Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý sme predložili spolu s kolegom Milanom Kuriakom. Novelu zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú parlament schválil koncom decembra, pred Vianocami, a jej cieľom je zúžiť priestor pre - v úvodzovkách - aktivistov, ktorí zväčša nezmyselnými pripomienkami naťahujú a blokujú povoľovacie procesy. Tak ľudovo sa im hovorí v teréne že...
Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý sme predložili spolu s kolegom Milanom Kuriakom. Novelu zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú parlament schválil koncom decembra, pred Vianocami, a jej cieľom je zúžiť priestor pre - v úvodzovkách - aktivistov, ktorí zväčša nezmyselnými pripomienkami naťahujú a blokujú povoľovacie procesy. Tak ľudovo sa im hovorí v teréne že slávici a sú to ľudia, ktorí veľmi často dokonca niekde nenápadne žiadajú peniaze za to, že prestanú so svojimi pripomienkami.
Toto je činnosť, ktorú, ktorá sa na Slovensku pomerne rozmohla. Vykonávajú ju viacero združení, ktorí sa tvária, že zastupujú verejnosť, v skutočnosti im však ide len o vlastný prospech. Samozrejme, takáto činnosť je veľmi ťažké... takúto činnosť je veľmi ťažké dokázať.
Dokonca bývalý minister hospodárstva Richard Sulík pred asi dvoma rokmi robil tlačovku k tomu, že zastavil takéto aktivity, podáva trestné oznámenie. Pokiaľ viem, nič sa nezmenilo a nepodarilo sa takýchto ľudí zastaviť.
My sme, niekedy v lete minulého roka ma oslovila pani poslankyňa Zemanová s tým, že či sa chcem pridať k tomu, aby sme schválili zákonom, zrýchleným konaním, kde by sme obmedzili pôsobenie takýchto šikanóznych podaní, takýchto združení, ktoré jednoducho si zarábajú na tom, že brzdia procesy a otravujú akékoľvek investičné zámery. Keď sa v decembri podarilo tento zákon schváliť, tak som bol veľmi rád a tešil som sa z toho, že aspoň v niečom, aspoň v niečom sa to podarí.
Žiaľ, kancelária pani prezidentky vrátila tento zákon a musím povedať, že zasa raz v Prezidentskom paláci prevládla politická korektnosť a taký až ultrazelený lobizmus nad potrebami reálneho života občanov Slovenska. Navyše ak čítate to vyjadrenie pani prezidentky alebo prezidentskej kancelárie, je to plné takých nezmyselných až ideologických argumentov. V parlamente tento zákon dostal 80 hlasov z 96 prítomných, verím, že aj teraz sa ich nájde minimálne toľko, aby tento zákon platil. Moji kolegovia možno povedia viac o tom, že čo všetko takéto aktivity brzdia, čomu všetkému prekážajú. V podstate ja si dovolím povedať, že mnohí, mnohí z nich sú takí novodobí výpalníci s bielymi goliermi. Čiže pár vecných argumentov k pripomienkam pani prezidentky.
Tvrdí, že pozmeňujúci návrh úplne zmenil pôvodné znenie novely, čo obmedzilo a reálne aj znemožnilo odbornú diskusiu k obsahu právnej úpravy a takúto prax možno označiť za obchádzanie pravidiel legislatívneho procesu. Nuž je to polopravda. Ako som už spomínal, zmeny v zákone sme navrhovali už v júni v tlači 1060, ku ktorej sme 8. novembra 2022 podali pozmeňujúci návrh, ktorý je takmer totožný, takmer rovnaký ako konečné znenie zákona. Po zohľadnení pripomienok verejnosti a dohode s ministerstvom životného prostredia sme ešte z konečného znenia vypustili niektoré naše požiadavky. Čiže verejná diskusia o týchto zmenách reálne prebiehala od júna k tlači 1060 a od začiatku novembra bolo zverejnené obsahovo rovnaké znenie, ktoré nakoniec bolo schválené. Nešlo teda o návrh zverejnený z večera do rána, ako sa spomína v stanovisku. Niekoľko mesiacov sme s ministerstvom rokovali a v tomto procese sme od niektorých požiadaviek aj ustúpili. Výsledné znenie pozmeňujúceho návrhu sa teda zrodilo po dohode s ministerstvom, ktoré ho aj verejne podporilo. Napríklad vyjadreniami štátneho tajomníka Michala Kiču na tlačovej konferencii 21. decembra po schválení zákona. Teda nie je pravda, čo prezidentská kancelária uvádza v odôvodnení, že ministerstvo životného prostredia nesúhlasí s týmto zákonom. Opak je pravdou.
Prezidentka ďalej tvrdí, že sa obmedzujú práva verejnosti vo vzťahu k rozhodovacím procesom v oblasti životného prostredia, pričom sa jedná o práva, ktoré sú zaručené a chránené ústavne, medzinárodnoprávne a aj na úrovni práva Európskej únie. Nevieme o takýchto právach, ktoré by sme zásadne obmedzili. Spomína sa tu, spomínajú sa tu dve veci konkrétne.
Kolaudačné konanie. V kolaudačnom konaní, sme presvedčení, že už nie je dôvod na pripomienkovanie zo strany verejnosti, ak sa v projekte nič nezmenilo oproti stavebnému konaniu. Tvrdenie prezidentskej kancelárie, že aj v kolaudačnom konaní sa môžu vyskytnúť také zmeny, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, je zavádzajúce, pretože na takýto prípad sme v zákone mysleli. Priamo v pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že verejnosť môže aj kolaudačné konanie pripomienkovať vtedy, ak bolo spojené s konaním o zmene stavby. Bez pripomienkovania bude teda iba v prípade, že sa projekt oproti stavebnému konaniu nezmenil. Nové pripomienkovanie rovnakého projektu v praxi často vedie len k zbytočnému naťahovaniu času, predražovaniu výstavby. Práve tam sa tieto šikanózne podania veľmi často dostávajú a zbytočne ešte naťahujú aj kolaudáciu.
Nesúhlasíme s tvrdením, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti realizovať navrhovanú činnosť, čo má vyplývať zo smernice EÚ. Spomínaná smernica EÚ výslovne neuvádza, že kolaudácia patrí pod povoľovacie činnosti, je to len výklad slovenského zákona o EIA a my ho považujeme za zbytočný gold plating. Práve preto sme takýto pozmeňujúci návrh podali. Kolaudačné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona len umožňuje užívať už zrealizovanú stavbu, nehovorí o realizácii stavby. Nepovažujeme za vhodné, aby sa proces zdržoval tým, že v kolaudácii môže ktokoľvek podávať námietky, ktoré sú v praxi len opakovaním toho istého, čo už odznelo v predošlých štádiách konania.
Prezidentka ďalej argumentuje, že práva verejnosti obmedzuje aj zavedenie možnosti príslušného orgánu na základe správnej úvahy vyhodnotiť podanú pripomienku ako zjavne neodôvodnenú a neprihliadať na ňu. Pripúšťa, že rozumie cieľu efektívne sa vysporiadať s takými pripomienkami, ktoré skutočne nesúvisia s predmetným konaním, trvá však na potrebe nájsť optimálne riešenie, ktoré by obmedzovalo zainteresovaných účastníkov konania len v nevyhnutnej miere, ale vo svojom stanovisku zamlčala, že hneď ďalšia veta rovnakého odseku presne definuje, kedy je pripomienka nedôvodná, a že posudzujúci orgán musí jej zamietnutie riadne odôvodniť. Naša úprava teda upresňuje mantinely, v ktorých sa úrady budú pohybovať. Môžu rovno odmietať nezmyselné pripomienky, ktoré sa netýkajú veci, len chcú zahlcovať a zdržovať úrady. Čiže je to jasné, sú to jasné pravidlá a férová hra. Ale to už sa v stanovisku prezidentskej kancelárie neuvádza.
Tá ďalej kritizuje ustanovenia, že orgány nebudú musieť prihliadať na pripomienky doručené po procesnej lehote. Nuž lehoty sú práve na to, aby sa dodržiavali. Argument, že to vôbec nereflektuje na situácie, kedy k zmeškaniu lehoty môže dôjsť na základe skutočností, ktoré subjekt podávajúci stanovisko alebo pripomienku nemôže ovplyvniť, je pomerne úsmevný. To by sme potom mohli aplikovať na všetko možné. Takýto prístup k nedodržiavaniu lehôt zo strany občanov vo vzťahu k štátu by mohol viesť k tomu, že ľudia nebudú platiť dane, pretože nemajú peniaze alebo sa zdržujú v zahraničí, teda nastali skutočnosti, ktoré nemôžu ovplyvniť.
Nemáme vedomosť, že by prezidentka kritizovala striktnosť štátu dodržiavaní lehôt pri iných zákonoch, táto pripomienka sa nám preto zdá byť účelová. Aj preto, že už teraz zákon o EIA v § 12 ods. 3 a § 35 ods. 4 pravidlo o neprihliadaní na meškajúce pripomienky obsahuje.
Sme presvedčení, že novela zákona o EIA prináša spresnenie a zjednodušenie povoľovacieho procesu. Zároveň obmedzuje subjekty, ktoré sa vyhlasujú za zástupcov verejnosti, v skutočnosti však možnosti pripomienkovania zneužívajú na osobný prospech. Mrzí nás, že stanovisko pani prezidentky a vrátenie zákona do parlamentu vyznieva v prospech tejto časti verejnosti. Nemyslíme si, že táto novela nejako obmedzuje ústavné právo občanov na priaznivé životné prostredie ani právo na informáciu o ňom. Okrem týchto práv je súčasťou ústavy aj právo na spravodlivé konanie, čoho súčasťou je konanie bez zbytočných prieťahov.
Veríme, že všetky tieto práva treba udržiavať vo vzájomnom súlade a vyváženosti, čo nás aj viedlo k návrhu tohto zákona, preto očakávame, že väčšina poslancov parlamentu opätovne schváli navrhnuté zmeny v prospech občanov Slovenska.
Už mi takmer uplynul čas, ale možnože len jednu vec. Myslím si, že naozaj obhajovať nejaké svoje pripomienky negatívnym postojom ministerstva životného prostredia k pôvodnému návrhu ešte predtým, ako sme s ním rokovali, je naozaj pomerne účelové. Myslí si, že takéto stanovisko len svedčí o tom, že pravdepodobne v prezidentskej kancelárii celkom ten návrh neprečítali, a, samozrejme, verím, že parlamentu sa podarí prelomiť veto prezidentky v prospech občanov tejto krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis