Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dvadsať rokov pôsobím vo funkcii starostu obce, v stredne veľkej, približne 3-tisíc obyvateľov a dobrovoľní hasiči tvoria, nejako sa tu častokrát hovorilo, že kolorit alebo tradíciu. Ja vám môžem povedať, že za tých 20 rokov som videl ten vývoj tých hasičov.
Áno, v minulosti možno pôsobili ako kolorit a tradícia, že to patrilo ku každej obci, zúčastňovali sa kultúrnych a spoločenských podujatí, sem-tam si urobili nejakú súťaž. Ale práve v uplynulých rokoch sa zaviedol systém, ktorý využil obrovský potenciál, ktorý dobrovoľná požiarna ochrana na Slovensku má. Pripomínam, že hovoríme o organizácii, ktorá má približne 80 000 členov, fungujúcej organizácii, ktorá funguje podstate nepretržite od 19. storočia. Náš hasičský zbor má 130 rokov.
Ale čo je dôležité, keď sa pripravovala nová koncepcia financovania dobrovoľnej požiarnej ochrany, tak si povedali, skutočne to boli múdri ľudia, ktorí to navrhli, že načo by štát bral do pracovného pomeru alebo do služobného pomeru ďalšie stovky profesionálnych hasičov, ktorým by, samozrejme, platil všetky ich sociálne a mzdové nároky, keď tu máme organizáciu, ktorá to chce robiť na dobrovoľnej báze, potrebuje len pomoc s technikou a so systémom. A to sa zaviedlo.
Zaviedlo sa, že naši dobrovoľní hasiči sa dnes už niekoľko rokov profesionalizujú. Hovorí sa tu o kategóriách A, B, C. To sú kategórie, ktoré si vyžadujú od dobrovoľných hasičov, aby mali každý určitú, určitý počet členov, ktorí sú pripravení, ktorí absolvujú školenia, ktorí vedia obsluhovať profesionálne zariadenia, profesionálne stroje, je tam určitá vybavenosť zásahových oblekov, je tam, sú tam určité schopnosti napríklad oživovania, keď treba použiť ten prístroj na defibriláciu a podobne.
Ja vám môžem povedať, že tí dobrovoľní hasiči sa nesmierne za posledné roky profesionalizovali. Každý dobrovoľný hasičský zbor, ktorý je zaradený do tohto systému, musí mať svoju zásahovú jednotku, ktorá je na telefóne, ktorá je na telefóne s operačným systémom alebo s operačným strediskom profesionálnych hasičov. Práve včera mi dali informáciu, že v susednej obci vybuchol dom, začal horieť. Funguje to tak, že operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru okamžite kontaktuje veliteľov zásahových jednotiek dobrovoľných hasičských zborov v okolitých obciach a tí majú okamžite na telefóne zasa pripravenú zásahovú jednotku, a preto tí dobrovoľní hasiči sú pri zásahoch prví. Oni sú tam prví, oni tam prídu, majú to aj určené presne podľa toho, do akej kategórie sú, či sú tam do desiatich alebo do pätnástich minút. Potom prichádzajú profesionáli, lebo profesionáli väčšinou bývajú v okresnom meste alebo v krajskom meste, čiže im to logicky trvá dlhšie, kým prídu na miesto zásahu, ale títo dobrovoľní hasiči sú tam prví. Častokrát zachránia človeka, vynesú ho ešte z domu, ktorý sa len, kde len požiar začína. Častokrát požiar zastabilizujú a potom, keď už prídu profesionáli, tak spoločnými silami to uhasia. No je to fantastická vec, je to princíp subsidiarity, lebo využívate, využívate lokálne zdroje, ktoré tam máte, a tým ľuďom neplatíte, im neplatíte za zásahy, oni to robia dobrovoľne. A zrazu tam máte sto hasičov dobrovoľných, ktorí vedia, čo majú robiť, ktorí vedia, ako majú postupovať, ktorí majú patričnú techniku, ktorí majú patričné obleky, a tí sú v podstate skoro ako profesionáli, lebo sú pripravení. Oni sa pripravujú. A potom hodnotenie im kto robí? No ten profesionálny hasič. Či splnili tú úlohu za to, že štát im pošle 1 500 euro ročne alebo 3 000 euro ročne. Môžem vám povedať, že to je fantastický systém, fantastický systém, ktorý by sa mohol aj v iných oblastiach takto robiť. Je to naozaj využitie toho dobrovoľného potenciálu.
Ja vám môžem povedať ďalší rozmer. My máme v dobrovoľnom hasičskom zbore v obci 120 členov. Keby ste videli, aká renesancia začala za posledné roky, keby ste videli, koľko mladých chlapcov a dievčat začalo v týchto dobrovoľných hasičských zboroch fungovať. To nie je, viete, že oni si len niekde nejakí starí chlapi si v krčme posedia a... Nie. To sú mladí, životaschopní, šikovní ľudia, ktorí cítia v sebe to poslanie, že majú nejakým spôsobom pomáhať svojim blížnym, robia to s radosťou, robia to dobrovoľne a jediná úloha štátu je, že im pomáha so zabezpečovaním techniky. Tie finančné prostriedky, ktoré sa posielajú podľa toho, v akej kategórii tá zásahová jednotka je zaradená, sú nárokovateľné a sú určené predovšetkým na oblečenie ich, teda nemyslím rovnošaty, ale zásahové oblečenie, na techniku, na, ja neviem, rôzne prístroje, ktoré potrebujú záchranárske a podobne. To je na toto určené. Takže vlastne tí hasiči dobrovoľní, oni sú naozaj pripravení, nielen keď je požiar. Keď je povodeň, no sú tam prví, keď spadne niekde strom a treba vykliesniť auto, sú tam prví. A toto nám naozaj funguje a ja chodím po tých členských schôdzach, však oni naozaj, oni pracujú, oni sa stretávajú, to je, to je obdivuhodné, čo robia, pán minister, obdivuhodné. Stretnite sa s nimi, choďte sa pozrieť, to naozaj funguje.
Niekto tu povedal, že dostali hasičské autá, tešili sa, potom ich vracali. Nepoznám obec (povedané so smiechom), ktorá by vrátila auto, ktoré dostali. Veď sa všetci tešili, že vlastne po nejakých 40 rokoch sa im začala obnovovať technika. A systematicky sa im obnovovala. Dostávali zásahové vozidlá, repasy zásahových vozidiel, boli to dotácie na obnovu hasičských zbrojníc, veď každá stredne veľká obec má tú hasičskú zbrojnicu. To všetko sa nesmiernym spôsobom pozdvihlo.
Takže, pán minister, toto, čo sa ide urobiť, to je prvý krok k tomu, aby sa rozbila fungujúca, fungujúca organizácia. V poriadku, ak vznikli aj nejaké iné občianske združenia, ktoré sa chcú podieľať, to vyriešte, nech aj oni nejakým spôsobom dostanú podporu, však každý, kto chce robiť, nech dostane, ale nezničme toto, čo tu funguje.
A to viete, čo sa hovorí, že, že budú obecné hasičské zbory. Po prvé sú to ďalšie náklady pre obce, lebo my máme dobrovoľný hasičský zbor, ktorý má 120 členov, ktorý funguje, ja teraz musím ako starosta obce zriadiť druhý - obecný hasičský zbor, o ktorý sa musím starať, ktorý musím zabezpečovať, kde im budem platiť, však to sú zmluvy o dobrovoľníctve, ale kde už ich mám na starosti a zároveň mi vzniká dvojkoľajnosť. No tak načo mám dva hasičské zbory, keď tu mám jeden fungujúci? Prečo toto mi zákon ukladá? A potom to len začne fungovať, lebo začnú konkurenčné skupiny, začnú na seba útočiť a rozbije sa, čo funguje. Veď dobrovoľná požiarna ochrana je založená na samosprávnom princípe. Tých 120 hasičov v mojej obci sa stretne každý rok na členskej schôdzi, každé tri roky si volia velenie. Volia si svojich predsedov, volia si svoj výbor, každý mesiac sa stretávajú, majú plán cvičení, majú plán súťaží, majú plán obnovy techniky, správajú sa skutočne ako profesionáli, len im neplatíme ako profesionálov.
Takže, pán minister, skutočne tento zákon je zlý a už to, že sa nebralo do úvahy pripomienky organizácie, ktorá tu desiatky rokov organizuje 80 000-tisíc členov, no tak už minimálne to je podozrivé, že prečo, prečo sa to takýmto spôsobom robí. Veď to nie je zlepšenie toho fungovania, veď každý, kto je z praxe, každý ten starosta alebo primátor, ktorý tu je, vám povie, že to je naozaj fungujúce, však všetko sa dá vylepšovať, to každý s tým budeme súhlasiť. A toto je rozbitie fungujúcej organizácie.
Ja vás chcem poprosiť, pán minister, aby ste stiahli ten zákon, a keď nie, tak aspoň kolegov, ja predpokladám, že kolegov zo Sme rodiny pána predsedu parlamentu alebo zo SaS-ky, ktorí častokrát majú v týchto praktických veciach zdravý rozum, aby nepodporili tento zákon, aby sme to stiahli a nerozbíjali, čo skutočne funguje.
Takže ja by som len to chcel povedať, že namiesto, aby sme boli vďační ľuďom, ktorí v dnešnej dobe sú stále ochotní robiť niečo zadarmo, tak ich ideme potešiť tým, že im zoberieme tú podporu, tú minimálnu podporu, ktorú im štát dával. Funguje to tak, že štát niečo dá, obec niečo dá a oni normálne sa môžu rozvíjať, normálne môžu fungovať. Toto ak urobíme, to bude zasa.... A teraz to majú nárokovateľné. Skrátka, keď je do 10 minút pri požiari, je v tej kategórii, napríklad B, a patrí mu toto. Prečo to rušiť? Je to nárokovateľné. Však keď je niečo nárokovateľné, tam je práve dôkaz alebo argument, najväčší argument pre to, že nedochádza ku korupcii.
Ďakujem pekne.