Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa prihlásil ako prvý najmä kvôli tomu, že chcem v rámci tejto rozpravy predniesť aj pozmeňujúci návrh, ktorý pred tým vysvetlím a nakoniec prednesiem. Ja sa potom ešte prihlásim znovu do rozpravy kvôli tomu, aby som jednak mohol reagovať na ďalších vystupujúcich, ale aj kvôli tomu, aby som zosumarizoval už potom spoločne tie rôzne mýty a nepravdy a účelové tvrdenia, ktoré od augusta minulého roka, keď tento návrh zákona bol predložený do Národnej rady, a teda ako jeden z mála zákonov, ktoré tuná niekoľko mesiacov sa mohli diskutovať, bol aj toľko diskutovaný a bol široko diskutovaný, nebol predložený v skrátenom konaní, ale v riadnom legislatívnom procese, tak aby som to nejakým spôsobom zhrnul, pretože naozaj zaznieva veľmi veľa aj nepresných, aj účelových a zavádzajúcich informácií.
Takže na začiatok zhrniem to, čo sa stalo medzi prvým a druhým čítaním. Pokračovali diskusie so všetkými dotknutými subjektami opakovane, či už priamo v parlamente, alebo aj mimo neho s tým, že sme si vysvetľovali postoje, porovnávali sme minulosť, spomínali všetky subjekty, akým spôsobom sa k tejto otázke stavali bývalé vlády, najmä pán Fico a Pellegrini, ako tu na poslednú chvíľu sa prinášali rôzne pozmeňováky, kde napríklad poisťovne, sa s nimi vôbec nič nedohodlo a tuná na poslednú chvíľu sa tam dohodili, aby to bývalej vláde vychádzalo do rozpočtu, bez akéhokoľvek odôvodnenia a tak ďalej.
No a prechádzali sme si aj veci, na ktorých im záležalo a snažili sme sa naozaj citlivo vnímať ich pripomienky, pretože táto vláda nesľubovala, že osobitný odvod zruší, to si povedzme rovno. Volebné programy jednotlivých koaličných strán a bývalých koaličných strán tej štvorkoalície boli rozdielne. Asi jediná strana, ktorá nejakým spôsobom možno aj naozaj chcela zrušiť osobitný odvod, bola strana SaS, ale keď si pozriete programy, volebné programy OĽANO alebo volebné programy SME RODINA, tak oba tieto volebné programy hovoria, že osobitný odvod alebo že tie regulované subjekty majú byť zdanené oveľa vyššou sadzbou, ako boli zdaňované doteraz.
V oboch volebných programoch sa hovorí dokonca o 33 %. My v tomto návrhu, ktorý sme predložili alebo ktorý som predložil do parlamentu, hovoríme o 12 % aj po tom navýšení, čiže my sme oveľa miernejší, ako sme uvádzali vo volebnom programe. To v prvom rade treba povedať, že táto vláda nesľubovala regulovaným subjektom, že zruší osobitný odvod, ale ten, kto to sľuboval, to bol pán Fico a Pellegrini. Tí to naozaj tým subjektom sľúbili. A oni nám to pripomínali pri každej príležitosti, pri ktorej sme sa stretli, že prečo neplním ja Ficove sľuby. Ale, prepáčte, prečo by som ja mal plniť Ficove sľuby? To je aký argument pre mňa, že ja mám splniť Ficov sľub, že Fico sľúbil, že zruší osobitný odvod? No tak ho mal zrušiť, keď to sľúbil. A to nebol jediný sľub, ktorý dal. Aj pán Pellegrini to sľúbil, prečo to nezrušil? Počas dobrých rokov, keď tu nebola ekonomická kríza, tak bývalé vlády Fica a Pellegriniho z osobitného odvodu naozaj že doslova ryžovali. To boli roky, keď to bolo okolo 280 mil. A potom to nikdy, potom sa to pohybovalo niečo medzi 100 až 200 mil, keď tu boli dobré časy.
My týmto návrhom hovoríme, že keď je tu kríza, tak to ešte chvíľu nechajme, aby sme mohli z toho zaplatiť sociálne opatrenia na pomoc ľuďom. A už počas našej vlády sme tú sadzbu odvodu znížili na polovicu v roku ’21. Čiže sme boli oveľa zmierlivejší aj počas krízy, ako boli vlády pána Fica a pána Pellegriniho. Nehovoriac o tom, že táto vláda zrušila bankový odvod, na ktorom ryžovali vlády Fica a Pellegriniho, a najmä Pellegriniho, lebo ten sem prišiel do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť bankový odvod s odôvodnením, že keď nezavedie bankový odvod, tak to poškodí štát, že to ohrozuje, že budú hospodárske škody, čo... (povedané so smiechom), čo to bol za výmysel? Však to bolo čisté zdieranie tých bánk v čase, keď nebola žiadna kríza.
A v zmysle rokovacieho poriadku mal odôvodniť, či sú tam nejaké mimoriadne okolnosti, a to tam vôbec nebolo odôvodnené. Namiesto toho bolo povedané, že no preto ich ideme zdaniť, tie banky, aby v budúcnosti, keď nejaká kríza vznikne, tak aby sa to z toho mohlo financovať. To je absolútne v rozpore s rokovacím poriadkom. To ten rokovací poriadok tu bol v decembri 2019 pri zavádzaní bankového odvodu použitý ako záchodový papier, doslova. To bolo ešte horšie, než tie 13. dôchodky, lebo tie 13. dôchodky mali aspoň nejaký, nejaké smerovanie k ľuďom, aj keď teda to bola naozaj čistá volebná kampaň, ale toto bola tiež a bez toho, aby to pani prezidentka akýmkoľvek spôsobom vetovala alebo sa nad tým zamyslela, tak, tak tri odseky, ktoré nič nehovorili, v súlade s rokovacím poriadku podpísala a nevetovala nič a išlo to riadne do Zbierky zákonov. A potom sa tu niekto ďalej rozčuľuje nad inými návrhmi, keď takéto niečo podpíše a nevetuje.
My sme sa snažili naozaj citlivo vnímať pripomienky subjektov, ktoré zazneli, a viaceré z nich alebo takmer všetky sme zapracovali aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam, a ja teraz vysvetlím, čo je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom rade zavádzame tú tzv. sunset clause, to znamená klauzulu, ktorá ohraničuje platnosť osobitného odvodu. To znamená, že sme to až my, až táto vláda, až títo koaliční poslanci, sme to my, ktorí hovoríme, že ten odvod naozaj skončí. Žiadne sľuby Fica, Pellegriniho, že skončí, a nikdy neskončil ako tie trináste dôchodky na bilbordoch, tiež len sľuby a sľuby a prázdne slová. My sme tí, ktorí hovoríme, že ten odvod skončí. V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam, hovoríme, že skončí v decembri ’24, 2024. Vtedy naozaj skončí. Čiže je to táto vláda, sme to my, ktorí povieme, že ten odvod skončí.
Druhá vec, vraciame sa naspäť do roku 2017 alebo do obdobia od začiatku platnosti zákona od roku 2017, keď sa zisk, alebo keď sa zdaňoval naozaj len nadmerný zisk, lebo nadmerný zisk podľa zákona je niečo, čo, alebo je hospodársky výsledok, ktorý presahuje tri milióny. A do roku 2017 sa naozaj s tým osobitným odvodom de facto zdaňoval len ten nadmerný zisk. Až po roku 2017 tu vláda Fica a Pellegriniho nezačali zdaňovať len nadmerný zisk, ale celý ten hospodársky výsledok, ak presiahol tri milióny. Inými slovami, my sa vraciame naspäť k režimu, že ak povedzme firma zarobí 3,5 mil. a má zisk 3,5 mil., teda to, čo už zostane po odrátaní nákladov, tak sa nebude zdaňovať 3,5 mil. tým osobitným odvodom, ale už len tých 500-tisíc, čo je výrazne, čo je výrazne v prospech tých subjektov, a želali si to najmä tie menšie subjekty, ktoré sme aktuálne zahrnuli do návrhu zákona, to znamená obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a podobne. To je teda druhá zásadná zmena, o ktorej hovoríme.
Tretia zásadná zmena je tá, že budeme uplatňovať samotný odvod nie od najbližšieho kalendárneho mesiaca po nadobudnutí účinnosti zákona, pretože dotknuté subjekty sa naozaj sťažovali, že by sa nemali dostatok času pripraviť na zavedenie odvodu a spôsob... spôsobo... spôsobovalo by to naozaj také pre nich administratívne ťažkosti, aj keď to nie je celkom pravda, lebo povedzme si, že my od augusta minulého roka máme tento zákon v parlamente, čiže všetky tie subjekty mohli predpokladať minimálne a mohli sa pripravovať na to, že takýto odvod bude navýšený. Čiže nie je to úplne pravda, že by sme im išli spôsobiť nejaké enormné administratívne ťažkosti. Oni to vedia už od augusta minulého roka, ale v poriadku, veď hovoríme, že naozaj chceme vychádzať v ústrety aj podnikateľom, lebo nie všetci medzi nimi sú oligarchovia, sú tam, tým, že rozširujeme ten okruh subjektov, tak sú tam aj tie klasické podnikateľské subjekty, ktorým sa niekedy zadarí viacej a prekročia tú trojmiliónovú hranicu, ale hovoríme, teda že sa to bude počítať až od ich nového účtového obdobia. A keďže sme minulý rok na žiadosť strany SaS preložili zákon o osobitnom odvode na február s cieľom, že sa ideme dohodnúť na tom osobitnom odvode, k čomu sa potom aj následne ešte vyjadrím, lebo zatiaľ to veľmi tak nevyzerá, že by strana SaS chcela dodržať svoje slovo, ktoré nám dala v decembri, tak sme už zmeškali účtovné obdobie týchto subjektov alebo väčšiny týchto subjektov a tým pádom, ak naozaj ideme do tohto a ideme do toho, že ideme im to, ideme im to zaviesť od najbližšieho účtovného obdobia, tak pre väčšinu tých subjektov ten samotný odvod navýšený na ten trojnásobok, čo zavádzame týmto zákonom, nastane až, až od januára budúceho roka. S výnimkou tých, ktoré majú účtovné obdobie niekedy v priebehu roka. To sú, ak sa nemýlim, hlavne plynárenské spoločnosti, ktoré ho, myslím, že majú od júla. To znamená, že ten navýšený trojnásobný odvod sa bude týkať asi najmä alebo možnože jedine ich, od júla, ale tých ďalších buď od decembra, alebo od januára v zásade, lebo väčšina z nich má od januára účtovné obdobie. Čiže dá sa povedať de facto tým, že sme prekročili už Nový rok, že ten odvod v podstate počas našej vlády v zásade až s výnimkou tých plynárenských subjektov ten navýšený ani nebude platiť.
Ale treba si aj povedať, že my sme zaviedli viaceré sociálne opatrenia, naposledy obedy zadarmo, a treba, keď sme spôsobili štrukturálny výdavok, aj priniesť nejaký štrukturálny príjem. A toto je jeden z tých štrukturálnych príjmov, ak zavedieme osobitný odvod, lebo ak sa nám nepodarí zaviesť osobitný odvod, tak sa budeme musieť zamyslieť aj nad tými štrukturálnymi výdavkami a minimálne sa nad nimi bude musieť zamýšľať nová vláda, pretože bude ich musieť z niečoho pokryť, ak neschváli osobitný odvod. Čiže treba, treba sa zamyslieť naozaj, aj vy z radov opozície, ktorí, ktorí potenciálne môžete byť v budúcej vláde, že či naozaj nechcete schváliť tento zákon, pretože budete musieť potom pokrývať štrukturálne výdavky.
My sme aj do schválenia obedov zadarmo išli s tým, že tento zákon je na stole a je potrebné ho schváliť, aby sa ním vykryli výdavky, lebo ak sa to nepodarí, tak potom budeme sa musieť zamyslieť aj nad tým, či je udržateľné schvaľovať opätovne, keďže máme tu prezidentkino veto, zrušenie koncesných poplatkov alebo zavedenie tých správnych poplatkov. Ja nehovorím, že to, že automaticky to teraz nejdeme, nejdeme schváliť znova, ale treba sa zamyslieť nad tým, že ak to neschválime, či sme schopní to nejakým spôsobom vykryť, lebo osobitný odvod má slúžiť aj na pokrytie tých výpadkov v rozpočte, ktoré spôsobia alebo ktoré by mali spôsobiť výpadky z dôvodu zrušenia koncesionárskych poplatkov a odpustenia správnych poplatkov pri motorových vozidlách.
Čiže toto sú, toto sú v zásade tri také veľmi dôležité a zásadné zmeny, ktoré idú v prospech regulovaných subjektov, ktoré vychádzajú z diskusie s nimi.
Potom tu máme ešte zmenu, o ktorej sa hovorí dlhšie, a tá súvisí s tým, že z okruhu regulovaných subjektov vypadajú alebo vypadnú médiá, alebo navrhujeme, aby boli vypustené médiá, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k zmene zákona, ktorý už jednu z tých licencií, podľa, teda ktoré možno udeliť podľa tohto zákona, zásadne mení. Ešte v minulosti licencia, ktorá s týka vysielania, bola nastavená tak, že nebola automatická, že bolo treba splniť podmienky, a v zásade sa udeľovala až po splnení tých podmienok. Dneska sú už v zákone, v mediálnom zákone tie podmienky tak nastavené, že licencia sa fakticky udeľuje v zásade vždy, lebo tie podmienky, tak ako sú definované v zákone, nie je, nie je zložité splniť, čiže už to, už to stráca ten charakter, aký to malo v minulosti, toho, toho klasického regulovaného subjektu. A to je aj jeden z dôvodov, pre ktorý my sme sa rozhodli, že asi nie je najsprávnejšie, aby boli aj médiá regulované práve týmto zákonom.
Ďalšie, ďalší subjekt, ktorý by mal byť vypustený z návrhu zákona, je prevádzkovateľ mýta, a to najmä z dôvodu, že ešte pred tým, než sme predložili tento návrh zákona, o čom sa ja ako predkladateľ nemal vedomosť, ja som sa to dozvedel až následne od ministra dopravy, až asi mesiac po tom, ako bol zákon predložený v Národnej rade, je, že minister dopravy už pred tým, než bol predložený tento zákon, vypísal medzinárodnú súťaž na nového prevádzkovateľa mýta a veľmi vážne sa obáva alebo reálne sa obáva, že aby bol prijatý tento zákon, teda už tak by to ohrozilo vhodný alebo výber vhodného prevádzkovateľa mýta, jednoducho že aj tí uchádzači, ktorí sa mu nahlásili a boli prijatí, až následne tento odvod, teda už po tom, keď bola vypísaná súťaž, takže by to mohlo ohroziť vôbec aj úspešnosť tejto súťaže, a ja mu z tohto pohľadu rozumiem, aj keď teda si myslím, že to mohol signalizovať aj skôr, a vyhli by sme sa tomuto problému, lebo je fakt, že ak už bola vyhlásená súťaž, a teda tie subjekty nepočítali s tým, že bude zavedený takýto odvod a prihlásili sa už pred tým do tej súťaže, tak môže sa stať, že by z tej súťaže, ako sa povie, odskočili a musela by sa vypisovať nová súťaž, alebo by tam zostal len ten doterajší prevádzkovateľ, o ktorom všetci vieme, že ten systém v zásade a tie peniaze zo strany štátu boli tunelované. Takže to je druhý, druhý subjekt, ktorý by mal byť vypustený z toho návrhu zákona.
No a potom tretí subjekt, o ktorom sa dlhodobo hovorí, ale ktorý v mojom pozmeňováku a mojom pozmeňovacom návrhu nebude zahrnutý ako subjekt, ktorý by mal byť regulovaný, sú banky. O bankách sa tu hovorí dlhodobo, nakoniec som spomínal dnes bankový odvod, ktorý bol niečo iné, ako by bol odvod bánk, ak by boli zahrnuté pod... pod predmet alebo do predmetu úpravy tohto zákona, pod reguláciu tohto zákona. Treba v prvom rade povedať, že banky dosahujú takisto nadmerné zisky. A v roku 2022 mali rekordné zisky. To naozaj tiež treba povedať, že presiahli viac ako 800 mil. roko... 800 mil. eur, im sa v roku 2022 napriek ekonomickej kríze naozaj veľmi darilo. A čo tu ja počúvam za posledné týždne od nich, tak to je len čisté zastrašovanie o tom, ako idú zvyšovať poplatky a podobne, lebo viete, dneska nie všetky banky majú kamenné predajne, niektoré naozaj fungujú čisto internetovo a ony sa snažia konkurovať medzi sebou, čiže naozaj som veľmi skeptický k tomu, ako by tuná dochádzalo k nejakým dramatickým nárastom poplatkov, ak by sa takýto odvod zaviedol, pretože ak k nejakému dramatickému nárastu odvodu pre banky došlo, tak to bol práve rok 2019, keď ho zavádzal pán Pellegrini, ten navýšený, aj tuná s pánom bývalým ministrom financií, ktorý sedí v sále. Čiže a nezaregistroval som, že by v roku 2020 potom som platil nejaké enormne zvýšené poplatky za vedenie účtu a ja mám v takej banke účet, ktorá naozaj má kamenné predajne. Čiže to sú také naozaj strašenia zbytočné a zastrašovania obyvateľov, keď zrazu by sme chceli siahnuť na zisky bánk. Čo, dôvod, pre ktorý, a... a ešte dodám k tomu, že v zmysle zákona sú to subjekty, ktoré dosahujú nadmerný zisk a pod regulované subjekty patria aj iné subjekty, ktoré sú licencované Národnou bankou Slovenska, my ideme ten okruh rozšíriť na všetky také subjekty, čiže naozaj a banky formálne patria pod zákon o osobitnom odvode. Oni sa ničím neodlišujú od tých subjektov, ktoré sú tam už zahrnuté. Čiže naozaj je relevantnou otázkou, či banky by mali patriť pod tento zákon.
Len na druhej strane treba aj povedať, lebo keď teda zaznie kritika, tak treba povedať aj naozaj to dobré, že banky podpísali s ministerstvom financií memorandum a to memorandum plnia. To memorandum naozaj plnia, a nielen o tom svedčí ten list, ktorý prišiel od prezidenta bankovej asociácie, ale ja som si to overoval na ministerstve financií a to mi potvrdilo, že, že tie banky v zmysle toho memoranda to memorandum plnia. No tak ja som to, samozrejme, nebol osobne overovať, ale spolieham sa na to, že ak ministerstvo financií to overilo, tak to platí.
Čo je, čo je škoda, si myslím, že zbytočne sa aj v určitom zmysle to memorandum podpisovalo, pretože teraz je to bankami zneužívané, ale tu treba naozaj povedať, že o čom bolo memorandum. Memorandum nebolo o osobitnom odvode z regulovaných subjektov. Memorandum bolo o tom, že, že vláda, a doslovne ministerstvo financií nezavedie bankový odvod. A ten naozaj nezavádzame, ani sme nezaviedli. A tie slová o tom, že by my sme mali rešpektovať memorandum, ktoré, ktoré schválilo ministerstvo financií, je tiež zavádzajúce. Ja nie som ako poslanec Národnej rady viazaný memorandum... memorandom. Možno v nejakej morálno-etickej rovine.
Ale skúsme si to priblížiť aj na samosprávu. Tí, ktorí ste v samospráve, ja to poviem ako príklad, lebo možno niekedy sa na tej celoštátnej úrovni nie dobre chápe. Keď v komunále, komunálnej politike napríklad developer sa snaží postaviť nejakú budovu v danom území, tak veľmi často, aspoň v Bratislave to tak je, sa to snaží poisťovať cez rôzne memorandá, ktoré podpisuje s primátorom alebo starostom. A v tomto memorande sú väčšinou dve veci, že primátor v stavebnom konaní nebude robiť problémy pri vydávaní stavebného povolenia na výstavbu nejakej budovy, ale potom tá druhá podmienka býva taká, že zastupiteľstvo by nemalo robiť problémy pri územnom pláne. Ale tam sa vždy dáva, tak sa to vždy formuluje, že to nikdy ten primátor, samozrejme, nevie sľúbiť, pretože on sa nevie zaviazať k tomu, že poslanci v zastupiteľstve mu zahlasujú za to, že sa... že nastane určitá zmena územného plánu, čiže to je ten, ten istý, tá istá schéma. Tak ako keď primátor podpíše s nejakým developerom alebo starosta zmluvu, že bude stavať budovu, a nejakým spôsobom prejudikuje konanie zastupiteľstva, tak jednoducho tí, tí poslanci zastupiteľstva nie sú viazaní tým, čo podpíše primátor akýmkoľvek memorandom, a tak sa to aj deje.
Tak to bolo aj v Bratislave, my sme nikdy akože nerešpektovali to, že primátor podpísal nejaké memorandum. My sme hlasovali podľa toho, ako sme vyhodnotili tú danú vec. A to isté je aj na celoštátnej úrovni. Ak podpíše ministerstvo financií, ani nie dokonca vláda, ak podpíše ministerstvo financií memorandum, tak poslanci parlamentu ním nie sú viazaní a ani sa k tomu ministerstvo financií nezaviazalo, že my budeme rešpektovať to memorandum. To len na vysvetlenie, že ak ho budeme rešpektovať, tak to nebude z dôvodu, že je podpísané memorandum. Ak budú poslanci rešpektovať to, že nezačlenia banky do osobitného odvodu, kam inak formálne patria, tak to bude z iných dôvodov ako z toho, že je to memorandum. Ale možno niektorí aj z toho, že je tam to memorandum, pretože keď počujú vyhlásenie premiéra, že by sa banky nemali dopĺňať do osobitného odvodu, tak to pre nich niečo hovorí. Čiže áno, nájdu sa určite aj takí poslanci, ktorí v tej morálnej, etickej rovine budú prihliadať na to memorandum. Ale sú ním určite viazaní.
Ja, pokiaľ ide o banky, nebudem predkladať návrh, ktorý sa týka bánk, najmä z dôvodu, že ako som povedal, že ja rešpektujem, že to memorandum bolo podpísané a že sa plní, čiže ja taký návrh nepredložím. Ale ak sa stane, že sem, že tu príde nejaký poslanec a predloží tie banky, a to som deklaroval aj verejne, tak bude to predmetom diskusie. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem povedať, ako zahlasujem, keď sem príde nejaký iný poslanec a predloží tie banky, pretože to bude predmetom diskusie najmä z toho ohľadu, že chceme, aby tento osobitný odvod bol prijatý, pretože chceme, by sme z neho mohli pokryť napríklad obedy zadarmo, lebo nebudeme mať pokryté obedy zadarmo, ak neprejde osobitný odvod, a bude musieť budúca vláda sa zaoberať tým, či ich budúci rok nezruší. To je úplne reálna hrozba. Čiže treba sa zamýšľať aj v tejto súvislosti a budeme sa nad tým musieť zamyslieť, či, či ak sa dostaneme do situácie pred hlasovaním, že osobitný odvod prejde len vtedy, ak tu niekto predloží banky, a príde, že áno, keď schválite aj banky, tak schválime vám my osobitný odvod, no tak sa nad tým budeme zamýšľať. No ale ja taký návrh nepredložím najmä z dôvodu, že ministerstvo financií povedalo a potvrdilo, že to memorandum s bankami sa plní, a nepovažoval by som to za korektné, aby ja som taký návrh prednášal, pretože ja si myslím, že ten osobitný odvod sa dá schváliť aj bez bánk. Ale ak to bude možné iba s bankami, tak sa nad tým určite zamyslíme a budeme o tom na poslaneckom klube hovoriť. Čiže toľko.
Pokiaľ ide o samotný pozmeňujúci návrh, ja ešte potom ďalej keď vystúpim v diskusii sa budem venovať tým argumentom, ktoré zaznievali proti tomuto samotnému návrhu a proti jeho prijatiu a tým rôznym všelijakým aj účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam, ale toľko zatiaľ v tomto mojom prvom vystúpení, ktoré smeruje k tomu, aby som nemusel potom, ani sa to nerobí, čítať odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, aby som už mohol prečítať len samotný pozmeňujúci návrh, aby ste vedeli, že prečo taký pozmeňujúci návrh predkladám, aby to vedela aj verejnosť, aby to vedeli dotknuté subjekty a aby v prípade, samozrejme, že sú aj nejaké ďalšie otázky, tak bol priestor ich zodpovedať.
Čiže ja by som teraz aj na záver tohto môjho prvého vystúpenia prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku rozsiahlejší, takže bude to, bude to chvíľu trvať. Mal by už byť aj zverejnený na webovom sídle Národnej rady, pretože som ho podával dnes ráno, takže verím, že tam už je zavesený, ako sa povie, a že máte možnosť a mali ste sa možnosť s ním všetci oboznámiť a vzhľadom na to, že to hlasovanie asi nestihneme dnes o 11.00 hod., tak ešte bude dosť času sa počas dňa s ním oboznámiť podrobnejšie. Takže toľko ohľadne pozmeňujúceho návrhu a teraz by som ho rád prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu, teda k môjmu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, je to tlač 1183.
Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa text „Napríklad zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/ 2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.“ nahrádza textom „Napríklad zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov.“.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 2 až 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Na účely odsekov 1 a 2 sa výsledok hospodárenia pred vynásobením koeficientom podľa odseku 5 zníži o sumu podľa § 4 ods. 2.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý znie:
㤠11
Posledné odvodové obdobie je december 2024.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I doterajší bod 7 znie:
7. Za § 14 sa vkladá § 15, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠15
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má k prvému dňu účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v oblasti podľa § 3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ a predpokladá, že bude tieto činnosti vykonávať celé odvodové obdobie, sa považuje za regulovanú osobu podľa tohto zákona. Regulovanej osobe podľa prvej vety vzniká povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak jej posledný vykázaný výsledok hospodárenia za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie podľa druhej vety sa považuje účtovné obdobie pred prvým dňom kalendárneho mesiaca účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, za ktoré vznikla povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým
priznaním¹⁷⁾ v lehote, ktorá uplynula pred prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.
(2) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa odseku 1, je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa §3 ods. 1písm. a) druhého bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ v ktorej má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore,
c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa ods. 1.,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,
e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(3) Za regulovanú osobu podľa tohto zákona sa považuje aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá
a) má k 1. dňu účtovného obdobia, ktoré začína v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, oprávnenie na výkon činnosti alebo povolenie vydané v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾
b) nevykázala výsledok hospodárenia pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť,
c) predpokladá, že bude činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národného bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, vykonáva celé odvodové obdobie.
(4) Regulovanej osobe podľa ods. 3 vzniká povinnosť platiť odvod počnúc odvodovým obdobím, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, ak je odhad podľa ods. 5 písm. c) za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, dosiahol aspoň sumu základu odvodu podľa § 4 ods. 2.
(5) Regulovaná osoba, ktorej vznikne povinnosť platiť odvod podľa ods. 4 je povinná doručiť písomné oznámenie správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, ktorým je prvý kalendárny mesiac účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, v ktorom uvedie
a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu, okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) 2. bodu okrem osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,²³⁾ ktoré má oprávnenie na výkon činnosti alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
c) sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia,
d) koeficient na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5, e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.
(6) Postup podľa § 5 ods. 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť. Sadzba odvodu podľa § 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť; to neplatí pre regulovanú osobu, ktorá je platiteľom odvodu z nadmerných príjmov²⁴⁾ a ktorá dosahuje viac ako 50 % výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti výroby elektriny a dodávky elektriny a dodávky elektriny na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,²⁵⁾ pričom pre takúto osobu je sadzba odvodu 0,00363.
(7) Ustanovenia § 14 ods. 4 a 5 sa na odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť, nepoužijú.
Poznámky pod čiarou k odkazom 23 až 25 znejú:
„²³⁾ Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
„²⁴⁾ § 25a až § 25k zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/2022 Z. z.“ a
„²⁵⁾ Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Ja teraz, to bol celý ten pozmeňovák, ja teraz len naozaj spresním, aby, pre tých, ktorí by sa mohli začať rozčuľovať, že prečo je ten pozmeňovák rozsiahly, on v zásade až taký rozsiahly neni. Ja... on je, on je v podstate taký, by som povedal, obšírnejší kvôli tomu, že ten posledný bod 5, ktorý tvorí štyri z piatich strán toho pozmeňujúceho návrhu, sú prechodné ustanovenia, ktoré sú v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli v predloženom návrhu zákona, ale z dôvodu zrozumiteľnosti som ich jednak celé prekopíroval do tohto pozmeňujúceho návrhu a zmenili sa tam len tri veci, aby aj tí, ktorí by chceli to nejak rýchlejšie si to naštudovať, to mali jednoduchšie aj pre verejnosť, aj pre tie dotknuté subjekty, lebo keď som s niektorými dotknutými subjektami včera komunikoval o tomto pozmeňováku, tak skutočne sa to číta pomerne náročne.
Čiže v tých prechodných ustanoveniach, ktoré tuná tvoria štyri strany z tých piatich strán pozmeňujúceho návrhu, sa dejú v zásade oproti tomu, čo sa predložilo v auguste minulého roka len, len tri veci.
Prvá je tá, že nebudeme uplatňovať tú novú, vyššiu sadzbu od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po prijatí, alebo po vyhlásení tohto zákona, ale až od nového účtovného obdobia. To je, to je prvá zmena.
Druhá zmena je, že pri tých informáciách, ktoré tá regulovaná osoba má uviesť, pribudol aj koeficient na účel výpočtu základu odvodu, lebo my ten koeficient meníme, a tam jednoducho aj preto, aby sa vedel správne potom skontrolovať aj vypočítať ten samotný odvod.
A tretia vec, ktorá je tam zmenená oproti tým pôvodným prechodným ustanoveniam z augusta minulého roka, je to, že sa v ods. 6 dopĺňa výnimka pre subjekt, ktorým sú napr. Slovenské elektrárne, pretože mám informáciu, že sa nedávno s nimi podpísalo memorandum, ktoré obsahuje aj záväzok, aby sa iným spôsobom už elektrárne nezdaňovali ako, ako kvôli tomu, že, že teda nejakým spôsobom, iným spôsobom vypomôžu k prekonaniu energetickej krízy, a preto ten odvod pre, pre subjekt, v zásade sú to podľa všetkého iba Slovenské elektrárne, ale subjekt je tu definovaný širšie, takže potenciálne by to mohol byť aj obdobný subjekt, tak tá sadzba tam zostáva, tá znížená, ktorú sme znížili v roku 2021, čiže tá 0,00363, lebo my týmto zákonom navyšujeme tú sadzbu trojnásobne, čiže tuná je tá výnimka.
Inak tie prechodné ustanovenia zostávajú rovnaké, ako boli, ako boli formulované už v auguste minulého roka, keď sa zákon predložil. Ja to hovorím len preto, lebo naozaj chcem, aby bola o tomto seriózna diskusia, a viem, že ten pozmeňujúci návrh sa predkladal na poslednú chvíľu a nechcem vás nejakým spôsobom zavádzať, takže naozaj na uľahčenie toho, že ak si chcete rýchlo prebehnúť ten pozmeňujúci návrh, tak v zásade prvé štyri body sú tými vecnými zmenami, ktoré som popísal, a ten bod 5, tie prechoďáky sa odlišujú len v tých troch veciach, ktoré som povedal. Inak v ostatnom je to rovnaké, aby ste tam nemuseli pátrať slovíčko po slovíčku, že čo sme tam zamieňali.
V zásade sa zamieňalo len toto, naozaj chcem byť fér a kľudne sa a pokojne sa o tom bavme, či je to dobré, či to nie je dobré, ale nechcem, aby ste teraz trávili hodiny nad tým, že aké slovíčko sa tam zmenilo. Naozaj som to povedal fér, ako to je, a teším sa na diskusiu.
Ďakujem pekne za slovo.