Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pre pána poslanca Dostála len toľko, že to je moja jediná faktická k tomuto bodu, takže, Ondrej, skús si spočítať tvoje koľko ich bolo k tomuto predchádzajúcemu bodu. Takže tak, treba jeden kilometer mať, nie dvojitý. Ďakujem.
Ja som už si nepamätám teda, čo pán Matovič hovoril, ale pokiaľ si pamätám, chcel som zareagovať len toľko, že sa stále hovorí o tom, že táto pomoc deťom a matkám je strašne drahá. No, viete, drahé to je, keď si to, človek sa pozrie na tie čísla. Určite všeličo je drahé aj natankovať na pumpe je drahé, ale keď sa chceme niekam dostať, tak to musíme tam naliať ten benzín alebo naftu, alebo čo už tankujeme, inak sa tam nedostaneme. A toto je otázka budúcnosti tejto krajiny, pomoc deťom a matkám je otázka budúcnosti krajiny. V deťoch je naša budúcnosť. Ak sa tu tie deti nebudú rodiť a nebudú vyrastať, tak jednoducho táto krajina nemá budúcnosť, pretože nikto z nás tu nebude večne.
Moja mama hovorí, že nikoho z nás si tu Pán Boh nenechá na pamiatku. Každý z nás má vymedzený čas a pokiaľ tie deti tu nebudú, tak jednoducho táto krajina skončí, skončí veľmi zle, tak ako mnohé krajiny vo svete, ktoré nedokázali motivovať ľudí mať deti, skončili vo veľmi ťažkých najprv hospodárskych problémoch, potom sociálnych problémoch a jednoducho v situácii, kde už tá krajina potom sa stane závislou od iných, niekto si ju proste kúpi. A nebol by som rád, aby takto dopadlo Slovensko. Čiže ak hovoríme o týchto opatreniach, že sú drahé, pozrime sa na to, aké drahé bude, keď to robiť nebudeme. Keď nebudeme podporovať rodiny, matky a deti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi krátko zareagujem na kolegov Dostála, Viskupiča, Baránika. No, vystúpil som tu preto, napriek tomu, že myslím si, že je toto siahodlhá a zbytočná diskusia, pretože som chcel vyjadriť stanovisko predsedu hospodárskeho výboru a takisto nášho klubu. Možno ste si všimli, ale že sa nezapájam, na rozdiel od vás, faktickou poznámkou takmer ku každému diskutujúcemu dookola. Presne toto predlžuje ten čas, presne toto to predlžuje, takisto kolega Viskupič, keď vystúpiš namiesto faktickej, potom ako predkladateľ a máš 10,15-minútový príhovor, pri ktorom je zase osem faktických pripomienok. Presne toto je to, čo ten čas predlžuje. Neviem, prečo to porovnávate s nejakým iným bodom. Ja sa vyjadrujem aj k iným bodom, treba si hovoriť pravdu, a preto vám to hovorím, preto vám nehovorím len príjemné veci a takisto kritizujem postup nášho klubu niekedy, samozrejme, kritizujem to interne, máme na to spoločnú skupinu, s vami nemám spoločnú skupinu, preto vám to hovorím tu v rozprave. Takže to je úplne jednoduché a pán Baránik, no ak pre vás iný názor je klamstvo, tak asi tie totalitné zvyšky vo vás teda ako sú poriadne silné. Prepáčte, to na to sa nedá ako nič iné povedať. Ak to, že niekto iný niečo hovorí, čo sa vám nepáči a čo je iné ako váš názor a pre vás to je klamstvo, tak ako sorry, to potom ako máte tú totalitu veľmi hlboko v sebe.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa, ako predsedovi hospodárskeho výboru sa mi sluší vyjadriť sa k tejto téme, ktorá je pod gesciou nášho výboru, keďže ide hlavne o automobilový priemysel, ale čo chcem povedať ako prvé, že ma mrzí, že tu počúvame niekoľko hodín zbytočné siahodlhé vyjadrenia poslancov, často tých istých a, žiaľ, musím konštatovať, že vidím tu veľmi silné populistické motívy. Je to veľmi pokrytecké a myslím si, že aj pre voličov nehodnoverné, čo tu predvádzate. Asi ste si všimli, že poslanci z klubu OĽANO sa do tejto zbytočnej a siahodlhej diskusie nezapojili. A čo ma ešte viac mrzí, to sú osobné útoky a urážky úplne mimo témy z oboch strán. Myslím si, že toto do tohto parlamentu, ani do žiadneho iného a dokonca ani do slušnej krčmy nepatrí, to, čo tu počúvame.
Takže k téme. Ja som presvedčený, že zákaz akejkoľvek technológie je hlúposť. Už to tu bolo viackrát spomínané, nebudem to opakovať, nezakazovali sme ani parný stroj, ani kone, nezakazujeme ani jadrovú energetiku, dokonca nezakazujeme ani uhoľné elektrárne, ktoré sú výrazne škodlivejšie ako akékoľvek auto, aj keby sme ich spočítali všetky. Asi viete, že emisie z automobilov tvoria 1 % emisii CO₂. To je proste niečo, čo naozaj nezmení klimatické zmeny. Ja nie som zástancom toho, že tu máme klimatickú krízu, som zástancom toho, že tu máme klimatické zmeny. To sú dve veľmi rozdielne veci. A určite tu nemáme klimatickú katastrofu a nemusíme vyvolávať klimatický alarmizmus, ktorý sa tu prezentuje. Poviem len jeden príklad. Nikoho nenapadne zakazovať papierové noviny alebo papierové knihy. Predstavte si, že by tu niekto takéto niečo presadzoval. Viete, aká je výroba papiera škodlivá pre životné prostredie? Nielen to, že produkuje, že ničí stromy, že spracováva reálne stromy z lesa, áno, aj z chránených oblastí, dokonca, ale využíva pri tom chlór, využíva pri tom síru, kopu vody, vypúšťa emisie do ovzdušia, CO₂, obrovské množstvá. Vypúšťa dokonca škodliviny do riek. Choďte do Ružomberka, zastavte tam na tej pumpe oproti papierni a skúste tam 10 minút nasávať ten čerstvý tatranský vzduch. Je tam smrad napriek všetkým ekologickým opatreniam, je tam smrad. Napriek tomu nikoho z ekoaktivistov nenapadne zakazovať papierové knihy a papierové noviny. Napriek tomu, že mnohé redakcie na celom svete zastavujú výrobu papierových novín a papierových časopisov.
Keď som to pred 10 rokmi hovoril v SME, kde som vtedy pracoval, že tieto papierové noviny sa zastavia, musíte investovať do onlinu, toto je stratená technológia, čo vy tu podporujete. Tak sa na mňa pozerali s veľkým prekvapením. Dneska je to realita. Napriek tomu, že je to tak, že všetci čítame noviny online, 95 %, možno 99, nikto tie papierové noviny zakazovať nejde. Bolo by to bláznovstvo. Napriek tomu ideme zakazovať technológiu, na ktorej je postavená prosperita mnohých európskych regiónov a prosperita mnohých krajín Európskej únie po druhej svetovej vojne a aj Slovenska. Desaťtisíce ľudí na Slovensku pracujú v automobilovom priemysle priamo a možno milióny z neho žijú nepriamo cez svoje rodiny, cez služby, ktoré poskytujú tomuto priemyslu a tak ďalej.
A tento zákaz jednoducho poškodí európsky automobilový priemysel. Nielen tento zákaz, ale ešte aj norma Euro 7, ktorú títo ekoaktivisti tak vášnivo presadzujú. Čiže je to hlúposť, a preto ja odporúčam nášmu klubu hlasovať za toto uznesenie, aj keď hovorím o tom, že tie motívy, ktoré tu vidím, sú veľmi populistické, až pokrytecké. Poviem prečo.
Začnem ministerstvom životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia od začiatku chcelo podporiť tento zákaz. Tlačilo na to, možno sa k tomu vyjadrí pani poslankyňa Pleštinská z výboru pre európske záležitosti, aj ona, aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča neformálne so mnou diskutovali toto stanovisko a Michal Kiča so mnou neformálne konzultoval aj vlastne tú zmenu, o ktorú žiadali, výbor pre európske záležitosti, aby Slovensko nepodporilo alebo teda aby nestálo na tej pozícii, že nepodporuje tento zákaz, ale aby prešlo na pozíciu, že ho podporuje, teda tak ako Nemecko zmenilo svoju pozíciu. Ja som povedal, že nesúhlasím s tým, som ochotný s tým súhlasiť len vtedy, ak tá výnimka bude aj na biopalivá, teda to, čo žiadalo Taliansko. To isté som povedal pani Pleštinskej, keď sa ma na to neformálne pýtala a možno aj to bol dôvod, prečo výbor pre európske záležitosti vlastne neodsúhlasil túto zmenu. Čiže takto nejako to bolo a myslím si, že ministerstvo životného prostredia bolo silno ovplyvnenú ultrazelenými postojmi, ktoré by najradšej zakázali celú individuálnu dopravu a tlačili na to, aby všetci ľudia cestovali iba verejnou dopravou. Toto je v Európe v dohľadnej dobe, v ktorej ja sa asi nedožijem toho, že to bude inak, v dohľadnej dobe to je nereálne. V Európe je mobilita otázkou slobody, otázkou presvedčenia a ja si myslím, že za túto slobodu by sme sa mali postaviť. Hlavne vo vidieckych regiónoch je zákaz predaja vozidiel so spaľovacími motormi otázka toho, že sa tieto regióny budú vyľudňovať, pretože ľudia stratia prístup k mobilite. A myslím si, že nikto z nás to nechce.
Na druhej strane ministerstvo hospodárstva, ja som tam nevidel žiadny boj proti tomuto zákazu počas toho, čo páni Richard Sulík, Karol Galek a Ján Oravec viedli toto ministerstvo hospodárstva. Ako predseda hospodárskeho výboru som sa viackrát pýtal na výbore pána vtedajšieho ministra Sulíka, čo s tým môžme urobiť. Či to môžme nejako zastaviť, ovplyvniť. Nie, to sa už nedá zmeniť, to už je rozhodnuté. A myslím si, že v tomto je to pokrytectvo, že teraz, keď im tečie do topánok a vidia svoje klesajúce preferencie, tak sa rozhodli, že z brindy ich vytiahne práve odpor proti zákazu spaľovacích motorov, teda predaja áut so spaľovacími motormi, ktorý už je rozhodnutý. Už je po funuse, priatelia, mali ste začať skôr, mali ste za to bojovať posledné 2-3 roky, nie teraz, keď je pred voľbami a to, o čo vám ide, je len chytanie voličov. Takže toto ma mrzí a naozaj toto pokrytectvo je veľmi smutné a je mi veľmi ľúto, že sme takouto zbytočnou diskusiou tu stratili 6, možno 7 hodín a, žiaľ, mnohé poslanecké, aj veľmi dobré poslanecké návrhy sa možno vôbec na tejto schôdzi nedostanú na rad, pretože budúci týždeň sa vám už väčšine rokovať nechce. Takže toto ma veľmi mrzí a ako spomínam, toto uznesenie odporúčam podporiť.
Ďakujem.

Milý Richard, no ja by som rád zareagoval na toto tvoje vystúpenie. Vieš, že v tejto téme sa naše názory do veľkej miery zhodujú, pokiaľ ide o zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ja by som chcel zareagovať na tento tvoj plamenný prejav v jednej veci, že kde si bol doteraz? Bol si vyše dva roky minister hospodárstva a v živote som od teba nepočul, že by si bojoval proti zákazu predaja áut so spaľovacími motormi. Toto je čisté pokrytectvo. Zrazu si pol roka pred voľbami objavil tému, ktorá, keď ti horí pod zadkom a bojíš sa, že sa nedostaneš do parlamentu, tak sa ti zdá, že ňou ohúriš voličov a ideš bojovať proti zákazu spaľovacích motorov. Pokiaľ sa pamätám, viackrát aj na hospodárskom výbore sme sa ťa pýtali, čo s tým zákazom spaľovacích motorov, ohrozuje to automobilový priemysel. A hovoril si nám, že s tým sa nedá nič robiť, to už je rozhodnuté, to už je vybavené. V živote si sa proti tomu neozval a ja by som bol veľmi rád v tom Bruseli, že či si sa ty vôbec niekedy na to ozval.
Skúsim ti prečítať len jeden citát z jesene 2021, keď si bol na konferencii „Priemysel na odchode?", a vtedy Andrej Babiš, bývalý český premiér, sa vyjadril, že odmieta akékoľvek zakazovanie áut so spaľovacími motormi, ktoré sa vtedy veľmi výrazne rokovalo, vtedy si sa vyjadril, že odkazuješ podnikateľom zmieriť sa s pripravovanou klimatickou agendou. Žijeme v dobe absurdít, sú to síce nezmysly, ale sú vytesané do kameňa. Čiže toto bol tvoj prístup k zákazu predaja áut so spaľovacími motormi do nejakého takého januára, februára tohto roka, keď sa to stalo témou, keď sa Nemecko ozvalo. A teraz zrazu ty si najväčší plamenný bojovník, to je čisté pok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, aj keď vidím, že dámy nás už opustili, ale napriek tomu, ctená snemovňa, som rád, že som sa dostal k slovu ešte pred siedmou, a ubezpečujem vás, že ešte nechám priestor aj na faktické poznámky, lebo budem veľmi krátky.
Ako tu už bolo spomínané pánom poslancom Lehotským, chcel by som vystúpiť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktorým chcem navrhnúť určitú zmenu v tomto, v tejto novele zákona. Ide o to, že verejné obstarávanie sa dotýka naozaj mnohých organizácií verejného sektora, ale aj súkromných firiem, ktoré čerpajú prostriedky z verejného sektora. A v podstate od 1. 2. tohto roka v prípade podlimitných a zákaziek s nízkou hodnotou vznikol dosť veľký problém.
Problém je v tom, že elektronické platformy, ktoré sa doteraz používali na obstarávanie týchto zákaziek, sa už používať nemôžu. Používať sa môže už len jediný štátny informačný systém, ktorý je na podstatne nižšej technickej kvalitatívnej úrovni. Má podstatne menej funkcií, umožňuje podstatne menšiu systematizáciu, automatizáciu a tak ďalej. Ja som dostal viacero listov a intervencií od rôznych verejných organizácií, ktoré sa na to sťažujú. Možno len spomeniem organizáciu kvestorov slovenských univerzít, hlavné mesto Bratislava, niektoré ďalšie mestá, samosprávne, vedenie samosprávnych krajov, napríklad Trenčiansky samosprávny kraj, mesto Trenčín. Naozaj tá situácia je pre nich veľmi nepríjemná v tom, že systémy, ktoré doteraz využívali, už využívať nemôžu a dosť im to sťažuje prácu, spomaľuje prácu a v podstate bráni im to vo verejnom obstarávaní. Keďže vlastne takto sa spomaľuje celý proces, tak, samozrejme, má to dopad aj na hospodárstvo na Slovensku, pretože keď sa menej nakupujú výrobky, služby, je to pomalšie, tak vlastne aj ten obrat sa znižuje a ľudia majú menej práce a tak ďalej, asi to nemusím vysvetľovať. Čiže rád by som navrhol to, aby tak ako pri zákazkách s vyššou hodnotou, aj pri podlimitných zákazkách, zákazkách s nízkou hodnotou bolo možné naďalej používať aj tieto súkromné platformy, ktoré sú vyvinuté, sú k dispozícii a využívajú sa, ale v tejto časti verejného obstarávania v podstate boli zakázané.
Možno ešte by som k tomu chcel povedať to, že práve tento štátny informačný systém zatiaľ nie je dokončený, nie je pripravený ani kapacitne a tak ďalej, čiže nedáva zmysel, aby sa vlastne celé toto verejné obstarávanie sústredilo do tohto jedného kanála. Žiaľ, vlastne túto vec, ktorú si v minulosti presadil pán podpredseda vlády Štefan Holý s tým, že štát to bude robiť lepšie, nesplnil. A napriek tomu trvá na tom, aby vlastne toto verejné obstarávanie stále išlo cez tento štátny informačný systém napriek tomu, že nefunguje dobre. Čiže aj to bol dôvod, prečo v minulosti stiahol vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, pretože sa obával tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, tak som ho proste si odložil a predkladám ho znovu. A aj ak to teraz neprejde, tak to predložím znovu ako poslaneckú novelu. Čiže prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Ešte predtým, ako ho prečítam, chcem sa krátko vyjadriť k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré predniesol pán kolega Svrček. S tým dlhým pozmeňujúcim návrhom súhlasíme. V prípade toho pozmeňujúceho návrhu neviem o tom, že by sme súhlasili s tým znížením pokút. Neviem o tom, že by sme o tom rokovali. Navrhujem práve preto o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať takým spôsobom, že sa bude hlasovať osobitne o jednotlivých bodoch, pretože, samozrejme, posunutie účinnosti je potrebné, ale s tým, s tým prvým bodom pozmeňujúceho návrhu nesúhlasíme, takže navrhujem hlasovať o jednotlivých bodoch osobitne.
Teraz prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského k návrhu poslancov Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1399).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred bod I vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:
"1. V § 112 ods. 1 sa za slovo "platforma" vkladajú slová "alebo elektronický prostriedok podľa § 20".
2. § 113 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
"(8) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 7 povinný používať elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."
3. § 114 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 8 povinný používať elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."
4. V § 114a ods. 2 sa v druhej vete za slová "elektronickej platformy" vkladajú slová "alebo elektronického prostriedku podľa § 20".
5. V § 116 ods. 1 sa za slová "elektronickej platformy" dopĺňajú slová "alebo elektronického prostriedku podľa § 20".
6. § 117 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Verejný obstarávateľ nie je pri postupe podľa odsekov 1 až 12 povinný použiť elektronickú platformu, ak na zadávanie zákazky použije elektronický prostriedok podľa § 20."."
Nasledujúce body v čl. I sa primerane prečíslujú.
A to je už všetko. Ďakujem za pozornosť a verím, že tento môj pozmeňujúci návrh podporíte. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež ostanem vo vecnej rovine, zdá sa, že niektorí poslanci zatiaľ nedorástli na Národnú radu, lebo si tu vybíjajú svoje emócie a osobné rôzne nezhody, a myslím si, že je naozaj pod úroveň pomenovávať iného kolegu postihnutým len za to, že sa mi jeho poslanecký návrh nepáči.
Chcem k tomu povedať len toľko, že nie som odborník na poľovníctvo, ale myslím si, že nešťastím Slovenska je, sú komory. Komory s povinným členstvom. Máme ich tu desiatky a mnohé z nich slúžia na vypaľovanie, na moderné výpalníctvo, pretože pokiaľ tam nie ste členom, pokiaľ nezaplatíte všelijaké prískočné poplatky, rôzne poplatky za školenia, rôzne poplatky za certifikáciu a neviem za čo všetko si vymyslia, tak dovtedy jednoducho nemôžete sa do tej oblasti dostať, nemôžte tam robiť, nemôžte vykonávať nejakú činnosť, jednoducho vás tam nepustia. Niekedy vás tam nepustia, aj keď to všetko zaplatíte, pretože jednoducho si chcú ten biznis ponechať pre seba a držať si tú oblasť pod palcom a nepúšťať tam ďalších ľudí. Čiže keď vidím taký, takýto vývoj na Slovensku v rôznych oblastiach a nielen v oblasti poľovníctva, tak myslím si, že povinné členstvo nie je dobrý nápad. Nepovinné členstvo vytvára konkurenciu, vytvára tlak na organizáciu, aby bola prínosom pre svojich členov a nie záťažou. Čiže aj preto tento návrh podporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, vidím, že kolegovia si tu urobili už aj trošku predvolebnú kampaň.
Myslím si, že asi si nemusíme tu zdôrazňovať, že možno trošku sme takým hlasom rozumu v tomto parlamente všetci traja, ktorí sme sa k tomu vyjadrovali, a myslím si, že, alebo teda som rád, že vlastne aj na ministerstve financií si vlastne toto uvedomili a že v podstate aj ministerstvo financií sa k tomu pripojilo, aby sa tieto pravidlá zmenili. To, či to je Eduard Heger, alebo niekto iný, to je asi teraz jedno. Nejde o osoby, ide o to, aby vlastne tie zákony boli tak nastavené, aby fungovali, aby slúžili občanom tejto krajiny, a som rád, že sme sa v tomto spoločnom záujme spojili. Ja len verím, že takéto vecné prípady nebudeme v nejakej kampani potom zneužívať proti sebe a nejaké, neznížime sa k nejakému okydávaniu a očierňovaniu politických oponentov, lebo myslím si, že to asi nie je to, čo si občania tejto krajiny želajú a zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som tiež povedať pár slov k tomu, k tejto novele zákona, ktorú navrhujeme spolu s pánom poslancom Viskupičom.
Je možno také symbolické, že to navrhujeme ako predsedovia finančného a hospodárskeho výboru. A je to práve preto, že asi nám dvom by malo najviac ležať na srdci zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. To ponechám, samozrejme, na vás, či to tak je, ale v každom prípade aj tento návrh zákona je takým opravením možno niečoho, čo sa počas tohto volebného obdobia nie úplne premyslene zmenilo. A myslím si, že je to práve to, čo už pán Viskupič spomínal, úprava, ktorá nie je úplne rozumná a flexibilná v tom, že mení pravidlá v určitých oblastiach vlastne obchodovania s cennými papiermi a na finančných trhoch, ktoré v podstate potom nútia, nútia určitý kapitál presúvať sa mimo Slovenska. A myslím si, že práve toto je niečo, čo sme nechceli. A v podstate je to aj pomerne zložitá oblasť, ktorú, ktorej nie každý rozumie, nie je úplne jednoduché ju vysvetliť a pochopiť, takže v podstate aj vtedy, keď sa tieto legislatívne pravidlá menili, v podstate to vysvetlenie, ktoré sme dostali, bolo také, že tam ide o zabránenie nejakým daňovým podvodom a daňovým únikom.
Dnes vidíme, že vlastne táto legislatívna úprava nepriniesla také ovocie, ako teda to bolo prezentované aj zo strany vtedajšej vlády, alebo vlády, ktorá vtedy vlastne tieto zákony navrhovala, a myslím si, že patrí k takému, k takej výbave rozumného človeka, že ak sa niečo schváli, ak sa niečo prijme, čo nie je úplne rozumné, tak dokáže zaradiť tú spiatočku a vrátiť sa naspäť a myslím si, že to je aj tento prípad. Myslím si, že nie je žiadnou hanbou povedať si, že tak toto nevyšlo, tu sme aj niečo posunuli niekde, kde sme to nechceli posunúť, a môžme to vrátiť naspäť, môžme to vymyslieť lepšie, môžeme to vymyslieť tak, aby to bolo výhodné nielen pre, nielen pre štát, ale aj pre občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že práve sloboda podnikania a sloboda investovania sú určité slobody, ktoré možno dnes v tej modernej Európe začínajú byť v ohrození a možno toho sledovania investorov a riešenia problémov prania špinavých peňazí je niekedy až príliš veľa. Možno práve unikajú tie oblasti, kde sa to reálne deje, a niekedy sa tá legislatíva sústreďuje na oblasti, kde to je pomerne málo pravdepodobné a kde ani nie je nejaký potenciál zachytiť tých skutočných daňových podvodníkov alebo tie skutočné daňové úniky.
Takže som veľmi rád, že sme v tomto našli spoločnú reč a že môžme túto úpravu navrhnúť. Ja si myslím, že je to tak v prospech či už Slovenska, alebo aj jeho občanov, ale aj niekedy aj občanov iných štátov, ktorí na Slovensku žijú a podnikajú, že to môže naozaj získať podporu celého parlamentu a vlastne naprieč politickým spektrom asi nie je dôvod, aby to niekto blokoval alebo nejakým spôsobom torpédoval.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu pre tento zákon.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ondrej, oceňujem tvoje pripomienky, niektoré, v niektorých asi sa nezhodneme, ja si myslím, že keď ide o výstavbu nemocnice, tak to má s výstavbou pomerne dosť spoločného a nejdeme tu ani vyhadzovať ani EIA, ani nič podobné, ako si sa bol zmienil, ale ide tu o nastavenie procesov. To znamená, že s ktorým procesom treba čakať na vyjadrenie EIA, hej, čiže o následnosť a prekrývanie jednotlivých procesov, aby som to povedal úplne presne. Čiže ja si myslím, že toto naozaj so stavebným, so stavebnou legislatívou má veľa spoločného, nechcem teda ti pripomínať rôzne prílepky, ktoré vy ste si schválili, ktoré naozaj nemali veľa spoločného, takže myslím si, že práve toto kritizovať je trošku také naozaj brutálne formalistické. A myslím si, že to, že sa vám nepáči dostavať Rázsochy, by si nemal používať na to, aby si teda bol trošku taký, mal taký dvojitý kilometer. Takže to sa mi nezdalo korektné.

Ďakujem veľmi pekne.
No to sú presne moje otázky, že, budem reagovať aj na Miloša Svrčeka, že keď už sa chceme učiť teda ako územné plánovanie funguje, prečo teda od Bahrajnu a Ománu a Singapuru. Rozumiem, že sú to asi inšpiratívne krajiny v mnohých oblastiach, ale prekvapuje ma, že takýto novozriadený úraz má, úrad má, úraz, no vidíte, má na takéto veci peniaze, keď trebárs poslanec Národnej rady požiada o služobnú cestu a zamietne sa mu, lebo nie sú peniaze. Takže zjavne niekde tie peniaze sú, niekde ich je dosť aj na drahé autá, aj na všeličo (reakcia podpredsedu Pčolinského), a niekde ich je proste málo, lebo jednoducho nie sú.
No myslím si, že sme sa asi pochopili, Miloš, že mne nejde o to, aby, aby žiadny informačný systém nebol, ale ide mi o to, aby bol primeraný a aby sa zbytočne nepredražoval, aby sa nemíňali peniaze na niečo, čo jednoducho občania tejto krajiny nevyužijú, ktoré využijú možnože tí, ktorí to zadávajú, ktorí to potom možno využijú ako referenciu v nejakom svojom súkromnom projekte. Nebolo by to prvý raz, čo sa to stalo v tejto krajine, a veľmi sa obávam, že sa to stane aj v tomto prípade. Takže to sú tie moje obavy, ktoré som si dovolil vyjadriť, a práve preto naozaj mám veľmi taký prezieravý postoj k celému tomuto úradu, pretože od začiatku mi to naozaj smrdí tým, že ideme robiť pokusy za štátne peniaze na tejto krajine, ktoré, keď sa podaria, tak potom to niekto veľmi dobre speňaží.
Ďakujem.