Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, ako predsedovi hospodárskeho výboru sa mi sluší vyjadriť sa k tejto téme, ktorá je pod gesciou nášho výboru, keďže ide hlavne o automobilový priemysel, ale čo chcem povedať ako prvé, že ma mrzí, že tu počúvame niekoľko hodín zbytočné siahodlhé vyjadrenia poslancov, často tých istých a, žiaľ, musím konštatovať, že vidím tu veľmi silné populistické motívy. Je to veľmi pokrytecké a myslím si, že aj pre voličov nehodnoverné, čo tu predvádzate. Asi ste si všimli, že poslanci z klubu OĽANO sa do tejto zbytočnej a siahodlhej diskusie nezapojili. A čo ma ešte viac mrzí, to sú osobné útoky a urážky úplne mimo témy z oboch strán. Myslím si, že toto do tohto parlamentu, ani do žiadneho iného a dokonca ani do slušnej krčmy nepatrí, to, čo tu počúvame.
Takže k téme. Ja som presvedčený, že zákaz akejkoľvek technológie je hlúposť. Už to tu bolo viackrát spomínané, nebudem to opakovať, nezakazovali sme ani parný stroj, ani kone, nezakazujeme ani jadrovú energetiku, dokonca nezakazujeme ani uhoľné elektrárne, ktoré sú výrazne škodlivejšie ako akékoľvek auto, aj keby sme ich spočítali všetky. Asi viete, že emisie z automobilov tvoria 1 % emisii CO2. To je proste niečo, čo naozaj nezmení klimatické zmeny. Ja nie som zástancom toho, že tu máme klimatickú krízu, som zástancom toho, že tu máme klimatické zmeny. To sú dve veľmi rozdielne veci. A určite tu nemáme klimatickú katastrofu a nemusíme vyvolávať klimatický alarmizmus, ktorý sa tu prezentuje. Poviem len jeden príklad. Nikoho nenapadne zakazovať papierové noviny alebo papierové knihy. Predstavte si, že by tu niekto takéto niečo presadzoval. Viete, aká je výroba papiera škodlivá pre životné prostredie? Nielen to, že produkuje, že ničí stromy, že spracováva reálne stromy z lesa, áno, aj z chránených oblastí, dokonca, ale využíva pri tom chlór, využíva pri tom síru, kopu vody, vypúšťa emisie do ovzdušia, CO2, obrovské množstvá. Vypúšťa dokonca škodliviny do riek. Choďte do Ružomberka, zastavte tam na tej pumpe oproti papierni a skúste tam 10 minút nasávať ten čerstvý tatranský vzduch. Je tam smrad napriek všetkým ekologickým opatreniam, je tam smrad. Napriek tomu nikoho z ekoaktivistov nenapadne zakazovať papierové knihy a papierové noviny. Napriek tomu, že mnohé redakcie na celom svete zastavujú výrobu papierových novín a papierových časopisov.
Keď som to pred 10 rokmi hovoril v SME, kde som vtedy pracoval, že tieto papierové noviny sa zastavia, musíte investovať do onlinu, toto je stratená technológia, čo vy tu podporujete. Tak sa na mňa pozerali s veľkým prekvapením. Dneska je to realita. Napriek tomu, že je to tak, že všetci čítame noviny online, 95 %, možno 99, nikto tie papierové noviny zakazovať nejde. Bolo by to bláznovstvo. Napriek tomu ideme zakazovať technológiu, na ktorej je postavená prosperita mnohých európskych regiónov a prosperita mnohých krajín Európskej únie po druhej svetovej vojne a aj Slovenska. Desaťtisíce ľudí na Slovensku pracujú v automobilovom priemysle priamo a možno milióny z neho žijú nepriamo cez svoje rodiny, cez služby, ktoré poskytujú tomuto priemyslu a tak ďalej.
A tento zákaz jednoducho poškodí európsky automobilový priemysel. Nielen tento zákaz, ale ešte aj norma Euro 7, ktorú títo ekoaktivisti tak vášnivo presadzujú. Čiže je to hlúposť, a preto ja odporúčam nášmu klubu hlasovať za toto uznesenie, aj keď hovorím o tom, že tie motívy, ktoré tu vidím, sú veľmi populistické, až pokrytecké. Poviem prečo.
Začnem ministerstvom životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia od začiatku chcelo podporiť tento zákaz. Tlačilo na to, možno sa k tomu vyjadrí pani poslankyňa Pleštinská z výboru pre európske záležitosti, aj ona, aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča neformálne so mnou diskutovali toto stanovisko a Michal Kiča so mnou neformálne konzultoval aj vlastne tú zmenu, o ktorú žiadali, výbor pre európske záležitosti, aby Slovensko nepodporilo alebo teda aby nestálo na tej pozícii, že nepodporuje tento zákaz, ale aby prešlo na pozíciu, že ho podporuje, teda tak ako Nemecko zmenilo svoju pozíciu. Ja som povedal, že nesúhlasím s tým, som ochotný s tým súhlasiť len vtedy, ak tá výnimka bude aj na biopalivá, teda to, čo žiadalo Taliansko. To isté som povedal pani Pleštinskej, keď sa ma na to neformálne pýtala a možno aj to bol dôvod, prečo výbor pre európske záležitosti vlastne neodsúhlasil túto zmenu. Čiže takto nejako to bolo a myslím si, že ministerstvo životného prostredia bolo silno ovplyvnenú ultrazelenými postojmi, ktoré by najradšej zakázali celú individuálnu dopravu a tlačili na to, aby všetci ľudia cestovali iba verejnou dopravou. Toto je v Európe v dohľadnej dobe, v ktorej ja sa asi nedožijem toho, že to bude inak, v dohľadnej dobe to je nereálne. V Európe je mobilita otázkou slobody, otázkou presvedčenia a ja si myslím, že za túto slobodu by sme sa mali postaviť. Hlavne vo vidieckych regiónoch je zákaz predaja vozidiel so spaľovacími motormi otázka toho, že sa tieto regióny budú vyľudňovať, pretože ľudia stratia prístup k mobilite. A myslím si, že nikto z nás to nechce.
Na druhej strane ministerstvo hospodárstva, ja som tam nevidel žiadny boj proti tomuto zákazu počas toho, čo páni Richard Sulík, Karol Galek a Ján Oravec viedli toto ministerstvo hospodárstva. Ako predseda hospodárskeho výboru som sa viackrát pýtal na výbore pána vtedajšieho ministra Sulíka, čo s tým môžme urobiť. Či to môžme nejako zastaviť, ovplyvniť. Nie, to sa už nedá zmeniť, to už je rozhodnuté. A myslím si, že v tomto je to pokrytectvo, že teraz, keď im tečie do topánok a vidia svoje klesajúce preferencie, tak sa rozhodli, že z brindy ich vytiahne práve odpor proti zákazu spaľovacích motorov, teda predaja áut so spaľovacími motormi, ktorý už je rozhodnutý. Už je po funuse, priatelia, mali ste začať skôr, mali ste za to bojovať posledné 2-3 roky, nie teraz, keď je pred voľbami a to, o čo vám ide, je len chytanie voličov. Takže toto ma mrzí a naozaj toto pokrytectvo je veľmi smutné a je mi veľmi ľúto, že sme takouto zbytočnou diskusiou tu stratili 6, možno 7 hodín a, žiaľ, mnohé poslanecké, aj veľmi dobré poslanecké návrhy sa možno vôbec na tejto schôdzi nedostanú na rad, pretože budúci týždeň sa vám už väčšine rokovať nechce. Takže toto ma veľmi mrzí a ako spomínam, toto uznesenie odporúčam podporiť.
Ďakujem.