Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás, milí kolegovia z koalície, viete veľmi dobre, ako sme prežívali tú situáciu v zdravotníctve od začiatku, keď sme prišli do tohto inštitútu, do Národnej rady. Dostali sme do vienka covid a ja tu opäť spomeniem súčasného ministra financií, ktorého v podstate opozícia nenávidí, útočí naňho (reakcia z pléna), ale mali by mu byť vďační, pretože si robia na ňom piár. Ja ho vnímam ako človeka, ktorý sa postavil pred nás a povedal v roku 2020, urobím všetko preto, aby v tejto krajine ľudia nezomierali. Nebudem sa pozerať na peniaze, ale urobím všetko preto, aby ľudia nezomierali. A toto je možno chyba ministra financií, že má cit. Mnohí mu to vyčítajú a robia z neho blázna. Mnohokrát možno aj ja s ním nesúhlasím, ale jedno, čo mi vadí najviac, a to hovorím vám, milí kolegovia, kolegovia z koalície, kolegovia z nášho klubu, si zoberte ako opozícia kričí, ako kričí, aký je minister neschopný, nemožný, aký je amatér, ako nič nevie, ale keď príde na lámanie chleba, tak za svoje politické preferencie by zapredali všetko. Aj ten rozpočet, ktorý nechcú schváliť, a nechcú dopriať tým ľuďom pomoc a záchranu životov, lebo však oni potrebujú preferencie, čím horšie, tým lepšie v tejto krajine. Pretože ja sa môžem dostať na výslnie, ja tu môžem kričať, ziapať, vrieskať, veď my to dokážeme takisto. Čo to pomôže? Čo to pomôže?
Takisto v prípade sestier, nebudú sestry všetky spokojné, pretože za to svoje náročné povolanie nebudú nikdy spokojné, ale čo si treba vážiť a ctiť na nich, že tie obetavé zdravotnícke pracovníčky v povolaní sestra ostávajú pri tých pacientoch, lebo majú ten cit, majú to poslanie. Je to veľká vďaka, ale z tej vďaky sa nikto nenaje. Nenaje, nikto nezabezpečí školu svojim deťom, nikto nezabezpečí svoje potreby od elektrickej energie cez náklady na prácu a život. Ale to by sme mohli hovoriť o každom jednom povolaní. Mne je ťažko rozprávať z tohto pultu, keď v spoločnosti panuje názor, poslanec Národnej rady – triedny nepriateľ, lebo ten má plat najväčší na svete. Poslanec Národnej rady má ten plat za svoju prácu. A ten poslanec Národnej rady, ktorý naozaj išiel sem preto, aby pomáhal ľuďom a tejto krajine a má ten cit, tak to prežíva aj srdcom a naozaj mnohokrát si aj ubližuje. Berte to aj takto, prosím, vážená spoločnosť, verejnosť. Nie sú tu len bezcitní ľudia.
A keď sme narážali na to, že ideme teraz preplácať lekárov, toto všetko a sestry by sme im mali dať takisto, sa mohlo diať desať rokov. A možno sa otočím aj teraz na tú ľavú stranu, kde ste boli doteraz? Kto kedy tu vystúpil a proste sa bil za tých zdravotníkov. Kto? Vy ste teraz múdri, keď už sme stratili desať rokov? Desať rokov sme stratili našich zdravotníckych pracovníkov, pretože sme ich nedokázali namotivovať. A teraz v tých najťažších dobách po covide, pri vojne na Ukrajine a energetických krízach viníme niekoho, kto sa to snaží dať do poriadku? (Ruch v sále.) Viníme niekoho, kto naozaj hľadá finančné prostriedky, lebo sa na tom výborne vytĺkajú politické body? Nechcela som byť až takáto osobná, ani takáto politická, ale nedá mi to, aby niekto bez hanby si obtieral svoje ústa o tých ľudí, ktorí sa snažia nájsť riešenia. A bude tu vykríkať a ziapať o nezmyselnostiach.
Ja mám to morálne právo sa vyjadrovať k zdravotníkom, pretože naozaj 23 rokov som pracovala v nepretržitej prevádzke. Skutočne mi mnohokrát pod rukami zomierali ľudia. Je to neovplyvniteľné. Za toto si tí zdravotníci zaslúžia tie peniaze, za toto, pretože oni naozaj majú takú tú ťažkú prácu, pretože to potom nosia so sebou domov a psychicky to aj prežívajú. Je to tak. Ja nechcem, aby sa v našej zdravotníckej spoločnosti vytvárala nevraživosť. Dosť, že spoločnosť rozdeľujú politici, extrémisti, krikľúni, ale v našej zdravotníckej spoločnosti medzi mojimi kolegami, kolegyňami, ja vás prosím, nezáviďme si. A podporujme sa navzájom, aj keď tá krivda naozaj je najvyššia v profesii sestra a pôrodná asistentka. Sme desať rokov poukazovali na to, že nás nebude. Desať rokov sme protestovali, snažili sme sa, organizovali sme sa, riešili sme veci, dávali sme rôzne návrhy, stretávali sme sa na ministerstvách. Všetko na úkor svojho voľného času. Všetky naše funkcie sú čestné, bez finančného nároku. Ja ďakujem z tohto miesta aj svojim kolegyniam, ktoré desať rokov bojujú o zlepšenie pracovných podmienok sestier, ktoré pracujú v tých nemocniciach aj v ambulanciách, aj keď tam nemáme možnože dosah, alebo v tých nemocniciach, kde majú byť tie ústavy život zachraňujúce.
A je mi veľmi ľúto, keď sa takáto téma politizuje na to, aby sa vytvárala ešte väčšia nevraživosť v spoločnosti. Je mi to veľmi ľúto a veľmi ľúto je mi aj mojich kolegýň, ktoré už dlho čakajú na to, aby sa im naozaj zlepšili tie podmienky. A viete, ony nechcú ani tak enormne narásť platy, ale chcú svoje kolegyne, aby im prišli, aby sme ich namotivovali. A to je presne tá chyba tých desiatich rokov spätne, ktoré už nevrátime. Lebo my tie kolegyne tu nemáme. A to je tá vec, ktorá bolí, a preto by sa mali aj kolegovia z opozície, tí, ktorí mohli vtedy riešiť túto situáciu a neurobili nič, iba sa prizerali. Lebo to vtedy nebola téma, vtedy to bolo treba upratať pod koberec. Či si každý bude spytovať takto svedomie.
Preto som vďačná aj za to, že vieme nájsť peniaze, síce ťažko, ale vieme nájsť. Ja prečítam za chvíľu náš pozmeňujúci návrh, ktorý aspoň sčasti bude opravovať tieto krivdy, a z tohto miesta dúfam, že bude tá príležitosť, aby sme tie podmienky systematicky a do budúcna zlepšovali. Pretože keď príde akákoľvek vláda do tejto krajiny, tak jej prioritou musí byť zdravotníctvo, pretože tieto napáchané škody, ktoré sa tu stali, musia byť systematicky opravované. A už nikdy neurobme chybu, že každý jeden rok, prepáčte, budem ešte pozmeňujúci návrh hovoriť, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, vy ste nevyužili svoje vystúpenie na to, aby ste mohli povedať pozmeňujúci návrh. Je desať minút, vy ste ho mali avizovať.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ja som povedala, že prednesiem pozmeňujúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ale mali ste ho zdôvodniť, aby ste potom mohli ho čítať. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Máme ho spoločný, takže keď už teda nie je, akože pán minister by otvoril rozpravu, ale dobre. Ďakujem veľmi pekne, takže možnože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Načo toto bolo dobré?

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Možnože ho odprezentuje v technickej podobe pán poslanec. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Už som myslela, že sa ani nedostanem k faktickej, ak by ste si tu teda tú diskusiu viedli trošku dlhšie, ale moja faktická ide k ministrovi financií. Po desiatich rokoch spätne prichádza teraz naozaj najvyššie navyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov. Ja na jednej strane som veľmi vďačná za každé jedno euro navyše pre zdravotníkov, pretože to do budúcna, do budúcna bude mať dobrý efekt. Malo sa to diať systematicky už spätne desať rokov. Teraz si uvedomme tú situáciu, že desať rokov nič a my ich už nedobehneme. My sme už stratili tých zdravotníkov a teraz, prosím vás, kolegovia, a budem to teda používať aj v rozprave, to, čo hovoril minister financií, že na jednej strane všetci chceme dať, áno, ale zahlasovať za rozpočet, to nie. Tak to je potom aká schizofrénia? Aké je to schizofrenické, že my chceme dať zdravotníckym pracovníkom a viníme ministra financií, že im to mal dať dávno, ale my sa tu vyhrážame všetci tým, že nezahlasujeme za rozpočet. Tak potom o čom to je? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som informovala Národnú radu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv, ktoré sa konalo 9. novembra 2022.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov.
Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu verejného ochrancu práv všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Z 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 130 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za meno Róbert Dobrovodský hlasovalo za 81, proti 6, zdržalo sa hlasovania 43.
Po druhé. Meno Maroš Matiaško: hlasovalo za 13, hlasovalo proti 31, hlasovalo, zdržalo sa hlasovania 86.
Po tretie. Meno Marián Török: hlasovalo za 23, hlasovalo proti 23, zdržalo sa hlasovania 84.
Na voľbu verejného ochrancu práv je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bol za verejného ochrancu práv zvolený Róbert Dobrovodský.
Overovatelia poverujú svojho člena Moniku Kaveckú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len v krátkosti. Skutočne keď chceme byť teda argumentační a faktační, ja vás všetkých prosím kvôli tomu podporiť tento zákon, pretože jeden z argumentov je, že už jedna zdravotná súkromná poisťovňa napríklad ponúka takúto zdravotnú starostlivosť. A keďže chceme byť aj teda v trhovom mechanizme funkční, tak si myslím, že by to malo byť. Použili sme ďalší dôležitý faktor, a to je odsunutie splatnosti. Čiže poisťovne samé povedali, že áno, že to vedia zvládnuť, aby mali teda prechodné ustanovenie na to časové.
Čiže vôbec tam nevidím progrém, problém. Ak to je iba na báze subjektívneho takého posúdenia, že v podstate ja sa rozhodnem, že, že nie, len preto, že to nie je možno môj zákon alebo preto, nič s tým nesúhlasím, aby som si postavil hlavu. Tak bohužiaľ, vtedy to je, myslím si, že nesprávne. Pretože v iných prípadoch sa tu diali veci, kedy sme si postavili hlavu, urobili sme si mediálne tlačovky, samozrejme, výstupy, pretože, keď nám to vyhovuje, tak áno, a keď nám to nevyhovuje, nie.
Dúfam, že teda plénum naprieč politickým spektrom uzná tento zákon ako za zákon prospešný pre naše budúce rodičky, ale už aj čerstvé rodičky. A preto vás všetkých chcem poprosiť o podporu tohto zákonu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 1145.
Vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 1145, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 173 z 18. októbra 2022, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona a poslanca Mareka Šefčíka za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, chcem využiť tento priestor v záverečnom slovo a to z titulu toho, že sa pre zdravotníckych pracovníkov má schváliť ich v podstate najdôležitejší zákon, a je to zákon o poskytovateľov. Naozaj tento zákon alebo o tento zákon boli vždy zvádzané také dosť ťažké rokovania. Mnohokrát rokovania až nad rámec ľudských síl. Trošku si tu pripomeňme históriu, kedy to všetko začalo.
Áno, v roku 2019 na konci kalendárneho roka lekári začali podávať výpovede, pretože to brali ako posledný možný čin nejakého rokovania, vyjednávania o platových podmienkach lekárov. Potom prišiel na rad zákon o platoch sestier v roku 2012, ktorý bol podaný na Ústavný súd a, bohužiaľ, akurát lekárom. Čo je veľmi smutné, pretože povolania zdravotnícke by mali byť povolania, ktoré sú vykonávané v tíme. Ak môžem poprosiť kolegu, aby ma nevyrušoval. Ďakujem. Je to veľmi vážna otázka a je mi to ľúto v podstate. Je mi to ľúto, že mnohokrát aj tieto povolania medzi sebou ako keby bojovali alebo si závideli, alebo útočili na seba, a to je veľmi smutné, pretože v tých ústavných zdravotníckych zariadeniach bez tímovosti neurobíte nič. Lekár bez ostatného zdravotníckeho aj nezdravotníckeho pracovníka nevykoná svoju prácu dobre, a to je fakt, to sú holé fakty. Preto nikdy nerobme to, my zdravotnícki pracovníci, že budeme útočiť na svojich kolegov.
Stav sa stále zhoršoval, to sme ešte stále v roku 2012. Sestry nemali zákon, nemali žiadne platové garantované mzdové nároky. Pokračovali ďalšie nespokojnosti, a to hovorím o roku 2012. Je rok 2022. Čiže spred desiatich rokov. Prišli turbulentné roky takisto, kde to zúfalstvo zdravotníckych pracovníkov, zhoršujúca sa situácia v zdravotníctve nútila zdravotníkov sa mobilizovať, organizovať a riešiť nie pre seba, pre svoje platy, lebo tí, čo to chceli rieši individuálne, odišli. Odišli z tohto prostredia, z nášho Slovenska, z nášho zdravotníctva a išli za lepšími pracovnými a platobnými podmienkami do zahraničia. Či už to boli Čechy pre tých, ktorí nechceli bojovať s jazykovou bariérou, alebo tí, čo boli zdatnejší v jazyku, tak, samozrejme, Rakúsko a ostatné krajiny smerom na západ. Potom sa situácia stále nelepšila. Menili sa ministri, ministerky, ale situácia sa stále nezlepšovala. Potom prišli výpovede sestier ako čin, ktorý už chcel komplexne riešiť zdravotníctvo, pretože ten dopad toho personálu má najväčší práve na pacientov, a keď si už tí zdravotnícki pracovníci nevedia dať rady, tak naozaj to riešia aj takýmto nátlakom. To musíme všetci chápať.
V roku 2015, tiež na sklonku kalendárneho roka, začali sestry podávať výpovede a bolo ich nejako okolo 1 400, tie počty sa dynamicky menili, avšak to bolo počas vlády SMER-u, kedy to bola vládna strana, ktorá mala naozaj parlamentnú väčšinu, ktorá mohla toto všetko riešiť. Mali tam lekárov, aj majú stále kolegov, bohužiaľ, je pravda, že vtedy v parlamente nebola žiadna sestra, ktorá by aspoň sa ozvala alebo aspoň ako sestry by mohli vystúpiť pre toto ctené plénum a povedať svoje nároky, sťažnosti, svoju krivdu, ktorú pociťovali, a zároveň aj slová, ktoré by sa zastali pacienta. Prečo to teda robia? Aby si ich niekto vôbec vypočul, slušným spôsobom. Rokovania boli do rána, boli náročné, ale ten priestor sme nikdy nemali. A ja tu možno aj z nostalgie teraz hovorím tieto veci, ale mám tu morálnu povinnosť to v podstate povedať, aby ste všetci vedeli, ako to bolo. A vtedy práve, pán kolega Baláž, vaše vystúpenie bolo naozaj že na úrovni, ale vtedy ste povedali, že my riešime niečo povýšenecky až arogantne. Ja by som vám nepriala byť na tých rokovaniach, ktorých sme boli účastné. To povýšenie, arogancia, vyhrážky, kde sestry vlastne v podstate vyše 90 % zastávajú povolanie ženy. Nechcite vedieť, aké to boli praktiky. Bohužiaľ, veľmi smutné.
Sestry neuspeli, pretože v mnohých prípadoch práve lekári ich prosili, aby sa vrátili a ponúknu sa im takéto skratové riešenie vo forme individuálnych platov. Mnohé sestry vydržali vo výpovediach a posunuli sa do iného sektoru. Utrpeli naše nemocnice, z ktorých sa ešte doteraz mnohé nespamätali, pretože veľa oddelení sa pozatváralo a už sa nanovo neotvorilo. A to je holý fakt.
My teraz sme poctivo viedli všetky rokovania. Iniciovali sme rokovania, nieže len viedli. Iniciovali. Všetci zástupcovia tam boli. Naozaj sme prešli analyticky všetky dáta, ukazovatele, ako to je. A pán minister tu hovoril o príplatkoch, je to moja srdcová záležitosť, pán minister. Prepáčte, ale príplatky, neviem, či to je až také vhodné hovoriť zdravotníkom o príplatkoch, lebo sú zo Zákonníka práce a to má každé jedno povolanie, ktoré robí soboty, nedele alebo nočné. Ja viem, že ste to nemysleli zle, ale môže to v tých zdravotníkoch evokovať, že v podstate to nie je minimálny mzdový nárok. Aby sme ich neosočili tých zdravotníkov, ale by sme ich doslova neurazili, tak hovorme to, čo naozaj bolo. Máme ťažkú dobu naozaj, aj energetickú, post-covidovú, vojna na Ukrajine, je to veľmi ťažké, ale ja stále si myslím, že je to pravda, že zdravotníctvo má táto vláda na prvom mieste, pretože venovala príprave aj tohoto zákona veľa času a súhlasím so všetkými, že každý si zaslúži viac, naozaj viac.
Je vždy lepšie mať z čoho rozdávať a dávať tým ľuďom, ako teraz hasiť tú situáciu, kedy v minulosti v čase hojnosti sa nedalo, nedalo a systematicky nezvyšovalo, to je holý fakt. To môže si každý povedať čokoľvek, ale je to tak. Teraz by nám bolo omnoho lepšie, mali by sme lepšie zabezpečené stavy, nemali by sme ľudí v zahraničí a aj vyššiu motiváciu študovať. A keď hovoríme o tých zdravotníckych školách, ako prepáčte, kolegovia, ktorí ste zahlasovali aj za ten, za to názvoslovie, viete, vôbec nie je dobré meniť názvoslovie typu praktická sestra – zdravotnícky asistent. Jednej profesii sestry to ubližuje a profesii zdravotníckeho asistenta, ktorého my všetci potrebujeme, ktorého si vážime zase ako ten tímový hráč, vytvárame v podstate chaos a ani pacient nevie, kto je kto, aké má kompetencie. Neprispieva to. Malo to byť jasne zadefinované a možnože by to bolo aj tá časť motivujúca. Profesiu zdravotnícky asistent, už teraz pomlčka praktická sestra alebo naopak, veľmi potrebujeme. A povedzme si, prečo sú neni v tých našich zdravotníckych zariadeniach? Pretože naozaj až 80 % týchto absolventov ide na vysokú školu. Sú to mladí ľudia, chcú sa vzdelávať, možnože nechcú ísť rovno už do pracovaného procesu. Idú na vysokú školu, je to tak. Takže to nie je problém, že by sme nemali nárast na zdravotníckych školách, máme a dokonca sa to aj zlepšilo. Ale buďme féroví a v tom zdravotníctve dajme pacientom jasne zadefinovaných zdravotníckych pracovníkov. A to je o tom, že presne potrebujeme na toto všetko tie financie.
My sme teraz v zúfalom stave, jednak finančnom a jednak aj tými okolnosťami, ktoré sa stali. Post-covidový stav. Vieme, čo sa tu dialo. Ja ďakujem z tohto miesta všetkým zdravotníckym pracovníkom za covid, pretože vďaka ich obete sme... nemôžem už hovoriť ďalej? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
To je záverečné slovo, takže časomiera nemá opodstatnenie, môžete pokračovať, pani poslankyňa.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ste ma chceli vystrašiť, ale nebojte sa, teda nebudem hovoriť akože dlhšie. Ale prešli sme plynulo k tejto dobe, k tejto ťažkej dobe. Ja osobne stále zastávam názor, že zdravotnícki pracovníci si zaslúžia to finančné ohodnotenie nie za to vykonávanie tej práce fyzickej a psychickej, ktoré sú v každom jednom povolaní, ale za to, že to je obetavé povolanie. Je to obetavé povolanie, tak ako je obetavé povolanie či už policajný zbor, armáda, pretože tam mnohokrát nastavujete svoj vlastný ľudský život. A vieme, že v covide mnohí zdravotníci prišli pri výkone svojho povolania práve o to najcennejšie, čo mali, a to je život. Preto je to také dôležité, lebo v tomto povolaní nie každý vie toto povolanie vykonávať z toho dôvodu, že sú to ťažké stavy, ide tam o zdravie a životy ľudí a pozeráte sa práve tým ľuďom do očí, ktorí upierajú na vás zrak a žiadajú pomôcť. Možno že hovorím sentimentálne, emočne, ale je to tak. Preto pochopte aj tých zdravotníkov, že nie je to o tom, že robia, že proste žiadajú mnohokrát tie nároky z nejakého rozmaru, ale z toho, aby udržali svojich kolegov a kolegyne, aby neboli samé, aby neostali v nedostatočnom počte, a tým pádom by bola nebezpečná tá zdravotnícka starostlivosť. A to nikto nechceme. Nikto nechceme to, aby zdravotnícka starostlivosť bola nedostatočne poskytovaná.
Takže v tej krátkosti času som chcela zhrnúť vlastne celé, celú tvorbu tohto zákona. Dá sa naozaj vylepšovať, dá sa mnohokrát prisunúť peniaze, pokiaľ na to máme. Garantovali sme skokové navýšenie, neviem, či je to dostatočné, možno že čas ukáže, ale práve pri kategórii sestra je to skokové. Bohužiaľ, ale ten odrazový mostík je veľmi nízko nastavený. Veľmi nízko napriek tomu, že sme chceli urobiť vysoký skok. Takže v ponímaní nad, do dnešných časov to možno neukazuje také vysoké percento alebo konečný finálny výsledok. Napriek tomu, že nás je to tak málo kolegov, tak si vážim, že ste prišli kvôli tomuto zákonu, že ste si to prišli vypočuť v priamom prenose. Ešte raz vám ďakujem a určujem hlasovanie na zajtra na sedemnástu hodinu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Baláž, naozaj veľmi milý, kultivovaný prejav. Chvíľami až taký, taký srdcervúci. Ja len si spomeniem na ten rok 2016 a 2019, nebudem komentovať, ale 2016, keď tie všetky sestry boli na balkóne a nikto si ich takto nemohol ani zastať, ani nikto proste o tých sestrách nehovoril. Vy ste povedali, že sa zvýšilo v roku 2016 a v roku 2019. No takéto zvyšovanie keby tu bolo, tak nás ten stav sesterský by teraz prekvapil, že by tých sestier tu bolo. Nie, nebolo to tak. My nemáme sestry, zatvárajú sa oddelenia, a to je tá najväčšia príčina. A to, že ste povedali, že teraz sa niekto ku nim správa povýšenecky až arogantne, nie. V roku 2016 sa tak ku nám vládna moc správala.
Preto sme neuspeli a preto teraz už chytáme naozaj len zajaca za chvost. A je to také smutné, že v podstate to zdravotníctvo je v takomto stave.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1200a).
Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor o vládnom návrhu zákona rokoval a po skončení rozpravy nebol uznášaniaschopný a o návrhu uznesenia nehlasoval podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor pre financie a rozpočet súhlasil s uvedeným návrhom zákona a odporučil Národnej rade zákon schváliť.
Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tlač 1200, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 1200, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Po prvé, spoločná správa obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č.160 z 27. septembra 2022, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona a poslanca Mareka Krajčího za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi, že otvoril v podstate rozpravu, chcela som ísť osobne teda za pánom predsedom Ústavu pamäti národa, ale viac by som to chcela odprezentovať takto verejne, ak teda môžem. Aj keď nie na kolegu Mareka Šefčíka, len vo všeobecnosti pre ľudí, občanov, ako môžu postupovať, keď by chceli zistiť o svojich spoluobčanoch, o ľudí, ktorí z minulosti im spáchali na nich, ich rodinách, na spoločnosti veľké krivdy. A v podstate či sa dá dostať k týmto informáciám, ako sa dá dostať k informáciám, či teda naozaj spolupracovali s ŠtB, či to je pravda, že v podstate či mali spoluprácu, nemali spoluprácu, tie krycie mená. Mnohokrát, aby sa aj oslobodili a očistili svoje mená, ale mnohokrát, aby sme práve preto, že sme sa nevysporiadali s tou minulosťou, aby sme sa už raz a navždy vysporiadali s tými ľuďmi, ktorí toto zlo páchali a mnohokrát ešte dnes v tejto spoločnosti pod rúškom takej tej empatie páchajú naďalej tieto svoje neprávosti, intrigy, konšpirácie a ubližujú ľuďom napriek tomu, že si myslia, že asi všetci sme zabudli, čo robili predtým.
Ďakujem veľmi pekne a budem veľmi rada keď to možnože aj v rozprave alebo takto verejne poviete, že aké sú teda tie možnosti, aby tej spravodlivosti bolo zadosťučinené.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Využila som túto možnosť z toho dôvodu jednak, že už sme teda aj časovo pokročili, ale chcem to tak zhrnúť teda ku vám, kolegovia, ktorí ste ešte ostali v tomto ctenom pléne, nepoliticky, čisto profesne a čisto jednak z mojich predchádzajúcich skúseností a jednak z takého zdravotníckeho ponímania, tak ako to vnímajú v podstate tí zdravotníci z terénu.
Na úvod by som chcela povedať to, že možnože je mylná predstava, že príprava tohto zákona o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov je len na základe hroziacich výpovedí. Tak ako tu všetci sedíme, tak vieme, že jednak na zdravotníckom výbore, jednak na ministerstve zdravotníctva, jednak na ministerstve financií táto téma rezonuje od začiatku, ako sme prišli vlastne do politiky. Hej? Čiže tá verejnosť to vníma, že stále sa o tom rokovalo, ale nie a nie to pretaviť do podoby zákona 578. Pretože vieme veľmi dobre, že tu bol covid, bolo nejaké ohodnocovanie zdravotníckych pracovníkov počas covidovej situácie, niektorí tvrdili, že to bolo adekvátne, niektorí neadekvátne. Vyhodnotí to možno až niekedy budúcnosť, ako to teda malo byť, pretože s tým covidom vieme, že to bolo veľmi ťažké z toho titulu, že nikto sme nevedeli vlastne, čo táto situácia nám prinesie a ako, ako to vôbec dopadne.
Vrátim sa teraz k samotnej podstate zákona 578, ktorý hovorí o tom, že odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov je na základe koeficientov. Samozrejme, že všetci zdravotnícki pracovníci by si zaslúžili omnoho viac. Omnoho viac, ako majú teraz, to je samozrejmé, a omnoho viac, ako vôbec im táto novela alebo nové vlastne ustanovenie tohto zákona prináša. Pre mňa, čo je veľmi dôležité, že sa nám podarilo na základe rokovaní vôbec pretaviť roky praxe do tohto zákona a je to vlastne percentuálne znenie tej odmeny adekvátne vždy tie dva roky spätne k hrubej priemernej mzde v národnom hospodárstve. Keď hovoríme o tom, že je to necelých sedem eur alebo sedem eur, no tak od 1. 1. 2023 to bude v čistom 7,88, nie sedem euro.
Ja viem, že to sú centy a že možnože sa to zdá, že je to málo, ale pri narátavaní tých, by som povedala, samostatných čísel pri tých dvadsiatich rokoch praxe je to už aspoň, aspoň nominálna hodnota tej mzdy, ktorá je už trošku rádovo cez sto-dvesto eur, hej? Tak to je, to ja vítam, obrovský posun vôbec komunikácie so zástupcami zdravotníkov voči orgánom štátu, ako je to ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, samotná vláda, pretože ja som to mohla porovnať. Ja som to mohla porovnať so situáciou pred desiatimi rokmi, kedy sa nikto s tými zdravotníkmi ani nebavil. Jednoducho od stola direktívne sa zákon zrušil sestrám, nastalo obrovské sklamanie, najväčší odliv zdravotníckych pracovníkov v podobe sestier, pôrodných asistentiek, ktoré odchádzali zo systému, pretože si uvedomili, že ich tento štát oklamal, a to bolo to najhoršie. Pretože si uvedomme, že zdravotnícki pracovníci, keby to nemali v srdciach svojich, tak možno už polovica tu tých zdravotníckych pracovníkov nie je.
Takže ja vítam tento zákon v tom, že naozaj bol prepracovaný na základe tých jednotlivých dát. Ministerstvo zdravotníctva si urobilo tú prácu skutočne poctivo v tom, že aj s ministerstvom financií vytiahli dokonca kolektívne zmluvy z jednotlivých štátnych nemocníc, tam, kde mali dosah, samozrejme. Zobrali všetky ukazovatele a odkrylo to množstvo zaujímavých vecí, ako v súčasnosti prebieha vôbec odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Takisto bolo exaktne potvrdené, že najväčší nedostatok v zdravotníckej profesii v našom súčasnom zdravotníctve je profesia sestry. A tam skutočne podľa tej prioritizácie máme ísť, že má to byť skokové navýšenie, že nemá to byť navýšenie o 50 euro, ale skutočne že to má byť navýšenie také, že aby vôbec tá vonkajšia verejnosť alebo tí mladí ľudia, ktorí proste sa rozhodujú nad tým svojím povolaním, aby išli do toho zdravotníctva nielen z toho titulu, že chcú pomáhať, chcú sa venovať ošetrovateľstvu alebo celkovo zdravotníctvu, byť nablízku chorým ľuďom a byť empatickí a proste na profesionálnej úrovni riešiť si svoju aj kariéru do budúcna v zdravotníctve. Je to veľmi dôležité.
A veľmi dôležité je aj to, že v podstate tie roky praxe boli pre tie sestry a pôrodné asistentky takým tým momentom spravodlivosti. Uvedomte si, že sestry a pôrodné asistentky nikdy neboli tie, ktoré by boli až také nenásytné, že by očakávali od toho štátu, že len my a za nami potopa. Vždy sme si uvedomovali kolegialitu. Kolegialitu pre tímovú prácu. Takisto potrebujeme ku svojej práci či už zdravotníckeho asistenta, sanitára, ale aj technických pracovníkov, ktorí zabezpečujú očistu, ako upratovačky, pretože spoločne dokážeme pre toho pacienta vytvoriť tie podmienky, pretože vždy sme, teda aspoň hovorím ja sama za seba, sme chceli to, aj keď sme robili akékoľvek protesty, vždy nám záležalo na tom, kto sa o nás postará. Viete, lebo aj tí zdravotnícki pracovníci v podstate očakávajú, že po tej práci dlhoročnej, 20-, 30-, 40- a viacročnej, prichádzajú do tej nemocnice ako spotrebiteľ tej zdravotníckej starostlivosti a očakávajú, aby tam ten personál bol, aby tam bol pre nich, aby im podal tú pomocnú ruku.
A ja verím, že táto úprava platová bude začiatkom toho, aby sme sa posúvali v rámci motivácie jednak mladých ľudí, aby vôbec prišli pracovať, aby išli študovať a pracovať do tých našich zariadení, ale aj hlavne motivácia pre tých ľudí, ktorí už odpracovali desať, dvadsať rokov a viac, aby zostávali v systéme, pretože sú to veľmi cenní ľudia, naozaj veľmi cenní, a to z titulu toho, že naozaj môžu na mentorskej úrovni odovzdávať svoje zručnosti, skúsenosti z praxe svojim mladším kolegyniam a kolegom. Preto je to dôležité či už na úrovni lekára, na úrovni sestry, pôrodnej asistentky. Prepáčte, ospravedlňujem sa všetkým ostatným zdravotníckym profesiám, že nebudem ich rozvádzať do jednotlivých detailov, ale skutočne tých sestier je najviac. Je to najpočetnejšia skupina a práve preto vždy doplácali na to, že to navýšenie tak nepociťovali, lebo keď sa ten určitý badžet finančný rozrátal čo do počtu, tak vyšlo im v podstate to najmenej. A je načase, aby sa táto nespravodlivosť, ktorá tu roky bola, tak jednak začalo sa ospravedlňovať tým, že im treba navýšiť tie platy, treba im navýšiť platy do vyššej miery, pretože iba tak zastabilizujeme ten zdravotnícky systém. Je to veľmi dôležité.
Nechcem byť úplne osobná, ale nedá mi spomenúť aj to, že mala by to byť taká jednak ospravedlnenka za tú krivdu, čo sa za posledné roky udiala na tejto profesii. Jednak to, že ako jedinej profesii sa zobral zákon v roku 2012 a, bohužiaľ, to bolo na podnet možno kolegu lekára, že ďalších pomaly desať rokov sme nevedeli sa dostať ku tomu, aby sa táto nespravodlivosť napravila. Tie sestry nikdy nechceli byť tie, ktoré opúšťajú pacienta. A ja keď som v roku 2015 pri podávaní výpovede povedala, že toto je posledné podávanie výpovedi v sesterskom stave, tak to bola naozaj pravda, pretože tie sestry už samé odchádzajú. Upozorňovali sme, prosili, plakali, a neboli sme vypočuté.
Teraz začína reštart. Začína reštart, aby sa spamätala táto krajina, tento štát a aby naozaj to zdravotníctvo sa stalo prioritou. Zdravotníctvo v roku 2020 sa... proste je naozaj na tej hranici, že o päť minút dvanásť, a preto prichádza tento zákon, aby sme sa posunuli, aby sme to zobrali ako štartovaciu čiaru.
Ja pevne dúfam, že tam sa vytvorí ešte možno aj priestor na nejaké tie korekcie, aby tá spokojnosť bola väčšia, aby tá motivácia bola väčšia, aby naozaj to docenenie bolo ešte väčšie. Dúfam, že tam bude možno nejaký priestor. Ja dúfam, že aj celkovo naprieč politickým spektrom nikto z poslancov nebude politikárčiť, nebude sa vyhovárať, že nezahlasuje za tento zákon z dôvodu toho, že je to málo alebo že tam našiel nejaké pochybenie, alebo že by to teda ešte chcelo nejako prepracovať. Ja osobne si myslím, že každý jeden, ako z nás sme tu, tak podporí tento zákon, a ja vás aj prosím o tú podporu.
Ďakujem veľmi pekne.