Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja vám veľmi pekne ďakujem za túto správu. Považoval som za svoju povinnosť vystúpiť, lebo by ma veľmi mrzelo, keby zanikla a nikto si ju nevšimol pri tých spoločenských udalostiach, ktoré dneska prežívame, a teda omnoho väčšiu, a teda omnoho väčšiu pozornosť si teraz uzurpovali správy generálneho a špeciálneho prokurátora. Vaša správa však nie je o nič menej dôležitá. Je veľmi dôležitá. Zopakovali ste to, čo už bolo v médiách, že máme aktuálne v podstate najhoršie hospodárenie zo všetkých krajín Európskej únie. Máme najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a neviem, či to tu zaznelo, lebo nepočul som úplne celý váš prejav, že v prípade, že nič nebudeme robiť, tak za 50 rokov, čo je scenár, ktorý modelujete, aby sa náš verejný dlh vyšplhal, ak si správne pamätám, až na vyše 400 % HDP, nejakých 450 %. Ale neviem, či to je tak. Myslím, že hej.
Kolegovia tuto v pléne, môžem vám povedať radostnú správu, že v skutočnosti nikdy nebudeme mať 450 % dlh, lebo to nie je možné. To dneska nemá, že žiadna krajina na svete. To nemá ani Japonsko, to nemá ani USA. V skutočnosti nás oveľa skôr nám vystavia stopku finančné trhy. Jednoducho ako krajina skrachujeme.
Preto by som vám rád povedal o tom, že ako krachuje štát, aby ste si to zhruba vedeli predstaviť, lebo skôr či neskôr tu budeme mať nielen teda novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, k čomu ešte potom krátko niečo poviem, ale budeme tu teda mať aj ústavný zákon o dôchodkovom systéme, tu chcem pánovi predsedovi povedať, že vaše reformné ambície ešte nie sú úplne pochované, a on tu skôr či neskôr, ten zákon bude. A už teraz si viem predstaviť ako niektorí z vás budú mať problém s niektorými ustanoveniami toho zákona.
Škoda, že v tejto ľavej strane nie je viacej našich kolegov, ale aspoň kolegom dole, napríklad ma veľmi zaujíma, ako budete pristupovať k tomu, že tam bude naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, čo je absolútne kruciálne opatrenie, ktoré potrebujeme aj kvôli Plánu obnovy. Je to jedna z podmienok Plánu obnovy, a to zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému o dve percentuálne body, čo zhodou okolností, alebo možno aj nie tak zhodou okolností, sa dosiahne presne práve naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Alebo možno budete mať problém s nejakými, nejakými inými ustanoveniami toho zákona, a potom teda dúfam, že aspoň tí, čo tu sedíte, tak si niektorí spomeniete na to, že čo tu dneska poviem, a možno to aj zopakujem potom, keď to príde, príde na rad.
No ono to asi začne, ten krach štátu takou nejakou nenápadnou správou, kde by sme niekde v ekonomickej sekcii niektorých denníkov, že Slovensku sa nepodarilo predať dlhopisy, ktoré plánovalo predať v tranži. ARDAL, čo je, čo je, čo je vlastne Agentúra na riadenie dlhu a likvidity, v pravidelných intervaloch predáva naše dlhopisy, a tak zabezpečuje cash na to, aby sme mali napríklad z čoho vyplácať dôchodky, vždy. A vyhlásia tú, tú emisiu si tranžu, či ako sa tomu hovorí, zase úplne presne vám to nepoviem. Prihlásia sa banky, ktoré to chcú skúpiť, resp. nejakí povedzme aj veľkí investori, a tí to skúpia. Zrazu sa stane, že to nepredáme alebo to predáme nie s tým úrokom, ktorý by sme si predstavovali, ale predáme to percento, dva, tri drahšie. To už tí, ktorí trochu vedia, o čo ide, začneme vyberať úspory z bankových účtov alebo začneme prevádzať si svoje peniaze niekam do zahraničia, lebo už budeme tušiť, čo sa udeje.
Potom budem možno mesiac alebo dva ticho, lebo budeme mať ešte nejaký cash, lebo však akože udržujeme nejakú cashoovú pozíciu a vyplatia sa dôchodky ešte. Nasledujúci mesiac alebo ten ďalší mesiac nepredáme opäť, a potom sa zrazu stane, že dôchodcom neprídu dôchodky. Prečo to budú práve dôchodky? No preto, lebo dôchodky patria medzi jeden z najväčších výdavkov štátu. Dôchodkový systém nám, teda I. pilier, ale aj vdovské a sirotské a podobne nám zožerú asi tretinu rozpočtu verenej správy, je to asi, je to zhruba 8 mld. a ten rozpočet verejnej správy máme okolo 25, plus-mínus autobus, preto, to je jedna z najväčších položiek, ktorú vyplácate, a preto je veľmi pravdepodobné, že práve dôchodky budú tie, ktoré raz neprídu na účty tých dôchodcov. Nie 13. dôchodok, nie 14. dôchodok, normálny, bežný dôchodok.
Zrejme ešte predtým sa ako blesk z jasného neba objaví správa, že vláda obmedzila prevody peňazí do zahraničia a obmedzí výbery z bankomatov možno na 300-400 eur na týždeň alebo na mesiac. Ak vám to príde nepredstaviteľné, tak presne toto sa stalo na Cypre, ja ani neviem, že, že koľko to bolo dozadu, možno nejaké dva-tri roky, a je to logický krok, a je to dôležitý krok, lebo ak by toto neurobili, teda vláda neurobila, tak v nasledujúcich dňoch sa vám rozpadne celý bankový systém, lebo vznikne tzv. run na banky, a všetci budete utekať do bankomatu a budete sa snažiť vybrať všetko, čo tam máte. V tom momente, keby toto urobila celá krajina, tak bankový systém celý skolabuje a vznikne cunami, ktorá položí v podstate všetky firmy, ktoré tu máme, a úplne rozvráti celé naše hospodárstvo.
Takže to je nevyhnutný krok v takomto prípade obmedziť výbery z bankomatov a prevody zo zahraničia. No a potom, medzitým zrejme padne vláda, možno prebehnú voľby, príde nejaký populista, ktorý povie, že on toto nedovolí a on tie dôchodky vyplácať bude. Chvíľku to bude skúšať, potom po dvoch-troch mesiacoch zistí, že teda môže sľubovať, ale keď mu nikto nepožičia, tak nič nevyplatí, možno padne ďalšia vláda. Niekedy vtedy príde k zdaneniu toho, čo máte na účtoch. Tí, čo budú mať veľa, tak sa im možno škrtne nejaká tá nula na tých zostatkoch a prejdeme si podobným ozdravným procesom, ako si prešlo napríklad Grécko. Dôchodky sa budú plošne znižovať, platy sa budú plošne znižovať. Jednoducho zažijeme to, čo nikto zažiť nechce. Aj keď si to predstavujete za nepredstaviteľné, choďte sa spýtať do Grécka, či oni to považovali za predstaviteľné. Presne tam smerujeme.
Takže, kolegovia, pamätajte si to, keď tu budú tie zákony, keď tu bude ten zákon o dôchodkovom systéme, lebo ani to nám možno nezaručí, že takto dopadneme, ale je to prvý nevyhnutný krok, aby sme sa tomu dokázali aspoň vyhnúť.
No a ešte teda zareagujem na tie výdavkové stropy. Úplne súhlasím s pánom predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že sú potrebné, sú nevyhnutné a my sme už našim kolegom viackrát povedali, nie je to tajomstvo, že za ne veľmi radi zahlasujeme, avšak aby boli spojené aj s dlhovou brzdou, to podmieňujeme daňovou brzdou, nemusí byť v tom istom zákone, keď to je ten neprekonateľný problém, ale podmieňujeme to, lebo dlh sa dá, sa dá znižovať dvoma spôsobmi, a to tým, že šetríte na sebe, šetríte na prevádzke štátu, alebo tým, že zvyšujete príjmy, zvyšujete dane. Ja neviem, či vám sa zdá, že platíte málo daní, už som počul aj také názory, že niektorí budú platiť pokojne aj viacej daní. Naši voliči nechcú platiť viacej daní. Mne sa zdá, že platím viacej, už tých daní pomerne dosť a nemám pocit, že za ne dostávam od štátu adekvátne služby, preto trváme na tom a z toho nepoľavíme, že chceme mať aj nejakú záruku, záruku v podobe ústavného zákona, že dane sa nebudú zvyšovať donekonečna a budeme mať nejaký strop, pod ktorý, nad ktorý už nemôžeme ísť.
Ďakujem.
