Dobrý deň, vážení páni poslanci, panie poslankyne, vážený pán podpredseda, ja začnem reakciou na pána poslanca Pčolinského. Škoda, že Peťo odišiel zo sály, lebo ja mám presne rovnaký názor, že keď nám ide o nejaký návrh zákona, tak treba rokovať.
Rokovania som sa snažil viesť, keď som tu pôsobil v predchádzajúcom volebnom období, vďaka tomu sa podarilo presadiť viacero zákonov, na ktoré bolo teba hľadať väčšinu, či už kvalifikovanú, alebo ústavnú. A rokovať som chcel aj o tomto návrhu zákona, pretože viem dobre, že je tu prevažná väčšina poslancov, ktorí majú rovnaký názor a myslia si, že takýto zákon by sa mal schváliť. Bol som za pánom predsedom parlamentu, rozprával som viackrát s predsedom poslaneckého klubu SME RODINA, rozprával som s viacerými poslancami aj predstaviteľmi poslaneckého klubu OĽANO. Snažili sme sa vytvoriť časový priestor; dobre viete, že sme niekoľkokrát odložili rokovanie o tomto návrhu zákona; aby teda sa otvorila táto téma aj na koaličnej rade, aby sa teda nejakým spôsobom rozlúskla.
Informácie, ktoré mám z vašej koaličnej rady, je, že predseda Slobody a Solidarity používa veto pri tomto návrhu zákona a jednoducho stavia celú tú tému na hranu. To všetko je pochopiteľné, to všetko v politike sa jednoducho stane, patrí to k politickému životu. Ale k politickému životu patrí aj slobodné rozhodovanie sa poslancov, ako za zákon zahlasujú. Ja som veľakrát v minulosti hlasoval autonómne, keď som bol presvedčený, že nejaký návrh zákona je dobrý, tak som zaň zahlasoval, či sa to kolegom páčilo, alebo nepáčilo. Pretože ja si nesiem zodpovednosť za svoj mandát. Ja si nesiem zodpovednosť pred svojimi voličmi aj pred svojím svedomím.
A preto sa obraciam na vás, vážení páni poslanci, predovšetkým z tej väčšej časti OĽANO a z väčšej časti SME RODINA, ukážte svoju autonómiu v tejto téme, podporte tento návrh zákona, posuňte ho do druhého čítania. V druhom čítaní sme pripravení rokovať o akomkoľvek rozumnom návrhu, či už o posunutí účinnosti z dôvodu, že teda máme nejakú krízu, či už o tom, čo hovoril pán poslanec Kéry, že by sa tam zaviedla tá zlatá, strieborná a možno aj bronzová nedeľa a tak ďalej. Sme pripravení dokonca aj na ďalšie ústupky. Ale posuňte tento návrh zákona do druhého čítania.
Vy si možno hovoríte, že teraz na to nie je čas, že to odložíme, bude na to lepšia situácia. Pri zákone pani poslankyne Záborskej vidíte, že neplatí, že bude lepšia situácia, že bude lepšie obdobie na presadzovanie návrhov zákonov, čo sa nepresadí na začiatku volebného obdobia, na to, prosím pekne, zabudnite. Týka sa to aj zákona pani Záborskej, týka sa to aj tohto zákona. Ak sa tieto veci nepresadia dnes, v budúcom roku sa už nepresadia. Už bude situácia len horšia, už budú sa blížiť voľby, budú jednotlivé vládne strany získavať politické body. Napokon dnes už vidíte, ako vás SaS-ka tlačí do jedného problému za druhým, ako vás provokuje mnohými témami, ktoré vyťahuje, ako vám spôsobuje problémy vo vládnej koalícii.
Takže, vážení poslanci OĽANO, ak si myslíte, že je to dobrý návrh zákona, hlasujte za, nebojte sa. Máte v názve, že ste nezávislé osobnosti. Každý poslanec Národnej rady podľa Ústavy Slovenskej republiky je nezávislá osobnosť. Raz sa nebudeme zodpovedať za naše hlasovania pred predsedom politickej strany alebo pred predsedníctvom politickej strany, raz bude naším sudcom naše svedomie. A to sa nás pýta: Keď ste mali moc rozhodovať, ako ste rozhodli?
A môžem vám povedať, že po tých rokoch v politike som pochopil jednu vec, že človek ide do politiky aj preto, aby politiku tvoril. A politiku viete tvoriť len vtedy, keď naozaj pristupujete s návrhmi, keď sa aktivizujete, keď sa nebojíte ísť do sporu aj vo vnútri, aj medzi vlastnými kolegami, vtedy sa podarí presadiť nejaký návrh zákona. Môžem vám povedať, že či už pri tom zákone z roku 2008, keď sme prvých tri a pol dni zaviedli tým predavačkám, aby mohli zostať doma, a naozaj to tak bolo, že na Štedrý deň robili do 18. hodiny, vtedy som si musel vybojovať so svojimi kolegami prvý boj v poslaneckom klube SMER-u. Tiež bolo obrovské množstvo ľudí, ktorí to nechceli podporiť. Tento boj sa zopakoval aj v roku 2017.
Vždy sú argumenty: Poškodzujeme ekonomiku, teraz nie je na to vhodná doba, mali by sme počkať, treba to odborne prekonzultovať a tak ďalej. Pritom sme všetko odborne vždy konzultovali, rokovali sme so zástupcami zamestnávateľov, rokovali sme so zástupcami zamestnancov, s odborovými zväzmi, rokovali sme s ministerstvom financií. Vždy boli tie argumenty, že sa poškodzuje ekonomika, ani v jednom prípade sa to, sa to nenaplnilo. Pretože ľudia sa správajú ekonomicky, deň pred zatvorením obchodov sa predzásobia a deň po zatvorení obchodov sa dozásobia, tam tržby jednoducho neklesnú tým obchodníkom. Ani pri impulzívnych nákupoch, lebo tak ako je impulzívny nákup v nedeľu, môže byť impulzívny nákup aj v sobotu. Aj v sobotu sa môže človek, ktorý ide do supermarketu alebo do nákupného centra, impulzívne rozhodnúť, že si kúpi niečo, čo predtým neplánoval si kúpiť. Čiže ekonomické argumenty, to je len taká zástierka, to sa vždy nájde nejaký odborník, ktorý povie, že hrozia škody. Ani raz sa to nenaplnilo.
A že sa to nenaplnilo, dosvedčujú samotní obchodníci. Predseda zväzu obchodu pán Katriak to niekoľkokrát jasne zdôraznil, že nebudú ekonomické výpadky a ani doteraz žiadne ekonomické výpadky obchodné reťazce nemali pri zavedení voľného dňa v predaji. Takže tento argument jednoducho neplatí.
Navyše máme skúsenosť, že, máme skúsenosť či už z tých nedieľ, keď boli obchody zatvorené, alebo z tých dní, keď sú štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Tí ľudia sa väčšinou presunuli do cestovného ruchu. Tie rodiny išli na hrady, zámky, do múzeí, galérií, do hôr, na turistiku, zrazu sa nám utešene podporoval v týchto dňoch sektor cestovného ruchu. Zariadenia cestovného ruchu, ubytovanie, reštaurácie, teda práve ten sektor, ktorý bol koronakrízou najviac poškodený.
Maloobchod nebol poškodený koronakrízou. Ten bol otvorený počas koronakrízy. Ale cestovný ruch bol poškodený. A tam sa nám presunuli aj pracovné miesta, aj brigádnické pracovné miesta študentov, aj pracovné miesta tej povedzme strednej triedy, lebo tam sú recepčné, predavačky, upratovačky a podobne. Čiže ekonomické dôvody nie sú. Nie je dôvod odkladať to na neskorší čas, lebo potom na to zabudneme a nebude nič. Jediný dôvod je veto pána predsedu SaS Sulíka.
Takže, vážení páni poslanci, porozmýšľajte nad tým, či veto pána poslanca Sulíka bude rozhodovať o vašom svedomí raz, keď bude tá chvíľa, že vaše svedomie bude vaším sudcom.
No a pán primátor Hattas aj pán Sulík, lebo vidia, že v tejto téme jednoducho môžu prehrať, tak prišli s takým argumentom, že dáme predavačkám výhradu vo svedomí. Na základe toho potom aj tie štatistiky mohli tak vychádzať, lebo znie to tak lákavo, že tá predavačka sa rozhodne, že dobre, tak využijem výhradu vo svedomí a nenastúpim v nedeľu do roboty. Ale, prosím vás, buďme realisti. Koľkokrát to urobí? Koľkokrát to tá predavačka urobí, že povie svojmu zamestnávateľovi, ja využívam výhradu vo svedomí, ja nenastúpim v nedeľu do roboty. A tak zamestnávateľ jej povie, dobre, v poriadku, máš výhradu vo svedomí. Ale keď príde k predĺženiu pracovnej zmluvy, keď príde k odmenám, keď príde k nejakej dovolenke, tak pocíti, čo je to využitie výhrady vo svedomí vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec v obchode.
Takže, vážení páni poslanci, ja vás chcem úprimne poprosiť, zvážte, či nepodporíte tento návrh zákona, najmä preto, že väčšina ho aj chcete podporiť. Nehľadajme si nejaké zástupné dôvody, prečo to nejde, ale povedzme si, že prečo nie. Tvorme politiku. Nenechajme sa unášať politikou, tvorme ju.
Ďakujem pekne.
