Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, chcem využiť tento priestor v záverečnom slovo a to z titulu toho, že sa pre zdravotníckych pracovníkov má schváliť ich v podstate najdôležitejší zákon, a je to zákon o poskytovateľov. Naozaj tento zákon alebo o tento zákon boli vždy zvádzané také dosť ťažké rokovania. Mnohokrát rokovania až nad rámec ľudských síl. Trošku si tu pripomeňme históriu, kedy to všetko začalo.
Áno, v roku 2019 na konci kalendárneho roka lekári začali podávať výpovede, pretože to brali ako posledný možný čin nejakého rokovania, vyjednávania o platových podmienkach lekárov. Potom prišiel na rad zákon o platoch sestier v roku 2012, ktorý bol podaný na Ústavný súd a, bohužiaľ, akurát lekárom. Čo je veľmi smutné, pretože povolania zdravotnícke by mali byť povolania, ktoré sú vykonávané v tíme. Ak môžem poprosiť kolegu, aby ma nevyrušoval. Ďakujem. Je to veľmi vážna otázka a je mi to ľúto v podstate. Je mi to ľúto, že mnohokrát aj tieto povolania medzi sebou ako keby bojovali alebo si závideli, alebo útočili na seba, a to je veľmi smutné, pretože v tých ústavných zdravotníckych zariadeniach bez tímovosti neurobíte nič. Lekár bez ostatného zdravotníckeho aj nezdravotníckeho pracovníka nevykoná svoju prácu dobre, a to je fakt, to sú holé fakty. Preto nikdy nerobme to, my zdravotnícki pracovníci, že budeme útočiť na svojich kolegov.
Stav sa stále zhoršoval, to sme ešte stále v roku 2012. Sestry nemali zákon, nemali žiadne platové garantované mzdové nároky. Pokračovali ďalšie nespokojnosti, a to hovorím o roku 2012. Je rok 2022. Čiže spred desiatich rokov. Prišli turbulentné roky takisto, kde to zúfalstvo zdravotníckych pracovníkov, zhoršujúca sa situácia v zdravotníctve nútila zdravotníkov sa mobilizovať, organizovať a riešiť nie pre seba, pre svoje platy, lebo tí, čo to chceli rieši individuálne, odišli. Odišli z tohto prostredia, z nášho Slovenska, z nášho zdravotníctva a išli za lepšími pracovnými a platobnými podmienkami do zahraničia. Či už to boli Čechy pre tých, ktorí nechceli bojovať s jazykovou bariérou, alebo tí, čo boli zdatnejší v jazyku, tak, samozrejme, Rakúsko a ostatné krajiny smerom na západ. Potom sa situácia stále nelepšila. Menili sa ministri, ministerky, ale situácia sa stále nezlepšovala. Potom prišli výpovede sestier ako čin, ktorý už chcel komplexne riešiť zdravotníctvo, pretože ten dopad toho personálu má najväčší práve na pacientov, a keď si už tí zdravotnícki pracovníci nevedia dať rady, tak naozaj to riešia aj takýmto nátlakom. To musíme všetci chápať.
V roku 2015, tiež na sklonku kalendárneho roka, začali sestry podávať výpovede a bolo ich nejako okolo 1 400, tie počty sa dynamicky menili, avšak to bolo počas vlády SMER-u, kedy to bola vládna strana, ktorá mala naozaj parlamentnú väčšinu, ktorá mohla toto všetko riešiť. Mali tam lekárov, aj majú stále kolegov, bohužiaľ, je pravda, že vtedy v parlamente nebola žiadna sestra, ktorá by aspoň sa ozvala alebo aspoň ako sestry by mohli vystúpiť pre toto ctené plénum a povedať svoje nároky, sťažnosti, svoju krivdu, ktorú pociťovali, a zároveň aj slová, ktoré by sa zastali pacienta. Prečo to teda robia? Aby si ich niekto vôbec vypočul, slušným spôsobom. Rokovania boli do rána, boli náročné, ale ten priestor sme nikdy nemali. A ja tu možno aj z nostalgie teraz hovorím tieto veci, ale mám tu morálnu povinnosť to v podstate povedať, aby ste všetci vedeli, ako to bolo. A vtedy práve, pán kolega Baláž, vaše vystúpenie bolo naozaj že na úrovni, ale vtedy ste povedali, že my riešime niečo povýšenecky až arogantne. Ja by som vám nepriala byť na tých rokovaniach, ktorých sme boli účastné. To povýšenie, arogancia, vyhrážky, kde sestry vlastne v podstate vyše 90 % zastávajú povolanie ženy. Nechcite vedieť, aké to boli praktiky. Bohužiaľ, veľmi smutné.
Sestry neuspeli, pretože v mnohých prípadoch práve lekári ich prosili, aby sa vrátili a ponúknu sa im takéto skratové riešenie vo forme individuálnych platov. Mnohé sestry vydržali vo výpovediach a posunuli sa do iného sektoru. Utrpeli naše nemocnice, z ktorých sa ešte doteraz mnohé nespamätali, pretože veľa oddelení sa pozatváralo a už sa nanovo neotvorilo. A to je holý fakt.
My teraz sme poctivo viedli všetky rokovania. Iniciovali sme rokovania, nieže len viedli. Iniciovali. Všetci zástupcovia tam boli. Naozaj sme prešli analyticky všetky dáta, ukazovatele, ako to je. A pán minister tu hovoril o príplatkoch, je to moja srdcová záležitosť, pán minister. Prepáčte, ale príplatky, neviem, či to je až také vhodné hovoriť zdravotníkom o príplatkoch, lebo sú zo Zákonníka práce a to má každé jedno povolanie, ktoré robí soboty, nedele alebo nočné. Ja viem, že ste to nemysleli zle, ale môže to v tých zdravotníkoch evokovať, že v podstate to nie je minimálny mzdový nárok. Aby sme ich neosočili tých zdravotníkov, ale by sme ich doslova neurazili, tak hovorme to, čo naozaj bolo. Máme ťažkú dobu naozaj, aj energetickú, post-covidovú, vojna na Ukrajine, je to veľmi ťažké, ale ja stále si myslím, že je to pravda, že zdravotníctvo má táto vláda na prvom mieste, pretože venovala príprave aj tohoto zákona veľa času a súhlasím so všetkými, že každý si zaslúži viac, naozaj viac.
Je vždy lepšie mať z čoho rozdávať a dávať tým ľuďom, ako teraz hasiť tú situáciu, kedy v minulosti v čase hojnosti sa nedalo, nedalo a systematicky nezvyšovalo, to je holý fakt. To môže si každý povedať čokoľvek, ale je to tak. Teraz by nám bolo omnoho lepšie, mali by sme lepšie zabezpečené stavy, nemali by sme ľudí v zahraničí a aj vyššiu motiváciu študovať. A keď hovoríme o tých zdravotníckych školách, ako prepáčte, kolegovia, ktorí ste zahlasovali aj za ten, za to názvoslovie, viete, vôbec nie je dobré meniť názvoslovie typu praktická sestra – zdravotnícky asistent. Jednej profesii sestry to ubližuje a profesii zdravotníckeho asistenta, ktorého my všetci potrebujeme, ktorého si vážime zase ako ten tímový hráč, vytvárame v podstate chaos a ani pacient nevie, kto je kto, aké má kompetencie. Neprispieva to. Malo to byť jasne zadefinované a možnože by to bolo aj tá časť motivujúca. Profesiu zdravotnícky asistent, už teraz pomlčka praktická sestra alebo naopak, veľmi potrebujeme. A povedzme si, prečo sú neni v tých našich zdravotníckych zariadeniach? Pretože naozaj až 80 % týchto absolventov ide na vysokú školu. Sú to mladí ľudia, chcú sa vzdelávať, možnože nechcú ísť rovno už do pracovaného procesu. Idú na vysokú školu, je to tak. Takže to nie je problém, že by sme nemali nárast na zdravotníckych školách, máme a dokonca sa to aj zlepšilo. Ale buďme féroví a v tom zdravotníctve dajme pacientom jasne zadefinovaných zdravotníckych pracovníkov. A to je o tom, že presne potrebujeme na toto všetko tie financie.
My sme teraz v zúfalom stave, jednak finančnom a jednak aj tými okolnosťami, ktoré sa stali. Post-covidový stav. Vieme, čo sa tu dialo. Ja ďakujem z tohto miesta všetkým zdravotníckym pracovníkom za covid, pretože vďaka ich obete sme... nemôžem už hovoriť ďalej? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
To je záverečné slovo, takže časomiera nemá opodstatnenie, môžete pokračovať, pani poslankyňa.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ste ma chceli vystrašiť, ale nebojte sa, teda nebudem hovoriť akože dlhšie. Ale prešli sme plynulo k tejto dobe, k tejto ťažkej dobe. Ja osobne stále zastávam názor, že zdravotnícki pracovníci si zaslúžia to finančné ohodnotenie nie za to vykonávanie tej práce fyzickej a psychickej, ktoré sú v každom jednom povolaní, ale za to, že to je obetavé povolanie. Je to obetavé povolanie, tak ako je obetavé povolanie či už policajný zbor, armáda, pretože tam mnohokrát nastavujete svoj vlastný ľudský život. A vieme, že v covide mnohí zdravotníci prišli pri výkone svojho povolania práve o to najcennejšie, čo mali, a to je život. Preto je to také dôležité, lebo v tomto povolaní nie každý vie toto povolanie vykonávať z toho dôvodu, že sú to ťažké stavy, ide tam o zdravie a životy ľudí a pozeráte sa práve tým ľuďom do očí, ktorí upierajú na vás zrak a žiadajú pomôcť. Možno že hovorím sentimentálne, emočne, ale je to tak. Preto pochopte aj tých zdravotníkov, že nie je to o tom, že robia, že proste žiadajú mnohokrát tie nároky z nejakého rozmaru, ale z toho, aby udržali svojich kolegov a kolegyne, aby neboli samé, aby neostali v nedostatočnom počte, a tým pádom by bola nebezpečná tá zdravotnícka starostlivosť. A to nikto nechceme. Nikto nechceme to, aby zdravotnícka starostlivosť bola nedostatočne poskytovaná.
Takže v tej krátkosti času som chcela zhrnúť vlastne celé, celú tvorbu tohto zákona. Dá sa naozaj vylepšovať, dá sa mnohokrát prisunúť peniaze, pokiaľ na to máme. Garantovali sme skokové navýšenie, neviem, či je to dostatočné, možno že čas ukáže, ale práve pri kategórii sestra je to skokové. Bohužiaľ, ale ten odrazový mostík je veľmi nízko nastavený. Veľmi nízko napriek tomu, že sme chceli urobiť vysoký skok. Takže v ponímaní nad, do dnešných časov to možno neukazuje také vysoké percento alebo konečný finálny výsledok. Napriek tomu, že nás je to tak málo kolegov, tak si vážim, že ste prišli kvôli tomuto zákonu, že ste si to prišli vypočuť v priamom prenose. Ešte raz vám ďakujem a určujem hlasovanie na zajtra na sedemnástu hodinu.
Ďakujem veľmi pekne.