Dámy a páni, ja prídem, ja prejdem k takým racionálnym veciam, ktoré sú spojené s touto krízou, ktorá je na Ukrajine. Inak musím povedať, že sa mi strašne páči, ako všetci zo SMER-u citujú pápeža, zatiaľ ešte nikto nespomenul Ratzingera, tak možno niekedy ešte k tomu príde.
Keď sa bavíme o Bielorusku, ja chcem len povedať jednu vec. Sú ľudia dobrí a zlí. Nie sú to ľudia, že Bielorusi sú všetci zlí, Rusi sú všetci zlí, Ukrajinci sú...
Dámy a páni, ja prídem, ja prejdem k takým racionálnym veciam, ktoré sú spojené s touto krízou, ktorá je na Ukrajine. Inak musím povedať, že sa mi strašne páči, ako všetci zo SMER-u citujú pápeža, zatiaľ ešte nikto nespomenul Ratzingera, tak možno niekedy ešte k tomu príde.
Keď sa bavíme o Bielorusku, ja chcem len povedať jednu vec. Sú ľudia dobrí a zlí. Nie sú to ľudia, že Bielorusi sú všetci zlí, Rusi sú všetci zlí, Ukrajinci sú všetci zlí, nie, nie je to tak. Ja som... nie je teda dobre, aby sme ich hádzali všetkých do jedného vreca. Ja som s mojimi asistentkami viedla najväčšiu humanitárnu zbierku na Slovensku. Doteraz ešte funguje. Do tohto dňa sme vyviezli na Ukrajinu 300 ton pomoci, 300 ton. A na Slovensku ďalšiu stovku. Medzi mojimi dobrovoľníkmi boli Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci, Indovia, Američania, Španieli, Portugalci. Tí Bielorusi, a musím spomenúť jedného z nich, Mikitu, to je chlapec, ktorý odišiel s Cichanovskou, jeho brat proti protestom v Bielorusku sedí v base, tak tento chalan tam maká dodnes, dodnes. Od začiatku vojny podnes. Takže len aby sme rozlišovali medzi dobrými ľuďmi a zlými ľuďmi.
A ešte upozorňujem na to, že v ukrajinskej armáde operujú tri bieloruské pluky Bielorusov, ktorí sa pridali na ukrajinskú stranu. Tak len, aby, aby, aby bolo jasno.
Strašne sa mi páči, že tuto kolegovia, ktorí tu, samozrejme, ani nie sú, lebo ich to nezaujíma, že presne tí sa vyjadrujú, vyjadrujú k ukrajinskej vojne a vyjadrujú sa k Rusom, ktorí ani netušia, že Kandinskij nie je atómový fyzik, že Čechov nie je traktorista a Piotr Iľjič Čajkovskij nie je pravé krídlo CSKA Moskva. Takže presne títo sa vyjadrujú, vyjadrujú k Rusom, a teda katastrofa čistá.
Chcem povedať jednu vec. To, že nepotrebujú zbrane Ukrajinci, je absolútna lož. Lebo úprimne, dámskymi vložkami a detskými plienkami tých Rusov asi neporazia. Takže to, že potrebujú zbrane, jednoducho je preto, že potrebujú, že chcú svoj mier. To, ale čo momentálne potrebujú najviac, vám tiež viem povedať. Fólie na okná, lebo zasklievať sa tam najbližší rok asi nebude, ale všetky nemocnice majú vytlčené okná, takže potrebujú fólie na okná. Lekári, ktorí operujú v zákopoch, potrebujú nepriestrelné vesty, lebo za bežných okolností ich nemali vo svojom vybavení, to potrebujú. Potrebujú nepriestrelné vesty, lebo sa stávajú terčom. A to, čo potrebujú, napríklad truhly, potrebujú strašne veľa truhiel. Takže toto je to, čo Ukrajinci potrebujú.
Ďalšia vec, na Ukrajine už začala humanitárna kríza. Došli potraviny, došli lieky, došiel obväzový materiál. Na Zakarpatskej Ukrajine aktuálne okrem ľudí, ktorí tam riadne bývajú, normálne bývajú, je vyše milióna ľudí, ktorí sa tam stiahli z oblastí Mariupolu, Donbasu, zhora od Kyjeva, a týchto milión ľudí funguje tak, že na obed dnes dostávajú jedny BB keksy. Upozorňujem aj na to, že v celej Ukrajine nie je pitná voda. Oni nikdy pitnú vodu nemali, vždy si nosili vodu vo fľašiach a to, čo im tečie doma alebo tieklo im doma, nie je voda pitná. To je voda iba úžitková. Takže im chýba voda. Toto úprimne nie je moja prvá vojna, na ktorej sa snažím pomôcť tým, ktorých, ktorí sú v tej druhej strane, v tej, ktorá je utláčaná. A nehovorím iba o vojne, ktorá môže byť so zbraňami, je aj vojna bez zbraní, spomeniem napríklad Srí Lanku a tsunami a tam, môžem vám povedať, že keď sme tam prišli, tak to nevyzeralo inak ako na Ukrajine.
Ale ja by som strašne rada vysvetlila, ako funguje humanitárna pomoc pre zasiahnutú stranu. Vždy to funguje tak, že tie, ten, tie prvé týždne, v podstate prvý mesiac je veľký boom, všetci všetko nosia, všetci sa snažia pomôcť, čo je absolútne perfektné. Lenže presne vtedy nikto neuvažuje nad tým, že tú pomoc treba rozložiť a jednoducho už po tom mesiaci zhruba začína tá krivka klesať, až úplne opadne. To sa stalo aj teraz na Slovensku a je to prirodzená vec, musím povedať, a ja by som napríklad veľmi rada z tohto miesta poprosila momentálne všetky firmy, obchodné spoločnosti a bohaté developerské partie, spravte niečo ľudské. Aspoň raz, prosím vás, spravte niečo ľudské a pomôžte nám pomôcť ľuďom z Ukrajiny, pretože potrebujú jesť. Potrebujú jedlo.
Chcela by som povedať kolegovi Tarabovi, že ja sa za túto va... túto vládu určite nehanbím. Ja som na ňu hrdá. A keby chcel vedieť, za koho sa hanbím, tak ja sa hanbím za všetkých tých kotlebovcov, ktorí včera ostentatívne opustili sálu počas prejavu ukrajinského prezidenta. Nie nejakého Jožka z Hornej Dolnej, ale počas prejavu ukrajinského prezidenta. Za toto sa ja hanbím. Za toto. (Reakcia spravodajcu.) Dnes, prepáč.
Keď včera na Slavíne aktivisti čítali mená padlých ukrajinských vojakov už od prvých bojov o Donbas, viete, čo kričal dav s ruskými vlajkami a s Harabinom na čele? Málo, málo, málo mŕtvych Ukrajincov. Toto kričal ten odporný dav, ja už ani neviem, ako to nazvať, aby som nenadávala, ale pokúsim sa nenadávať. Sem to s tou ich rétorikou dosiahol, dohnali kolegovia Mazurek, Fico, Taraba, proste všetci. Sem to dohnali. Málo ruskej krvi. Málo zabitých Ukrajincov. Ale ani raz som to nepočula napríklad na námestí SNP z úst tých liberálnych slniečkarov, ani raz nezakričali, že chcú viac ruskej krvi, ani raz.
Prosím vás, vojna je katastrofa, nech je kdekoľvek, nech je kdekoľvek. Vytĺkať na nej politické body je pre mňa na zvracanie, na zvracanie. To, čo sa tu deje, je úplne nonsens. Ľudia, ktorí vykrikujú, že netreba pomôcť, potom ľudia, ktorí tvrdia, že no, my pomáhame. Ako pomáhame? V živote nedoniesli napríklad do tých potentených zbierok ani jedny detské plienky, ale, pch, neuveriteľné.
Ja chcem z tohto miesta ešte zároveň poďakovať mojim kolegom poslancom, ktorí prišli pomôcť na zbierku. Videli, že tam naozaj pomoc treba, a ďakujem aj Jurajovi, ďakujem Anke Andrejuvovej, Rišovi Nemcovi. Marek Šefčík nám bol v noci pomáhať vykladať kamión. Ďakujem Gáborovi Grendelovi, Jožovi Pročkovi a naozaj všetkým ďakujem za to, že neurobili to, že nevykrikovali iba z lavíc, ale reálne prišli, pridali sa k dielu a naozaj sa navláčili. Aj Dominikovi Drdulovi, ktorý na vozíčku prišiel pomáhať a naozaj mal prácu na celý deň. Na celý deň.
Takto si ja predstavujem človečenstvo, takto si ja predstavujem ľudskosť. Takto to má vyzerať. A nie vykrikovať na Slavíne, že málo, málo, málo zabitých ukrajinských vojakov. Kam sme sa to, do prčíc, dostali?! Ja pevne verím, že skončíme s týmto tu a začneme uvažovať reálne, logicky a hlavne, hlavne, prosím vás, ľudsky. A hovorím to týmto prázdnym laviciam, lebo ich to absolútne nezaujíma! Oni majú v prdeli nejakú krajinu! Je mi na zvracanie, fakt, z tohto, čo sa tu deje.
Ďakujem, to je celé.
Skryt prepis