Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda NKÚ, v prvom rade by som vás chcel pochváliť za vašu správu aj za vašu činnosť. Myslím si, že Najvyšší kontrolný úrad funguje najlepšie od svojho založenia. Boli tu doby, kedy sme si ani nevšimli, že NKÚ existuje, a som rád, že Najvyšší kontrolný úrad prešiel takýmto pekným, dá sa povedať, že až prerodom vo fungujúcu inštitúciu. Mohla by si od vás zobrať príklad napríklad aj pani komisárka pre deti; dúfam, že aj tam k takémuto prerodu na fungujúcu inštitúciu raz príde.
To, čo ma primalo k tomu, aby som dneska vystúpil, bola teda vaša správa, ktorá je veľmi, veľmi obsiahla a zaujímavá pre... a ten konkrétny príklad alebo teda konkrétna kontrola bola kontrola Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, kde som členom dozornej rady ako nominant mesta Bratislava, kde pôsobím ako komunálny poslanec, a preto mám aj teda o niečo viac informácií a na základe môjho pôsobenia v komunálnej politike, a teda aj v dozornej rade, dozornej rade BVS-ky som za tie roky nadobudol pomerne, pomerne skepsu pri správe, teda pri kontrole nakladania s verejnými zdrojmi v komunálnej politike a obzvlášť v mestských podnikoch.
Musím povedať, že považujem v tomto prípade úlohu Najvyššieho kontrolného úradu za nezastupiteľnú, lebo reálne v tomto štáte neexistuje žiadna iná entita, ktorá by normálnym spôsobom kontrolovala nakladanie s verejnými zdrojmi v samospráve a mestských podnikoch. Preto musím povedať, že ja by som bol za to, aby sme, aby sme posilnili ešte právomoci a hlavne schopnosti Najvyššieho kontrolného úradu vykonávať tento typ kontrol.
Pozeral som sa, že váš rozpočet je zhruba 13 mil. a máte asi 300 zamestnancov. Podarilo sa vám vykonať 39 kontrol za minulý rok. No ja by som bol rád, keby sme vám prostriedky aj navýšili, aby to nebolo tie ďalšie roky 39 kontrol, ale napríklad 139 kontrol, to by ma veľmi, veľmi potešilo.
A taktiež by ma potešilo, keby sa s vašimi zisteniami aj naozaj reálne narábalo a napríklad by si iniciatívne niektoré inštitúcie alebo konkrétne Úrad vlády brali vašu správu, brali vašu správu naozaj na vedomie, dávali jej vážnosť, lebo, samozrejme, sme tu síce my poslanci, je nás tu 150, ale ten náš náhľad zvrchu je, samozrejme, do určitej miery povrchný a koľko tých správ a tých rôznych činností tu máme, podstatne viacej, takže z povahy veci sa nie každej veci každý venujeme dopodrobna. A hlavne správy a teda činnosť nezávislých orgánov, ako je Najvyšší kontrolný úrad, by si zaslúžili väčšiu vážnosť, aby sme naozaj dokázali z toho aj niečo vyťažiť. Lebo ako sa hovorí, kde niet žalobcu, tam niet sudcu, takže pri niektorých tých zisteniach a pochybeniach by ten žalobca sa naozaj hodil.
No, vrátim sa k tej BVS-ke. Veľmi pekne ste napísali, že dôvodilo sa, teda keď sa stali vodárenské spoločnosti, keď boli transformované zo štátnych na municipálne, keď to tak povieme, tak sa dôvodilo tým, že práve obce sú k životu občanov a ich potrebám najbližšie. No prax ukázala, že to je síce pravda, ale, žiaľbohu, to prepojenie medzi občanmi a komunálnymi politikmi je veľmi slabé. Médiá celoslovenské sa nevenujú komunálu, pokiaľ naozaj nejde o nejakú, nejakú strašne vypuklú vec, tak komunál veľmi nepokrývajú. A keď už sú občania v tej svojej obci alebo mestskej časti informovaní, tak sú informovaní cez médiá, ktoré sú väčšinou v područí starostu. A pokiaľ máme takého povedzme že kreatívneho starostu, tak ktorý ešte veľmi kreatívne vedie aj to miestne médium, tak de facto je, sú tí občania udržiavaní v sladkej nevedomosti. A potom sa nám v komunálnej politike a na takých, a na zodpovedných miestach, kde sa narába s verejnými zdrojmi, recyklujú rôzne postavičky, ktoré tam išli robiť všetko možné a len nie správu vecí verejných, tak ako by mala byť. No toto, tomuto sme boli svedkami aj vo vodárenskej spoločnosti a takisto v podstate v každom mestskom podniku, ktorý v Bratislave máme.
Ja len, ja mám iba taký príklad, že akým spôsobom sa neskutočne rozkrádali zdroje vo vodárenskej spoločnosti. Ako všetci viete – a je to spomenuté aj v správe –, tak pred asi desiatimi, pred, v dvetisícôsmom bola taká čiastočná privatizácia de facto urobená, kedy bola založená spoločnosť Infra Services a následne polovicu získali podnikatelia, ktorí teraz po verejne známych, verejne známych teda udalostiach sa k tomu konečne dostal alebo priznal pán Kmotrík, k tej, k tomu 50-percentnému podielu v Infra Services. No a Infra Services odčerpávala z BVS-ky ročne tak 30 – 40 miliónov. Našlo sa, našli sa predraženia prakticky, 100-percentné predraženie bolo pomaličky minimálne, ktoré tam bolo.
Rád by som poukázal aspoň na jednu takú zlodejinu, ktorá úplne krásne ukazuje, ako je ten systém chorý. Ide o, ak ste náhodou niekto čítali správu hlavného kontrolóra mesta Bratislava alebo teda sledujete správy kontrolóra, tak pred pár mesiacmi bola, bolo zverejnené a prebehlo aj médiami, ako Infra Services pred približne desiatimi rokmi predalo všetky mechanizmy, ktoré používalo na opravy infraštruktúry. Bolo to zhruba 60 vozidiel a strojov, predali ich, myslím, že 6-tisíc eur, to znamená 100 eur za jeden stroj, ani nie cena šrotu. Predali to spoločnosti, ktorá vznikla krátko predtým, ktorú napriamo oslovili. Táto spoločnosť mala nulové tržby a v tom istom roku, ako uskutočnila túto výhodnú kúpu, mala zrazu tržby okolo 2,9 mil. a následne, myslím, že zanikla. No keďže Infra si predala všetko, čím mohli vykonávať tú činnosť, na ktorú boli založení, tak, samozrejme, to museli nejakým spôsobom sanovať. Sanovali to tak, že prenajali síce lízing, nové zariadenia, za ktoré zaplatili za 10 rokov približne 9 mil. eur. Ešte navyše boli takí šikovní, že prenajali si dokonca zariadenia, ktoré nakoniec zistili, že ani ich nevedia využiť, lebo jednoducho nie sú upotrebiteľné. Takže boli tam dokonca stroje, ktoré tých osem, ktoré tých osem rokov stáli na dvore a oni za ne len platili, platili nájom. A ešte plus s tými strojmi nevedeli ani omylom vykonávať to, čo vykonávali predtým s tými pôvodnými strojmi, takže na subdodávkach zaplatili za tých ďalších, za tých 10 rokov ďalších, už si to nepamätám, bolo to možno 15 miliónov. Súhrnná škoda na tejto jednej zlodejine bola tak 25 – 30 mil. eur. No a prišlo sa na to po desiatich rokoch, kedy konečne po rokoch odmietania pustila Infra Services k sebe mestského kontrolóra, kedy sa podarilo zhodou okolností, no, tak trošku ovládnuť to predstavenstvo a aj za súčinnosti minoritného akcionára tam bolo dovolené prísť hlavnému kontrolórovi a on takto po desiatich rokoch zistil, ako sa šafárilo s našimi prostriedkami. No samozrejme, tá firma, ktorá vtedy takto krásne zarobila, už je dávno ktovie kde. Predstavenstvo, ktoré tam vtedy bolo, dozorná rada už je dávno tiež preč. Nie sú ani povinní, teda aj boli pokusy hlavného kontrolóra pýtať sa, tak odpovede buď neboli žiadne, alebo boli, že nepamätám si. Úmysel nedokážete. Častokrát mnohé veci sú už aj premlčané.
Rovnako ďalšia vec, ktorá je ale teda len v rovine dohadov a tá neni nejako verejne známa, takže poviem, že počul som. Počul som napríklad o rekonštrukcii vodovodného potrubia, ktoré bolo že vraj zrekonštruované za 3 mil. eur a po pár rokoch bolo niekomu divné, že je na tom zrekonštruovanom období predsa len, na tom zrekonštruovanom potrubí predsa len nejako veľa porúch na to, že bolo rekonštruované. Tak niekto si navliekol montérky, zliezol do rúry, teda do toho kanálu, a zistil, že žiadna rekonštrukcia neprebehla a tie 3 mil. boli vyplatené asi len tak. Opäť neni ani dohľadateľné, kto to podpísal, kto to prevzal a opäť je to niečo staré iks rokov a opäť nikto nevie; ale síce, síce tam je podľa mojich informácií podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale myslím, že výsledok všetci poznáme dopredu.
No. Taktiež by som ešte asi krátko povedal k tej zmluve medzi BVS-kou a Infra Services, tzv. SLA zmluva. Tak napríklad jedna z pikošiek, tiež to už bolo zverejnené a celá tá SLA zmluva už bola zverejnená, takže už to neni predmetom tajomstva. Tak BVS-ka napríklad za správu informačného systému platila viac ako 100-tisíc eur mesačne, to znamená 1,2 mil. ročne. A keď som sa pýtal, že čo teda, v čom teda spočíva tá správa informačného systému, či vedia predložiť počet úkonov, ktoré boli vykonané napríklad za ten mesiac, tak de facto doteraz som nedostal odpoveď a som rád, že rokovaním sa napríklad táto položka z tej SLA zmluvy už vyškrtla.
No, ešte by som asi k tým miestnym médiám. Tiež som aj poslancom v Petržalke. A napríklad u nás sme mali 20 rokov pomaličky Petržalské noviny a keďže som vedel, že zmluva končí a bude sa musieť opäť predlžovať pred nejakými dvomi rokmi, tak som si vypýtal jej znenie. A až tam som zistil, z tohoto znenia, že síce vydavateľom je mestská časť, ale príjmy z inzercie inkasuje súkromná spoločnosť roky rokúce a nemá to základ v zmluve. Takže 20 rokov vlastne prichádzala, prichádzali, prichádzala mestská časť odhadom o 100- – 150-tisíc ročne a došiel na to až Cmorej, keď si vypýtal končiacu zmluvu. No, takže asi takto vyzerá, vyzerá hospodárenie alebo nakladanie s verejnými zdrojmi v samospráve. A zopakujem ešte raz, že vidím veľkú úlohu NKÚ ako jedinej inštitúcie, ktorá s týmto niečo môže robiť, a preto by som sa prihováral za to, aby sme dávali NKÚ väčšiu vážnosť.
Taktiež ma teší, že NKÚ dala odporúčania, a tiež sa prihováram za to, aby bolo upravené právne postavenie spoločností, ktoré vykonávajú činnosť vo verejnom záujme, ako napríklad BVS-ka, a týmto spôsobom bolo dané opäť trošku viacej kontroly. Taktiež je veľmi dôležité určiť povinnosť, že kto má vykonávať údržbu vodárenskej infraštruktúry. Môžem potvrdiť, že vodárenská infraštruktúra je dneska v Bratislavskom kraji v katastrofálnom stave. Ten dlh je naozaj okolo, ten investičný dlh je 550 mil. eur, z toho 270 mil. na tej infraštruktúre, na opravách a podobne.
Len aby ste mali predstavu, tak situácia je až taká zlá, že napríklad ak by sa stala taká tragédia ako v Prešove u nás v Bratislave, že by bol nejaký výbuch plynu a začal horieť 12-poschodový panelák, tak ja mám veľmi veľkú obavu, ako by to dopadlo, lebo keď prídu hasiči s tou veľkou cisternou, tak tá cisterna je prázdna za päť alebo šesť minút. A následne musíte pripojiť alebo tí hasiči sa musia pripojiť na... na... (reakcia navrhovateľa) na hydranty; ďakujem, pán predseda; na rúry, ktoré sú, ktorú sú dole v podzemných kanáloch. No a tieto sú v tak zanedbanom stave, že na väčšinu z nich sa dnes nevedia hasiči pripojiť. Dokonca je zanedbávaná aj povinnosť zakresľovať tie nové hydranty, ktoré sa stavajú, do nejakej tej mapy hydrantov alebo ako sa to volá. Takže reálne napríklad je naozaj že výrazne ohrozený, je výrazne ohrozené obyvateľstvo aj niečím takýmto. A je mi veľmi ľúto, že tak ako v mnohých veciach, aj tu sa k tomu pristupuje spôsobom, že všetci sa tvária, že to nepočuli alebo že to neni až taká priorita, až kým sa nestane nejaká katastrofa.
Tu by som ešte spomenul Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý sa tiež nachádza v správe NKÚ, kde je napríklad, kde je spomenuté, že tiež nedostatok finančných prostriedkov sa podpisuje pod aktuálny zlý technický stav a udržateľnú prevádzkyschopnosť vodných diel. No, tu máme opäť nejaký investičný dlh, o ktorý sa ale nikto nestará a opäť, ak sa stane, že nám niečo z toho vybuchne, vypadne niečo, tak zistíme, že potrebujeme investície za desiatky, za desiatky miliónov, lebo zrazu nebude splavný vodný tok, ak som to správne pochopil z tej správy, no. Tak toto je opäť ďalší z príkladov, ako sa veľmi zle staráme o majetok nás všetkých, keď je to takto pod rúškom tmy niekde, niekde v nejakom komunálnom podniku alebo v štátnom podniku, kde je tá verejná kontrola taká poslabšia.
Dobre. Asi aj všetko. Ďakujem pekne. Vyčerpal som asi to, čo som chcel povedať. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za správu a teším sa na diskusiu.