Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán predsedajúci, vážení hostia, nikdy som si nemyslela, že raz budem v rozprave prednášať o kultúre, ale aktuálna situácia a z nej plynúce nezrovnalosti z nedostatku vedomostí mi nedávajú na výber. Že niečo nie je v poriadku, že väčšina obyvateľstva tejto krajiny ani len netuší, čo je to kultúra a kreatívny priemysel, som pochopila až v momente, keď sa ma jeden z kolegov spýtal, že ak teda kreatívny priemysel zarába, prečo si umelci pýtajú peniaze na koncerty a divadlá od samosprávy. Pri vysvetľovaní budem používať aj citáty zo stránky ministerstva kultúry, to sú tie webové stránky, na ktoré väčšina ľudí, ktorí počúvajú túto rozpravu, doteraz ešte ani nezabŕdla.
V súčasnosti sa kreativita stáva hnacou silou ekonomík. Význam kreatívnych odvetví v súčasnosti narastá. Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.
Definičný rámec používaný Európskou komisiou je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006, pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor.
Do kultúrneho sektoru patria oblasť tradičného umenia (to je výtvarné a divadelné umenie a kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (to je film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (a to je dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru). Áno, kolegovia, aj vývoj softvéru patrí do kultúry.
Ak teda hovoríme o kultúre a kreatívnom priemysle, hovoríme o filmoch, ktoré pozeráte, o šatách, ktoré nosíte, o voňavkách, ktoré kupujete manželkám a priateľkám, o autách, v ktorých jazdíte, o domoch, v ktorých bývate, aj o nintende, na ktorom sa tak rady hrajú vaše deti.
Hovoríme aj o všetkých tých nezmyselných a nefungujúcich softvéroch takmer na každom ministerstve, o pesničkách, na ktoré tancujete na súkromných i straníckych žúroch, aj o reklame na Clavin, ktorý vám tak úspešne pomôže s erekciou a bez ktorej by ste nechodili ani na futbal, lebo bez reklamy by to žiaden klub neprežil.
To sú aj noviny, ktoré čítate, správy, ktoré pozeráte v televízore či Braňo Závodský naživo, kam niektorí radi a iní tak neradi chodíte, ale viete, že to všetko potrebujete, aby ste tu o štyri roky znova sedeli, buď tu, či na ministerstvách. Sú také aj onaké, viac či menej mienkotvorné médiá, ktoré tak rady nakupujú finančné skupiny, aby vás držali pod krkom, keď bude treba priškrtiť.
Kultúra a kreatívny priemysel sú aj šlabikáre, z ktorých sa vaše deti učia abecedu, ale aj knihy o Slovensku či vašich mestách a obciach, ktoré rak radi dávate svojim hosťom. Oficiálnym i neoficiálnym.
Lenže kultúra a priemysel, to sú najmä ľudia a firmy. A nielen tí, ktorých poznáte zo Smotánky, Nového času či Plusky. Sú to stovky stavačov scén, kresličov, ľudových rezbárov, zvukových technikov, strihačov, choreografov, animátorov, premietačov v kinách, programátorov, viazačov kníh, galeristov, vlásenkárok, šepkárok, asistentov produkcie, šoférov, odhadom takých 500 profesií. To je aj Radošinske naivné divadlo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ale aj vás asi upozorním, že zrejme rozprávate už priamo k tomu vládnemu návrhu zákona, ktorým skrátime...
Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ja ho, ja to podporím tým.
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale teraz rokujeme o skrátení legislatívneho konania o, nie o tom vládnom návrhu.
Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Áno, ja chcem povedať, prečo to, prečo, prečo je dôležité, aby to...
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pokračujte teda.
Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
... to je aj Radošinske naivné divadlo, hudobný klub Blue Note, Q 99, eventové agentúry, reklamné a PR agentúry. Teda ďalšie stovky zamestnancov odvádzajúcich svoje dane a odvody. Navyše o dve percentá viac, ako odvádzajú všetci ostatní, lebo ľudia z kultúry až doteraz odvádzali aj dve percentá povinné navyše do štátnych fondov.
Kultúrny a kreatívny priemysel je charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické, kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie k zamestnanosti mladých ľudí a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.
Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii päť miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.
Poďme ale domov. Kultúrny a kreatívny priemysel na Slovensku generuje do štátneho rozpočtu 1,7 % HDP, čo je reálne ročný rozpočet ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tomto priemyselnom odvetví je aktuálne zamestnaných okolo 200-tisíc ľudí. Značná časť tohto priemyslu už od marca neprodukuje skoro nič a rovnaké skoro nič nateká do štátneho rozpočtu. Koronakríza zasiahla odvetvie najviac zo všetkých. Väčšina z ľudí pracujúcich v kultúrnom priemysle už stojí sedem mesiacov. Prví zatvorení, poslední otvorení. Taký je ich osud. Osud ľudí, ktorí majú deti, starých rodičov, ťažko choré manželky, hypotéky, pôžičky, musia platiť nájomné, elektriku, plyn i odvody. A ja sa pýtam z čoho.
Mnohí občania – a, áno, aj niektorí z vás – ich posielajú vykladať tovar do Lidla či k pásu. A možno by mali, lebo mnohí určite zarobia viac ako v kultúre. Veď kto by veril, že taký herec niekde v Spišskej Novej Vsi má na výplatu 680 eur čistého? Lenže nezdá sa vám, že štátnej kase by viac pomohli, keby sa vrátili k svojej práci? Keď ich teraz nepodržíme, nielenže tu budeme mať plno ľudí na pracákoch, ale bude veľmi ťažké a hlavne zdĺhavé toto priemyselné odvetvie znovu naštartovať a dostať do predpandemickej kondície. A tie peniaze nám budú chýbať viac, ako si myslíte.
Vráťme sa k číslam. Kultúrny a kreatívny priemysel patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia vo svete. O jeho významnom podieli na svetovom hospodárstve informovala 5. decembra 2015 Parížska konferencia, kde bol prezentovaný historicky prvý prieskum mapujúci dopad kultúrneho a kreatívneho priemyslu na svetové hospodárstvo. Konferenciu usporiadala Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov, čo je najväčšia sieť autorských spoločností, respektíve organizácií kolektívnej správy práv a ktorá združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje štyri milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umeleckých odvetví. Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Kultúrny a kreatívny priemysel s tržbami vo výške 2 bil. 250 mld. amerických dolárov tvorí 3 % svetového HDP, vďaka čomu patrí s počtom 29,5 mil. vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov. Je to jedno percento aktívnej populácie sveta.
Komplexná štúdia spoločnosti éra kultúry analyzuje až 11 odvetví. Ak si vezmeme kultúrny a kreatívny priemysel naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom, v každom svetovom regióne má kultúrny a kreatívny priemysel svoju silu a vplyv.
Ja si vezmem do hľadáčika len Európu. Pre postavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je to postačujúce. V Európe predstavuje tento priemysel 32 % celosvetových tržieb z kultúrno-kreatívneho priemyslu. Tvorí 26 % pracovných miest v kultúrnej ekonomike. Základom je silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia a veľká koncentrácia tvorcov. Podľa štúdie z roku 2017 kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii s obratom 535,9 mld. eur a so 7 mil. pracovných miest je porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel či sektor telekomunikácií. Toto sú fakty, ktoré vo svojej práci Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti uvádza autorka Mária Kačírková z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Vážení kolegovia, my sa tu naozaj nebavíme o fazuľkách. Bavíme sa o celosvetovo najdynamickejšie sa rozvíjajúcom priemysle, ktorý sme kvôli epidémii korony zastavili a ktorý potrebujeme opäť rozhýbať. Budem rada, ak si tento fakt osvojí nielen celá vláda, celý parlament, ale všetci obyvatelia Slovenska, ktorí až dosiaľ mali umelcov a kreatívcov za šašov a darmožráčov. Myslím, že sme ako celok mentálne pokročili tak dopredu, aby sme si definitívne uvedomili, aké miesto tomuto silnému priemyslu reálne prislúcha. Zatiaľ za Európou pokrivkávame, ale verím, že do konca volebného obdobia spravíme obrovský krok vpred. Ale teraz, teraz potrebujeme kultúre a kreatíve pomôcť. Aby ľudia z tohto segmentu potom mohli pomôcť tejto krajine. Tak ja vás veľmi zdvorilo prosím o to, aby ste za oba zákony zahlasovali.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
