Videokanál poslanca

Pán poslanec Kočiš, mali ste v jednom momente kus pravdy, zdravý rozum, na ten treba apelovať. Tak ten zdravý rozum bolo apelovať na Putina, ktorý nás presviedčal, že robí len cvičenie pri hraniciach a že správy o útoku sú fámy CIA. Za týždeň zaútočil. Každá vojna má svojho pôvodcu. Rozhodne ma nikto nepresvedčí, že Ukrajina napadla Ruskú federáciu. Tak ako ma nik nepresvedčí, ani Hitler, že ten útok na vysielačku v Gleiwitz bol útok poľských agresorov. Nie, to bol jeho útok. A všetko, čo si Nemci, civilisti i vojaci odskákali, zamrznutí pri Stalingrade a mŕtvi v Drážďanoch a v Hamburgu bol dôsledok toho, že tú vojnu niekto začal. Hanebný morálny relativizmus, ktorý napadnutého dáva do rovnakej polohy ako agresora, je cesta do pekla. A na to ma, ani apelovaním na môj vek, ani na nič iné nedostanete. Ja proste sa domnievam, že zlu sa má čeliť. Zlu sa má čeliť i za cenu rizík a obetí. Apropo, jadrová veľmoc, Ukrajina bola jadrová veľmoc, ale po dohode odovzdala svoje jadrové zbrane Ruskej federácii s tým, že Ruská federácia sa stala garantom teritoriálnej integrity Ukrajiny. Tak ako Hitler garantoval zvyšok Československa. Aj nacisti, aj zločinec v Kremli sa zachovali úplne rovnako. Pošliapali vlastný sľub.

Len kvôli poriadku by som rád ujasnil jednu vec. Veľmi často, takmer vždy je na začiatku akejkoľvek vojny niekto, kto ju začne. A to, čo vy tu predvádzate, je čistý morálny relativizmus. Pre vás je teda úplne jedno a rovnocenní sú tí, ktorí sa bránia a potom chcú poraziť nepriateľa, a tí, ten nepriateľ, ktorý tú vojnu začal. Inými slovami, dopúšťali sa hanebností tí, ktorí porazili hitlerovské Nemecko, pretože to stálo, samozrejme, obete i mužov, i žien, i detí, ale je to úplne rovnocenné, či to robila Červená armáda a spojenci, alebo to robil Wehrmacht a Division das Reich. Tak to je vrchol, čo predvádzate.
Inými slovami, vy si predstavujete, že vojna je vtedy spravodlivá, keď v nej nie sú žiadne obete, lenže problém je, že tá vojna vždy nejako začne. A to Srbsko, ktoré sa chcelo udržať ako vládnuca zložka krajiny, začalo s bombardovaním Slovinska. Moji slovinskí parlamentní priatelia mi ukázali miesto, kde dopadli prvé juhoslávske bomby na územie Slovinska. A vy si ako predstavujete porážku Hitlerovho Nemecka? Presviedčaním? Nebombardovaním? Neostreľovaním delostreleckým? Čím? Prehováraním a spevom? Vy tvrdí muži, ktorí pochodovali v čiernych uniformách pohrobkov gardy, vy budete hovoriť niečo o obetiach vo vojne? To ako si ako predstavujete, že sa vedie vojna?
Ešte raz. Tých obetí bolo 528, 60 % z nich pochádza z územia Kosova. Teda a zabu... iste, možno to neviete, lebo ste sa buď o to nikdy nezaujímali, len to používate ako demagogickú propagandu, Miloševičov režim štval ľudí na mosty, lebo si týmto živým ľudským štítom myslel, že zabráni bombardovaniu tých mostov, ktoré, samozrejme, mali ako všetky mosty vrátane Kerčského strategický význam. Nahnal tam tých ľudí, sfanatizovaných, veriacich, možno aj od strachu tam idúcich a povedal im, že tým sa tomu zabráni. No nezabránilo sa možno, ale ešte raz, hovoriť o tom, že vojna proti hitlerovskej ríši sa dala vyhrať presviedčaním, to môžu len takí hlupáci, ako ste vy.
To znamená, ja som nepovedal, že si ženy a deti, to z toho robíte vy, ja som povedal, že Srbsko, ktoré začalo tú vojnu proti všem. Doslova. Potom nutne muselo strpieť obete, to je úplne logické a jednoznačné. Povedzme si otvorene. Slovensko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom, ak vám to neuniklo. Spojené štáty v Slovensku nie, sa nezačali vyhlasovaním vojny. A potom sa štátne spojenecké letectvo rozhodlo, že vybaví jednu z možných dodávateľských inštitúcii pohonných hmôt pre Wehrmacht, Apolo, čiže Apolku v Bratislave. A v rámci toho bombardovalo tú Apolku a trafilo i národné múzeum. To mi chcete povedať, že si Slovenský štát a jeho nacistická vláda nezaslúžili bombardovanie Apolky? Že si nezaslúžili rafinériu v Nemeckej bombardovať? To ako si predstavujete vyhrať nad nacistami, keď ich nesmiete bombardovať, nesmiete nič, máte im spievať. Tak, prosím vás, sa zobuďte. Keď už mňa chcete poučovať o tom, že som lekár a humanista. Aj lekári a humanisti, keď čelia strašnému nepriateľovi, tak nutne musia počítať s tým, že budú možno oni obete, ale rozhodne ten boj prináša obete aj na strane agresora. Takže toľko raz a navždy na tému, kto si čo zaslúžil.
Áno, bombardovaním Kolína, Frankfurtu a toho Hamburgu, samozrejme, že to boli nosne civilné obete, lebo muži boli vo Wehrmachte. Presne. Kobercové nálety fosforovými bombami. Ale tú vojnu a to bombardovanie Londýna nezačali Angličania a nebombardovali Berlín. Naopak. Battle of Britain robil Luftwaffe proti Britom. S dovolením si vyprosujem, aby nemali Briti právo na odvetu. A keďže nemecký národ, žiaľbohu, musíme povedať, stál za Hitlerom, až kým začal prehrávať, potom to slablo. Ale kým vyhrával a kým im sľuboval lebensraum, tak za ním stál. A to potom nesie istú zodpovednosť a isté nesenie následkov. Takže ja sa k tomu už viacej vyjadrovať k týmto Mazurekovým výlevom nebudem, ale tak je to so zodpovednosťou nie žien a detí, tej krajiny, tej vlády a tej, ktorá začne vojnu. Keď horel Pearl Harbour, tak tú vojnu nezačali Američania bombardovaním Tokia a Kjóta. Ale to bez vyhlásenia napadnutie Pearl Harboru v konečnom dôsledku obsahovalo i bombu na Hirošimu a Nagasaki v konečnom zúčtovaní. Stačilo nenapadnúť Pearl Harbor. A nezačať dobýjanie celého pacifického brehu. Od Kórey až po Austráliu. Keby to nerobili, nebude Hirošima ani Nagasaki. Takže si láskavo uvedomme, že keď sa vedie vojna so smrteľným nepriateľom, tak sa nemôže odohrávať spevom. A toto farizejské vyplakávanie, poukazovanie na mňa, ja to rád strpím kvôli tejto rezolúcii, tieto sprostosti, ktoré tu počúvam, pretože som nikdy vás nepočul slovo povedať o tých ženách, ktoré bežali klusom alejou ostreľovačov pre mlieko a tam ich tí snajperi srbskí strieľali. Plakal niekto z vás nad tými, ako som uviedol 5 434? Vy mi poviete, že to je jedno, že všetko sú obete. Áno, len jedni sú obete na strane agresora a druhí sú obete na strane napadnutého. A ak toto nevidíte, tak je potom vôbec škoda s takou bandou diskutovať.

Ďakujem.
Ja som vo svojom vystúpení hovoril o troch národoch, ktoré majú komplex z toho, že chceli viac a nemajú to. A sú to, ako som uviedol, Rusko, Maďarsko a Srbsko.
K tomu môjmu výroku o bombardovaní a obetiach. Takže len kvôli poriadku. Human Rights Watch odhaduje počet obetí civilných bombardovania Srbska na 489 až 528. Srbi sami udávajú 1 200. Len kvôli poriadku. To bombardovanie trvalo dva mesiace a dvadsať dní. Obliehanie Sarajeva trvalo tri roky a jedenásť mesiacov. A proti tým 489 či 528 malo 5 434 civilných obetí, čo bolo dielo srbskej armády, ktorá ich strieľala ako zajace. Ale i ostreľovačov, všetko je na webe. A v srbskej Srebrenici, o ktorej prehlásil Ratko Mladič: "Som tu v srbskej Srebrenici a dávam ju srbskému národu ako dar," zavraždili srbskí vojaci 8 372. A keď mi niekto toto povie, tak ja vám poviem jedno, nenapadlo by ma kritizovať Červenú armádu, že rozstrieľala delostrelectvom zvyšky Berlína, hoci tam boli výlučne ženy, deti a starci, muži bojovali. Ale nebol to zločin v tomto prípade zo strany srbskej armády, takže si uvedomme, čo s čím porovnávame a ako bolo obetí na jednej strane a ako na druhej, keď tu začnete vyťahovať, čo si kto zaslúžil.
Nemci len v Hamburgu mali 70-tisíc obetí za noc, ale tú vojnu začali.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, Ondro, za to, čo si povedal. Dovolím si z toho vybrať len pár vecí, ktoré sú hodné ďalšej zmienky. Referendá sú na podmanených územiach štandardným vybavením repertoáru agresorov a diktátorov. Keď Adolf Hitler obsadil Rakúsko v marci 1938 a privtelil ho ako Ostmark do Veľkonemeckej ríše, tak usporiadal po istom čase referendum pod sloganom "Dem Führer dein ja". Vodcovi tvoje áno. Áno, dal si trochu načas v porovnaní s Putinom a aj tých percent si tam nenapísal toľko. Ale robiť referendum pod hlavňami pušiek gestapa je pomerne neriziková vec.
Putin usporiadal referendum na Kryme. Urobil ho bleskovo a mohol sa pochváliť vysoko nad 90-percentným výsledkom. Jak keby ich jedna mater mala. Keď si prečítame vyjadrenia ruských ideológov na adresu ukrajinského národa, ukrajinskej krajiny, tak je desivá zhoda medzi koncepciou Ostlandu a zabraného lebensraumu, kde presne to isté hovorili o podľuďoch o neexistujúcich, o necivilizovaných, ktorým budú Nemci vládnuť, pretože to nie je žiadna spoločnosť, ktorá má nejaké práva. Akoby ich cez kopirák písali.
A ešte úplne stručne. Neviem, či by nemal kolega Blaha presvedčiť Fica, aby sa neklaňal SNP. Lebo keby nebolo SNP, nebolo by Kľaku, Ostrého Grúňa, Kališťa ani... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. No v momente, keď pán poslanec Blaha otvoril ústa, otvorila sa zároveň žumpa. A k tomu chcem povedať len toľko, že ak on hovorí a jeho strana dokonca chcela zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Tak to, čo tu predvádza SMER a jeho hlásna trúba, poskok Putina, Ľuboš Blaha, je čisté mníchovanstvo v krištalickej podobe. Ustúpte, dajte, pustite, bude pokoj, vzdajte sa, nechajte to tak. To je mníchovanstvo. Takýto ako Blaha sedeli za rokovacím stolom v Mníchove. A jedna drobná poznámka trošku dozadu.
Hallstein nikdy nebol člen NSDAP. Všetko je na webe, pán poslanec Mizík, nielen púšťať mi tu reproduktory do ucha pred rokom.
A k tomu poslednému. Komunisti ma nechali vyštudovať. No komunisti nechali zrejme vyštudovať kde koho, pretože ten dobytok červený potreboval niekoho, kto bude liečiť robotnícku triedu a pracujúcu inteligenciu a družstevníkom. Jednoducho potrebovali lekárov napríklad tiež. To znamená, to nebolo nijaké gesto, tých 10 % vládnucich grázlov neuživilo 90 % ľudí. Naopak, tých 90 % ľudí živilo tých 10 % komunistických grázlov. Toľkoto teda na tému, kto ma nechal a za čo vyštudovať. Študoval som za dane svojich rodičov. A liečil som desiatky rokov pacientov a vychovával generácie medikov v odbore dermatovenerológia. Na rozdiel od povaľačstva, ktoré predvádzate vy v Akadémii vied s tým, čo produkujete.

Tento festival ačohentizmu, už mu chýbalo len vyvrcholenie o lynčovaní černochov a imperialistov z Wall Street-u. Pokiaľ ma tu bude poučovať Putinov poskok Blaha o tom, že bol Walter Scheel, bojoval v druhej svetovej vojne, tam bojovali milióny Nemcov, tak ako bojovali Slováci, ako bojovali iné národy. To nie je kvalifikácia nacistu. A apropo, keby si nesedel na ušoch, tak by počul, že hovorím o agentovi KGB a gestapa na prezidentskom a s tým teda Walter Scheel nič spoločné nemal.
Je ináč výborné, keď sa v krajine, ktorá je skorumpovaná a ktorej výkvet korupcie predviedla počas svojho štyriročného bašovania ĽSNS v Bystrici, hovorí o skorumpovanej Ukrajine. My sme skutočne tá posledná krajina, ktorá môže hovoriť o korupcii. A je výborné hovoriť o Benderovi, keď máme Tisove ulice a hovoriť o Banderových uliciach. Tak sa ako, chlapci, zobuďte, za čím stojíte a koho bránite, keď si dovolíte poukázať na Benderu, Banderu.
Chcem teda povedať, že tento festival hlúpostí vrcholil vetou kolegu Urbana o tom, že vojna sa nemôže dobojovať bojovaním. To sme mohli si povedať v ´45 a nechať Hitlera tak, však nech vládne, nebude s ním predsa bojovať až do kapitulácie, kto to kedy videl bojovať až do kapitulácie? Aj Waterloo bol omyl. Všetko bolo omyl. Vojny sa nikdy nedobojujú. To ste na tú múdrosť došli v nejakom zvláštnom stave ducha alebo to máte normálne bez bolesti tieto stavy, keď ma budete poúčať o tom, ako sa vojny nedobojujú do konca. Sa zobuďte!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, začal by som takým pekným jarným modrooblohovým, trošku chladným, ale slnečným dňom, ktorý som 31. marca roku 2019 strávil ako pozorovateľ prezidentských volieb v Ukrajinskej republike ako člen pozorovateľskej misie organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, jej parlamentného zhromaždenia, keď nás pridelenie pozorovacej zóny spolu s mojím cteným kolegom sirom Johnom Withingdalom, toho času vedúcim britskej delegácie v parlamentnom zhromaždení OBSE, v tento jarný deň poslalo do mesta Buča. Mali sme svojich 12 okrskov, ktoré sme postupne absolvovali a bolo radostné vidieť to, čo sme na tých okrskoch zažívali. Neviem, ako je to v mnohých iných krajinách, ale predovšetkým v postsovietskom svete sú volebné komisie predovšetkým v rukách žien. Zvyčajný pomer je deväť členiek a dvaja členovia. Atmosféra, ktorá panovala na okrskoch, ktoré sme navštívili, bol radostná a nádejná. Tak ako bol pekný, studený, jarný slnečný deň. Takmer na každom okrsku prišla predsedkyňa komisie a spýtala sa, či sa s nami môže sfotografovať. Potom sa to už stalo takým pravidlom, že som ctenému kolegovi povedal, Johny, máme zase fototermín. Ja som mal na rozdiel od neho tú výhodu, že hovorím pomerne plynne rusky a ruština je tam tak ako ukrajinčina bežne dorozumievací jazyk. Nepochybne bola. Pochybujem, či dnes bude. Ale odchádzali sme z tejto pozorovateľskej misie s dobrým pocitom.
Ja som za roky, od roku 1999, keď som absolvoval prvé pozorovateľské misie, absolvoval viac než dve desiatky týchto misií, ale málokedy to bolo tak príjemné a pozitívne. Na Ukrajine som bol nakoniec v tom roku trikrát. Na druhom kole prezidentských volieb v apríli a potom ešte raz na parlamentných voľbách. Odjakživa som si vyberal ako pozorovateľské misie tie, ktoré sa nás viacej týkajú. A nepochybne krajina, s ktorou hraničíme, sa nás veľmi týka. A týkala sa nás i v mierových časoch. Týkala sa nás od Maidanu a týkala sa nás ako krajina, ktorá je nielen blízkym ale aj nádejným európskym susedom. To, čo sa dialo potom, po ruskej agresii, ktorej prvé výročie sa blíži, mohlo Ukrajincom pripomenúť dve strašné udalosti z ostatných sto rokov. Boľševikmi organizovaný a cielený genocidálny hladomor a vyčíňanie nacistickej hordy. Človek by sa domnieval, že v 21. storočí sa Ukrajinci nemusia báť takýchto vecí, ale tie veci prišli. A povedzme si otvorene, je dobré, keď demokracia a civilizovaný svet pozerá a počúva a číta, kto čo píše a hovorí. Keď Adolf Hitler napísal Mein Kampf, bolo zrejmé mnoho vecí, ktoré v prípade, že sa tento človek dostane k moci, môžu nasledovať. A my, ktorí sme si svoje pod bratmi z komunistickej ríše zla zažili, sme sa mali vážne prebrať a zamyslieť, keď agent KGB, dôstojník KGB, kremeľský dnešný Hitler povedal pred rokmi, že rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia tragédia 20. storočia.
Tento výrok mal byť budíčkom. Rozpad ríše zla ako tragédia je neuveriteľný výrok pre tých, ktorí tu ríšu zla zažili na vlastnej koži a mal by byť aj pre tých, ktorí o nej dosť vedeli. Predstava, že by akýkoľvek nemecký štátnik povedal, tak ako to povedal Putin, že porážka Tretej ríše bola najväčšou tragédiou 20. storočia, by skončil buď na psychiatrii, alebo vo väzení. Toto bolo možné, pretože v tej krajine si zvolili za prezidenta opakovane, čím ďalej menej štandardne a úplne totalitne nakoniec, dôstojníka zločineckej organizácie, ktorej história je presne tak rovnako temná, ako je temná história gestapa. Predstava, že by dôstojník gestapa to dotiahol do prezidentského paláca v Nemecku, je nepredstaviteľná.
Ja som mal taký zvláštny príbeh, že som sa zúčastnil prvých Putinových volieb, keď sa prvýkrát stal pred mnohými rokmi vládcom ríše zla a bol som pozorovateľom i pri zatiaľ ostatných Putinových voľbách. Tie prvé sa veľmi približne dali považovať za pomerne normálne, tie ostatné boli čistá fraška, asi tak ako boli voľby za komunizmu v Československu, dnes na Kube alebo Severnej Kórei. Ale každopádne ten výrok o rozpade impéria je príznačný pre dedičov zlatej horby. Je príznačný pre tých, ktorí sa nikdy nedokážu zmieriť s Trianonom a boli príznačné i pre toho zločinca, ktorý zomrel vo väznici v Háagu, ktorý sa nevedel zmieriť s tým, že nebude veľké Srbsko. Títo ľudia založili to, čo robia na zvrhlých predstavách, v ktorých sa rozhodli rozhodovať o právach a slobodách iných, čo je absolútne nehorázne. Predstava, že bude niekto rozhodovať o tom, čo smie, ale nesmie 40 mil. Ukrajincov, bola presne taká, ako bola predstava o tom, či sme byť v Československu demokracia, ktorú poriešili ľudia z Putinovho chovu v roku 1968.
Obľúbená rozprávka, prečo bolo treba dopustiť sa krvavej agresie, je pocit ohrozenia, pričom žiadna krajina NATO nikdy nenapadla ani Sovietsky zväz, ani Rusko. Naopak táto krajina agresívnou vojnou napadla Fínsko v roku 1939 presne z rovnakých dôvodov ako dnes Ukrajinu. Chcela si posunúť hranice, starý známy vtip. S kým hraničí Sovietsky zväz? S kým chce. Fíni odolávali, ukázali úbohosť generality Červenej armády vyvraždenej Stalinom krátko predtým, znamenali koniec geroja Vorošilova, ktorý sa stal už len čistou bábkou dekoratívnou, ale hlavne odkrojili si nakoniec ostrovy v Peterburskej zóne a odkrojili si Karévy, áno. Toto bol prípad Fínska. Keď sa potom páni bratia vo viere, v dobré úmysly Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Michajlovič Molotov dohodli v tajnom dodatku, že v zastúpení svojich šéfov a kamarátov Hitlera so Stalinom podelia Poľsko, tak to bola ďalšia ukážka slovanskej vzájomnosti a bratstva. A potom to šlo rad za radom, Maďarsko ´56, Berlínske ulice ´53, Československo ´68, takmer žiaden sused už v ríši zla bol konfrontovaný s brutálnou silou a keď sa Ruská federácia tvárila ako štandardný štát, tak si to stihla hrdinsky rozdať s Gruzínskom i s Moldavskom.
Inými slovami, oni sa boja a pre istotu útočia na všetkých navôkol. Keď dnes v rámci boja za mier počúvam zvrhlých mierotvorcov, ktorí hovoria o tom, že dodávanie zbraní na Ukrajinu znamená predlžovanie vojny a zvyšovanie obetí, napadá ma, kde boli ľudia z ich chovu a s ich morálkou, ktorí mali zakričať na Spojené štáty a na Britániu, aby nedodávali Červenej armáde zbrane, nákladné autá, benzín, jedlo, všetko to, čo prúdilo konvojmi do Murmanska, pretože keď Wehrmacht zvíťazí, predsa nebudú padať ďalší červenoarmejci, stačilo aby sa tak ako dnes sa potom volá, posadili za stôl bývalí verní kamaráti Stalin s Hitlerom, prípadne zastúpení Molotovom a Ribbentropom a s Wehrmachtom pod Moskvou sa dohodli, koľko lebensraumu dostane ríša a koľko nechajú Stalinovi. To je presná historická paralela, ale títo demokrati podporovali padanie ďalších a ďalších červenoarmejcov, lebo, samozrejme, keby nebolo tejto podpory, tak ríša červená, boľševická, prehrá. Tak je to s dnešnými mierotvorcami, a tak je to aj o debate s tým, že tu majú sa konať schôdze na tému migy na Ukrajinu.
Predchádzajúce vlády mierotvorcov, podotýkam, samozrejme, doviedli našu krajinu z hľadiska leteckej obranyschopnosti do situácie, že sme si vyškemrali letecké krytie českým a maďarským letectvom. Tak sme gazdovali s tými super Migmi, do takého stavu ich doviedli a teraz budú volať po mimoriadnych schôdzach vo veci odovzdávania kovošrotu. Áno, kovošrot je istý prvok v histórii neskoršieho prevádzkovateľa, chartrovej leteckej linky R. Kaliňák, ale tento kovošrot považovať za nosnú tému obranyschopnosti Slovenska môžu len úplne bezcharakterní gauneri a, samozrejme, o to viac ešte agenti zločinca z Kremľa, lebo to, čo predvádzajú a to, čo navrhujú Ukrajine, toho sa vzdať, to pustiť a s týmto sa zmieriť, to je jasný tieň Aloisa Indru, Vasiľa Biľaka a iných sviní pripravených vždy ku kolaborácii so zlom.
Takže účastníci mierových pochodov sú len, to sú dve alternatívy, sprostí alebo bezcharakterní. Tí, ktorí ich v tom podporujú, nie sú sprostí, ti sú nosne a výlučne bezcharakterní. Dotknem sa, keďže zahraničnopolitické rozpravy sú vzácnosťou v tomto parlamente, ešte jedného súčasne aktuálneho aspektu prístupu k teroristickému režimu, účasť športovcov na mierovej prehliadke športového súťaženia. Dnes sa z toho robí nosná a vážna téma bojovníkov za práva športovcov zúčastniť sa volieb. A vyvoláva sa duch našej neúčasti v Los Angeles, podotýkam, že rozhodne nás nikto z tých čo sa zúčastnili, nemasakroval v roku ´84. A pokiaľ ide o samotnú tradíciu neúčasti agresívnych zločineckých režimov a uznám, nie každý musí byť olympijský historik amatér ako som ja, o ktorom pred rokmi na vedeckej rade univerzity prehlásil môj ctený kolega Ján Grexa vedúci Katedry športovej histórie FTVŠ, že ak by chcel jedného človeka, ktorému môže od zajtra zveriť katedru, tak som to ja, hoci som len dermatológ, ale každopádne môžem tuná pre všetkých pár, ktorí tu sedíte, povedať, že keď Nemecko podpísalo v Compiegne dohodu, tak čakali nemeckí športovci desať rokov, kým dostali pozvanie na olympijské hry, desať rokov mali úložnú dobu. A keď v Karlshorste podpísal neskôr po zásluhe popravený maršál Keitel kapituláciu, tak čakali nemeckí športovci sedem rokov, aby mohli prísť pod päť kruhov. Sprosté reči o práve športovcov s písmenom Z na tričkách, môžete rozprávať len hlupákom z vášho chovu.
Sú to ľudia, ktorí si tým Z-tkom na seba nalepujú punc agresora, vraha a zločinca takého, ako boli tí, ktorí zabíjali v Buči ľudí, keď im predtým zviazali drôtom ruky. Apropo zväzovanie rúk za chrbtom drôtom, tento humánny, slovanský, hordový prístup zažili veľmi krátko. Tisíce tých, ktorých imperiálny režim z Kremľa strieľal v Katyni a na iných miestach. Zdrôtovať ruky a rana do zátylku. Takže keď ide o bojové tradície, rozdiel je malý. A ako som povedal, pre tieto obete z Buče, ktorých sú dnes plné hroby, neexistuje rozdiel medzi zločincami z Wehrmachtu a z tzv. dočisťovacích oddielov Tretej ríše. Rovnakí sú páchatelia jedni aj druhí. A to musíme mať na pamäti, keď budeme hlasovať o tom, že Ruská federácia je teroristický štát. Pretože nikto na svete by asi nespochybnil, aby takéto označenie dostala Tretia ríša. Keď horeli, keď horeli Coventry, Londýn a Rotterdam, keď sa strieľali lidickí muži, keď sa plynovali obete a keď Edelweiss s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy tiahol partizánskymi obcami a vypaľoval ich.
Je to jeden typ, jedna sorta, jeden chov. Ale nikoho by nenapadlo povedať, že napriek tomu sú celkom súci na účasť tu či tam. Ríšsky protektor Reinhard Heydrich bol nadpriemerne dobrý šermiar. Pri morálke tých, ktorí volajú po práve účasti, by sa iste pri tomto pohľade malo stať, že na olympiáde 1948 si Reinhard Heydrich zašermuje v šermiarskej súťaži olympijských hier. Lebo zrejme by sme mu sotva dokázali osobnú konkrétnu účasť na nejakej vražde. Zrejme možno nikoho v živote nezavraždil, on len reprezentoval, plnil príkazy a plnil ich dôsledne, žiaľbohu.
Takže skúsme sa pozrieť na to, čo sa deje na Ukrajine pod zorným pohľadom toho, čo by sa mohlo diať u nás. Keď pred pár dňami môj vzácny priateľ Rastislav Káčer povedal, v duchu takej tej dnešnej mainstreamovej opatrnosti niečo, na čom niečo je. Tak sa stal objektom atakov a kritiky ešte aj zo strany umiernených. Dá sa diskutovať o tom či onom. Ale jedna vec je istá, ak som tu na počiatku vymenoval predstaviteľov krajín, ktorí chceli meniť hranice a krájať svojim susedom, tak si povedzme otvorene, že viedenská arbitráž by bola iste minimom a Máraiho Košice by boli Kassa. Takže zamyslime sa na tým, ako by nám to padlo, keby sa niekto rozhodol, že si odkrojí kúsok tam a kúsok tam.
Pripusťme, že obľúbená téma, Krym bol odjakživa ruský. No Krym bol tatársky, ruský bol tak tristo rokov. Naproti tomu Komárom, Párkány a Ipolyság boli tisíc rokov súčasťou Svätoštefanskej ríše. Myslíme si, že by sme mali zraziť opätky, keď niekto povie, že toto je historicky naše, ako je Krym ich. Asi sotva, asi by sme mali námietky. A ak by vojenskou silou niekto obsadil územie viedenskej arbitráže, mali by sme zraziť opätky a v rámci šetrenia životov obrancov vlasti to veľkoryso pustiť. Čo vlastenci? Štyridsaťtisíc, ktorí podpísali, že nepôjdu bojovať. To je obraz. Keby si toto boli povedali vojaci demokratických krajín v II. svetovej vojne, tak tu dnes hajlujeme aj to len v prípade, že by sa nadľudia rozhodli, že Slovanskí podľudia na Slovensku majú právo na existenciu. Lebo celkom toto presvedčenie o Slovanoch nadľudia nemali. Takže vždy keď chceme radiť niekomu, aby sa vzdal teroristovi, agresorovi a zločincovi, tak sa zamyslíme nad tým, čo by bolo keby niekto v primeranej presile postavil nás pred takúto voľbu. Keď sa prezident Tiso pýtal ministra obrany Čatloša, čo a koľko vydržíme, keď sa dá Horthyho armáda na pochod, pokiaľ ide o zvyšok Slovenska. Povedal mu Čatloš, ktorý iste nechcel klamať svojho prezidenta, tri týždne. A Svätoštefánska ríša je v minimálne v zóne Felvidéku nadobudla svoj pôvodný obrys... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa opýtať, lebo podľa schváleného procedurálu končíme teraz.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Chcem teda povedať... Áno, že sa máme vždy zamyslieť nad biblickým: Nerobte iným, aby nerobili iní vám to, čo sa vám nepáči. A preto pri radení Ukrajine, aký postoj zaujať k teroristickému štátu, sa zamyslíme vždy nad tým, čo som teraz povedal.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja si úvodom dovolím podať stručné odôvodnenie návrhu na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stupňujúcej sa agresii Ruskej federácie na Ukrajine. Toto uznesenie nadväzuje na dve predchádzajúce uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré túto agresiu odsúdili a tieto doplnia. A to predovšetkým preto, že Ruská federácia v agresii naďalej pokračuje a stupňuje ju. Nosným bodom tohto uznesenia je označenie súčasného ruského režimu za teroristický. A to v náväznosti na toto označenie zo strany parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré k tomu vyzvalo členské štáty Rady Európy, a teda aj Slovenskú republiku, ako aj uznanie Ruskej federácie ako štátu podporujúceho terorizmus tak, ako to urobil Európsky parlament, ako to už pred nami urobili štruktúry parlamentov demokratických krajín Európskej únie. Uznesením Národná rada odsudzuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilné ciele, energetickú infraštruktúru, odsudzuje hrozby jadrovými útokmi ako aj hybridnú vojnu vedenú Ruskou federáciou aj na území Slovenskej republiky. Neuznáva tzv. referendá, ale naopak, naďalej podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, podporuje vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchané zločiny a v neposlednom rade vyjadruje vďaku všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajincom, Ukrajinkám a Ukrajine.
Toľkoto na úvod a prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Budem sa venovať na úvod trošku histórii a mierotvorstvu. Keď verní spojenci Stalin a Hitler v zastúpení Molotov a Ribbentrop začali druhú svetovú vojnu útokom na Poľsko, možno netušili, že karta sa obráti a verní bratia sa rozkmotria. Keď si tuná počúvam reči o ušetrení civilných obetí, ktoré vznikajú, samozrejme, len tým, že jedna strana vraždí tie civilné obete, ma napadá, že ako bolo múdre urobiť prímerie a zrušiť bránenie Leningradu a dohodnúť sa s veľkonemeckou ríšou povedzme na tom, pokiaľ dostane veľkonemecká ríša Rusko a odkiaľ to Rusko bude Rusko. Inými slovami, toto sú tie správne výzvy k mierotvorstvu a ja sa čudujem, iste by ste kritizovali v tom čase Sira Winstona Churchilla, nehovoriac o Američanoch, že dodávali Rusku všetky možné zbrane, benzín, žrádlo, všetko. Bolo to, samozrejme, predlžovanie krvavej vojny, pretože stačilo to zabaliť, dohodnúť sa, urobiť prímerie a bojovať za mier.
Pokiaľ ide teda o to stretnutie s veľvyslancami, viete, poviem vám to tak, oni tí veľvyslanci tu nedriemu, oni o vás vedia, oni, samozrejme, prídu, pretože ich pozve podpredseda Národnej rady, tak sa patrí prísť. Ale predstava, že nevedia, s kým sedeli za jedným stolom, je naivná. Vedia o vás všetko a nemajte o tom, čo o vás vedia, ilúzie.

Vážený pán premiér, milý Eduard, urobil si v úvode svojho vystúpenia dokonalý odpočet vlády mafie, zlodejov a gaunerov. O tom niet pochyby. O to desivejší je pohľad na súčasne preferenciami vyjadrovanú vôľu ľudu, že občania tejto krajiny hrozia, že si v demokratických voľbách zvolia tých zločincov znova. A to je dôvod, pre ktorý sme podali tento návrh.
Keď sme leteli z Kyjeva, som vyslovil nádej a vieru v tvoju jednotiacu osobu, ktorá to nemá ľahké, ale ktorá hádam vyzbrojená i tvojou kresťanskou vierou, ten boj zvládne. Pravda je, že ak tu pani prezidentka hovorila o pozitívach tejto éry, tak je pozoruhodné, že spomenula reformy v justícii, reformy v školstve, nepochybne dobré zahraničnopolitické postoje nášho ministra zahraničných vecí. Hádam aj... i to Volvo. A to ukazuje, že tu SaS zohrávala svoju úlohu. A ešte i v takom prípade, ako bola záslužná reforma Jána Budaja o národných parkoch, sa môžeš pozrieť, kto za ne nehlasoval. Takisto sa môžeš pozrieť, ako kolega Lengvarský navrhol ľudskú metódu riešenia transrodových ľudí a čo sa s ňou stalo pod tlakom tejto koalície a niektorých jedincov v nej. Žiaľbohu, nesieš za to zodpovednosť.
My sme sa pokúsili riešiť a to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)