ním všetci oboznámiť a vzhľadom na to, že to hlasovanie asi nestihneme dnes o 11.00 hod., tak ešte bude dosť času sa počas dňa s ním oboznámiť podrobnejšie. Takže toľko ohľadne pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho rád prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu, teda k môjmu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1183.
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa text „Napríklad zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.“ nahrádza textom „Napríklad zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.“.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 až 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Na účely odsekov 1 a 2 sa výsledok hospodárenia pred vynásobením koeficientom podľa odseku 5 zníži o sumu podľa § 4 ods. 2.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý znie:
㤠11
Posledné odvodové obdobie je december 2024.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I doterajší bod 7 znie:
7. Za § 14 sa vkladá § 15, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k prvému dňu účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v oblasti podľa § 3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ a predpokladá, že bude tieto činnosti vykonávať celé odvodové obdobie, sa považuje za regulovanú osobu podľa tohto zákona. Regulovanej osobe podľa prvej vety vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak jej posledný vykázaný výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie podľa druhej vety sa považuje účtovné obdobie pred prvým dňom kalendárneho mesiaca účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, za ktoré vznikla povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým
priznaním¹⁷⁾ v lehote, ktorá uplynula pred prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.
(2) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa odseku 1, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa §3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa ods. 1.,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,
e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(3) Za regulovanú osobu podľa tohto zákona sa považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá
a) má k 1. dňu účtovného obdobia, ktoré začína v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾
b) nevykázala výsledok hospodárenia pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť,
c) predpokladá, že bude činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národného bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, vykonáva celé odvodové obdobie.
(4) Regulovanej osobe podľa ods. 3 vzniká povinnosť platiť odvod počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak je odhad podľa ods. 5 písm. c) za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2.
(5) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa ods. 4 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
c) sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5, e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(6) Postup podľa § 5 ods. 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. Sadzba odvodu podľa § 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť; to neplatí pre regulovanú osobu, ktorá je platiteľom odvodu z nadmerných príjmov²⁴⁾ a ktorá dosahuje viac ako 50 % výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti výroby elektriny a dodávky elektriny a dodávky elektriny na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,²⁵⁾ pričom pre takúto osobu je sadzba odvodu 0,00363.
(7) Ustanovenia § 14 ods. 4 a 5 sa na odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, nepoužijú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23 až 25 znejú:
„²³⁾ Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
„²⁴⁾ § 25a až § 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.“ a
„²⁵⁾ Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Ja teraz, to bol celý ten pozmeňovák, ja teraz len naozaj spresním, aby, pre tých, ktorí by sa mohli začať rozčuľovať, že prečo je ten pozmeňovák rozsiahly, on v zásade až taký rozsiahly neni. Ja... on je, on je v podstate taký, by som povedal, obšírnejší kvôli tomu, že ten posledný bod 5, ktorý tvorí štyri z piatich strán toho pozmeňujúceho návrhu, sú prechodné ustanovenia, ktoré sú v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli v predloženom návrhu zákona, ale z dôvodu zrozumiteľnosti som ich jednak celé prekopíroval do tohto pozmeňujúceho návrhu a zmenili sa tam len tri veci, aby aj tí, ktorí by chceli to nejak rýchlejšie si to naštudovať, to mali jednoduchšie aj pre verejnosť, aj pre tie dotknuté subjekty, lebo keď som s niektorými dotknutými subjektami včera komunikoval o tomto pozmeňováku, tak skutočne sa to číta pomerne náročne.
Čiže v tých prechodných ustanoveniach, ktoré tuná tvoria štyri strany z tých piatich strán pozmeňujúceho návrhu, sa dejú v zásade oproti tomu, čo sa predložilo v auguste minulého roka len, len tri veci.
Prvá je tá, že nebudeme uplatňovať tú novú, vyššiu sadzbu od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po prijatí, alebo po vyhlásení tohto zákona, ale až od nového účtovného obdobia. To je, to je prvá zmena.
Druhá zmena je, že pri tých informáciách, ktoré tá regulovaná osoba má uviesť, pribudol aj koeficient na účel výpočtu základu odvodu, lebo my ten koeficient meníme, a tam jednoducho aj preto, aby sa vedel správne potom skontrolovať aj vypočítať ten samotný odvod.
A tretia vec, ktorá je tam zmenená oproti tým pôvodným prechodným ustanoveniam z augusta minulého roka, je to, že sa v ods. 6 dopĺňa výnimka pre subjekt, ktorým sú napr. Slovenské elektrárne, pretože mám informáciu, že sa nedávno s nimi podpísalo memorandum, ktoré obsahuje aj záväzok, aby sa iným spôsobom už elektrárne nezdaňovali ako, ako kvôli tomu, že, že teda nejakým spôsobom, iným spôsobom vypomôžu k prekonaniu energetickej krízy, a preto ten odvod pre, pre subjekt, v zásade sú to podľa všetkého iba Slovenské elektrárne, ale subjekt je tu definovaný širšie, takže potenciálne by to mohol byť aj obdobný subjekt, tak tá sadzba tam zostáva, tá znížená, ktorú sme znížili v roku 2021, čiže tá 0,00363, lebo my týmto zákonom navyšujeme tú sadzbu trojnásobne, čiže tuná je tá výnimka.
Inak tie prechodné ustanovenia zostávajú rovnaké, ako boli, ako boli formulované už v auguste minulého roka, keď sa zákon predložil. Ja to hovorím len preto, lebo naozaj chcem, aby bola o tomto seriózna diskusia, a viem, že ten pozmeňujúci návrh sa predkladal na poslednú chvíľu a nechcem vás nejakým spôsobom zavádzať, takže naozaj na uľahčenie toho, že ak si chcete rýchlo prebehnúť ten pozmeňujúci návrh, tak v zásade prvé štyri body sú tými vecnými zmenami, ktoré som popísal, a ten bod 5, tie prechoďáky sa odlišujú len v tých troch veciach, ktoré som povedal. Inak v ostatnom je to rovnaké, aby ste tam nemuseli pátrať slovíčko po slovíčku, že čo sme tam zamieňali.
V zásade sa zamieňalo len toto, naozaj chcem byť fér a kľudne sa a pokojne sa o tom bavme, či je to dobré, či to nie je dobré, ale nechcem, aby ste teraz trávili hodiny nad tým, že aké slovíčko sa tam zmenilo. Naozaj som to povedal fér, ako to je, a teším sa na diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.

Tak, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ja na úvod druhého čítania k tomuto návrhu zákona poviem len krátko, že sa v diskusii, ktorá bude nasledovať a do ktorej sa hlásim ako prvý ako navrhovateľ, aby som mohol v rámci nej zosumarizovať, čo sa stalo medzi prvým a druhým čítaním, a aj predniesť pozmeňujúci návrh, tak budeme sa rozprávať o všetkom, čo s týmto návrhom zákona súvisí.
A krátko len na úvod poviem, že my sme zákon o osobitnom odvode neprijali. Je to zákon, ktorý prijal Fico a Pellegrini, a my len počas ekonomickej a energetickej krízy robíme to, že chceme sociálne opatrenia, ktoré sme prijali vo vzťahu k ľuďom, financovať čiastočne aj s osobitného odvodu, a preto navyšujeme jeho sadzbu. Navyšujeme túto sadzbu dočasne, o čom budeme hovoriť potom, keď budem predstavovať pozmeňujúci návrh a nenavyšujeme to zďaleka spôsobom alebo nerobíme to zďaleka spôsobom, akým to robili bývalé vlády, pretože všetci dobre viete, ako vláda SMER-u, ako Fico a Pellegrini doslova ryžoval na tomto odvode. Boli roky, keď z tohto odvodu išlo do rozpočtu skoro 300 mil. eur. My sme počas tohto volebného obdobia v roku 20... 2021 znížili sadzbu odvodu na, na polovicu. A táto vláda, hoci bola ekonomická kríza, z tohto odvodu mala necelých 100 mil. eur. Navyše bývalá vláda zaviedla aj ten tzv. bankový odvod, čo bolo, čo bolo niekoľkonásobne vyššia suma, ako keby sme vôbec banky podradili pod osobitný odvod. Zďaleka iná suma, menšia by to bola, keby sme banky dali pod osobitný odvod, ako to, čo pán Pellegrini tu v roku 2019 priniesol úplne v rozpore so všetkými pravidlami, ktoré sa týkali skráteného legislatívneho konania, a pani prezidentka mu to okamžite oštempľovala a vôbec to nevetovala a z čoho zarábali ďalších 300 mil. eur údajne na to, aby keď príde nejaká ďalšia kríza, sa to malo financovať, pričom to slúžilo na financovanie volebnej kampane. Takže toľko na úvod.
Povieme si, samozrejme, podrobnosti a ako prvý sa hlásim do rozpravy

Ďakujem pekne za slovo. No, ja som rád, Peter Kremský, že si na to poukázal, že je nezmysel tu hovoriť o nejakej rozpočtovej nezodpovednosti, keď je určitý limit na nákup vozidiel, a to vie podľa mňa aj malé dieťa, ktoré... No akurát sa zase niekto nevie zdržať, keď počuje pravdu, pán Viskupič, že. Takže som rád, že Peťo Kremský to spomenul, pretože to je, to je naozaj absolútne vyvrátenie toho, že tu niekto hovorí tie svoje táraniny o rozpočtovej nezodpovednosti.
A skutočne už je až, nie že zarážajúce a smiešne, že tuná poslanci za Republikou a za SaS idú hovoriť niečo o rozpočtovej zodpovednosti, keď mali za taký úplne jednoduchý zákon zahlasovať, aby sme si tu mohli vypočuť stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a odmietli to. Že to bolo úplne jednoduchá vec. Minimum, ktoré by tu malo byť. A minulý týždeň to tu odmietli a idú nám tu kvákať o tom, že ako oni chcú byť rozpočtovo zodpovední. Tak to je naozaj už až smiešne, nieže zarážajúce.
Pokiaľ ide o to, že sa tuná niekto odbavuje na rôznych poslaneckých návrhoch, ktoré tu nie sú zatiaľ predmetom, tak pán Kremský správne povedal, že však počkajme si aj na ten návrh o 500 eurách. Pán Matovič povedal, že je to v rozpočte kryté. Ale to nemusí byť pravda. On to ale tvrdí, tak nech to preukáže, keď to bude v legislatívnom procese.
Veď oslovte, strana SaS, ako klub, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a vyžiadajte si od nich stanovisko. A kde je napísané, že my keď si prečítame stanovisko RRZ-ky, tak podporíme tých 500 euro? To ešte nikto nevie. A ministerstvo financií už dalo stanovisko, či je to rozpočtovo kryté? Tak si počkajme na to, ale pri tom návrhu.
Nespájajte to s týmto. Tento návrh je aj rozpočtovo krytý, aj rozpočtovo zodpovedný.

Peter Kremský, ty si veľmi správne zareagoval okrem iného aj na dve veci. Na to, ako pokrytecky sa stavia SaS k tomu, ako chceme dodržiavať legislatívne pravidlá v parlamente aj k rozpočtovej zodpovednosti.
Správne si aj uviedol, že ten štrukturálny výpadok, ktorý spôsobili koncesionárske príjmy, a bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov a aj tie správne poplatky za motorové vozidlá, nebolo veľmi rozpočtovo zodpovedné, najmä ak stojíme teraz v situácii, že prezidentka vetovala len tú prvú časť, ktorá hovorí o príjmoch, a teda máme sekeru v rozpočte do budúcna 130 mil., tento rok o niečo menej a budeme to musieť vykryť napríklad aj prijatím osobitného odvodu z regulovaných subjektov a k tomu už zrazu SaS sa stavia tak, že ona, ona tie príjmy nechce schvaľovať do štátneho rozpočtu, ona chce len tie výdavky schvaľovať. Čiže naozaj máš pravdu, že toto veľmi rozpočtovo zodpovedné nie je, to nie je vôbec rozpočtovo zodpovedné...
A pokiaľ by, pokiaľ by SaS nechcela len o tom hovoriť, ale chcela by urobiť aj nejaký krok k tomu, tak mala zahlasovať za ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože ten nemal zabraňovať tomu, čo my schvaľujeme v Národnej rade, lebo poslanci môžu schváliť zákon aj napriek tomu, že rada uvedie nejaké stanovisko, ale napomáhal k tomu, aby poslanci sa mohli zamyslieť nad tým, či naozaj nejaký návrh zákona neznamená výpadok v štátnom rozpočte. A to by sa stalo aj pri návrhoch, ako je 500 euro ako odmena za účasť vo voľbách, aj pri iných návrhoch. Navyše tento návrh na to pán poslanec Matovič ani nepredkladá v skrátenom legislatívnom konaní, takže to je takisto hrubé zavádzanie.
Pokiaľ ide o ten legislatívny proces, stačí sa pozrieť na to, akým spôsobom tu bagrovali pán Sulík, pani Kolíková a pán Gröhling dokopy. Skoro 20-krát bagrovali legislatívny proces. Dá sa to štatisticky overiť. A skúsme sa pozrieť aj na to, že čo hovoria ústavní sudcovia o tom, ako pani Kolíková, keby sa posudzovalo podobne ako rodinný balík, tak by rovnako to bolo protiústavné.

Pán poslanec Viskupič, pán predseda finančného výboru, ty si začal takou poznámkou, ktorá podľa mňa nebola veľmi džentlmenská, že by bolo lepšie, keby predkladatelia nerobili nič, no Peter Kremský ako predkladateľ by ti na to mohol povedať, že niekedy je lepšie, keď poslanci nevystupujú v rozprave. Ale on ti to asi nepovie, lebo je na to veľmi slušný človek.
Ja by som sa chytil jednej poznámky, ktorú si ty hovoril o rozpočtovej zodpovednosti. Ty hovoríš veľmi často o rozpočtovej zodpovednosti. No to je práve ten problém, že ty o tom iba hovoríš, ale keď máte urobiť niečo preto, aby ste aj posilnili princípy a uplatňovanie rozpočtovej zodpovednosti, tak potom hlasujete proti takým zákonom.
A ja to aj pripomeniem všetkým aj verejnosti, pretože naozaj skončime už s tým, aj skončite vy už s tým, že budete hovoriť, že vy ste rozpočtovo zodpovední, lebo vy pri zákonoch, ktoré sú o rozpočtovej zodpovednosti, hlasujete proti. My sme predložili na toto rokovanie ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, jeho novelu aj novelu rokovacieho poriadku, ktorú sme vyrokovali s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, a vy ste to odmietli. Takže nehovorte tu niečo o rozpočtovej zodpovednosti, pretože vy o tom len kvákate alebo rozprávate, ale keď máte priložiť ruku k dielu, tak skutek utek.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na pána primátora, ale nestihnem všetko, ale celkovo si myslím, alebo v princípe, že bolo by určite lepšie, keby sme sa aj osobne o veľa veciach porozprávali, lebo ja si myslím, že si len, že si len nerozumieme vo, vo veľa veciach a skúsim vám povedať k tomu, čo ste povedali, že, ja s vami súhlasím, že nie je dobré, že tak sa oneskoruje tá skupina pre reformu, ohľadne reformy pre verejnú správu, lebo viete, keby bola najskôr reforma pre verejnú správu, potom by sa ľahšie robila aj reforma súdnictva a iné reformy, súhlasím s vami. Ale to nie je zrovna tá skupina, o ktorej ja som hovoril, že to je skupina, kde za nás má, kde za nás je pán poslanec Szőllős, a oni majú nejaký návrh vypracovaný, a je škoda, že samosprávy zaťahujú tak neskoro do toho, súhlasím s vami.
Ale ja som hovoril vo svojej rozprave o inej pracovnej skupine, v tej som bola ja, a tá, tá riešila výlučne voľby. Aj toto, čo je teraz prinesené, poslaneckým návrhom predložené, malo byť už v tej poslednej vládnej novele predložené, len sa nevedeli dohodnúť, ministerstvo financií a ministerstvo vnútra, na niektorých technických detailoch, a je to škoda, lebo teraz to za nich musím robiť ja, ale je to výsledok tej pracovnej skupiny, ktorej som sa zúčastnil.
Áno, aj mňa mrzí, že je to takto neskoro, relatívne skoro pred voľbami, však ja považujem za relevantnú aj tú otázku, že či tá účinnosť musí byť od najbližších volieb, alebo od tých ďalších. Len zase pochopte aj nás, že, samozrejme, my by sme boli radšej, keby naše veci platili čo najskôr, ale, samozrejme, ak by toto bol jediný problém, že tá účinnosť má byť od ďalších volieb a bolo by to priechodné s tým, tak je to relevantné na diskusiu, len zatiaľ som ten pocit nemal.
K tým ďalším veciam. Toto referendum, ktoré je tu, to nie je to referendum, ktoré vy ste v 2018 vypustili z obecného zriadenia. Toto je referendum všeobecné, čiže toto sa týka aj poslancov, aj primátora, toto je otázka verejného záujmu, čiže toto sa rovnako týka všetkých. Toto je, toto je klasické referendum, lebo pokiaľ k tejto úprave by ste neprijali aj novelu obecného zriadenia, že by ste vrátili naspäť odvolávanie starostu referendom, tak to sa nebude týkať starostu. To by sme museli urobiť v tej tri-šesť-devine. Preto si myslím, že niektoré veci by sme si mohli vydiskutovať aj osobitne a tie ostatné potom vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja sa budem, alebo sústredím sa teraz hlavne na tie veci, ktoré zazneli v rozprave, aby sme už možno nehovorili o veciach, kde ani nejaký, nejaká kontroverzia nie je. Ja som z tohto návrhu pochopil alebo porozumel, že v zásade sú výhrady najmä voči dvom otázkam z tej sady, ktorú riešime, a to sú jednak zníženie počtu preferenčných krúžkov a odmeňovanie za účasť vo voľbách. Tie ostatné veci, ktoré navrhujeme, tu nikto ani nejako nespochybňoval, teda inými slovami, aby som to spočítal, že aby sme si to vedeli predstaviť, aj verejnosť, že my, my v návrhu tohto zákona navrhujeme riešiť raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem tém dokopy a len dve sú kontroverzné. A teda niektorí poslanci by tento zákon nechceli pustiť ani do druhého čítania, aby sme si mohli doladiť tieto dve témy z ôsmich, čo naozaj považujem za veľmi neseriózny prístup bez ohľadu na to, že možno ani filozoficky s niektorou z tých dvoch tém nesúhlasia, lebo môže sa stať, že povedzme v druhom čítaní bola aj vypustená, keďže my sme teraz len vo fáze, že sa bavíme o zámere a bavíme sa o tých témach. Čiže ak niekto povie, že so šiestimi témami je v poriadku a jedna, dve sa mu nejako nezdajú, tak to podľa mňa nie je dôvod na to, aby to, aby ten zákon neprešiel do druhého čítania. Ale niektorí z pomstychtivosti alebo zo závisti za to aj tak hlasovať nebudú.
Pokiaľ ide o preferenčné krúžky, my sme predkladali v parlamente ako OĽANO absolútny krúžok, to znamená ísť na 0 %. Ale chceli sme byť féroví aj voči strane SaS, ktorá nám povedala, že oni s nulou nesúhlasia, že dajte to zhruba na tých 5-tisíc hlasov.
A ja som to vyrátaval tak, pán poslanec Dostál, lebo to je čiastočná reakcia na vás, že keď OĽANO malo v posledných voľbách 22-tisíc hlasov a to boli tie 3 %, ktoré bolo treba a vydelíme to tromi, na to 1 %, to je teda približne 7-tisíc, ale bola 65-percentá účasť, čiže keby bola tá štandardná 58-percentná, tak sa dostaneme niekde okolo 5-tisíc, ako ste chceli. Ale keď vy nám teraz hovoríte, že my vám vychádzame v ústrety a vy nám akože tú podanú ruku proste opľujete, tak samozrejmé, že my už teraz sa nemusíme orientovať na to, že tam má byť jedno percento. My kľudne to môžeme dať na 0 %, lebo predsa na dobrotu, za dobrotu na žobrotu, no to je presne tento prípad. Takže treba sa jasne vyjadriť, že či vôbec vychádzanie v ústrety vám v nejakých veciach má zmysel, lebo (povedané so smiechom) podľa mňa ani nemá a navyše keď by sme išli na nulu, tak tuná sa pán Taraba vyjadril, že on by nulu podporil. No tak potom budeme hľadať tú podporu asi inde, keď ju nevieme nájsť v strane SaS, pretože máme na to legitímne právo, sme poslanci všetci v tejto sále.
Pokiaľ ide o odmeňovanie za účasť vo voľbách, tak tam treba jasne povedať aj celkovo v tom kontexte, ktorý sa tu hovorí, že ja som nikdy nepovedal, a to je klamstvo, ktoré tu rozširuje pán poslanec Viskupič, že poslanec môže všetko. Správne už na to zareagoval pán poslanec Šefčík. Ja som povedal, že ja mám plnohodnotný mandát poslanca aj v skrátenom volebnom období, každý z nás. Iba vláda bola obmedzená. Čiže ja môžem predkladať akýkoľvek zákon, lebo už sa tu šíria rôzne, rôzne teórie, ktoré sme zažili aj na grémiu, že tak ako je obmedzená vláda, sú obmedzení aj poslanci. A to odkiaľ máte takýto nezmysel? To kde z ústavy takto vyčítate? Veď to bolo zamietnuté aj grémiu ako nezmysel. Tak už to tu, prosím vás, tí ostatní neopakujte, hlavne zo strany SMER, keď vám to bolo vysvetlené aj na grémiu väčšinou, že, že to je jednoducho nezmysel. My máme plnohodnotný mandát a ja môžem predkladať akýkoľvek návrh zákona, pokiaľ nie je v rozpore s ústavou a tak som to povedal.
Tak pán poslanec Viskupič, nešírte tu klamstvá.
A rovnako pán, pán Suja. Tak to, čo tu on predviedol, ja na to nebudem reagovať, lebo by sme odchádzali od tej témy. On tuná rieši to, že akým spôsobom jednotliví ministri plnili programové vyhlásenie vlády. Nech dáva tie interpelácie a nech sa pýta ministrov, nech mu oni odpovedajú na to, lebo potom zistíme v tej konfrontácii, že jednoducho ak tu niečo on obhajuje, tak to je, to sú finanční, finančné skupiny a oligarchovia, lebo on je schopný povedať, že štát má platiť jeden milión eur mesačne na jedného zamestnanca vo fabrike, ktorú vlastní Penta, teda finančná skupina plná bývalých eštebákov a ich synáčikov, ktorí tuná vytunelovali tento štát, a ešte by chceli od štátu podporu. Tak to je, to je naozaj drzosť a keď takéto skupiny obhajuje pán Suja, Mazurek a tí ďalší extrémisti, ktorí tu sú, tak naozaj takýto extrém OĽANO podporovať nebude.
Pokiaľ ide o samotnú, ešte napríklad pán Blcháč čo tu hovoril. On hovoril, že ja keď sa odvolávam na programové vyhlásenie vlády, tak že je to irelevantné. No preňho to bolo od začiatku možno irelevantné, ale pre nás je to relevantné stále, lebo vláda tým, že je v demisii, má obmedzené právomoci. Ale ona neprestala mať právo realizovať programové vyhlásenie vlády minimálne v tom rozsahu, v akom má tie právomoci. A to dokazuje aj to, že keby tá vláda bola odvolaná a bola by tu pani prezidentka vymenovala úradnícku vládu, tak tá musí prísť s novým programovým vyhlásením vlády. A tiež by mala obmedzené právomoci. To znamená, že čo za hoaxy tu šíri pán Blcháč?
Áno, programové vyhlásenie vlády vláda nemá možnosť plniť v tom rozsahu. Ale my sme na začiatku v roku 2020 tu povedali jasne, že my nie sme ako SMER, lebo SMER tvoril programové vyhlásenie vlády tak, že iba ministri ho tvorili. Toto programové vyhlásenie vlády naše bolo tvorené tak, že aj poslanci si tam presadili veci, ktoré chceli potom presadzovať v parlamente. To je veľký rozdiel oproti minulosti. Čiže pán Blcháč, on posudzuje veci podľa SMER-u, z optiky SMER-u, no ale tak ďakujem pekne. Takú optiku my nikdy nebudeme uplatňovať. Čiže my sme si presadili vlastné veci aj tieto anketové otázky do PVV-čka a my sme od začiatku vedeli, že to budeme predkladať s poslaneckými návrhmi zákonov. A máme plnohodnotný mandát do konca volebného obdobia a máme aj zákonné právo to spraviť, pretože ja nemôžem meniť pravidlá hry, až po vyhlásení volieb, a voľby ešte vyhlásené neboli. Čiže čo sú toto zase za ďalšie nezmysly len preto, že niekto chce nejakými výhovorkami a umelými rečami tuná nám zabraňovať predkladať poslanecké návrhy zákonov?
My máme dodržať pravidlá hry až od vyhlásenia volieb. A to bude až niekedy o pár mesiacov. A dovtedy si môžme meniť pravidlá hry aj vo voľbách tak, ako sa, tak ako uznáme za vhodné a navyše my postupujeme v zmysle programového vyhlásenia vlády. My neprinášame niečo nové. My sme sa na tomto dohodli aj na pôdoryse bývalej vládnej koalície.
Nesúhlasím s tým, že keď niekomu dáme možnosť, že ak prídeš k voľbám a chceš navyše k tomu dostať nejakú odmenu, že by k tomu bol nejako nútený. Ten, kto nechce prísť k voľbám, tak nepríde, ani keď je tam odmena. To by sme museli zaviesť povinnosť ísť voliť a museli by sme dať sankciu. Ale také niečo my nerobíme, hoci aj také štáty v Európe sú. My hovoríme, že ak chceš a ak to je pre teba motivácia, no tak si vypýtaj to potvrdenie a tú odmenu. O akej administratívnej náročnosti hovoríte? Jasné, istá bude, ale však to pri každom zákone, keď sa zavádza niečo nové, je aj nejaká administratívna náročnosť, ale nie taká, aby to bolo nezvládnuteľné.
Veď a keď tu napríklad Miloš Svrček hovorí, že mala by sa vytvárať nejaká pracovná skupina, prosím vás pekne, ja som bol v tej pracovnej skupine. K volebnému zákonu sa vytvorila pracovná skupina v roku 2020 a toto riešime od roku 2020, v tej pracovnej skupine, ja som tam bol členom, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra. Čiže tak ako bola posledná vládna novela predložená, aj to tam bolo, riešili sme elektronické, elektronické hlasovanie vo voľbách, ktorú sme mali tiež v ankete, ale to, žiaľ, nevieme sem predložiť, pretože programové vyhlásenie vlády to skorigovalo tak, že keď NBÚ nebude súhlasiť z bezpečnostného hľadiska, tak sa to nebude zavádzať a NBÚ nesúhlasilo, tak sme to sem nepredložili, ale tieto veci sme v tej pracovnej skupine riešili a sú tam doriešené. Akurát je pravda, že tú časť, ktorá súvisí ešte s ministerstvom vnútra, dolaďujú a tá príde ako pozmeňujúci návrh, a to je, na čo sa pýtal pán poslanec Dostál, že tam nevidí všetky tie veci, áno, nie sú tam ešte, a prídu, ak tento zákon prejde do druhého čítania, tak budú predložené formou pozmeňujúceho návrhu. To sú tie časti, ktoré hovoria o tom, že to bude cenina, že jednoducho akým spôsobom sa to bude potvrdzovať a že akým spôsobom sa to bude elektronicky uplatňovať. Lebo pán Viskupič sa pýta, že a čo bude s tým robiť? No však jasné, že to naskenuje, keď to bude dávať elektronicky, a čo on nevie skenovať? Alebo je tu niekto z nás, kto nevie skenovať? To je nejako administratívne náročné, že si to musí naskenovať? Čo sú toto za výhovorky?
Ja len okrajovo sa toho dotknem, lebo budúci - v idím, že pán poslanec Blcháč prišiel - budúci mesiac tu máme diskusiu, preto sme to dneska preložili, aby sme si mohli o tom poriadne porozprávať, o tej samospráve, viete. Prečítajte si niektoré analýzy parlamentného inštitútu, ktorý urobila tuná Kancelária Národnej rady, a zistíte, že tak extrémne nastavené prostredie samosprávy, kde máte primátorov a starostov priamo volených a majú ešte také právomoci, aké majú na Slovensku, také v žiadnej európskej krajine nie sú, to je extrém. Sú priame, sú priame voľby v niektorých štátoch v minime, ale tam vtedy majú veľmi obmedzené právomoci. Tam vlastne robia len to, čo im dovolí zastupiteľstvo. Čiže neodvolávajte sa na extrém a vôbec nerozumiem tomu, prečo by sme mali brániť zastupiteľstvám si vypočuť napríklad hlas svojich poradných orgánov v komisiách, pretože do toho starostov nič. Ale o tom budeme sa baviť budúci mesiac, takže tam naozaj, teraz by som s tým nerád zabíjal čas.
Tento návrh zákona je úplne legitímny a relevantný. Ja nenadávam nikomu z vás, že nechcete niekoho pokutovať za to, že neni vo voľbách, lebo možno aj taký názor máte. Ja nenadávam nikomu z vás za to, že chcete, nechcete mať ani odmenu, ani pokutovanie, lebo aj to je legitímny názor. Ale aj to, že chceme odmeňovať za voľby, čo máme napríklad vo Švajčiarsku, v Grécku a iných mimoeurópskych štátoch, je legitímny názor. Tak to, prosím, rešpektujte a neurážajte nás.
Ďakujem pekne za slovo.

Ja som rád, že Igor Matovič tu presne vysvetlil, čo to znamená volebná korupcia. Tie nezmysly, ktoré tu niektorí poslanci tárajú o tom, že odmeňovanie za účasť vo voľbách by malo byť volebnou korupciou, uviedol na pravú mieru. Ja myslím, že zo strany poslancov SaS je to očividné. Vždy keď ide o nejaký návrh OĽANO, pod ktorý sa v minulosti podpísali a súhlasili s ním, ale teraz by sa mohlo stať, že by mohol byť aj schválený, tak ten príkaz v ich klube znie jasne: nemôže prejsť, ako sa hovorí, nemôže prejsť. Hocijaká výhovorka len, ktorá sa navymýšľa od výmyslu sveta, proste len, prečo to je zlé a pritom, keď mohli povedať, že je na tom niečo zlé, tak vtedy boli ticho a povedali áno, je to v poriadku, my s tým súhlasíme.
A najväčšie farizejstvo je to, že oni by tiež zaviedli odmenu za účasť vo voľbách, ale v inej podobe. Čiže kritizujú niečo, čo by urobili sami, len inak. Tak potom si mali do programového vyhlásenia vlády presadiť tú svoju víziu a mali tam presvedčiť ostatných, že je správnejšia, nie teraz po funuse hovoriť, že oni by to urobili inak, a tak je to lepšie, a teraz sa vyhovárať, že to naše je zlé, lebo aj tak ide stále o to isté, odmenu za vyššiu účasť vo voľbách, za to, že niekto príde k voľbám, že chceme motivovať voličov.
A rovnako tí ostatní, hlavne tí opoziční tuná, ktorí šíria všelijaké hoaxy a dezinformácie a ktorí sa boja, že keby prišlo viacej ľudí k voľbám, tak by jednoducho sa nedostali do parlamentu. To sú tuná títo naši extrémisti, Suja a spol., takže tam je to úplne jasné. To povedal presne, presne Kremský, prečo s tým nesúhlasia. A ani nemajú odvahu tu byť a počúvať, keď o tom hovoríme, lebo zrazu sa museli ísť naobedovať, ako keby ostatní nepotrebovali ísť tiež na obed. Takže tie výhovorky, nakričať na niekoho, nanadávať, a potom zmiznúť ako gáfor a báť sa, že si vypočuť pravdu, keď ostatní budú o nich hovoriť.

Pán predseda finančného výboru, mňa najviac zaráža to a úprimne som z toho aj smutný, že strašne sa snažíš pri týchto návrhoch moralizovať a posudzovať ostatných, ale to, čo je najpodstatnejšie na tom všetkom, na to zabúdaš, že aj ty si bol ten, ktorý uznal a podpísal sa pod programové vyhlásenie vlády. Aj vaša strana bola tá, ktorá do prílohy koaličnej zmluvy napísala, že tento návrh a odmeňovanie za účasť vo voľbách je v poriadku. Čiže aký príklad ty dávaš tej verejnosti a tým ľuďom? Že ty si seriózny len vtedy, keď máš mať z toho nejaké výhody ako koaličný poslanec? Vtedy si seriózny? A potom keď už zrazu prejdeš do opozičných lavíc, tak už zrazu nič neexistuje, pod čo si sa podpísal? To toto máme dávať, takýto príklad verejnosti? Že človek je poctivý, seriózny a drží slovo len vtedy, keď má mať z toho nejaké výhody? Keď ide o podporu jeho návrhov od ostatných poslancov? A keď potom má prísť na to, že má dodržať slovo aj voči ostatným poslancom, voči ich návrhom, tak vtedy už zrazu sa tam nevidí? Už je, už je neviditeľný? Už začne moralizovať a kritizovať? Toto je, toto je to, čo majú ukazovať ľuďom? Má byť taký ako poslanci SaS, ktorí toto robia ako ty, ktorý to ešte navyše moralizuje?
Ja som rád, že tí ostatní sú aspoň v tomto smere ticho, že to nemoralizujú. Lebo my môžme mať iný názor, ale na toto sa najprv zameraj. Veď toto je a tie ostatné veci, ja na to budem reagovať v ústnej rozprave, lebo ty sa zaťažuješ niečím, čo už ostatné ministerstvá vyriešili. Ale ty si, toto bolo programové vyhlásenie vlády, to bolo aj tvoje programové vyhlásenie vlády. Čo ty si urobil pre to, aby tento návrh bol podaný skôr? Čo ty si pre to spravil? Nič. Iba moralizuješ a kritizuješ, lebo ty máš jediné zadanie, len kritizovať tento návrh, hoci vy sami by ste urobili odmeňovanie vo voľbách, len inak. Čiže ty sám by si odmeňoval vo voľbách, len inak. Čiže ty hovoríš, že všetko, čo ty povieš je v poriadku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)