Videokanál poslanca

Pani Letanovská, ja vám ďakujem za vaše slová, lebo presne to je to, čo si málo ľudí uvedomuje, že tá kultúra je veľmi dôležitá, že nás všade obklopuje.
Dušan Jarjabek, z môjho hľadiska by bolo možno potrebné, aby sa naozaj ten štatút ujednotil, aj pani poslankyne Laššákovej, a zakotvil sa v zákone. A tam, tam by sme možno mali jasne vyhranené, vyhranené hranice a tá pomoc, ktorá, samozrejme, doteraz sme to až tak veľmi nepotrebovali, ale v rámci korony teda to potrebujeme dosť súrne a hrozne by nám to pomohlo, keby to bolo už predtým. Pokiaľ by to bolo v zákone, malo by to svoje mantinely, tak by to malo opodstatnenie a aj tá pomoc by bola rýchlejšia.
Myslím si, že po korone už budú mať aj tí umelci potrebu nejakým spôsobom sa do toho, do toho zapojiť, pretože mnohí už pochopili, že jednoducho bez toho, aby boli niekde ukotvení, je tá pomoc, tá pomoc nie je tak rýchla, ako to bolo v ostatných, v ostatných odvetviach. Vrátim sa k tomu umeleckému, k tým, vrátim sa napríklad aj k tým výtvarníkom, čo hovorila pani Laššáková, kedysi v stavebnom zákone bolo, že 5 % z ceny stavby išlo na výtvarné diela, ktoré boli, ktoré išli do stavby. Ja som za, všetkými desiatimi za to, aby sme sa k tomu vrátili, pretože jednak to okrášľovalo prostredie a jednak sme vychovávali ľudí ku kráse.
A čo sa týka pána poslanca Kuriaka, áno, o tom, o čom som hovorila, to sa týka všetko aj regionálnej kultúry, aj podpory ľudového umeleckého remeselníctva. Takže snažím sa hovoriť o celej kultúre ako takej.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani ministerka, pán predsedajúci, vidím, že môj, moja včerajšia rozprava a žiadosť o prosbu, a teda žiadosť o pomoc pre kultúru padla na úrodnú pôdu, lebo vidím, že tuto ani noha, to sú presne tí, ktorí vykrikujú o tom, že treba zachovať to kultúrne dedičstvo slovenské. My by sme ho radi zachovali, dobré by bolo, keby počuli, čo, čo tu hovoríme. (Reakcia z pléna.) Napríklad tu z ĽSNS ani noha. A ďakujem veľmi pekne našim kolegom z výboru pre kultúru, že naozaj tu sedia a že ich to zaujíma a verím, že aj prenesú ďalej do svojich poslaneckých klubov.
Ja by som sa vrátila k tomu, čo povedala pani ministerka a k tomu, čo povedal pán, môj pán predrečník Dušan Jarjabek, vrátim sa k fondom najskôr.
Čo sa týka tých fondov, pre mňa v podstate nie je rozhodujúce, v akom, v akej forme tie fondy budú fungovať, či budú fungovať samostatne, alebo budú fungovať pod, pod jedným fondom. Pre mňa je dôležité to, aby sme si uvedomili, že do tých fondov každý jeden z umelcov zo svojich peňazí odvádza o 2 % navyše, ako odvádzajú bežní ľudia dane. To znamená, že to je niečo, čo oni platia navyše. Normálny umelec je zdaňovaný dvadsiatimi dvoma percentami, na toto chcem upozorniť. Pre mňa je teraz ale dôležité, aby sme si uvedomili tú nezrovnalosť, že kultúra je to, do čoho dávame najmenej, ale najviac od nich chceme. A ja mám pocit, že toto je niečo, čo treba, samozrejme, čo treba zastaviť.
Čiže z môjho hľadiska je napríklad dôležité to, aby tie 2 %, ktoré oni odvádzajú navyše, nešli navyše do tých štátnych fondov, lebo povedzme si na rovinu, ony idú do štátnych fondov, aby nešli navyše, ale aby išli z tých 20 %, ktoré sa zdaňujú normálne, ktorými sa zdaňuje každý jeden človek. Takže môj návrh, prvý z tých návrhov je ten, aby tie 2 % išli z riadnych daní a nie navyše.
Je super, že budeme prijímať nové zákony, ktoré pomôžu, ale pomôžu solitérom, to si treba priznať, nepomáhame stále firmám v kultúre, firmám. Tých firiem je strašne veľa. Ja som včera upozorňovala na to, že kultúra, to sú aj počítačové hry, to sú aj softvéry, a tieto, toto všetko generuje 1,7 % HDP a znova opakujem, to je ročný rozpočet ministerstva obrany. Čiže toľko peňazí nosí kultúra do štátneho rozpočtu a my im nedávame v podstate nič. Ja budem rada, že konečne aspoň niečo tí ľudia dostanú. My ich nemôžeme nechať padnúť na hubu, však to nie je normálne.
Kultúrny a kreatívny priemysel je najdynamickejšie sa rozvíjajúci priemysel vôbec na svete. Zamestnáva viac ľudí, ako zamestnáva automobilový priemysel, to som vám včera hovorila. Viem, že vy to viete, pretože vy ste tu sedeli aj včera. Mne je smutno za tých kolegov, ktorí tu nie sú, ktorí to nepočujú, nechcú to počuť a je im to úplne jedno. Ale to sú peniaze, ktoré majú tiecť do nášho štátneho rozpočtu. Oni sú sedem mesiacov zavretí, a tak ako sú zavretí a nič nevyrábajú, nič nenateká do štátneho rozpočtu. Aj to si treba uvedomiť.
Tu je ale otázka aj na ministerstvo hospodárstva, pretože to je presne to ministerstvo, ktoré by tiež malo pomôcť kultúre, a to sa teraz, to teraz hovorím o firmách ako, lebo nie každý je solitér, nie každý je umelec v slobodnom povolaní, freelancer, sú to mnohé firmy, a tým treba pomôcť. Tie zatiaľ nedostali nič, a takisto stoja sedem mesiacov.
Nehovorím o, nie všetky, samozrejme, počítačové firmy môžu fungovať, vývojári môžu fungovať, ale, ale nie všetky.
Máme tu firmy, ktoré napríklad prenajímajú techniku. Tá technika ide nesmierne dopredu, čiže ony sú neustále v nakupovaní novej techniky, aby udržali krok aj s okolitými krajinami a nevládzu to platiť, pretože sedem mesiacov stoja. To sú firmy, ktoré zabezpečujú technicky festivaly, ktoré zabezpečujú veľké akcie. Nemáme ani festivaly, ani veľké akcie a ony musia platiť splátky a nemajú z čoho, pretože sedem mesiacov stoja a my sme ich nepustili. Takže toto sú ďalšie veci.
Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme, tak ako sme to napísali aj programovom vyhlásení vlády, naozaj začali pracovať na zákone o sponzoringu. Predpokladám, že už možno aj nejaké nástrely sú, pani ministerka by určite vedela povedať a ďalšia vec, ktorá nás dostihla, je štatút profesionálneho umelca, ten nemáme. To je to, čo nás tu pribrzdilo, čo my nevieme identifikovať, koľko tých umelcov vlastne je, pretože tých foriem fungovania tých umelcov je nesmierne veľa. Veď my ani nevieme, koľko ich máme poriadne. A nabehla by som aj, aj na to, čo povedal, povedal Dušan Jarjabek, áno, Moravany, Budmerice, Diviaky, to sú, to sú len tri kultúrne ustanovizne, teda majetky, ktoré, ktoré, ktoré mali už v správe či už Matica slovenská, či už fondy, a tie sa proste za tie roky a boli naozaj fungujúce a pomáhali tým, tým umelcom a samozrejme, že sa rozpustili do nejakých krásnych rúk, súkromných ideálne. Lebo však to boli kaštieliky, no tak ako, prečo by sme to mali nechať umelcom, že? Takže toľko k tomu.
Pekne poprosím, pomôžme tej kultúre, pretože ak jej nepomôžeme, tak aj my padneme dolu. Naozaj znova upozorňujem, kultúra a kreatívny priemysel vyrába 1,7 % HDP. Pokiaľ im nepomôžeme a necháme ich padnúť, nemusím vám hovoriť následky, dôsledky, všetko ostatné.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky ministerstva kultúry, to sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabŕdla.
V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.
Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor.
Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia (to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (to je film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (a to je dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru). Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry.
Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate, aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti.
Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil.
To sú aj noviny, ktoré čítate, správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo, kam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu, či na ministerstvách. Sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak rady nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť.
Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym.
Lenže kultúra a priemysel, to sú najmä ľudia a firmy. A nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime...

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
... to je aj Radošinske naivné divadlo, hudobný klub Blue Note, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac, ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov.
Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie k zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.
Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200-tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle už stojí sedem mesiacov. Prví zatvorení, poslední otvorení. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody. A ja sa pýtam z čoho.
Mnohí občania – a, áno, aj niektorí z vás – ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého? Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac, ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podieli na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje štyri milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bil. 250 mld. amerických dolárov tvorí 3 % svetového HDP, vďaka čomu patrí s počtom 29,5 mil. vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to jedno percento aktívnej populácie sveta.
Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike. Základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 mld. eur a so 7 mil. pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácií. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdynamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokrivkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok vpred. Ale teraz, teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, tiež som nesúhlasila a bola by som rada, aby nabudúce sa naozaj nechalo hlasovať a počúvalo sa, lebo nie všetci súhlasili. To je jedna vec.
A druhá vec, ja som svoju varešku, ktorá bola nová, dostala, a niekde mi zmizla, tak by som ju poprosila naspäť. (Ruch v sále.)
Ďakujem.

Viete čo? Ja chcem len poďakovať pánovi poslancovi Tarabovi za veľmi slušnú a distingvovanú, aj keď možno v niečom protichodnú, ale slušnú rozpravu. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, veľmi by som si priala, aby ste vy boli náš slovenský Julian Assange, ideálne aj s tým koncom, lebo našliapnuté máte fakt dobre. Ja normálne verím, že vy veríte všetkému, čo hovoríte. Akurát neviem, ako sa vám spáva, lebo toľko lásky k diktátorom, koľko máte vy, to sa musíte budiť mokrý. A tým teda myslím spotený, či sa im, preboha, niečo nestalo. Len sa, prosím vás, nehrajte na sociálneho človeka, lebo v Grécku je teraz 5 400 detských migrantov, ktorých by sme si mali prerozdeliť do krajín. Ja pevne verím, že vy sa postavíte aj proti tomu, aby sem prišli osirotené deti. Takže dvakrát merajte, kým budete hovoriť, lebo čo slovo, to perla, fakt. Ďakujem.

Ja v podstate chcem len povedať, že skutočne pokiaľ chceme rozvíjať cestovný ruch a zvyšovať zamestnanosť, pamiatky sú veľmi dobrá cesta, lebo tí turisti sem naozaj nepôjdu pozerať biznis-centrá ani nákupné centrá, lebo takých majú doma dosť a že skutočne chodia po tých pamiatkach. Tie pamiatky sú ale v katastrofálnom stave, to my všetci veľmi dobre vieme. A myslím si, že to veľmi pomôže najmä v regiónoch, ale teda aj v hlavnom meste. Takže ja veľmi pekne ďakujem za to, že tá snaha tam naozaj je. Ďakujem.

Pán poslanec, regióny skutočne padli dolu. Sľubovaná diaľnica do Košíc straší dodnes asi všetkých investorov, lebo skutočne by na východe aj radi investovali, pretože pracovnej sily je tam, ako hovoríte, viac ako dosť. Mne nevadí automobilový priemysel, ale aj ja súhlasím s tým, že nemôžeme z neho robiť modlu. Veď sa len pozrime na zlikvid; lebo tu je množstvo odvetví, ktoré majú u nás tradíciu. Keď sa tak pozrieme len na zlikvidovaný textilný priemysel, zlikvidovaný sklársky priemysel, obuvnícky priemysel, veď v tom sme boli svetové jednotky. Je potrebné aj z môjho hľadiska naštartovať tieto odvetvia.
A súhlasím s kolegom Bubnárom, že konzum nám zatienil myseľ a tá situácia je taká, aká je. Ale verím, že táto vláda, aj keď za štyri roky možno nedokáže vrátiť to, čo tu bolo a všetko znova vybudovať, lebo bude to ťažké, ale dokáže obnovu v regiónoch aspoň naštartovať, a ja pevne verím, že to bude s podporou komplet celého parlamentu.
Súhlasím s tým, že na východe je potrebné prebudiť život a skutočne vybudovať tam dostatok pracovných miest. A keby to bolo na mne ako Bratislavčanke, ja vám tam s radosťou pošlem aj celé hlavné mesto, pretože nám to, že sme hlavné mesto, v Bratislave naozaj nerobí dobre, tomu verte.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Sulanová, ja neviem, čo degraduje vás, ale teda mňa ako členku slovenského parlamentu degraduje váš príspevok ako človeka neuznávajúceho a potlačujúceho vlastné dejiny, lebo to, čo ste tu dnes predviedli, je skutočne bohapusté prekrúcanie dejín, Iste, my môžeme mať rôzne názory na pamätné dni, ale to prekrúcanie, to vám naozaj nesvedčí a myslím si, že nikomu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste tento návrh predložili. Ja som síce chcela ísť do faktickej, nebudem veľmi dlhá. Takže len toľko k tomu.
Je skutočne dôležité, aby sa s touto vecou začalo chýbať, pretože tá situácia začína byť neúnosná aj na tých uliciach. Tak ako ste povedali, väčšina, resp. dosť veľká časť práve tých detí, ktoré dovŕšia 18 rokov, končí skutočne na ulici. To nie je problém len chlapcov, je to problém aj dievčat a s tým je spojená aj ďalšia vec, ktorá je, ktorá je súvisiaca, a to je bezdomovectvo matiek s deťmi, kde značnú časť matiek na ulici tvoria práve dievčatá, ktoré prišli z detských domovov, ktoré nemajú, jednak, jednak neprešli nejakou výchovou k tomu, ako sa bezpečne chrániť aj pri sexe, aj pri všetkom, jednoducho nemajú, nemajú dostatočné informácie. A na základe tých informácií potom veci končia tak, ako končia. Bohužiaľ, aj matky končia na ulici.
Častokrát je to naozaj problém aj toho, že vlastne ich cesty, matiek, sa veľmi často, často zastavujú v samotnej pôrodnici, kedy vlastne ani tá sociálka veľmi nekonala doteraz. To znamená, že riešili sa veci veľmi jednoducho, a síce matky končili obvykle v detských, teda deti končili v detských domovoch a matky zostali na ulici, čož je neúnosný, neúnosné riešenie situácie, pretože jednoducho dieťa patrí k matke.
Na druhej strane to, ako bol, bol celý systém nastavený, jednoducho nič iné neumožňovalo, aby, aby, aby teda zostali pokope, pretože tá sociálna situácia bola naozaj zlá. Z vlastnej skúsenosti si pamätám, keď som zo záhradnej chatky vyťahovala matku s trojdňovým dieťaťom, s trojdňovým, ktorú práve pustili z pôrodnice. V chatke, kde nebola voda a nebola elektrika. A toto je absolútne neúnosné, nemožné a je veľmi dôležité, aby sa to začalo riešiť skutočne, aby mali zázemie.
V podstate s tými pár eurami toho odchodného, ktoré vlastne ony dostanú, je to, je to úplná blbosť, pretože jednak navyše ony nemajú ani takú tú ekonomickú finančnú zručnosť, ani, ani, ani základné informácie o tom, ako narábať s peniazmi. A jednoducho aj tie peniaze, ktoré by možno určite vedeli použiť, my, čo to máme z domova dané a naučené nejak lepšie, jednoducho, ale zas netreba im to zazlievať, nemajú, nemajú to v sebe, nemajú to naučené, nikto im to nevysvetlil, takže v tomto, v tomto prípade je to tak, ako to je.
Zároveň sa prikláňam k tomu, aby naozaj vznikli aj miesta pre tie, pre deti, ktoré sú postihnuté a ktoré sú v detských domovoch. Častokrát to sú deti, ktoré sú postihnuté nielen telesne, ale aj psychicky a mentálne, a ony končia práve častokrát na ulici úplne najviac, pretože ony nie sú v stave ani samy v podstate niekedy o sebe rozhodovať. A tým myslím rozhodovať nejak kvalifikovane a tak, aby to bolo v súlade, proste nie je tak.
Čiže ja sa prikláňam k čo najširšej podpore k tomu, aby dostali podmienky na štart pre život, ktorý nedostávajú od rodičov, a ďakujem každému, kto za tento zákon zahlasuje v čo najširšom rozpätí.
To je všetko, ďakujem pekne.